Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Pc/6/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou v právnej veci manželov, na návrh navrhovateľa: C. H., nar. XX.X.XXXX, bytom N. N. XX, zastúpený: JUDr. Adriena Vysudilová, advokátka, so sídlom Paulínska 15/A, Trnava, proti manželke, ktorá návrh nepodala: G. H., rodená L., nar. X.XX.XXXX, bytom N. N. XX, zastúpená: Mgr. Peter Odehnal, advokát, so sídlom Hlavná 42, Trnava, o rozvod manželstva, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo C. H., nar. XX.X.XXXX, a G. H., rodenej L., narodenej X.XX.XXXX, uzavreté dňa 16.5.1986 v Chtelnici, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Chtelnica, vo zväzku II., ročník 1986, na strane 214, pod por. č. 3, rozvádza. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 6.3.2018 domáhal rozvodu svojho manželstva z dôvodu citového odcudzenia, pre ktoré už nemá záujem zotrvať v spolužití s manželkou.

2. Manželke bol návrh spolu s prílohami doručený dňa 6.8.2018, ku ktorému sa písomne vyjadrila tak, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí, keď podľa jej názoru, k obnoveniu spolužitia s navrhovateľom ešte môže dôjsť.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa so sobášnym listom manželov a zistil nasledovný skutkový stav veci.

4. Manželia uzavreli manželstvo dňa 16.5.1986 pred bývalým Miestnym národným výborom v Chtelnici. U oboch manželov ide o prvé manželstvo, obaja sú slovenskej národnosti. V ich manželstve sa narodili 4 deti, z ktorých syn G. v útlom veku zomrel a ostatné deti sú v súčasnej dobe už plnoleté. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo v Dolnom Dubovom, kde v súčasnej dobe aj naďalej bývajú, čím bola daná príslušnosť tunajšieho súdu na konanie o rozvod manželstva podľa § 92 Civilného mimosporového konania.

5. Navrhovateľ uviedol, že zo začiatku manželstva bol ich vzťah normálny. V roku 1996 po narodení ich najmladšieho syna si začal uvedomovať, že ich vzťah sa začal zhoršovať. V roku 1995 im zomrel syn G., čo manželka a rovnako aj navrhovateľ ťažko znášali, navrhovateľ však mal pocit, že manželka mu kvôli tomu robí výčitky. V 90-tich rokoch začal podnikať a nie vždy mal prácu, čo mu opäť manželka vyčítala keď chcela, aby si našiel riadnu robotu. Tieto nezhody sa prejavovali dennodennými výčitkami, k fyzickým útokom medzi nimi nedochádzalo. Pokiaľ zarábal, bolo všetko v poriadku, v mesiacoch január až marec však nemal toľko práce. Niekedy v roku 2000 sa manželka zamestnala na pošte a od tej doby navrhovateľ prestal mať vedomosť o ich účtoch. Manželka mala vkladné knižky, ktoré nosila stále so sebou a keď sa

zaujímal o stav financií, vždy mu uviedla, že tieto má pod kontrolou a nemá sa starať. Ďalším problémom bol vzťah navrhovateľovej matky a manželky, ktorý nebol dobrý napriek tomu, že s ňou žili v spoločnej domácnosti, keď napr. s matkou sa spoločne nestravovali a táto jedávala osobitne. Tieto spory medzi nimi musel navrhovateľ stále riešiť. Manželka mu tiež vyčítala, že nemajú auto, pretože všetky peniaze míňali na prerábku domu a navrhovateľ mal pocit, že všetko sa stále točilo len okolo peňazí. Spolu s manželkou nikam nechodili. V roku 2014 spoločne dostali k sviatku od detí zájazd do Prahy, po ktorom navrhovateľ dlho túžil. Tri dni pred odchodom však manželka odmietla na zájazd ísť z dôvodu, že tento pobyt bude vyžadovať ďalšie financie. Nakoniec s navrhovateľom išli kamaráti so svojimi manželkami. V roku 2013 bola manželka na zájazde na Sardínii, odkiaľ sa vrátila ako vymenená a po týchto udalostiach sa začali vzájomne odcudzovať. S manželkou v súčasnej dobe žijú v spoločnej domácnosti, ale približne rok žijú oddelene, rovnako dlhú dobu sa intímne nestýkajú, tiež sa stravujú oddelene. Od októbra 2017 sám platí elektrinu a vodu, ďalšie peniaze na chod domácnosti manželke nedáva. Koncom roku 2017 navrhovateľ nadviazal vzťah, ktorý trvá doposiaľ. Navrhovateľ potvrdil, že s manželkou spolu nekomunikujú asi rok, a to od svadby ich syna v auguste 2017. Za enormne žiarlivého manžela ktorý by vyžadoval liečenie, ako to tvrdí jeho manželka, sa určite nepovažuje. V tomto manželstve ďalej zotrvať už nemá záujem.

6. Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že z výsluchu manželov vyplynula skutočnosť, že ich manželstvo neplní ani jednu z funkcií, ktoré ukladá Zákon o rodine. Manželia viac ako rok spolu nehospodária, nekomunikujú, intímne sa nestýkajú a v podstate ich teda nič nespája. Spoločné hospodárenie medzi manželmi fakticky neexistovalo, pretože navrhovateľ ani nemal prístup na účet manželky, i keď na hradení určitých spoločných nákladov sa podieľali. Pre odlišné názory sa postupne komplikovala citová väzba až do štádia citového odcudzenia, čo viedlo k tomu, že navrhovateľ porušil ďalšiu povinnosť v zmysle Zákona o rodine, keď sa dopustil nevery a tento citový vzťah pretrváva viac ako rok, pričom ide o vzťah vážny. Pokiaľ ide o žiarlivosť, ktorú manželka považuje za príčinu zhoršenia ich vzťahov, navrhovateľ sa nepovažuje za osobu, ktorá by potrebovala liečbu a nie je vôbec ochotný túto vec riešiť, takže nie je reálny predpoklad v tejto oblasti na akúkoľvek zmenu. Navrhovateľa nie je možné nútiť zotrvať vo zväzku, ktorý je iba zväzkom formálnym bez reálneho predpokladu zmeny, čo vyplynulo z toho, že za rok sa nič nezmenilo, keď ani zo strany manželky nebol vykonaný žiadny úkon k zmene v tom smere, aby to viedlo k zlepšeniu ich vzťahu. S výsluchom svedkov právny zástupca nesúhlasil, keď týmto sa nevyrieši príčina rozvratu manželstva. Zo strany manželky je ako príčina uvádzaná žiarlivosť navrhovateľa, čo je jej subjektívny pocit a navrhovateľ žiarlivosť popiera. Samotné príčiny rozvratu manželstva, ako aj dĺžka trvania tohto rozvratu, vyplynuli zo zhodných tvrdení účastníkov.

7. Manželka, ktorá návrh nepodala uviedla, že podľa jej názoru práve do roku 1996 manželstvo nebolo moc dobré, pretože o deti sa starala sama a navrhovateľ jej nepomáhal. Okrem toho, že pracoval, mal aj rôzne aktivity, keď hrával futbal, pingpong, spieval v speváckej skupine a mal vlastnú hudobnú skupinu, stretával sa s kamarátmi. Po narodení syna začali prerábať dom, načo bola potreba veľa peňazí. Je pravdou, že mu robila výčitky ohľadom peňazí, avšak mu vyčítala, že tieto míňal na alkohol a veľa fajčil. S navrhovateľom hospodárili spoločne, pretože vkladné knižky mala v kabelke a tieto mu mohla kedykoľvek ukázať. Peniaze sporili deťom a keď bolo treba, z vkladných knižiek peniaze vybrala. Na oslavu 50-tky nemali peniaze, preto zrušila tretí pilier dôchodkového sporenia a peniaze použila na oslavu. Je pravda, že pobyt v Prahe dostali ako darček od detí, navrhovateľ to však povedal svojim kamarátom, ktorí hneď zorganizovali týždenný pobyt, s čím ona nesúhlasila. Keďže nemala peniaze, do Prahy nešla, nakoľko jej navrhovateľ povedal, že ak chce ísť, musí si tento pobyt zaplatiť. Na dovolenke na Sardínii bola z práce a nevrátila sa z nej vymenená, iba možno rozčarovaná z toho, že sa niekam dostala, pretože spoločne nechodili nikam. Od októbra 2017 začali žiť v rámci jednej domácnosti oddelene potom, ako sa ich vzťahy už od augusta zhoršovali. Navrhovateľ sa stravuje oddelene, naďalej mu však perie. So svokrou mali dobrý vzťah, pretože jej pomáhala s deťmi, s praním, vodila deti do školy, a aj v súčasnej dobe si so svokrou veľmi dobre vychádzajú. Intímne s navrhovateľom nežijú od októbra 2017. O tom, že má manžel mimomanželský vzťah, sa dozvedela od svokry. Od októbra 2017 do februára 2018 sa stalo, že navrhovateľ doma neprespal, potom pol roka riadne doma prespával, následne doma opäť neprespával, pretože boli s priateľkou na dovolenke v Chorvátsku. Navrhovateľ už v januári povedal svojej matke, že na jej meniny pôjdu s priateľkou na dovolenku do Chorvátska. V priebehu manželstva manželka vzťah s iným mužom nikdy nenadviazala, i keď navrhovateľ na ňu od roku 1996 žiarlil. Na verejnosti ju vykreslil tak, že to robí za peniaze, prípadne že má vzťah s mladým zajačikom. Spolu nikam nechodili, pretože navrhovateľ veľmi žiarlil, sledoval s kým sa rozpráva, zisťoval odkiaľ ho pozná. Preto je toho názoru, že z tejto žiarlivosti by sa navrhovateľ mal liečiť. I keď manželstvo v súčasnej dobe nenapĺňa žiadnu zo svojich funkcií, bola toho názoru, že toto manželstvo ešte môže

fungovať, pokiaľ by navrhovateľ išiel k odborníkovi a dal sa liečiť. S navrhovateľom sa v poslednom období spolu už ani nerozprávali, čo ju trápilo, pretože vôbec spolu nekomunikovali a aj keď sa ho na niečo pýta, on jej neodpovedá, čo v podstate trvá už od októbra 2017. 8. Právny zástupca manželky uviedol, že z výsluchu účastníkov síce vyplynulo, že v súčasnosti je manželstvo rozvrátené, ale každý z nich vidí príčiny tohto rozvratu v odlišných skutočnostiach, keď manželka za túto príčinu považuje bezdôvodnú a dlhé roky trvajúcu žiarlivosť, ktorá u navrhovateľa viedla k ochladnutiu jeho citov a následne k nevere. Podľa jeho názoru je potrebné príčiny rozvratu manželstva ďalej dokazovať, preto za týmto účelom navrhol vykonať výsluch svedkov N. G., Y. U. a syna účastníkov konania G. H., rodinných príslušníkov účastníkov konania, ktorí majú vedomosť o ich vzťahu a o tom ako sa vyvíjal. Podľa názoru manželky, toto manželstvo ešte nie je tak trvale rozvrátené, že by nebolo možné ho obnoviť, keď aj uvedenú neveru by navrhovateľovi odpustila a ona sama chce obnoviť všetky funkcie, ktoré manželstvo má mať.

9. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

10. Podľa § 23 ods. 1 a ods. 2 veta prvá Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

11. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

12. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť len vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje.

13. Zákon o rodine upravuje rozvod manželstva ako jeden zo spôsobov zániku manželstva, na ktorý však zo zákona nie je právny nárok. Pri rozhodovaní o rozvode musí súd prihliadať najmä na to, či je medzi manželmi vážny, a hlavne trvalý rozvrat, pre ktorý manželstvo už nemôže plniť svoj účel, a pre ktorý už nemožno od manželov očakávať ani obnovenie manželského spolužitia. Vážnosť rozvratu je teda daná jeho intenzitou a trvaním. Intenzita rozvratu je závislá od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných vecí manželského spolužitia, a v akom rozsahu manželia porušujú vo vzájomnom správaní sa pravidlá manželského spolužitia. Záver o vážnosti rozvratu vzťahov medzi manželmi je teda odôvodnený vtedy, ak sa rozvrat vzťahov javí ako neodstrániteľný a nenapraviteľný stav vzhľadom na výsledok zhodnotenia intenzity a trvalosti rozvratu.

14. Na základe výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva navrhovateľa a jeho manželky. Navrhovateľ ako dôvody rozvratu manželstva uviedol citové ochladnutie, ku ktorému postupne dochádzalo od roku 1996 v dôsledku spolužitia s manželkou, s ktorou spolu nikam nechodili, neustále mu vyčítala aby si našiel prácu, s ktorou riešili problémy s peniazmi keď mal pocit, že všetko sa točilo len okolo financií a ktorej rozporuplný vzťah s jeho matkou musel stále riešiť. Takéto spolužitie s manželkou a dennodenné výčitky viedli až k tomu, že od svadby ich syna, teda viac ako rok, spolu s manželkou nekomunikujú, spoločne nehospodária, stravujú sa a žijú oddelene. Nakoľko od konca roka 2017 nadviazal navrhovateľ vzťah s inou ženou, ktorý trvá doposiaľ a podľa jeho vyjadrenia je vzťahom vážnym, so svojou manželkou navrhovateľ nežije intímne tiež viac ako rok. S priateľkou naopak boli aj na spoločnej dovolenke, a v dôsledku tohto vzťahu aj opakovane doma neprespáva. Pokiaľ ide o tvrdenia navrhovateľa, najmä čo sa týkajú spôsobu ich spolužitia za posledný rok, tieto potvrdila aj samotná manželka. Manželka naopak videla príčinu rozvratu manželstva v žiarlivosti navrhovateľa, keď tento ju stále kontroloval a preto spolu nikam nechodili. I keď potvrdila, že ich manželstvo v súčasnej dobe nenapĺňa žiadnu zo svojich funkcií, bola toho názoru, že toto manželstvo ešte môže fungovať, pokiaľ by sa navrhovateľ išiel dať liečiť. Navrhovateľom priznanú neveru mu odpustila a ona sama chce obnoviť všetky funkcie, ktoré manželstvo má napĺňať.

15. Priamo z výsluchu účastníkov konania mal súd preukázané, že manželia spolu riadne už dlhšiu dobu, približne od októbra 2017 nežijú, spolu sa intímne nestýkajú, nestravujú sa spoločne a ani spolu nehospodária a dokonca spolu ani nekomunikujú. Navrhovateľ v dôsledku nezhôd k manželke stratil citový vzťah a od konca roka 2017 má s inou ženou funkčný a vážny vzťah. Preto už nemá záujem na obnovení manželského spolužitia. Navrhovateľ popiera, že by bol extrémne žiarlivý na svoju manželku a akékoľvek liečenie alebo návštevu odborníka odmieta. Z tohto je zrejmé, že manželstvo navrhovateľa a jeho manželky si v súčasnej dobe neplní žiadnu zo svojich základných funkcií a obnovenie manželského spolužitia je vzhľadom na dlhodobý a absolútne odmietavý postoj navrhovateľa nereálne. Navrhovateľ a manželka nežijú spolu ako manželia, nevytvárajú harmonické a trvalé životné spoločenstvo, dokonca spolu ani nekomunikujú, čo je prejavom minimálneho slušného správania voči druhému manželovi s ktorým prežil desiatky rokov, preto ďalšie trvanie tohto zväzku je už len formálne. Manželka si rozvrat v manželstve uvedomuje, keď sama priznala, že manželstvo po dobu asi jedného roka nenapĺňa svoje funkcie, má vedomosť aj o mimomanželskej známosti svojho manžela, ktorá stále trvá. Verí však, že manželstvo by mohlo ďalej fungovať a ona sama chce obnoviť všetky funkcie manželstva. K tomu ale, aby toto manželstvo riadne opätovne fungovalo, sa aj podľa jej vlastného vyjadrenia vyžaduje, aby navrhovateľ mal o obnovu ich vzťahu snahu a je nutná aj pomoc odborníka. Ako sa však navrhovateľ opakovane vyjadril, odbornú pomoc nemieni vyhľadať, keď popiera že by ju potreboval, nakoľko sa za žiarlivého nepovažuje. V žiadnom prípade však záujem na obnovení spolužitia s manželkou už nemá. Naďalej je vo vzťahu s inou ženou, s ktorou boli aj na spoločnej dovolenke a o ktorom tvrdí, že je vážny. Týmto jasne vyjadril svoj postoj z ktorého je zrejmé, že v tomto manželstve už zotrvať nechce.

16. Nesúhlas jedného z manželov nemôže sám o sebe zabrániť vysloveniu rozvodu manželstva. Navrhovateľ uvádza vážne dôvody pre rozvod manželstva, z jeho postojov je zrejmé, že je pevne rozhodnutý, že s manželkou nechce ďalej žiť v manželstve. K zmene jeho názoru, či dokonca obnoveniu manželského spolužitia ho nemožno žiadnym spôsobom nútiť. Vo vzťahu účastníkov teda existuje vážny a trvalý rozvrat a ich manželstvo viac neplní svoj účel, keď sa tieto nezhody manželov týkajú podstatných vecí manželského spolužitia. Súd považoval návrh navrhovateľa na rozvod manželstva za odôvodnený, pretože vzhľadom na výsledok zhodnotenia intenzity a trvalosti rozvratu, sa tento rozvrat vzťahov javí ako neodstrániteľný a nenapraviteľný stav. Z toho dôvodu súd manželstvo účastníkov konania rozviedol, a to aj napriek nesúhlasu manželky.

17. Podľa § 187 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka.

18. Podľa § 196 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže na návrh nariadiť výsluch svedka.

19. Podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

20. Manželka navrhovala vykonať ďalšie dokazovanie výsluchom svedkov, na preukázanie príčiny rozvratu manželstva. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia, súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy, keď výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde. S poukazom na to, súd pri tomto navrhnutom dôkaze dospel k záveru, že jeho vykonanie by za daného stavu konania a dokazovania nebolo hospodárne, keď jeho vykonanie by viedlo k predĺženiu súdneho konania. Súd mal aj zo samotného výsluchu účastníkov konania preukázané, že ich manželstvo je hlboko rozvrátené, pričom ide o rozvrat v takom rozsahu, že bráni ďalšiemu trvaniu manželstva a trvá už viac ako rok. To, že manželstvo neplní svoje funkcie a je už len formálnym zväzkom dvoch ľudí, zhodne potvrdili obaja manželia. Pre rozhodnutie vo veci bolo smerodajné hlavne vyjadrenie navrhovateľa, ktorý už v žiadnom prípade nechcel spolužitie s manželkou obnoviť, k čomu dôvodne nemôže byť nikým ani nútený. Už tieto skutočnosti nasvedčovali tomu, že minimálne zo strany navrhovateľa, v čase rozhodovania súdu nie je voči manželke prechovávaný žiaden cit, takže aj bez ďalšieho dokazovania, bola pre súd zjavná príčina rozvratu manželstva účastníkov, ktorú súd videl predovšetkým v citovom odcudzení navrhovateľa voči svojej manželke, ktorý cit už nemal záujem obnoviť.

21. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, keď rozhodol vo výroku II. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.