Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21P-75-2017.pdf
PDF · 75.75 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/75/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. E., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/X, O. nad X., v konaní zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matka F. I., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXXX/X, O. nad X., a otec L. E., nar. X.X.XXXX, zomrelý dňa X.X.XXXX, o návrhu navrhovateľa: F. I., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXXX/X, O. nad X. na osvojenie dieťaťa, takto
rozhodol:
I. Maloletý T. E., nar. XX.X.XXXX v K., sa stáva dňom právoplatnosti tohto rozsudku osvojencom F. I., rodeného I., narodeného dňa X.X.XXXX, trvale bytom O. nad X., G. 4.
II. Osvojenec bude mať po osvojení priezvisko „I.“.
III. Osvojiteľ F. I., rodený I., narodený dňa X.X.XXXX, syn otca M. I. a matky J. I., rodenej C., bude zapísaný namiesto otca v knihe narodení Matričného úradu Trnava, zväzok 244, ročník 2009, strana 51, poradové číslo 1234.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 16.10.2017, doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 19.10.2017, domáhal vydania rozhodnutia o osvojení maloletého T.. Svoj návrh odôvodnil tým, že je manželom matky maloletého, pričom manželstvo uzavreli dňa 27.5.2017. S matkou maloletého ako aj s dieťaťom žijú v spoločnej domácnosti už od roku 2011. Spolu s manželkou sa navrhovateľ podieľa na jeho výchove, má k nemu blízky citový vzťah a vníma ho ako vlastného syna, podporuje ho v jeho športových aktivitách a zabezpečuje jeho potreby spolu s potrebami rodiny ako celku. Aj maloletý má k nemu veľmi dobrý vzťah, rešpektuje ho a s ohľadom na dĺžku ich spolužitia, ho považuje za svojho otca a tak ho aj oslovuje. Maloletý T. má vytvorené rodinné a sociálne väzby aj na rodinu navrhovateľa a matku navrhovateľa berie za svoju babku. Z ich manželstva sa narodilo jedno dieťa - T. I., nar. XX.X.XXXX, s ktorým má maloletý T. vrúcny súrodenecký vzťah. Navrhovateľ nerobí rozdiely medzi maloletým T. a maloletým T., práve naopak, ich vzťah sa narodením T. ešte upevnil. Maloletý je zdravý, nie sú s ním žiadne výchovné problémy. Matka maloletého s osvojením súhlasí. Zdravotný stav navrhovateľa je veľmi dobrý. Je živnostníkom, má stolársku dielňu a dosahuje mesačný príjem približne 600-800 eur v čistom. Spolu s manželkou a deťmi bývajú v rodinnom dome vo vlastníctve jeho matky, pričom majú v rámci tohto domu vytvorenú samostatnú bytovú jednotku. V rodinnom dome má maloletý vytvorené všetky podmienky pre riadny vývin a svoje záujmy. Otec maloletého dňa 4.9.2017 zomrel, ale ani v období pred tým sa o maloletého vôbec nezaujímal, a to asi od roku 2013. S maloletým sa nestýkal a tak nemal T. so svojim biologickým otcom vytvorený žiaden vzťah.
2. Matka maloletého s osvojením dieťaťa navrhovateľom vyslovila súhlas. Ďalej uviedla, že navrhovateľ ich od začiatku podporoval aj finančne, je pravdou, že maloletý za svojho otca považuje navrhovateľa, pričom má dobrý vzťah aj so svojím nevlastným bratom T.. O navrhovateľovi dieťa hovorí ako o svojom biologickom otcovi, a vníma ju ako aj navrhovateľa za svoju kompletnú rodinu.
3. Procesný opatrovník dieťaťa uviedol, že s osvojením maloletého navrhovateľom súhlasí. Ako vyplýva aj zo správy Referátu poradensko-psychologických služieb, vzťah manželov bol vyhodnotený ako pevný, stabilný, a je evidentné, že medzi maloletým T. a manželom matky je pevné citové puto, celkovo sa považujú za jednu rodinu. Maloletý manžela matky považuje za svojho otca, v rodine je zastabilizovaný, je šťastný a spokojný, na manžela matky sa dieťa môže spoľahnúť a oprieť sa o neho. Manželovi matky taktiež záleží na maloletom T., hovorí o ňom veľmi zanietene. Vo svojej domácnosti majú manželia vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o obe deti. Z toho dôvodu je toho názoru, že osvojenie maloletého T. manželom matky, je v jeho najlepšom záujme.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, matky maloletého, oboznámením sa so sobášnym listom navrhovateľa a matky maloletého, rodným listom maloletého T., úmrtným listom otca dieťaťa, lekárskou správou o zdravotnom stave navrhovateľa, výpisom z Registra trestov Generálnej prokuratúry SR navrhovateľa, a zistil nasledovný skutkový stav veci.
5. Navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti s dieťaťom a jeho matkou od roku 2011, na výchove maloletého sa podieľa od jeho útleho veku. Vzhľadom k tomu, je jeho vzťah s maloletým veľmi harmonický, považuje ho za svojho syna a naopak, dieťa považuje navrhovateľa za svojho otca. Dieťa má rovnako dobrý a pozitívny vzťah aj k matke navrhovateľa, ktorú považuje za svoju babku. Navrhovateľ uzavrel s matkou maloletého v roku 2017 manželstvo, v ktorom sa im narodil spoločný syn T.. Navrhovateľ nerobí žiadne rozdiely medzi maloletým T. a spoločným synom T.. Otec maloletého sa o dieťa dlhodobo nezaujímal, v roku 2017 zomrel. S osvojením maloletého vyjadrila súhlas aj jeho matka a procesný opatrovník.
6. Podľa § 97 ods. 1 Zákona o rodine, osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia.
7. Podľa § 97 ods.2 Zákona o rodine, o osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa.
8. Podľa § 98 veta prvá Zákona o rodine, osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa.
9. Podľa § 100 ods. 1 Zákona o rodine, osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa.
10. Podľa § 100 ods. 3 Zákona o rodine, ak je osvojiteľ manželom rodiča maloletého dieťaťa, môže osvojiť maloleté dieťa len so súhlasom druhého manžela; súhlas nie je potrebný, ak druhý manžel stratil spôsobilosť na právne úkony alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.
11. Podľa § 105 prvá veta Zákona o rodine, osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa.
12. Podľa § 106 ods.1 Zákona o rodine, osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou, ako aj medzi osvojencom a poručníkom alebo opatrovníkom, ktorý mu bol ustanovený súdom.
13. Podľa § 106 ods. 2 Zákona o rodine, ak je osvojiteľ manželom jedného z rodičov osvojenca, príbuzenské vzťahy medzi osvojencom, rodičom a jeho príbuznými zostávajú zachované.
14. Podľa § 108 Zákona o rodine, osvojiteľ sa zapíše v matrike namiesto rodiča osvojenca na základe oznámenia súdu.
15. Podľa § 144 ods. 1 Civilného mimosporového konania, účastníkmi konania o osvojenie sú osvojované dieťa, jeho rodičia, prípadne poručník, osvojiteľ a jeho manžel.
16. Podľa § 147 ods. 2 Civilného mimosporového konania, účastníkov súd poučí o význame osvojenia z hľadiska záujmu spoločnosti aj z hľadiska záujmu osvojovaného dieťaťa, ako aj o tom, aké povinnosti má osvojiteľ.
17. Podľa § 148 Civilného mimosporového konania, v rozsudku, ktorým sa vyslovuje osvojenie, súd uvedie aj priezvisko, ktoré bude osvojenec mať.
18. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené všetky podmienky k tomu, aby rozhodol o osvojení maloletého navrhovateľom, ktorý spĺňa všetky predpoklady na osvojenie dieťaťa, medzi ním a maloletým je vytvorený blízky vzťah, navrhovateľ poskytuje maloletému rodičovskú starostlivosť, maloletý ho ako otca aj oslovuje, čím má za to, že osvojenie bude v záujme dieťaťa, keď dôjde k zosúladeniu stavu faktického a právneho. Zároveň matka maloletého (manželka navrhovateľa) ako aj procesný opatrovník, s osvojením súhlasili.
19. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, keď rozhodol vo výroku IV. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. a), m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).