Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30S-44-2017.pdf
PDF · 130.79 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/44/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: Outdoor Media, s.r.o., so sídlom Gunduličova 12, 811 05 Bratislava, IČO: 35 882 158, právne zast.: Advokátska kancelária Krišťák, s.r.o., so sídlom Tupého 51/A, 831 01 Bratislava, IČO: 47 251 042, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA- OVBP2-2017/04890/KRA zo dňa 27.03.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Prvostupňový správny orgán Mesto Žilina, Stavebný úrad rozhodnutím Č.s.: 16902/2016-62332/2016- OSP-TRB zo dňa 21.10.2016, ako stavebný úrad príslušný podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon), nariadil žalobcovi podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona v spojení s § 88a ods. 2 stavebného zákona, v nadväznosti na prechodné ust. § 142d ods. 3 stavebného zákona odstránenie reklamnej stavby „1 ks obojstranný billboard“ umiestnenej na pozemku register „C“ parc. č. 6692 v katastrálnom území X., ktorej vlastníkom je žalobca, a ktorá bola zrealizovaná bez právoplatného stavebného povolenia, pričom určil v bodoch 1. - 17. výroku rozhodnutia podmienky pre odstránenie reklamnej stavby podľa § 90 ods. 2 a 3 stavebného zákona. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že dňa 30.07.2015 podal vlastník stavby žiadosť o vydanie dodatočného povolenia reklamnej stavby 1 ks obojstranného billboardu, umiestneného na pozemku register „C“ parc. č. 6692 v katastrálnom území X.. Pri výkone štátneho stavebného dohľadu nepredložil vlastník reklamnej stavby doklady, týkajúce sa predmetnej reklamnej stavby, z ktorých by bolo zrejmé, že predmetná reklamná stavba má platné povolenie, hoci bol orgánom štátneho stavebného dohľadu na to vyzvaný. Reklamnú stavbu predstavuje oceľový pilón, ktorý je ukotvený v železobetónovej základovej päťke. Nosná konštrukcia pilónu je zvárná do oceľových uzavretých profilov RHS 10x100x5 mm. Na oceľovú konštrukciu pilónu sú uchytené zvarené oceľové profily, ktoré predstavujú rám, na ktorom je informačná plocha o približne rozmeroch 5,10x2,40 m. Reklamná stavba je pripojená na elektrickú energiu a osvetlená, je dokončená a vlastník reklamnú stavbu užíval na reklamné účely. Stavebný úrad z vlastného podnetu podľa prechodných ust. § 142d ods. 3 stavebného zákona, v nadväznosti na § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona v spojení s § 88a ods. 1 stavebného zákona začal správne konanie o dodatočnom povolení reklamnej stavby. Stavebný úrad v predmetnej veci reklamnej stavby už viedol správne konanie o zmene doby trvania reklamného zariadenia pod č.s.: 1511/2016, keď vlastník stavby dňa 05.11.2007 podal žiadosť o dodatočné predloženie povolenia reklamného zariadenia, pričom žiadosť sa týkala predmetnej reklamnej
stavby. Stavebný úrad správne konanie o dodatočnom povolení reklamnej stavby dňa 25.01.2016 prerušil v zmysle § 29 ods. 1 Správneho poriadku, pričom o žiadosti o vydanie dodatočného stavebného povolenia reklamnej stavby mal stavebný úrad rozhodnúť až po právoplatnom ukončení správneho konania o predĺžení dĺžky trvania reklamného zariadenia (teraz reklamnej stavby). Dňa 07.03.2016 pod č.: 1511/2016-12548/2016-OS-TRB vydal rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o predĺženie trvania reklamného zariadenia (reklamnej stavby), proti ktorému vlastník stavby podal odvolanie. Žalovaný dňa 15.07.2016 vydal rozhodnutie č.: OU-ZA-OVBP2-2016/022369/KRA, ktorým rozhodnutie stavebného úradu č.: 1511/2016-12548/2016-OS-TRB zrušil, pričom okrem iného konštatoval, že stavebný úrad už nemal rozhodovať o žiadosti vlastníka reklamnej stavby o dodatočné predĺženie lehoty, pretože začatie takéhoto konania žiadny právny predpis neustanovuje a ani zamietnutie žiadosti o dodatočné predĺženie lehoty nie je možné podľa žiadneho ustanovenia príslušných zákonov vydať. Stavebný úrad mal podľa odvolacieho orgánu takúto žiadosť posúdiť ako žiadosť o dodatočné povolenie stavby, v konaní o nepovolenej reklamnej stavbe má ďalej pokračovať v zmysle súčasných platných predpisov. Konštatoval tiež, že reklamná stavba je v skutočnosti reklamnou stavbou, uskutočnenou bez právoplatného povolenia stavebného úradu a doteraz jestvuje ako nepovolená reklamná stavba. Vlastník stavby by teda mal následne podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona v spojení s § 88a ods. 1 stavebného zákona v nadväznosti na prechodné ust. § 142d ods. 3 stavebného zákona predložiť doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Uznesením Mestského zastupiteľstva v Žiline č. 107/2016 zo dňa 28.06.2016 bol schválený Územný plán Mesta Žilina - Zmeny a doplnky č. 4, ktorého záväzné časti boli vyhlásené VZN č. 21/2016, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 22.07.2016. Reklamná stavba je umiestnená na pozemku C-KN parc. č. 6692, k. ú. X., ktorý je podľa platného Územného plánu Mesta Žilina súčasťou zóny II. V danom území je neprípustné umiestňovanie veľkoplošných reklamných stavieb. Už samotný plošný rozmer informačnej plochy cca 12 m2 túto reklamnú stavbu radí medzi veľkoplošné reklamné stavby, ktoré v zmysle schváleného ÚPM Žilina nemožno umiestňovať v zóne II. Nakoľko stavebný úrad zistil posúdením nepovolenej reklamnej stavby, že jednoznačne je v rozpore s platným ÚPM Žilina, nemalo by opodstatnenie ďalšie dokazovanie a preukazovanie verejného záujmu a zaťažovanie vlastníka stavby, aby predkladal ďalšie doklady. Stavebný úrad konštatoval, že predmetná reklamná stavba je jednoznačne v rozpore s verejnými záujmami, chránenými osobitnými predpismi, nakoľko je v rozpore s platným Územným plánom Mesta Žilina, schváleným uznesením Mestského zastupiteľstva v Žiline č. 15/2012 dňa 20.02.2012, ktorého záväzné časti boli vyhlásené VZN č. 4/2012; uznesením Mestského zastupiteľstva v Žiline č. 90/2013 dňa 24.06.2013 schválený ÚP Mesta Žilina
- Zmeny a doplnky č. 1, ktorého záväzné časti boli vyhlásené VZN č. 9/2013; uznesením Mestského zastupiteľstva v Žiline č. 129/2015 a č. 130/2015 dňa 29.06.2015 schválený ÚP Mesta Žilina - Zmena a doplnok č. 2, Zmena a doplnok č. 3, ktorých záväzné časti boli schválené VZN č. 14/2015; uznesením Mestského zastupiteľstva v Žiline č. 107/2016 dňa 28.06.2016 schválený ÚP Mesta Žilina - Zmeny a doplnky č. 4, ktorého záväzné časti boli vyhlásené VZN č. 21/2016. Stavebný úrad oznámil listom zo dňa 29.09.2016 všetkým známym účastníkom konania, že vedie správne konanie o odstránení stavby. Námietkam vlastníka reklamnej stavby stavebný úrad nevyhovel s tým, že sa dôsledne riadil rozhodnutím odvolacieho orgánu č. OU-ZA-OVBP2-2016/022369/KRA zo dňa 15.07.2016 a v predmetnej veci ďalej konal postupom podľa § 88a stavebného zákona, a teda vyhovel aj požiadavke vlastníka stavby, ktorý sám požadoval, aby správny orgán postupoval podľa § 88a stavebného zákona. Ust. § 88a ods. 1 stavebného zákona jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností umožňuje dodatočne povoliť len takú stavbu, ktorá nie je v rozpore s územným plánom. Z vyššie uvedených dôvodov stavebný úrad uplatnil znenie prechodného ust. § 142d ods. 3 stavebného zákona, § 88a ods. 2 stavebného zákona, ustanovenia o odstránení stavby podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona a rozhodol o nariadení odstránenia nepovolenej reklamnej stavby s podmienkami vo výroku jeho rozhodnutia.
2. Žalovaný o odvolaní žalobcu proti vyššie citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol rozhodnutím Č.: OU-ZA-OVBP2-2017/04890/KRA zo dňa 27.03.2017, ktorým s poukazom na ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok) odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Mesta Žilina č. 16902/2016-62332/2016- OS-TRB zo dňa 21.10.2016 potvrdil. V dôvodoch rozhodnutia žalovaný konštatoval zákonné dôvody na nariadenie odstránenia nepovolenej reklamnej stavby, ktorá sa stala uplynutím doby jej dočasnosti nepovolenou, a o ktorej dočasné povolenie požiadal jej vlastník dňa 30.07.2015, boli splnené. Z predloženého prvostupňového spisu jednoznačne vyplýva, že reklamnú stavbu nemožno dodatočne povoliť, pretože jej ďalšia existencia v danom území odporuje verejným záujmom chráneným stavebným zákonom, a to cieľom a zámerom územného plánovania. Umiestnenie reklamnej stavby je v rozpore s
VZN č. 21/2016 účinným od 22.07.2016, ktorým sa mení a dopĺňa VZN č. 4/2012, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu Mesta Žilina v znení VZN č. 9/2013 a č. 14/2015. Žalovaný konštatoval, že stavebný úrad postupoval zákonným spôsobom. Pretože pred rozhodnutím o nepovolenej stavbe došlo Všeobecným záväzným nariadením č. 21/2016 účinným od 22.07.2016 k zmene a doplneniu VZN č. 4/2012, ktorým bola vyhlásená záväzná časť Územného plánu Mesta Žilina v znení neskorších zmien a doplnkov, stavebný úrad bol povinný na túto zmenu reagovať, keďže podľa záväznej časti ÚPD Mesta Žilina, ZaD č. 4 došlo aj k zmene zásad umiestňovania reklamných stavieb - na celom území Mesta Žilina je neprípustné umiestňovanie veľkoplošných reklamných stavieb, maloplošných reklamných stavieb; výnimkou sú len označenia prevádzky, vývesné štíty, mestský informačný systém. Pri posudzovaní súladu stavby s verejnými záujmami z hľadiska cieľov a zámerov územného plánovania bol stavebný úrad povinný vychádzať z aktuálne platnej územnoplánovacej dokumentácie a o nepovolenej reklamnej stavbe v súlade s ňou rozhodnúť. Posudzovaná reklamná stavba, ktorá má charakter veľkoplošnej reklamnej stavby, je situovaná v zóne II., označenej oranžovou farbou ako zóna, v ktorých je základná alebo doplnková funkcia obytná (rodinné domy, bytové domy). Podľa záväznej časti ÚPN - M Žilina, ZaD č. 4 vyhlásenej VZN č. 21/2016 je umiestnenie posudzovanej reklamnej stavby v danom území neprípustné, teda v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, a to s cieľmi a zámermi územného plánovania, čo znamená, že je neprípustné aj jej dodatočné povolenie. V tej súvislosti žalovaný poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 5Sžp/28/2011 zo dňa 19.07.2012, v ktorom NS SR uviedol: „...nie je možné dospieť k záveru o súlade stavby s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, ak je stavba v rozpore s platnou územno-plánovacou dokumentáciou, čo nesporne vyplýva z vyššie citovaného zákonného ust. § 88a ods. 1 stavebného zákona, ktoré jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností umožňuje dodatočne povoliť len takú stavbu, ktorá nie je v rozpore s územným plánom.“ Je teda zrejmé, že umiestnenie stavby musí obstáť do budúcnosti, teda logicky nemôže byť v rozpore s územným plánom platným v čase rozhodovania o jej dodatočnom povolení. Je irelevantné, či v čase podania žiadosti o jej dodatočné povolenie stavba bola alebo nebola v súlade s územným plánom. Žalovaný považuje za správny a súladný so zákonom postup stavebného úradu, keď vlastníkovi reklamnej stavby listom zo dňa 03.10.2016 oznámil skutočnosť, že v priebehu konania došlo k zmene a doplneniu Územného plánu Mesta Žilina a na základe vlastných zistení dospel k záveru, že posudzovaná reklamná stavba je v rozpore s aktuálne platným VZN č. 21/2016 účinným od 22.07.2016, ktorým boli vyhlásené záväzné časti ÚPN-M Žilina, ZaD č. 4. Správne postupoval, keď vlastníkovi nepovolenej reklamnej stavby oznámil, že nie je dôvod predkladať ďalšie požadované doklady preukazujúce súlad reklamnej stavby s verejnými záujmami s odôvodnením, že sú splnené podmienky na nariadenie odstránenia stavby, ktorá je v rozpore s ÚPD, a preto ju nie je možné dodatočne povoliť. Žalovaný má za to, že stavebný úrad na podané námietky vlastníka reklamnej stavby reagoval vydaním rozhodnutia o nariadení odstránenia stavby, v ktorom sa s námietkami a pripomienkami vlastníka reklamnej stavby dôsledne vysporiadal. Stavebný úrad vzhľadom na skutočnosť, že o žiadosti vlastníka reklamnej stavby o predĺženie lehoty platnosti pôvodného povolenia č. 2005/C-14297/MsÚ/Pš zo dňa 30.01.2006 bolo právoplatne rozhodnuté odvolacím orgánom, na základe nových skutočností, o ktorých stavebný úrad informoval vlastníka reklamnej stavby, súvisiacich so zmenou Územného plánu Mesta Žilina, nemal dôvod pokračovať v tomto konaní a reagovať na žiadosť vlastníka reklamnej stavby, vyslovenú v jeho písomne podaných námietkach a pripomienkach zo dňa 10.10.2016. Podľa žalovaného námietky vznesené v odvolaní nemohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a odvolateľ v podanom odvolaní nepreukázal, že by neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie odstránenia stavby podľa ust. § 88a ods. 2 stavebného zákona, ktorá bola uskutočnená v minulosti ako reklamné zariadenie, povolené ako dočasné, a ktoré sa stalo uplynutím určeného času reklamným zariadením nepovoleným.
3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného, ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a priznanie náhrady trov súdneho konania a právneho zastúpenia. Namietal nesprávne poučenie v rozhodnutí Mesta Žilina č. 2005/ C-14297/MsÚ/Pš zo dňa 30.01.2006, že žalobca mohol podať žiadosť o predĺženie platnosti povolenia na umiestnenie reklamného zariadenia (v súčasnosti už reklamná stavba) až po uplynutí doby jeho platnosti, čo malo zásadný význam na celú prejednávanú vec a na všetky rozhodnutia v tejto veci vydané, vrátane napadnutého rozhodnutia. Nakoľko stavebný zákon v znení účinnom v čase podania žiadosti o predĺženie, resp. v čase skončenia platnosti povolenia neupravoval podmienku, že o predĺženie doby trvania stavby je potrebné požiadať pred uplynutím doby trvania takej stavby, nemohol príslušný správny orgán voči žalobcovi v danej veci, potom, ako začal konať po viac ako ôsmich rokoch od podania
žiadosti žalobcu, vyvodiť pre neho negatívny záver. Taký postup je v rozpore s čl. 2 ods. 2 a 3 a čl. 13 ods. 1 Ústavy SR a má znaky pravej retroaktivity. Podľa žalobcu podaním žiadosti o predĺženie bolo podľa § 18 Správneho poriadku začaté správne konanie, ktoré nebolo dosiaľ právoplatne ukončené. Mesto Žilina nemohlo vydať rozhodnutie o nariadenie odstránenia reklamnej stavby a ani žalovaný nemohol vydať napadnuté rozhodnutie, nakoľko konanie o žiadosti o predĺženie nebolo ukončené a konanie o žiadosti o dodatočnom povolení podanej žalobcom dňa 30.07.2015 malo byť aj naďalej prerušené. Poukázal na prieťahy v konaní, keď Mesto Žilina začalo konať o žiadosti o predĺženie zo dňa 05.11.2007 ..... zo dňa 25.01.2016, kedy vydalo oznámenie o začatí konania o zmene v užívaní reklamného zariadenia, teda po viac ako ôsmich rokoch od podania žiadosti o predĺženie. Správny orgán mal vo veci rozhodnúť bezodkladne, nakoľko zo strany žalobcu mu boli predložené všetky potrebné podklady. Žiadosť o predĺženie nebola posudzovaná podľa právneho stavu platného v čase, kedy podľa ustanovení Správneho poriadku posudzovaná mala byť, ale až podľa právneho stavu platného viac ako 8 rokov po jej podaní. Ďalej žalobca namieta, že rozhodnutie o nariadenie odstránenia reklamnej stavby, ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, sú odôvodnené s poukazom na úpravu regulácie umiestňovania reklamných stavieb v Územnom pláne Mesta Žilina. Predmetná regulácia reklamných zariadení bola do Územného plánu Mesta Žilina doplnená na základe uznesenia Mestského zastupiteľstva v Žiline č. 107/2016 zo dňa 28.06.2016, ktorým bol schválený ÚP Mesta Žilina - Zmeny a doplnky č. 4. K tejto regulácii došlo po viac ako ôsmich rokoch potom, ako žalobca podal žiadosť o predĺženie. Žiadosť o predĺženie sa mala posudzovať podľa stavu platného v čase jej podania a nie stavu, ktorý bol navodený, resp. vznikol po mnohých rokoch od okamihu, kedy bola taká žiadosť podaná. Podľa žalobcu predmetná regulácia reklamných stavieb upravená doplnením Územného plánu Mesta Žilina je nezrozumiteľná, nepresná a vykonaná v rozpore so zákonom a príslušným vykonávacím predpisom, a teda podľa názoru žalobcu protiústavná. Namieta, že zásady podrobného priestorového usporiadania a funkčného využívania pozemkov je možné upraviť v územnom pláne zóny, nie však v územnom pláne mesta a účelom územného plánu mesta teda nie je úprava zásad pre podrobné usporiadanie a funkčné využitie územia. Súčasne žalobca formuloval výhrady k územnému plánu mesta, ktoré podľa jeho názoru spôsobujú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Namietal tiež neproporcionalitu obmedzenia výkonu vlastníckeho práva reguláciou uvedenou v územnom pláne s tým, že obmedzenie vlastníkov vykonané reguláciou umiestňovania reklamných stavieb v Územnom pláne Mesta Žilina nebolo nevyhnutné v takej miere, ako je vykonané na základe ÚPM, a nie je ani primerané, teda je neproporcionálne a nesúladné s Ústavou SR. Namietal aj možnú nesprávnosť postupu obstarania ÚPM (Zmien a doplnkov č. 4), lebo je toho názoru, že pokiaľ ide o úpravu regulácie reklamných stavieb (resp. predtým reklamných zariadení) v ÚPM, pravdepodobne zadanie vypracované v roku 1997 požiadavku na takúto reguláciu neobsahovalo, a teda v tejto časti by ÚPM (resp. Zmeny a doplnky č. 4 k ÚPM) bol vypracovaný nad rámec uvedeného zadania. Ak by sa potvrdila táto skutočnosť, s poukazom na ust. § 25 ods. 6 stavebného zákona by bolo schválenie Zmien a doplnkov č. 4 k ÚPM v celom rozsahu neplatné, teda by bola neplatná aj regulácia umiestňovania reklamných stavieb v ňom uvedená, čo by viedlo k nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Žalobca odôvodnene predpokladal, že už na základe žiadosti o predĺženie mu bude príslušným správnym orgánom udelené povolenie na umiestnenie predmetnej reklamnej stavby a o uvedené sa snaží doposiaľ. Keďže žalobca je toho názoru, že regulácia umiestňovania reklamných stavieb upravená v ÚPM je v rozpore s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a obmedzenia vykonané touto reguláciou sú neproporcionálne, súdu navrhol, aby podľa § 18 a nasl. v spojení s § 37 a nasl. zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov podal návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR o súlade Všeobecne záväzného nariadenia č. 21/2016, ktorým sa mení a dopĺňa Všeobecne záväzné nariadenie č. 4/2012, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu Mesta Žilina, v znení Všeobecne záväzného nariadenia č. 9/2013 a č. 14/2015, ktoré bolo schválené dňa 28.06.2016 Mestským zastupiteľstvom v Žiline a nadobudlo účinnosť dňa 22.07.2016, s Ústavou SR, stavebným zákonom a prípadne ďalšími príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
4. Vo vyjadrení k žalobe doručenom správnemu súdu dňa 04.07.2017 zotrval žalovaný na skutkových a právnych dôvodoch obsiahnutých v žalobou napadnutom rozhodnutí a navrhol žalobu zamietnuť. Zdôraznil, že reklamná stavba bola povolená rozhodnutím Mesta Žilina č. 2005/C-14297/MsÚ/Pš zo dňa 30.01.2006 ako dočasné reklamné zariadenie na dobu určitú, t. j. na dobu 1 roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uvedeného rozhodnutia, o ktorej predĺženie požiadal vlastník podaním žiadosti dňa 05.11.2007, t. j. v čase, keď už uplynula lehota pre podanie žiadosti o predĺženie doby jej trvania, teda v čase, keď už reklamné zariadenie bolo nepovoleným. Vlastník reklamnej stavby zostal pasívny a nevydanie rozhodnutia o jeho žiadosti - nečinnosť stavebného úradu nenametal až
do 30.07.2015, kedy podal novú žiadosť o predĺženie doby trvania reklamnej stavby. Žalobca teda reklamné zariadenie využíval naďalej na komerčné účely aj napriek tomu, že toto sa stalo nepovoleným. Preto aj rozhodovanie na základe žiadosti vlastníka reklamnej stavby, podanej znovu dňa 30.07.2015, o dodatočné povolenie predmetnej reklamnej stavby (v zmysle novely č. 293/2014 Z.z. stavebného zákona), ktorou sám pripustil, že reklamná stavba je už nepovolenou reklamnou stavbou, nemohol žalovaný podriadiť postupu o rozhodovaní o predĺžení lehoty trvania dočasnej stavby reklamného zariadenia, pretože táto sa stala po uplynutí doby jej dočasnosti stavbou nepovolenou a stavebný úrad žiadne rozhodnutie, ktorým by jej dobu trvania predĺžil (použitie inštitútu § 68 stavebného zákona pri rozostavanej stavbe, v prípade skolaudovanej stavby § 85 stavebného zákona), nevydal. Zamietnutím žiadosti žalobcu o predĺženie lehoty reklamného zariadenia stavebným úradom sa žalovaný zaoberal v samostatnom odvolacom konaní, vedenom pod č. j. OU-ZA-OVBP2-2016/022369/KRA, v ktorom vydané rozhodnutie stavebného úradu o zamietnutí žiadosti o predĺženie č. 1511/2016-12548/2016- OSP-TRB zo dňa 07.03.2016 preskúmal a zrušil bez náhrady, pričom svoje rozhodnutie č. OU-ZA- OVBP2-2016/022369/KRA zo dňa 15.07.2016 aj riadne odôvodnil. Ak žalobca spochybňuje zákonnosť VZN č. 21/2016, ktorým boli vyhlásené záväzné časti ÚPN-M Žilina, ZaD č. 4, môže sa domáhať jeho zrušenia prostredníctvom príslušnej prokuratúry podaním podnetu na vydanie protestu prokurátora podľa príslušných ustanovení zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre. O zrušení VZN môže rozhodnúť len súd. Pokiaľ k zrušeniu VZN nedôjde, je tento právny predpis pre stavebný úrad aj odvolací orgán záväzný. Stavebný úrad je povinný skúmať súlad s územným plánom obce platným v čase rozhodovania a nie platným v čase uskutočnenia stavby, resp. pri začatí konania. Je teda zrejmé, že umiestnenie stavby musí obstáť do budúcnosti, teda logicky nemôže byť v rozpore s územným plánom platným v čase rozhodovania o jej povolení. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR č. PL.ÚS 3/2016-25 zo dňa 06.04.2016 a konštatoval, že reklamné stavby postavené bez povolenia stavebného úradu po účinnosti zákona č. 293/2014 Z.z. už stavebný zákon nepripúšťa dodatočne povoliť, čo jednoznačne vyplýva z ust. § 88b ods. 2 stavebného zákona. Poukázal aj na znenie ust. § 142d ods. 3, § 88a ods. 1 a 2 stavebného zákona s tým, že dôkazné bremeno preukázať, že reklamná stavba verejným záujmom neodporuje, spočíva na jej vlastníkovi, lebo on sa dopustil porušenia zákona. Pri vyhodnocovaní opodstatnenosti podaného odvolania žalobcu žalovaný vychádzal z definícií novoprijatých ustanovení stavebného zákona o reklamných stavbách a ich povoľovaní novelou stavebného zákona uskutočnenou zákonom č. 293/2014 Z.z., účinnou od 02.01.2015.
5. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 11.08.2017 poukázal na to, že žalovaný opätovne uvádza zhodné stanoviská, ako už boli uvedené v odôvodnení napadnutého prípadne prvostupňového rozhodnutia, pričom má za to, že podľa zákona je to správny orgán príslušný vo veci konať, kto má byť v konaní po podaní návrhu na začatie správneho konania aktívny a má vo veci bezodkladne konať a rozhodnúť. Práve nečinnosťou príslušného stavebného orgánu sa ani jeden z konajúcich správnych orgánov vôbec nezaoberal. Podanie skupiny poslancov NR SR na Ústavný súd SR za účelom pozastavenia účinnosti ustanovení § 88 a § 129a stavebného zákona sa týkalo postavenia tzv. záujmových združení vlastníkov reklamných stavieb. Naďalej zotrval na žalobných bodoch uvedených v žalobe vrátane návrhu výroku rozhodnutia.
6. Žalovaný v stanovenej lehote dupliku nepodal.
7. Ďalší účastník konania Jednotný majetkový fond zväzov odborových organizácií v Slovenskej republike, Odborárske námestie 3, 815 70 Bratislava - Staré Mesto sa podľa § 32 ods. 4 SSP vzdal svojho účastníctva pred správnym súdom písomne s osvedčením pravosti podpisu oznámením zo dňa 23.04.2018, ktoré bolo Krajskému súdu v Žiline doručené dňa 30.04.2018.
8. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, za splnenia procesných podmienok ustanovených v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), prejednal vec na nariadenom termíne pojednávania dňa 27.02.2018 a 04.09.2018 za prítomnosti účastníkov konania.
9. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 písm. a) a § 183 SSP), pričom dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je zákonné, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov:
10. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
Podľa § 43 ods. 2 stavebného zákona v znení účinnom v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, t. j. k 07.04.2017 (ďalej len stavebný zákon), reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov. Reklamné stavby sa na účely tohto zákona členia podľa veľkosti informačnej plochy na a) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, b) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2 a c) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m2.
Podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.
Podľa § 55 ods. 2 písm. h) stavebného zákona ohlásenie stavebnému úradu postačí pri reklamných stavbách, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré je treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom.
Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.
Podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.
Podľa § 88a ods. 5 stavebného zákona ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.
Podľa § 142d ods. 1 stavebného zákona konania, ktoré boli začaté a právoplatne neukončené do 1. januára 2015, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
11. Správny súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že v rámci vykonaného štátneho stavebného dohľadu dňa 08.10.2015 stavebný úrad pri miestnom zisťovaní, že vlastník stavby (žalobca) umiestnil reklamnú stavbu - 1 ks obojstranný billboard v intraviláne Mesta X., na pozemku C-KN parc. č. 6692 k. ú. X.. Reklamná stavba sa nachádza v spevnenej ploche, pri miestnej komunikácii Ul. E. M. v X.. Reklamnú stavbu predstavuje oceľový pilón, ktorý je ukotvený v železobetónovej základovej päťke. Nosná konštrukcia pilónu je zvárená do oceľových uzavretých profilov RHS 100x100x5 mm. Na oceľovú konštrukciu pilónu sú uchytené zvarené oceľové profily, ktoré predstavujú rám, na ktorom je informačná plocha o približných rozmeroch 5,10x2,40 m. Reklamná stavba je pripojená na elektrickú energiu a osvetlená. Reklamná stavba je dokončená a vlastník ju užíval na reklamné účely.
12. Ďalej zo spisu vyplýva, že Mesto Žilina, ako príslušný stavebný úrad, rozhodnutím č. j. 2005/C-14297/ MsÚ/Pš zo dňa 30.01.2006 v zmysle ust. § 71 ods. 1 písm. c) stavebného zákona povolil umiestnenie „1 ks reklamného zariadenia s rozmerom nasvietenej plochy 5100 mm x 2400 mm“ na pozemku č. KN 6692 v k. ú. X. pre stavebníka Outdoor Media, s.r.o., Bratislava (žalobcu). V rozhodnutí uviedol, že rozhodnutie sa vydáva na dobu 1 roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Stavebný úrad - Mesto Žilina žiadosť žalobcu zo dňa 05.11.2007, ktorou požiadal o predĺženie povolenia reklamného zariadenia, zamietol a dobu užívania reklamného zariadenia nepredĺžil rozhodnutím č. 1511/2016-12548/2016-OSP-TRB zo dňa 07.03.2016. Dňa 30.07.2015 žalobca podal žiadosť o dodatočné povolenie reklamného zariadenia (predmetnej reklamnej stavby).
13. Žalobca v podanej žalobe namietal nesprávne poučenie Mesta Žilina, ako príslušného stavebného orgánu, uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia o povolení reklamného zariadenia zo dňa 30.01.2006. Bez ohľadu na to, či prvé rozhodnutie Mesta Žilina č. j. 2005/C-14297/MsÚ/Pš zo dňa 30.01.2006, ktorým bolo v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) stavebného zákona povolené umiestnenie reklamného zariadenia s rozmerom nasvietenej plochy 5 100 mm x 2 400 mm“ na pozemku č. KN 6692 v k. ú. X. pre stavebníka Outdoor Media, s.r.o., Bratislava bolo alebo nebolo právoplatné, je potrebné konštatovať, že stavba je bez stavebného povolenia, lebo uplynula lehota a nedošlo k vydaniu ďalšieho rozhodnutia, ktoré by predĺžilo lehotu. Súd to nekomentuje, ani sa tým zaoberať nemôže, lebo o tejto otázke už bolo vydané právoplatné rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP2-2016/022369/KRA zo dňa 15.07.2016, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Mesta Žilina č. j. 1511/2016-12548/2016-OS-TRB zo dňa 07.03.2016 o zamietnutí žiadosti stavebníka zo dňa 05.11.2007 o predĺženie povolenia reklamného zariadenia a doba užívania reklamného zariadenia predĺžená nebola. S poukazom na ust. § 132 ods. 2 SSP je krajský súd týmto rozhodnutím viazaný. Ak je stavba nepovolená, je potrebné postupovať podľa prechodného ust. § 142d ods. 3 stavebného zákona, teda ide o postup podľa novely stavebného zákona uskutočnenej zákonom č. 293/2014 Z.z., účinnej od 02.01.2015. Rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA- OVBP2-2016/022369/Kra zo dňa 15.07.2016 je právoplatné, žalobca mohol proti nemu podať žalobu, o čom bol v tomto rozhodnutí poučený, neurobil tak, krajský súd musí preto konštatovať, že bol nečinný. Aj žalobca v záujme svojich vecí mal byť ostražitý, resp. bdelý v duchu zásady, že právo patrí bdelým a pokiaľ bol nečinný, krajský súd sa s rozhodnutím žalovaného stotožnil a dotknuté rozhodnutia správnych orgánov vyhodnotil ako vecne správne a zákonné.
14. Podľa § 142d ods. 3 stavebného zákona (ide o prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 02.01.2015) vlastník informačného, reklamného a propagačného zariadenia podľa predpisov platných do 01. januára 2015, postaveného bez povolenia alebo v rozpore s ním do 01. januára 2015, je povinný do 31. júla 2015 požiadať o dodatočné povolenie stavby príslušný stavebný úrad. Stavebný úrad rozhodne o dodatočnom povolení reklamnej stavby, ak vlastník reklamnej stavby preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejným záujmom chráneným týmto zákonom a osobitnými predpismi, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo že je vlastníkom stavby spojenej s nepovolenou stavbou, alebo že má k tomuto pozemku alebo stavbe iné právo (§ 139 ods. 1 písm. a) až c)) a vlastník zastavaného pozemku alebo stavby alebo osoba, ktorá má k tomuto pozemku alebo stavbe iné právo (§ 139 ods. 1 písm. a) až c)), s dodatočným povolením súhlasí. Na konanie o dodatočnom povolení reklamnej stavby sa použije § 88a ods. 1, 2 a 4 až 7. Stavebný úrad dodatočne nepovolí reklamnú stavbu alebo vlastník informačného, reklamného a propagačného zariadenia nepožiada o dodatočné povolenie stavby podľa prvej vety, takú reklamnú stavbu možno odstrániť podľa ustanovení o odstránení reklamnej stavby podľa toho zákona v znení účinnom od 02. januára 2015.
15. Krajský súd v zhode s názorom žalovaného dospel k záveru, že zákonné dôvody na nariadenie a odstránenie nepovolenej reklamnej stavby, ktorá sa stala uplynutím doby jej dočasnosti nepovolenou a o ktorej dodatočné povolenie požiadal žalobca žiadosťou zo dňa 30.07.2015, boli v danom prípade splnené. Reklamnú stavbu nemožno dodatočne povoliť, pretože jej ďalšia existencia v danom území odporuje verejným záujmom chráneným stavebným zákonom, a to cieľom a zámerom územného plánovania. Umiestnenie predmetnej reklamnej stavby je v rozpore so Všeobecne záväzným nariadením (VZN) č. 21/2016 účinným od 22.07.2016, ktorým sa mení a dopĺňa VZN č. 4/2012, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu Mesta Žilina v znení VZN č. 9/2013 a č. 14/2015. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp/28/2011 zo dňa 19.07.2012, v ktorom Najvyšší súd okrem iného uviedol, že: „...nie je možné dospieť k záveru o súlade
stavby s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, ak je stavba v rozpore s platnou územno- plánovacou dokumentáciou, čo nesporne vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 88a ods. 1 stavebného zákona, ktoré jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností umožňuje dodatočne povoliť len takú stavbu, ktorá nie je v rozpore s územným plánom“. Je nepochybné, že umiestnenie stavby musí obstáť do budúcnosti, a teda logicky nemôže byť v rozpore s územným plánom platným v čase rozhodovania o jej dodatočnom povolení, pričom je irelevantné, či v čase podania žiadosti o jej dodatočné povolenie stavba bola alebo nebola v súlade s územným plánom. Reklamná stavba je umiestnená na pozemku CKN parc. č. 6692 k. ú. X., ktorý je podľa platného Územného plánu Mesta Žilina súčasťou zóny II.. V danom území je neprípustné umiestňovanie veľkoplošných reklamných stavieb. Ustanovenie § 88a ods. 1 stavebného zákona jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností umožňuje dodatočne povoliť len takú stavbu, ktorá nie je v rozpore s územným plánom. Ak je stavba v rozpore s územným plánom, ide o stavbu v rozpore s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom, po takomto zistení už nemá právny význam ďalšie zisťovanie súladu či nesúladu takejto stavby s verejnými záujmami chránenými osobitnými predpismi.
16. Stavebný úrad podľa názoru súdu správne v posudzovanej veci aplikoval prechodné ustanovenie § 142d ods. 3 stavebného zákona, § 88a ods. 2 stavebného zákona, ustanovenie o odstránení stavby podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona a rozhodol o nariadení odstránenia nepovolenej reklamnej stavby s podmienkami, ktoré preto určil v súlade s ustanovením § 90 ods. 2 a 3 stavebného zákona. Z ust. § 88a ods. 1, 2 stavebného zákona vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že reklamná stavba neodporuje verejným záujmom, spočíva na jej vlastníkovi, lebo on sa dopustil porušenia zákona. V zmysle § 88a ods. 2 stavebného zákona ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote, alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby, ako urobil aj prvostupňový správny orgán.
17. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal neproporcionalitu obmedzenia výkonu vlastníckeho práva reguláciou uvedenou v územnom pláne, krajský súd poznamenáva, že územný plán obce, ako výsledok normotvornej činnosti zástupcov obyvateľov v danom mieste a čase vyjadruje verejný záujem obyvateľov, je prejavom hodnôt, ktoré chce obec, resp. mesto na svojom území chrániť a uprednostňovať. Pokiaľ sa obec, resp. mesto jeho prostredníctvom rozhodlo v dotknutej zóne pre zákaz umiestňovania reklamných zariadení určitého charakteru, ide o využitie práv účasti verejnosti na správe vecí verejných na spôsobe ochrany hodnôt, ktoré mesto v mene svojich obyvateľov vyjadrilo prijatím územného plánu určitého obsahu. V teste proporcionality tak proti sebe stoja právo žalobcu na ochranu vlastníctva a právo verejnosti v účasti na správe vecí verejných. Vlastnícke právo žalobcu v teste proporcionality v tomto kontexte musí ustúpiť právu verejnosti na správe vecí verejných. Územný plán mesta je garanciou ochrany verejného záujmu v danom mieste a čase, pred ktorým subjektívne vlastnícke právo žalobcu nemožno uprednostniť.
18. V súvislosti s podnetom žalobcu na podanie návrhu na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR v podanej žalobe a jeho návrh na prerušenie konania, na pojednávaní dňa 27.02.2018, krajský súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/44/2017-117 zo dňa 07.06.2018. Prerušiť konanie a podať návrh na začatie konania pred Ústavným súdom SR podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR možno len vtedy, ak k záveru, že právny predpis, ktorý sa týka veci (v danom prípade Všeobecne záväzné nariadenie č. 21/2016, schválené Mestským zastupiteľstvom v Žiline dňa 28.06.2016), je v rozpore s Ústavou SR, ústavnými zákonmi alebo s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, prípadne inými zákonmi, dospel súd a nie účastník konania. Správny súd pritom nedospel k záveru, že by Všeobecne záväzné nariadenie Mesta Žilina č. 21/2016 zo dňa 28.06.2016 bolo v rozpore s Ústavou SR, ústavnými zákonmi alebo s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, prípadne inými zákonmi. Správny súd preto nezistil ani zákonom predpokladaný dôvod na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 SSP tak, ako to navrhol žalobca, a preto jeho návrh na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný.
19. Vo vzťahu k návrhu na prerušenie konania z titulu žalobcom tvrdeného rozporu Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Žilina č. 21/2016 zo dňa 28.06.2016 so stavebným zákonom, prípadne inými zákonmi alebo podzákonnými normami správny súd zdôrazňuje, že súlad Všeobecne záväzného nariadenia prijatého obcou pri výkone jej samosprávy so zákonom je preskúmateľný súdom v osobitnom konaní podľa § 357 a nasl. SSP, kde aktívnu procesnú legitimáciu má iba prokurátor. Rovnako aj samotné uznesenie obecného zastupiteľstva je možné preskúmať v osobitnom konaní podľa
§ 348 SSP na základe žaloby prokurátora. V konaní o preskúmaní zákonností rozhodnutia nie je možné zákonnosť Všeobecne záväzného nariadenia alebo uznesenia mestského (obecného) zastupiteľstva a ani prípadnú nezákonnosť postupu pri ich prijatí (§ 357 ods. 1, § 348 SSP) preskúmavať ako predbežnú otázku. Zákonnosť, či už obsahu VZN (čo v danom prípade namietal žalobca) a uznesenia alebo postupu pri ich prijatí je teda možné preskúmať len v osobitnom konaní na návrh prokurátora a pokiaľ nedôjde k vysloveniu nesúladu VZN so zákonom alebo zrušenie uznesenia, je potrebné vychádzať z prezumpcie ich zákonnosti. Uvedená argumentácia žalobcu preto nebola dôvodom na prerušenie súdneho konania.
20. Záverom krajský súd poznamenáva, že v liste zo dňa 29.10.2007, ktorý je pri žiadosti o predĺženie povolenia reklamného zariadenia zo dňa 29.10.2007, samotný žalobca uviedol, že mu je veľmi ľúto, že pozornosti jeho spoločnosti unikla skutočnosť, že povolenie na umiestnenie reklamného zariadenia skončilo svoju platnosť (č. l. 35 súdneho spisu). Keďže žalobné námietky žalobcu, ktoré súd vyhodnotil ako nedôvodné, neboli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, z vyššie uvedených dôvodov správny súd pri aplikácii citovaného ust. § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú.
21. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal, súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle ust. § 168 SSP a contrario, pretože nevznikli podmienky na aplikáciu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.