Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6To-67-2018.pdf
PDF · 92.75 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/67/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Kataríny Batisovej a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci proti obžalovanému H. K., narodenému dňa X. X. XXXX v X., trvale bytom L. XXX/XX, P., trestne stíhanému pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného H. K. proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 18. apríla 2018, č. k. 0T/55/2018 - 75, na verejnom zasadnutí konanom dňa 4. septembra 2018 v Trnave takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného H. K. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 18. apríla 2018, č. k. 0T/55/2018 - 75 bol obžalovaný H. K. uznaný za vinného zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona (ďalej aj Tr. zák.), ktorého sa mal dopustiť tým, že maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti, keď predmetné protiprávne konanie mal spáchať na tom skutkovom základe, že: „napriek tomu, že rozhodnutím o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu Hlohovec, Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, č. ORPZ-TT-ODI4-121/2017 zo dňa 28.02.2018, právoplatným dňa 28.02.2018, mu bol okrem iného uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 2 (dva) mesiace, následne dňa 28.02.2018 v čase o 16.30 hod. v obci E. L. po cestnej komunikácií viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. Ford Mondeo, e.č. 3HO7364, CZ, kde bol pred rodinným domom č. XX zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Jaslovské Bohunice.“ Za to mu okresný súd podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. m) Tr. zák. uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. okresný súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Okresný súd svoj rozsudok odôvodnil v rozsahu č. l. 75 - 79 spisu nasledovne (citácia): „Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci, a po vyhlásení obžalovaného H. K. v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por. o tom, že je nevinný, vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka, a oboznámením sa s relevantnými listinnými dôkazmi zabezpečenými v rámci prípravného konania. Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd zistil a ustálil skutkový a právny stav tak, ako je uvedený v skutkovej a právnej vete výrokovej časti tohto rozsudku. Ku skutku: Obžalovaný H. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa necíti byť vinným zo skutku, ktorý je mu kladený za vinu. Ďalej uviedol, že bol toho 28.2. u toho pána policajta pána H. na predvolanie, že mu dáva na dva mesiace zákaz, mal na 5 rokov, proti tomu sa odvolával, že ma zákaz jazdiť s autom, potom po nejakých 6 - 7 mesiacoch mu zavolal, že nebude mať zákaz na 5 rokov ale na 2 mesiace a že má zaplatiť 216 eur pokutu, že nemá jazdiť dva mesiace. Potom sadol do auta hodinu dve na to, chcel ísť domov na H.,
chytili ho policajti a povedali mu, že má zákaz, on nevedel, kedy to je právoplatné, nebol by šoféroval, keby vedel, tam bol rozdiel hodinu, dve, čo bol u toho policajta, čo mu to povedal. Až druhý deň si myslel, že platí ten zákaz. Dňa 28.2. o 12.30 bol na prejednaní priestupku, v Hlohovci u policajtov, prítomný bol len on a ten pán policajt. Obžalovaný tam prišiel a policajt mu povedal, že nebude mať zákaz 5 rokov za to, že jazdil pod vplyvom omamnej látky, bol pod vplyvom, preto bol prejednávaný, on sa proti tým 5 rokom odvolal a potom mu ten policajt volal, že nebude mať zákaz na 5 rokov , ale na 2 mesiace a že má zaplatiť pokutu 216 euro a nič iné. Nepoučoval ho policajt o ničom pri tom prejednávaní, len že nemá ten zákaz na 5 rokov, ale na 2 mesiace a má zaplatiť pokutu 216 euro, za ten priestupok. Po tomto ako mu uviedol aký mu hrozí trest, policajt len mu povedal, aby to išiel do 15 dní zaplatiť na pošte a že dva mesiace má zákaz, aby nešoféroval, že nebude mať 5 rokov, nič iné mu nepovedal. Nepoučil ho po tomto policajt ako môže ďalej postupovať, aké má ďalej možnosti, len povedal, že musí zaplatiť pokutu a že po tých 2 mesiacoch, keď ubehnú, môže šoférovať. Nič iné nepovedal. Podpisoval na dopravnom inšpektoráte pri tom prejednaní priestupku, len to, že má na dva mesiace zákaz. Podpisoval len to. Aj keď ho zastavili tí policajti, chceli od neho nejaký papier, ale on žiadny papier nemal, ten policajt mu nič nedal. Na otázku prokurátora, že pokiaľ bol ten priestupok prejednaný a vedel, že má na dva mesiace zákaz činnosti, čo dnes aj na pojednávaní uviedol, na základe čoho dospel k tomu, že to platí až na druhý deň, obžalovaný uviedol, že ako mal vedieť, že to platí v ten deň? Tak si to myslel, že to platí až na druhý deň. Ten policajt mu aj mohol povedať, že už nemôže šoférovať, že to platí v tú minútu. Následne bola obžalovanému k nahliadnutiu predložená zápisnica o prejednaní priestupku - o ústnom prejednaní priestupku zo dňa 28.2.2018 č. l. 14-16. Obžalovaný po nahliadnutí uviedol, že áno, je to jeho podpis. Toto si neprečítal, podpisoval to. Neporozumel tomu. Svedok K. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že toho 28.2. spolu s kolegom ppr. K. P. vykonávali hliadkovú činnosť v služobnom obvode Jaslovské Bohunice a teda v čase o 16,30 hodine mali úsek Jaslovské Bohunice, pričom si všimli vozidlo s českými EČ, ktoré teraz nevie uviesť, ktoré prešlo okolo nich a malo odtrhnutý nárazník asi polovicu, ktoré mal spadnuté na zemi a ťahal ho za sebou. Následne to vozidlo na ulici Hlavnej v obci Jaslovské Bohunice zastavili, za pomoci znamenia STOP na služobnom motorovom vozidle, spolu s kolegom prišli k vodičovi, ktorý im predložil doklady od vozidla, občiansky preukaz, vodičský preukaz. Jednalo sa o osobu H. K.. Vodičovi bolo oznámené, že má odtrhnutý nárazník, že tak nemôže jazdiť, že sa dopúšťa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti premávky. Menovaný sa snažil tento nárazník upevniť, trochu sa mu to aj podarilo, ale bolo mu oznámené, že bude mu uložená bloková pokuta. S čím menovaný súhlasil, avšak nemal hotovosť, tak mu bola vypísaná bloková pokuta nezaplatená na mieste vo výške 20 eur. Následne ako mali doklady vo vozidle prostredníctvom soitronu zistili, že menovaný má zákaz činnosti, avšak následne si to overili prostredníctvom operačného strediska Trnava, ktorí im potvrdili, že má zákaz činnosti, len nevedeli uviesť či má podpísané rozhodnutie, alebo nemá. Následne vodičovi oznámili, že sa dopustil marenia a eskortovali ho na OO PZ Jaslovské Bohunice. Predtým bola ešte vykonaná dychová skúška, s negatívnym výsledkom. Po príchode na OO PZ od príslušníka ODI zistili, že pán K. podpísal rozhodnutie a teda mal právoplatne zákaz činnosti. Po tomto vyrozumeli službu konajúceho prokurátora, ďalej vyrozumeli operačné stredisko a riaditeľa OO PZ Jaslovské Bohunice. Ďalej s menovaným spracovali procesné úkony, čiže mu oznámili, že bude obmedzený na osobnej slobode, nakoľko sa dopustil marenia výkonu úradného rozhodnutia. Menovaný s nimi spolupracoval, správal sa slušne. Keď sme ho zastavili správal sa slušne, na ich OOPZ sa tiež správal slušne, ale tvrdil, že nevie, že má zákaz činnosti. Nič iné neuvádzal, len to isté dokola, že nevie, že má zákaz, že nevie aký papier podpísal. Súd sa ďalej na hlavnom pojednávaní oboznámil s nasledovnými listinnými dôkazmi: 1/ rozhodnutie o priestupku OR PZ ODI Hlohovec zo dňa 28.2.2018 č. l. 10-13, 2/ zápisnica z ústneho prejedávania spísaná na OR PZ ODI Hlohovec dňa 28.2.2018 č. l. 14-16, 3/ úradný záznam OO PZ Jaslovské Bohunice zo dňa 28.2.2018 č. l. 18, 4/aktuálny odpis RT, 5/ register priestupkov, 6/ lustrácia v registri STA, 7/evidenčná karta vodiča č. l. 28-35. V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k jednoznačnému záveru, že obžalovaný H. K. sa dopustil prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona. Svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty tohto prečinu, keďže maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci
tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti. Vykonaným dokazovaním bola vina obžalovaného v plnom rozsahu preukázaná. Spáchanie skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku bolo obžalovanému H. K. dostatočne preukázané a to jednak výsluchom svedka H., ako aj oboznámením príslušných listinných dôkazov, a to rozhodnutia o priestupku ako aj zápisnice o prejednaní priestupku. Obžalovaný pri výpovedi na hlavnom pojednávaní spáchanie skutku popiera tým, že uvádza, že nevedel, že by mal uložený trest zákazu činnosti a tým pádom sa nemohol ani dopustiť predmetnej trestnej činnosti kladenej mu za vinu. Zároveň však obžalovaný potvrdil, že na prejednaní priestupku bol osobne prítomný, bolo mu tam oznámené, že bude mať zákaz činnosti dva mesiace, potvrdil aj, že predmetnú zápisnicu podpisoval a teda podpísal aj svoje vyjadrenie o vzdaní sa opravného prostriedku a vzdaní sa možnosti doručenia písomne vyhotoveného rozhodnutia. Zároveň si však samotný obžalovaný toto rozhodnutie o priestupku vyhodnotil tak, že podľa neho právoplatnosť nadobudne až na ďalší deň, avšak takéto tvrdenie obžalovaného nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Už v samotnom výroku rozhodnutia o priestupku sp. zn. ORPZ-TT-ODI4-121/2017-P OR PZ ODI Hlohovec zo dňa 28.2.2018 ja jasne uvedené, „že zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 2 mesiace, ktorý začína plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.“ Niet pochýb o tom, že obžalovaný musel mať vedomosť od kedy mu začína plynúť zákaz činnosti. Po zhodnotení vyššie uvedených dôkazov a to jednotlivo ako i vo vzájomných súvislostiach umožnili súdu vysloviť spoľahlivý záver, že skutok opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal a že ho spáchal ako trestne zodpovedný páchateľ - obžalovaný H. K.. Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zák., v zmysle ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Obžalovaný H. K. nie je z miesta bydliska bližšie hodnotený. V priestupkovom registri má 20 záznamov za priestupky pri porušovaní pravidiel cestnej dopravy. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 4x súdne trestaný, z toho 1x v Nemecku, 2x v Českej republike a 1 x v Slovenskej republike a to OS Galanta sp. zn. 0T/149/2017 zo dňa 29.06.2017, za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace so skúšobnou dobou 1 rok do 29.06.2018. Pri úvahe o druhu trestu a jeho výmere súd následne vychádzal najmä zo všeobecných zásad uvedených v § 34 ods. 4 Trestného zákona a z účelu trestu podľa § 34 ods.1 Trestného zákona, pričom po zohľadnení závažnosti činu pre spoločnosť, spôsobu spáchania činu a jeho následku, zavinenia, pohnútky, poľahčujúcich okolností, priťažujúcich okolností a osoby obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy, pri nezistení poľahčujúcej okolnosti a zistení priťažujúcej okolnosti ( § 37 písm. m) Tr. zák. za odsúdenia v Českej republike a v Nemecku) podľa 348 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. m) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov (t.j. na dolnej trestnej sadzbe trestného činu podľa § 348 odsek 1 Tr. zák., keď trest mohol ukladať v sadzbe od 8 mesiacov do 2 rokov), zároveň podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák., súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Nakoľko sa obžalovaný dopustil spáchania prečinu pri vedení motorového vozidla, súd musel pristúpiť podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. k uloženiu trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Tento trest súd považoval za primeraný vzhľadom k vyššie prezentovaným okolnostiam prípadu, a to s prihliadnutím aj k tomu, že obžalovaný už bol súdne trestaný a zároveň, že prečin spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia OS Galanta sp. zn. 0T/149/2017 zo dňa 29.06.2017 a preto musel súd pristúpiť k nepodmienečnému trestu odňatia slobody. Takto uložený trest považuje súd za primeraný, zákonný a spravodlivý. “ Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný H. K., pričom pri úkone prítomný prokurátor sa voči rozsudku do zápisnice výslovne vzdal práva podať odvolanie. Z písomných dôvodov odvolania obžalovaného H. K. v rozsahu č. l. 74 spisu, písomne doručených okresnému súdu dňa 24. apríla 2018, vyplýva len to, že toto odvolanie podáva z dôvodu uloženia vysokého trestu. Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava sa k odvolaniu obžalovaného nevyjadril. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave navrhol na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu odvolanie obžalovaného H. K. ako nedôvodné zamietnuť, pričom poukázal na správnosť postupu konania okresného súdu, ako i správnosť a zákonnosť všetkých výrokov napadnutého prvostupňového rozsudku s akcentom na právny názor, že trest odňatia slobody uložený obžalovanému, ako špeciálnemu recidivistovi posudzovanej trestnej činnosti, považuje za primeraný.
Obžalovaný H. K. sa verejného zasadnutia v konaní pred druhostupňovým súdom nezúčastnil, hoci mal doručenie predvolania (upovedomenia) na tento procesný úkon vykázané a predpísanú zákonnú lehotu zachovanú. Svoju neúčasť ničím neospravedlnil. Krajský súd v Trnave preto vykonal verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti (§ 292 ods. 5 Tr. por., § 293 ods. 5 Tr. por.). Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Senát Krajského súdu v Trnave preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovaného H. K. nie je dôvodné. Okresný súd Trnava predovšetkým zákonným spôsobom vykonal na hlavnom pojednávaní dňa 18. apríla 2018 v rozsahu č. l. 68 - 73 spisu všetky dôkazy potrebné na meritórne rozhodnutie vo veci, tieto dostatočne a preskúmateľne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a svoje rozhodnutie aj dostatočne a presvedčivo odôvodnil. V dôvodoch rozsudku súd prvého stupňa dostatočne vyhodnotil aj odpis z registra trestov obžalovaného a rovnako správne špecifikoval, na základe akých úvah dospel k ustáleniu rozsahu priťažujúcich okolností (bez zistenia akejkoľvek poľahčujúcej okolnosti), k následnému vyhodnoteniu vzájomnému pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, skúmajúc vo všetkých súvislostiach okolnosti plynúce z ustanovení § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. V zhode s postupom a závermi okresného súdu aj odvolací súd uzatvára, že pomer týchto poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je verifikovaný v súlade s dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní a tieto závery si v rozsahu dôvodov okresného súdu plne osvojuje. Okresný súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery správne vychádzal z ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák., prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestnej činnosti, zavinenie, pohnútku, ako aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Nekonštatoval pritom prítomnosť žiadnych mimoriadnych okolností prípadu podľa § 39 Tr. zák. V konečnom dôsledku v súlade s ustanovením § 348 ods. 1 Tr. zák., so správnym aplikovaním § 37 písm. m) Tr. zák. a § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., dôvodne uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody v zákonom stanovenej sadzbe vo výmere osem mesiacov. Súdom I. stupňa vyššie špecifikovaný výpočet trestnej činnosti obžalovaného H. K. z minulosti jednoznačne navodzuje potrebu prijatia záveru, že obžalovaný vonkoncom nie je bezúhonnou osobou a v skutočnosti sa v ňom jedná o recidívu v páchaní trestnej činnosti. Predovšetkým v posudzovanom prípade (kriminálna minulosť obžalovaného) nie sú splnené zákonom striktne a jasne formulované podmienky pre aplikovanie ustanovenia § 39 Tr. zák., pojednávajúce o mimoriadnom znížení trestu, ale ani zákonné podmienky na uloženie miernejšej sankcie. Obžalovanému bol prvostupňovým súdom uložený trest na samotnej dolnej hranici trestnej sadzby, a to v minimálnej výmere osem mesiacov odňatia slobody, pretože vzhľadom na povinnosť súdov aplikovať pri ukladaní sankcie ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zák. (z dôvodu prítomnosti priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák. a neexistencie žiadnej poľahčujúcej okolnosti) bolo možné ukladať trest odňatia slobody vo výmere najmenej osem mesiacov a najviac dvoch rokov. V posudzovanej veci napokon odvolací súd nemohol pristúpiť ani k sprísneniu sankcie obžalovanému, pretože mu v tom bránil nedostatok odvolania prokurátora, ktoré by bolo podané v neprospech obžalovaného. Odhliadnuc od naposledy uvedeného neodstrániteľného faktu však možno skonštatovať, že aj takto uložený trest vo svojej podstate obsahuje požadovaný prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Tr. zák.. Správny je i ten výrok napadnutého rozsudku, ktorým bol obžalovaný H. K. podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním súdenej trestnej činnosti nebol vo výkone trestu odňatia slobody za iný úmyselný trestný čin. Okresný súd rovnako zákonným spôsobom obžalovanému podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na primerane dlhú dobu dvadsaťštyri mesiacov, a to z dôvodov dôsledne špecifikovaných v napadnutom prvostupňovom rozsudku. Obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla v čase, keď mu bola právoplatným rozhodnutím iného orgánu verejnej moci táto činnosť zakázaná.
Nezistiac preto žiadne podmienky na zmenu napadnutého prvostupňového rozsudku senát Krajského súdu v Trnave odvolanie obžalovaného H. K. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.