Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-40-2017.pdf
PDF · 118.85 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-4Csp/40/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske sudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou v spore žalobkyne V. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom H., O. XXX/X proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti zmlúv a iné, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že úver zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21.11.2012 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov.
II. Súd určuje, že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.01.2014 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov.
III. Súd zamieta žalobu v časti o určenie, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21.11.2012 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná.
IV. Súd zamieta žalobu v časti o určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.01.2014 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná.
V. Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 484 € zamieta.
VI. Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 170 € zamieta.
VII. Súd konanie v časti o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia zastavuje.
VIII. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok za žalobu v sume 199 € na účet Slovenskej pošty a.s. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
IX. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa sa žalobou podanou proti žalovanému domáhala určenia, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21.11.2012 je neplatná , určenia, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.1.2014 je neplatná a určenia , že úver zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21.11.2012 uzavretej medzi ňou a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov, že úver zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.1.2014 uzavretej medzi ňou a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa sa zároveň domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 484 € a 170 € a zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobkyňa odôvodnila žalobu tým, že obe zmluvy o úvere sú absolútne neplatné. Za dôvod neplatnosti zmlúv považuje neurčitosť a nezrozumiteľnosť zmlúv a skutočnosť, že nikdy nemala vôľu zmluvy o úvere so žalovaným uzavrieť. Mala tiež za to, že obe zmluvy
sú neplatné pre rozpor so zákonom a tiež to, že sa priečia dobrým mravom, keďže obsahujú nespočetné množstvo neprijateľných zmluvných podmienok. Tvrdila, že úver zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX je bezúročný a bez poplatkov, pretože v zmluve sa uvádzajú dva rozdielne údaje o RPMN (109,22 % a 50,91 %), čo považuje za zavádzanie spotrebiteľa, resp. za nekalú obchodnú praktiku žalovaného. V zmluvách absentuje aj údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, čo je rovnako dôvodom považovať úvery z oboch zmlúv za bezúročné a bez poplatkov. Žalobkyňa sa domáhala tiež zaplatenia bezdôvodného obohatenia v sume 484 € ako rozdielu medzi sumou 984 €, ktorú na úver už zaplatila a sumou 500 €, ktorá jej bola poskytnutá zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX a zaplatenia bezdôvodného obohatenia v sume 170 € ako rozdielu medzi sumou 370 €, ktorú na úver už zaplatila a sumou 200 €, ktorá jej bola poskytnutá zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne dňa 19.12.2017. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. K časti žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti zmlúv o úvere, uviedol, že súd môže za neplatné určiť len jednotlivé neprijateľné zmluvné podmienky, avšak nie je možné pre existenciu neprijateľných zmluvných podmienok určiť neplatnosť celej zmluvy. Poukázal na § 41 Občianskeho zákonníka. Vyjadril sa tiež, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem ani na určení neplatnosti zmlúv o úvere, ani na určení, že úvery z týchto zmlúv sú bezúročné a bez poplatkov. Podľa žalovaného Civilný sporový poriadok takéto druhy zmlúv nepripúšťa, keďže § 137 písm. c/ CSP pripúšťa určovacie žaloby len vo vzťahu k právam, nie právnym vzťahom ako § 80 písm. c/ OSP. Vo vzťahu k právnym skutočnostiam len v prípade, ak to predpokladá osobitný predpis. Poukázal pritom na to, že určenie neplatnosti zmluvy nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu. Za takýto právny predpis nemožno považovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý v žiadnom zo svojich ustanovení, a to ani v § 3 ods. 5, nepripúšťa žalobu o určenie právnej skutočnosti. Žalovaný tiež poprel, že by nastala niektorá z foriem bezdôvodného obohatenia a aj keby áno, akýkoľvek nárok na jeho vydanie by bol premlčaný ako v rámci subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty, tak aj v rámci objektívnej trojročnej premlčacej lehoty. Tiež mal za to, že žalobkyňa skutkovo nijako nepreukázala možnosť uplatnenia desaťročnej subjektívnej premlčacej lehoty. Z vyjadrenia žalovaného tiež vyplynulo, že posledná platba na úver č. XXXXXXXXX bola žalobkyňou uskutočnená 20.4.2009. Na úver č. XXXXXXXXX žalobkyňa uhrádzala splátky nasledovne: 19.2.2014 sumu 37,00 €, 18.3.2014 sumu 37 €, 19.4.2014 sumu 37 €, 19.5.2014 sumu 37,00 €, 18.6.2014 sumu 37 €, 31.7.2014 sumu 37 €, 2.9.2014 sumu 37 €, 3.10.2014 sumu 37 €, 4.11.2014 sumu 37 € a 3.12.2014 sumu 37 €.
3. V replike žalobkyňa zotrvala na svojich tvrdeniach uvedených v žalobe.
4. V duplike žalovaný zotrval na svojich tvrdeniach uvedených vo vyjadrení k žalobe. Zvlášť poukázal na to, že aby mohla byť na daný prípad aplikovaná subjektívna desaťročná premlčacia lehota, musel by byť preukázaný úmysel konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie. Nestačí pri tom len všeobecné tvrdenie o zaužívanej praxi žalovaného pri uzatváraní zmlúv o úvere, ale bolo by nutné preukázať, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy a prijatia plnenia na základe tejto zmluvy skutočne vedel alebo aspoň bol uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje.
5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 177 ods. 1 Civilného sporového poriadku), na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením obsahu spisu, najmä žaloby, zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, splátkového kalendára k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX, rozhodcovskej zmluvy k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX, dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX, všeobecných podmienok poskytnutia úveru, predžalobnej výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, oznámenia o splatení úveru č. XXXXXXXXX, zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, všeobecných podmienok poskytnutia úveru, rozhodcovskej zmluvy k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX, dohody o plnení v splátkach k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX, splátkového kalendára k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX, predžalobnej výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, oznámenia o splatení úveru č. XXXXXXXXX, vyjadrenia k žalobe, repliky, dupliky a zistil, že dňa 21.11.2012 žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzavreli zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky v sume 500 €. Dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť veriteľovi spolu s príslušným poplatkom celkovo v sume 984 € v 12 mesačných splátkach po 82 € počnúc dňom 15.12.2012. V zmluve nie sú uvedené základné údaje ako napríklad výška úrokovej sadzby, výška RPMN, výška priemernej RPMN či konečná splatnosť
spotrebiteľského úveru. Podľa oznámenia o splatení úveru vystaveného žalovaným úver zo zmluvy č. XXXXXXXXX žalobkyňa uhradila v plnej výške 21.10.2013. Dňa 23.1.2014 žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzavreli zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky v sume 200 €. Dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť veriteľovi a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 170 €, t. j. zaplatiť celkovo čiastku 370 €. Podľa zmluvy sú celkové náklady spotrebiteľa tvorené súčtom úroku vo výške 65,25 € (= 39,15 % ročne z poskytnutého úveru) a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 104,75 €. Dlžník sa zaviazal v rámci dohody o plnení v splátkach uzavretej 23.1.2014 túto sumu splatiť v 10 mesačných splátkach po 37 €, vždy k 20. kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc dňom 20.2.2014. Termín konečnej splatnosti úveru bol stanovený na 20.11.2014. RPMN bola v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX uvedená vo výške 109,22 %, priemerná RPMN vo výške 50,91 %. V dohode o plnení v splátkach, ktorá bola uzavretá v rovnaký deň ako zmluva o úvere č. XXXXXXXXX bola RPMN uvedená vo výške 337,91 % a priemerná RPMN vo výške 50,91 %. Podľa oznámenia o splatení úveru vystaveného žalovaným úver zo zmluvy č. XXXXXXXXX žalobkyňa uhradila v plnej výške 3.12.2014.
6. Žalobkyňa na pojednávaní vo výpovedi uviedla, že zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX uzatvárala v čase, keď sa nachádzala v ťaživej životnej situácii. Rozvádzala sa, manžel jej neplatil výživné na deti. Zo svojich finančných prostriedkov musela platiť úver po bývalom manželovi a preto jej nezostávali finančné prostriedky na úhradu bežných mesačných výdavkov. Bola aj v omeškaní s platením nájomného, preto požiadala žalovaného o úver. Pani W., pracovníčka žalovaného, jej neposkytla prakticky žiadne informácie. Povedala jej len, že ak nebudú dodržané všetky podmienky poskytnutia úveru, budú jej to strhávať zo mzdy formou zrážok. Dala jej podpísať zmluvu o úvere, rozhodcovskú zmluvu, dohodu o zrážkach zo mzdy. Neprečítala si ich, nebol na to čas. Bola v tiesni, pretože sa predtým pokúšala o úver v banke, avšak ten jej nebol poskytnutý pre nedostatok finančných prostriedkov. Bála sa, že príde o strechu nad hlavou, mala vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom. Úver v sume 500 € jej bol poskytnutý v hotovosti na druhý deň po uzavretí zmluvy. Zmluvu o úvere považuje pre množstvo neprijateľných podmienok za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. Nie je v nej uvedená RPMN ani dátum konečnej splatnosti úveru. Za neprijateľné zmluvné podmienky označila aj dojednanie zmluvnej pokuty a možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Dôvody, ktoré ju viedli k uzavretiu zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, boli rovnaké ako dôvody pre uzavretie prvej zmluvy o úvere. Aj samotné uzavretie zmluvy prebehlo rovnako ako prvé s tým rozdielom, že žiadala o úver vo výške 350 €, ale poskytli jej ho len vo výške 200 €. Vyjadrila sa, že táto zmluva je bezúročná a bez poplatkov kvôli tomu, že zmluva obsahuje dva rozdielne údaje o RPMN. V zmluve o úvere je uvedená výška 109,22 % a v dohode o plnení v splátkach výška 337,91 %. Pokiaľ ide o nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia je presvedčená, že žalovaný poskytoval pôžičky na slovenskom trhu dlhodobo, a preto mal postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou pri dodržaní všeobecne záväzných právnych noriem a v súlade s dobrými mravmi. Z uvedeného dôvodu by sa na nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia mala aplikovať desaťročná premlčacia lehota. O neprijateľných zmluvných podmienkach sa dozvedela v decembri 2016, keď si na internete prečítala článok o tom, že žalovaný končí, ale úvery po nich zostali. Vtedy sa viac začala zaoberať témou nebankoviek, spotrebiteľských úverov, neprijateľných zmluvných podmienok a na základe toho sa rozhodla podať žalobu. Na pojednávaní konanom dňa 4.9.2018 žalobkyňa svoje tvrdenia rozšírila o vyjadrenie, že za neprijateľnú zmluvnú podmienku treba pokladať zmluvnú pokutu, rozhodcovskú zmluvu, dohodu o zrážkach zo mzdy, ako i administratívny poplatok, s poukazom na rozhodovaciu činnosť niektorých súdov.
7. Podľa § 137 písm. d/ Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
8. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.1.2018 spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
9. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/, i/, j/ a k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv o úvere zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> musí obsahovať tieto náležitosti:
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
10. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
11. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.4.2014 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
12. Podľa § 52 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 107 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
14. Súd na základe vykonaného dokazovania a po jeho zhodnotení dospel k záveru, že žalobe žalobkyne je možné vyhovieť iba v určitých častiach. V prvom rade sa zaoberal prípustnosťou podania žaloby o určenie neplatnosti zmlúv o úvere a žaloby o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov zo zmlúv o úvere. Súd pri rozhodnutí vychádzal z toho, že prípustnosť týchto žalôb v čase vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej vyplýva z § 137 písm. d/ Civilného sporového poriadku v spojení s § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2018. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z., s účinnosťou od 1.1.2018 sa spotrebiteľ „môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou“. Tvrdenie žalovaného, že zo žiadneho právneho predpisu žalobkyni nevyplýva právo podať takéto žaloby je preto neopodstatnené. Uvedená novela zákona výslovne takýto druh žalôb pripustila a keďže zákonodarca nevymedzil žiadne prechodné ustanovenia v súvislosti s uvedenou novou právnou úpravou, od jej účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Súd preto dospel k záveru, že takýto druh žalôb je prípustný.
15. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poskytnuté spotrebiteľské úvery z oboch zmlúv o úvere sú bezúročné a bez poplatkov. V zmluve o úvere č. 401300279 úplne absentujú údaje vyžadované zákonom č. 129/2010 Z. z. ako napríklad údaj o RPMN alebo priemernej RPMN. V zmluve o úvere č. XXXXXXXXX je zase uvedený nesprávny údaj o priemernej RPMN. Za priemernú hodnotu RPMN na príslušný spotrebiteľský úver sa považuje údaj zverejnený podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; pri zmluvách uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov je to hodnota za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za 1. štvrťrok 2014 boli zverejnené až 30.4.2014, preto ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, 23.1.2014, treba vychádzať z údajov za 4. štvrťrok 2013. Podľa týchto údajov bola priemerná hodnota RPMN pre ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v riadku 1 až 5 vo výške do 1 500 € vrátane so splatnosťou od 6 do 12 mesiacov 44,79 %, čo je hodnota odlišná od hodnoty uvedenej v úverovej zmluve (50,91 %). Účelom uvádzania priemernej hodnoty RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere je, aby spotrebiteľ, ktorý ju uzatvára, mal možnosť porovnať tento údaj (vypovedajúci o priemernej výške RPMN od všetkých poskytovateľov obdobných typov úverov) s výškou RPMN, pri ktorej je mu poskytovaný konkrétny úver a posúdiť, či tento je (v porovnaní s inými poskytovateľmi obdobných úverov) pre neho výhodný alebo nie. Uvedenie vyššej priemernej hodnoty RPMN v zmluve je v neprospech spotrebiteľa, pretože vyvoláva dojem, že veriteľom poskytnutý úver nie je až tak nevýhodný než bežne poskytovaný porovnateľný priemer. V zmluve č. XXXXXXXXX absentuje tiež údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, pretože samotná dohoda o úroku z úveru je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. V januári roku 2014 boli bankovými subjektmi na území SR poskytované spotrebiteľské a ostatné úvery splatné do jedného roka za priemernú úrokovú sadzbu 6,92 % ročne. Výška dohodnutého úroku (39,15 % ročne) je v rozpore s dobrými mravmi, pretože viac ako 5-násobne prevyšuje priemerné úrokové miery podobného úveru v čase uzavretia zmluvy o úvere. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009 z 31.07.2009: „Hoci maximálna výška úrokov pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“ Súd poukazuje na to, že aby sa úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, postačuje absencia čo i len jednej z náležitostí uvedených v § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na to, že súd zistil absenciu uvedených údajov, neexistenciou ďalších údajov, prípadne ich správnosťou, ani tých, na ktoré poukazovala žalobkyňa, sa z dôvodu hospodárnosti konania už nezaoberal. Na základe týchto skutočností súd určil, že úver zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21.11.2012 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov a že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.01.2014 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov.
16. V časti, v ktorej sa žalobkyňa žalobou domáhala určenia neplatnosti oboch zmlúv o úvere, musel súd žalobu zamietnuť. Žalobkyňa pokiaľ ide o tieto časti žaloby neuniesla ani len bremeno tvrdenia a už vôbec nie dôkazné bremeno. Žalobkyňa v žalobe len označila viaceré okolnosti zakladajúce neplatnosť zmlúv o úvere, často len s odkazom na príslušné zákonné ustanovenie, ako napríklad neurčitosť a nezrozumiteľnosť, nedostatok vážnosti vôle, rozpor so zákonom či dobrými mravmi pre existenciu viacerých neprijateľných zmluvných podmienok, avšak bez toho, aby opísala rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých by mohol byť záver o neplatnosti zmlúv o úvere z toho ktorého dôvodu prijatý. Na pojednávaní žalobkyňa oproti žalobe vo výpovedi uviedla, že dôvodom neplatnosti zmlúv je rozpor zmlúv s dobrými mravmi pre existenciu neprijateľných zmluvných podmienok v zmluvách. Súd pri rozhodnutí vychádzal z toho, že existencia neprijateľnej zmluvnej podmienky nespôsobuje neplatnosť zmluvy ako celku, ale len neplatnosť konkrétnej časti zmluvy, konkrétnej zmluvnej podmienky, pokiaľ samozrejme z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy (§ 41 OZ). Súd okrem toho poukazuje na to, že aj keby určil, že zmluvy o úvere sú neplatné, nastal by rovnaký následok ako ten, ktorý nastane v prípade určenia, že úvery z týchto zmlúv sú bezúročné a bez poplatkov. Týmto následkom je to, že žalobkyni vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému z dôvodu prijatia plnenia nad rámec poskytnutého bezúročného a bezpoplatkového úveru. Súd preto žalobu v časti o určenie, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21.11.2012 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná a v časti o určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.01.2014 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná zamietol.
17. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd sa ňou musel zaoberať. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX je premlčané ako v rámci dvojročnej subjektívnej, tak aj v rámci trojročnej objektívnej premlčacej lehoty. Z oznámenia o splatení úveru č. XXXXXXXXX vyplynulo, že úver bol v plnej výške splatený najneskôr 21.10.2013, preto tento deň je dňom, kedy najneskôr k bezdôvodnému obohateniu žalovaného došlo. Keďže žaloba bola na súde podaná až 23.10.2017, je zrejmé, že trojročná objektívna premlčacia lehota uplynula a nie je potrebné skúmať či uplynula aj subjektívna premlčacia lehota, pretože k premlčaniu práva dôjde uplynutím, čo i len jednej z premlčacích lehôt.
18. K rovnakému záveru, k akému dospel súd v prípade zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, dospel súd aj v prípade zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, a teda, že aj právo na vydanie bezdôvodného obohatenia z tejto zmluvy je premlčané, a to v rámci subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty. Subjektívna premlčacia lehota práva na vydanie bezdôvodného obohatenia nemôže začať plynúť skôr než objektívna. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Preto subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. Môže však začať plynúť neskôr. Jej začiatok plynutia je závislý od vedomosti oprávneného o tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. O týchto skutočnostiach sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Aj v tomto prípade rozhoduje skutočná, a nie predpokladaná znalosť týchto okolností. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného z dôvodu preplatenia istiny čerpaného úveru žalobkyňou vzniklo až v okamihu, kedy žalobkyňa prvýkrát preplatila istinu čerpaného úveru, teda nie osobitne pri každej žalobkyňou zaplatenej splátke úveru, ale až prvou platbou na čerpaný úver, ktorá presiahla splatenú istinu úveru, teda až dňa 31.7.2014, kedy žalobkyňa zaplatila 37 € /len v rozsahu 22 €, pretože zvyšok 15 € žalobkyňa ešte platila na istinu úveru/. K ďalšiemu bezdôvodnému obohateniu došlo 2.9.2014, kedy zaplatila žalobkyňa sumu 37 €, dňa 3.10.2014, kedy zaplatila sumu 37 €, dňa 4.11.2014, kedy zaplatila sumu 37 € a dňa 3.12.2014, kedy zaplatila sumu 37 €. Od momentu, kedy žalovaný prijal uvedené platby žalobkyne tak vzniklo v rozsahu platieb /pri prvej uvedenej platbe len v rozsahu 22 €/ žalovaným bezdôvodné obohatenie, a od tohto momentu začala plynúť objektívna trojročná premlčacia doba práva žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia.
19. Od rovnakého momentu, teda od okamihu platieb žalobkyne nad zaplatenú istinu čerpaného úveru, možno rátať aj začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby práva žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa, s ohľadom na právnu zásadu, že neznalosť práva neospravedlňuje, musela od okamihu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere vedieť, že zmluva, ktorú uzatvorila so žalovaným, neobsahuje náležitosti, ktorých absenciu súd sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého spotrebiteľského úveru. Od uvedeného momentu si tak bola vedomá, že úver, ktorý od žalovaného bude čerpať, je bezúročný a bez poplatkov a ona je povinná vrátiť len sumu rovnajúcu sa jeho istine. Od momentu, kedy žalobkyňa splatila celú istinu čerpaného úveru a napriek tomu platila žalovanému na čerpaný úver ďalej, mala žalobkyňa vedomosť o všetkých skutočnostiach, ktoré ju mali viesť k záveru o vzniku bezdôvodného obohatenia žalovaným a o jeho výške. Vedela, že istinu čerpaného úveru už splatila, vedela, že žalovaný nemá právny dôvod na ďalšie peňažné plnenie, pretože úver je bezúročný a bez poplatkov, vedela, že peňažné platby poukazuje žalovanému a nakoniec pri znalosti výšky istiny čerpaného úveru a výšky svojich platieb vedela aj o tom, o akú sumu istinu čerpaného úveru prepláca. Žalobkyňa tak od momentu platieb dňa 31.7.2014 v sume 37 € /len v rozsahu 22 €, pretože zvyšok 15 € žalobkyňa ešte platila na istinu úveru/, dňa 2.9.2014 v sume 37 €, dňa 3.10.2014 v sume 37 €, dňa 4.11.2014 v sume 37 € a dňa 3.12.2014 v sume 37 € mala vedomosť o tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, pretože poznala všetky skutkové okolnosti, z ktorých vyplýva získanie bezdôvodného obohatenia žalovaným na jej úkor ako aj výška tohto bezdôvodného obohatenia.
20. Subjektívna premlčacia lehota práva žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia do uplatnenia tohto práva žalobou podanou na súde dňa 23.10.2017 preto márne uplynula ohľadne všetkých splátok. Uplynutie objektívnej premlčacej doby nie je potrebné skúmať, pretože k premlčaniu práva dôjde uplynutím, čo i len jednej z premlčacích lehôt.
21. Žalobkyňa sa v konaní domáhala aplikácie desaťročnej premlčacej lehoty pri posudzovaní premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Napriek tomu, že aplikáciou objektívnej premlčacej lehoty, či už trojročnej alebo desaťročnej sa súd už nemusí zaoberať pre uplynutie subjektívnej premlčacej lehoty, súd poukazuje na to, že na jej aplikáciu by musel byť v konaní preukázaný aspoň nepriamy úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť. Na preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie však nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ale by bolo nutné v každom jednotlivom prípade s poukazom na okolnosti uzavretia konkrétnej úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy a prijatia plnenia na základe tejto zmluvy skutočne vedel alebo aspoň bol uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje. Takéto tvrdenia neboli žalobkyňou ani prednesené, ani preukázané. Naopak, žalobkyňa úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť vyvodzovala len z toho, že dlhodobo pôsobí na slovenskom trhu a preto mal postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou pri dodržaní všeobecne záväzných právnych noriem a v súlade s dobrými mravmi.
22. Vzhľadom na to, že žalovaný vzniesol námietku premlčania práva žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia dôvodne, súd žalobu v časti o zaplatenia sumy 484 € a 170 € zamietol.
23. Na pojednávaní konanom 4.7.2018 vzala žalobkyňa žalobu späť v časti o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, preto súd v súlade s § 145 ods. 2 CSP v tejto časti konanie zastavil.
24. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa bola v spore oslobodená od súdnych poplatkov a v časti, v ktorej sa domáhala určenia, že úvery zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX a zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX sú bezúročné a bez poplatkov, bola úspešná, prešla poplatková povinnosť na žalovaného, a preto súd podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. a podľa položky 1 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov vo výroku VII. zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť súdny poplatok za žalobu v sume 199 € (2 x 99,50 €) na účet Slovenskej pošty, a. s. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože v prejednávanej veci mali žalobkyňa i žalovaný len čiastočný úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej vety CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.