Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-79-2016.pdf
PDF · 101.84 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17Csp/79/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie, sudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova č. 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, proti žalovanému: B. A., C.. XX.X.XXXX, D. S. I. XXX, XXX XX I. v spore o zaplatenie 1251,61 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
V rozsahu sumy 327,40 € sa konanie zastavuje.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 924,21 €, zmluvné úroky za obdobie do 6.7.2016 v sume 549,79 € a úroky z omeškania do 6.7.2016 v sume 27,02 €, ako aj zmluvné úroky 15,4% ročne zo sumy 1.251,61 € od 7.7.2016 do 23.9.2016, zo sumy 1.049,36 € od 24.9.2016 do 11.7.2017, zo sumy 970,56 € od 20.7.2017 do 20.9.2017, zo sumy 961,29 € od 21.9.2017 do 19.10.2017, zo sumy 952,02 € od 20.10.2017 do 15.3.2018, zo sumy 924,21 € od 16.3.2017 do zaplatenia, ako aj úrok z omeškania 1% ročne zo sumy 1.251,61 € od 7.7.2016 do 23.9.2016, zo sumy 1.049,36 € od 24.9.2016 do 11.7.2017, zo sumy 917,56+ € od 12.7.2017 do 20.9.2017, zo sumy 961,29 € od 21.9.2017 do 19.10.2017, zo sumy 952,02 € od 20.-10.2017 do 15.3.2018, zo sumy 924,21 € od 16.3.2017 do zaplatenia, dlžné poplatky v sume 23,98 €, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva právo na náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, podanou dňa 24.8.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 1251,61 €, dlžné zmluvné úroky za obdobie do 6.7.2016 v sume 549,79 €, úroky z omeškania za obdobie do 6.7.2016 v sume 27,02 €, ako aj zmluvný úrok v sadzbe 15,4% ročne zo sumy 1251,61 € od 7.7.2016 do zaplatenia, a úroky z omeškania 1% ročne zo sumy 1251,61 € od 7.7.2016 až do zaplatenia, poplatky o výške 23,98 € všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a náhradu trov konania.
2. V žalobe uviedol, že zmluvou zo dňa 29.10.2010 žalobca uzavrel so žalovaným úverovú zmluvu č. XXXX XXXX XX U. (ďalej len úverová zmluva), na základe ktorej poskytol žalovanému úver 2300 €. Zaviazal sa ho splatiť spolu s úrokmi a poplatkom za poistenie v pravidelných splátkach 55,21 € v dohodnutej dobe splatenia 29.10.2015. Úrok z úveru bol dohodnutý v sadzbe 15,4%. Žalovaný úver nesplácal v súlade so zmluvou a preto žalobca určil listom zo dňa 3.6.2014 predčasnú splatnosť úveru a to ku dňu 7.7.2014. Predčasnému zosplatneniu úveru predchádzala výzva žalobcu zo dňa 24.4.2014.
3. Ku dňu 6.7.2016 bola pohľadávka v sume: 1251,61 € dlžnej istiny, neuhradených úrokov 549,79 €, kapitalizovaného úroku z omeškania v sume 27,02 €, a nezaplatené poplatky za poistenie 23,98 €. Žalovaný uhradil celkom 28 splátok, pričom na istinu bola započítaná suma 1048,39 € a teda dlh na istine činí 1251,61 € (2300 - 1048,39)
4. Za účelom preukázania svojich tvrdení bola súdu predložená úverová zmluva zo dňa 29.10.2010 (č.l. 7), podľa ktorej v čl. 1: žalobca žalovanému poskytol sumu 2300 € bezúčelového úveru. Žalovaný sa ju zaviazal vrátiť v 60 splátkach a to vo výške 55,21 €: prvá dňa 29.11.2010, 2. - 59. po 55,21 € vždy do 29. dňa v mesiaci a posledná dňa 29.10.2015, ktorý deň je zároveň konečným termínom splatnosti úveru.
4.1. Na úver sa viazala 15,4% ročná úroková sadzba, RPMN činila 22,46%, priemerná RPMN 19,96% ročne a celková čiastka určená k zaplateniu činila 3575,45 €
4.2. Podľa článku IV. bod 6 úverovej zmluvy: ak je dlžník v omeškaní so splatením úveru alebo ktorejkoľvek splátky podľa tejto zmluvy, banka je oprávnená od nasledujúceho dňa po dni splatnosti až do dňa skutočného zaplatenia splatnej pohľadávky účtovať zo splatnej ale nezaplatenej sumy úveru okrem úroku v čl. I. bod 2 tejto zmluvy aj úrok z omeškania max. 8% ročne.
4.3. Žalovaný sa okrem týchto súčastí pohľadávky zaviazal mesačne platiť tiež (čl. V) dohodnuté poistné vo výške 2,18 €, za vedenie úverového účtu 2,20 €. V čl. V bod 2 sa upravuje tiež poplatok za upomienku 25 €, za zmenu zmluvných podmienok 33 € a iné, ktoré ale nemajú s predmetom konania súvis, pretože sa žiadneho z nich žalobca nedomáha.
5. Z priebežného výpisu úverového účtu žalovaného vyplynul, že sumu 2300 € žalovaný vybral v celosti ešte dňa 29.10.2010, ktorú sumu v splátkach po 59,59 € (55,21 € + 2,18 € + 2,2 € viď bod 4.) pravidelne platil do 29.10.2011. V mesiaci november nezaplatil nič, no navýšenými platbami (ako - tak) zrovnal nedoplatok v mesiaci 02/2012. Nepravidelnosť platieb sa vyskytla aj v ďalšom období, no vzniknutý dlh následne aj vyrovnal. od 09/2012 však nastala veľká nepravidelnosť, čo malo za následok, že žalovaný musel uhrádzať vyššie sumy. Napr. už v12/2012 v zaplatil 145,33 €, potom nič, v 03/2013 214,43 €, 04/2013 v sume 76,72 e, v 06/2013 170,47 €, v 09/2013 sumu 214,90 € a od 10/2013 už nezaplatil nič.
6. Ako vyplynulo z výzvy žalobcu zo dňa 24.4.2014 (č.l. 26), žalobca upozorňoval žalovaného, že neplní zmluvné povinnosti s tým, že k aktuálnemu dňu bol dlh na splátkach 438,68 € (t.j. 7 splátok, pozn.) a vyzval ho, aby dlh vyrovnal do 9.5.2014 na účet č. XXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXX, inak banka podľa § 53 ods. 9 OZ vyhlási úver za predčasne splatný čo znamená stratu výhody splácať úver v splátkach. Výzvu žalovaný prevzal 29.4.2014. Keďže k úhrade nedošlo, žalobca listom zo dňa 3.6.2014 (č.l. 27) vyhlásil úver za predčasne splatný a to s účinnosťou v 10. deň od doručenia tohto listu s tým, že v rovnakej lehote mu bola určená povinnosť zaplatiť dlh v úhrnnej aktuálnej výške 1422,12 €. Pohľadávka k danému dňu činila 1251,61 € istiny, 147,13 € na zmluvných úrokoch, 3,76 € na úrokoch z omeškania a 19,62 € na poplatkoch. Uvedený list žalovaný neprevzal, pretože si zásielku nevyzdvihol na pošte v úložnej lehote a dňa 25.6.2014 bola vrátená žalobcovi (svedčí o tom odtlačok pečiatky pošty, pozn.)
7. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení z 22.11.2016 (č.l.50) namietol, že podľa § 566 ods. 2 OZ sa majú čiastkové platby uhrádzať najprv na istinu a nie na úroky ako to robil žalobca, pretože daný právny vzťah podlieha ustanoveniam obč. zákonníka. Namietol tiež, že žalovaná suma nezodpovedá skutočnosti, pretože podľa jeho tvrdenia žalobca nezohľadnil všetky jeho plnenia z jeho strany a nedošlo ani k čiastočnému späťvzatiu. Poukázal aj na to, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti tak, ako by podľa zákona 129/2010 Z.z. mala obsahovať, narp. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a preto je bezúročná a bezpoplatková. Zároveň upriamil pozornosť na to, že je v zlej finančnej situácii, že má viacerých veriteľov a okrem základných bežných životných potrieb sa snaží svoje záväzky priebežne splácať a po zvážení všetkých okolností, vrátane výšky žalovanej pohľadávky, žiadal povoliť splácať jeho záväzok po 9 €.
7.1. Svoje tvrdenia, uvedené v bode 7 však v ničom nesubstancoval.
7.2. K tomuto podaniu žalovaný priložil prehľad o realizovaných platbách, z ktorého je možné zistiť, že dňa 30.08.2016 poukázal na účet č. O. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXXXX sumu 9,27 €, dňa 28.9.2016 sumu 9,27 €, no táto sa dňa 29.9.2016 vrátila späť, dňa 27.10.2016 poukázal 13,91 €, a ktorá sa dňa 31.10.2016 vrátila späť.
8. Žalobca v replike zo dňa 4.7.2017 negoval tvrdenia žalovaného v 1. rade s poukazom na to, že žalovaný svoju argumentáciu ničím nepodporil Nesúhlasil s názorom žalovaného o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a navyše odo dňa účinnosti zákona č. 102/2014 Z.z. t.j. dňom 1.4.2015
boli všetky úhrady žalovaného započítavané len na úhradu istiny. Čo sa výšky splátok jedná, o ktoré žalovaný žiadal, súhlasí iba vtedy, ak výška dosiahne aspoň výšku splátky podľa zmluvy t.j. 55 €.
9. Žalovaný v duplike zo dňa 16.10.2017 opätovne iba odcitoval zákonné znenie ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z., časť rozsudku ESD č. C-42/2015, avšak bez vecného substancovania, a preto toto stanovisko žalovaného zostalo pre potreby tohto konanie bez výpovednej hodnoty. V závere, požadujúc spravodlivé rozhodnutie, znova požiadal o možnosť splátok v primeranej výške.
10. Vo vyjadrení z 8.1.2018 žalobca oponoval skutočnostiam, uvádzaným žalovaným o povinnosti členiť splátky na časť istiny, úroku a poplatkov a to všetko v kontexte s rozsudkom ESD C-42/15, že amortizačná tabuľka nie je obligatórnou súčasťou zmluvy, a že rozsah svojho záväzku je pre žalovaného určený jasne a zrozumiteľne.
11. Dňa 19.3.2018 žalovaný vypovedal, že on sa obrátil na Prvú oddlžovaciu a pre potreby tohto konania mu právnik spracoval akýsi elaborát, z ktorého bude iba čítať, pretože on týmto veciam vzhľadom na to, že nie je právnik, nerozumie. Tvrdil, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 Zák. 129/2010 Z.z., v dôsledku čoho je tento úver bezúročný a bez poplatkov, a teda by mal byť zaviazaný iba na sumu, zodpovedajúcu rozdielu medzi poskytnutou a uhradenou sumou.
11.1. Na otázku súdu, ktoré z týchto náležitosti v zmluve absentujú, a v dôsledku ktorých by mal byť tento úver bezúročný, žalovaný uviedol, že to tam napísané nemá. V ostatnom zotrval na všetkých ním doposiaľ písomne prezentovaných skutočnostiach s tým, aby súd rozhodol spravodlivo a v krajnom prípade mu dovolil splatiť záväzok, ktorý bude rozhodnutím priznaný v primeraných splátkach. Doplnil tiež, že vzhľadom na svoje úverové zaťaženia sa snažil skonsolidovať všetky svoje úvery, a oslovil za tým účelom Prvú Oddlžovaciu, ktorá vlastne komunikuje s každým jeho veriteľom. Zároveň Prvej oddlžovacej platí mesačne určitú čiastku, ktorá jednotlivým veriteľom z tejto sumy pravidelne posiela na účet príslušný podiel sumy, na úhradu jeho záväzkov. Toto nie je jediný úver, ktorý si v OTP banke zobral, a keď si dobre pamätá, tak mal tam úverové vzťahy dva s tým, že úver, ktorý je predmetom tohto konania, bol v nižšej sume, následne si zobral ďalší, vyšší, a to za účelom toho, aby tento nižší bol zaplatený, a aby mu zostala aj nejaká hotovosť k dobru. Ten druhý úver sa rieši v konaní 16C/513/2016, u toho istého zákonného sudcu.
12. Podaním zo dňa 23.4.2018 a 21.5.2018 žalobca súdu oznámil, že po tom, ako bola dňa 23.9.2016 preúčtovaná suma 202,25 € na technický účet žalobcu č. XXXXXXX, VS: XXXXXXXX a účet žalovaného č. XXXXXXXX bol zrušený. Preto platby, ktoré žalovaný realizoval na takto zrušený účet v čase po 23.9.2016, žalobca neeviduje. V rozsahu preúčtovanej sumy 202,25 € ako aj platieb, realizovaných žalovaným dňa 11.7.2017 v sume 78,80 €, dňa 20.9.2017 v sume 9,27 €, dňa 19.10.2017 v sume 9,27 € a dňa 15.3.2017 v sume 27,81 €, celkom: 327,40 € berie žalobu späť. Zároveň upravil znenie žalobného petitu tak, aby mu súd priznal 924,21 € spolu s úrokom do 6.7.2016 v sume 549,79 € a úrokom z omeškania do 6.7.2016 v sume 27,02 € a ďalej 15,4% ročný zmluvný úrok a 1% ročný úrok z omeškania: zo sumy 1251,61 € od 7.7.2016 do 23.9.2016, zo sumy 1049,36 € od 24.9.2016 do 11.7.2017, zo sumy 970,56 € od 12.7.2016 do 20.9.2017, zo sumy 961,29 € od 21.9.2017 do 19.10.2017, zo sumy 952,02 € od 20.10.2017 do 15.3.2018 a zo sumy 924,21 € od 16.3.2018 do zaplatenia a náhradu trov konania.
13. Žalobca na pojednávaní dňa 4.9.2018 uviedol, a žalovaný nepoprel, že odo dňa 15.3.2018 už neboli na pohľadávku, ktorá je predmetom konania, realizované žiadne ďalšie platby. Čo sa čiastočného späťvzatia týka, súhlas s týmto späťvzatím učinil žalovaný na tomto pojednávaní.
14. Podľa ustanovenia § 215 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
15. Rozhodnutie súd vyhlásil v súlade s ust. § 217 ods. 1 CSP t.j. podľa skutkového stavu v čase jeho vyhlásenia.
16. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi oboznámenými vyššie, a keďže žiadne iné dôkazy strany nenavrhli vykonať, súd dokazovanie uzavrel a na ich základe právne uzatvára:
17. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku(ďalej len CSP): Žalobca môže vziať žalobu späť.
18. Podľa § 145 ods 1) CSP: Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. (2) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
19. Podľa § 146 ods. (1) CSP: Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
20. Vzhľadom na skutočnosť, že k späťvzatiu žaloby došlo po začatí konania a po začatí pojednávania a žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil, súd konanie v rozsahu sumy 327,40 € zastavil. O vrátení súdneho poplatku súd nerozhodoval, pretože naň žalobcovi nevznikol nárok.
21. Ohľadom zvyšku uplatneného nároku súd uvádza: V prejednávanej veci bola uzavretá spotrebiteľská úverová zmluva, podliehajúca úprave Občianskeho zákonníka, hoci daný zmluvný typ je upravený v Obchodnom zákonníku.
22. Nepochybným spôsobom bolo preukázané, že žalovaný splátky úveru riadne neplatil pričom žalobca dlh na istine ku dňu podania žaloby vyčíslil sumou 1251,61 €, dlh na úroku 549,79 €, na úroku z omeškania 27,02 € a na poplatkoch 23,98 €. Súd prejednávaný právny vzťah, založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.10.2010 posudzoval síce podľa zmluvného typu upraveného v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ale druh zmluvy podliehajúci zákonnej úprave o spotrebiteľských úveroch a zákonnej úprave v Obč. zákonníku.
23. Podľa ust. § 502 Obch. zák. (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
24. Podľa ust. § 503 Obch. zák. (1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. (2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. (3) Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
25. S poukazom na zistený skutkový a stav súd má za to, že žaloba bola podaná dôvodne čo do istiny 1251,61 €, dlžného zmluvného úroku 549,79 €, kapitalizovaného úroku z omeškania 27,02 € i poplatkov (za poistenie ku dňu zániku zmluvy) v sume 23,98 € ako aj zmluvného úroku za obdobie od 7.7.2016, pretože: Pokiaľ v spotrebiteľskej zmluve je dohodnuté platenie zmluvných úrokov až do doby vrátenia úveru, nemožno bez ďalšieho, teda bez ohľadu na existujúcu dohodu nepriznať úrok po zosplatnení, okrem prípadov, že takéto zmluvné dojednania sú neplatné, čo však je vždy vecou posúdenia konkrétnych skutkových okolností. Z ust. § 503 ObZ bez ďalšieho nie je možné uzavrieť, že úrok patrí len do splatnosti úveru, keďže toto ustanovenie upravuje otázku splatnosti úrokov (pre prípad, že si ju zmluvné strany nedohodli inak), nie otázku doby trvania povinnosti platiť úroky. Doba trvania povinnosti platiť úroky je upravená len určením jej začiatku v § 502 ObZ a koniec doby je ponechaný na vôľu zmluvných strán. V zásade je možné dohodnúť zmluvný úrok až do doby vrátenia úveru.
26. Ako v tomto konkrétnom prípade vyplynulo z čl. 4.3 úverovej zmluvy: ak klient neuhradí úver v lehote splatnosti úveru, je povinný uhradiť z nesplatenej časti úveru popri úroku z poskytnutých peňažných prostriedkov aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne a to až do zaplatenia.
27. Pokiaľ teda žalobca žaloval zmluvný úrok vo výške, kapitalizovanej ku dňu vyhlásenia splatnosti celého úveru a žalovaný ho nezaplatii, v zmysle úpravy, uvedenej v čl. 4.3. úverovej zmluvy má povinnosť
platiť úroky zo sumy 1251,61 € aj v období od zosplatnenia úveru až do až do jej zaplatenia. V tomto prípade bola výška naakumulovaného úroku do 6.7.2016 vyčíslená sumou 549,79 € a úroku z omeškania 27,02 €, a preto je žalovaný povinný platiť tieto úroky z dlžnej sumy a to od 7.7.2016 vždy do dňa dielčej úhrady v čase po začatí konania, čo je časovo vyjadrené v prvom výroku tohto rozsudku, a zo sumy 924,21 € od 16.3.2018 až do zaplatenia.
28. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
29. Podľa § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013: Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
30. Žalobcovi bol kapitalizovaný úrok z omeškania 27,02 €. Žalobca sa úroku z omeškania domáhal z dlžnej sumy odo dňa 7.7.2016 v sadzbe 1% t.j. v sadzbe nižšej, než mu podľa zákona patrí. Čo sa zmluvného úroku týka, ten je predmetom hlavného záväzku (teda nie sankcia v podobe úrokov z omeškania) a plynule sa stáva každým dňom súčasťou dlžnej istiny. Preto bol žalobcovi priznaný odo dňa nasledujúceho po dni jeho kapitalizácie t.j. od 7.7.2016 do dňa každej čiastkovej úhrady a zo sumy 924,21 € od 16.3.2018 až do zaplatenia priznanej istiny.
31. Na tomto závere súdu nič nezmenili ani nesubstancované tvrdenia žalovaného v1. rade o dôvodoch, pre ktoré by mal byť úver bezúročný a bez poplatkov vzhľadom na to, že zmluva obsahuje všetky náležitosti, ktoré v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. má mať a teda žiadne z tvrdení žalovaného nebolo preukázané. Vo vzťahu k tvrdenej skutočnosti, že žalobca nebral do úvahy všetky ním realizované platby, tiež nebolo preukázané vzhľadom na to, že žalobca započítal na úhradu istiny aj tie platby, ktoré už mal žalovaný v zmysle výzvy zo dňa 24.4.2014 a zo dňa 3.6.2014 platiť na iný účet a určený variabilný symbol pričom platby, realizované dňa 28.9.2016 sumu 9,27 €, no táto sa dňa 29.9.2016 vrátila späť, dňa 27.10.2016 poukázal 13,91 € a ktorá sa dňa 31.10.2016 vrátila späť. Z uvedeného plynie, že ani toto tvrdenia žalovaného sa nepreukázalo ako pravdivé, t.j. že zaplatil viac, než žalobca tvrdí. .
32. Úspešnému žalobcovi súd priznal podľa § 255 ods. 1 CSP trovy konania, o výške ktorých bude osobitným uznesením rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
33. Podľa § 232 ods. (3) CSP: Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (4) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
34. Uvedené ustanovenie svojím obsahom upravuje obdobným spôsobom ako predošlý § 160 Obč. súdneho poriadku (činný do 30.6.2016) možnosť, aby dlžník splatil priznanú pohľadávku v splátkach za predpokladu existencie jeho zlej finančnej situácie. Predpokladom takéhoto rozhodnutia súdu je však preukázanie existencie takýchto okolností, čo žalovaný nesplnil, a tiež návrh na takú výšku splátky, aby sa zabezpečilo splatenie záväzku aj pre žalobcu v akceptovateľnej dobe. Žalovaný navrhol výšku splátky sumou 9 € mesačne čo by znamenalo, že len samotnú sumu cca 925 € istiny by splácal 102 mesiacov. Navyše dôvody hodné osobitného zreteľa žalovaný ničím nepreukázal. Aj za predpokladu, že by žalovaný tieto okolnosti preukázal, ním navrhnutú výšku splátky nie je možné akceptovať.
35. Existencia spotrebiteľského charakteru záväzkového vzťahu strán sporu resp. postavenie žalovaného ako spotrebiteľa vo vzťahu k žalobcovi neznamená automaticky, že jeho dlhu by mali byť stanovené také možnosti, ktoré by znamenali v konečnom dôsledku jeho „nekonečné“ narastanie a nesplácanie v reálnom čase. V tomto smere súd poukazuje na charakter úpravy rozhodovania podľa § 232 ods. 4 CSP vo väzbe na čl. II základných princípov CSP, podľa ktorého: Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 365 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 CSP). Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : Ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.