Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-16C/503/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie, sudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka a.s., Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, právne zastúpeného: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o. proti žalovanému: N. C., H.. X.X.XXXX, R. C. Č. XX, XXX XX Č. v konaní o zaplatenie 12.387,25 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 10.081,58 € spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 10.056,33 € od 28.9.2016 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba ohľadom základu pohľadávky ako aj úroku z omeškania zamieta.

Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva právo na náhradu trov konania vo výške 62,78%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou, podanou na tunajšom súde dňa 11.5.2016 domáhal, by bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu 12 387,25 € s úrokom vo výške 20,9% ročne zo sumy 9444,58 € od 1.4.2016 do zaplatenia a úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 11 942,57 € od 1.4.2016 do zaplatenia, a nahradil trovy konania.

2. Žalobu založil na skutkových tvrdeniach, že 8.2.2013 strany uzavreli Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá suma 10 000 € s právom jej čerpania dňom 8.2.2013. Žalovaný sa zaviazal túto sumu splatiť v splátkach po 200,06 €, splatných vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc prvou splátkou dňa 15.3.2013.

3. V tejto súvislosti žalobca poukázal na výpis z účtu žalovaného vo forme prehľadovej tabuľky, ktorá znázorňuje „čerpanie úveru“, „zostatok“- sumu celkovej nesplatenej istiny, „úhrady dlžníka“ t.j. zaplatené celkom ako aj spôsob zápočtu úhrad žalovaného. Z nej tiež vyplýva, že počnúc mesiacom november 2014 žalovaný sa dostal do omeškania a tieto do dnešného dňa nevyrovnal.

4. Keďže žalovaný nedodržiaval platobnú disciplínu, žalobca v súlade s bodom 9.1. VOP určil predčasnú splatnosť celého úveru ku dňu 15.6.2015.

5. Žalovaná suma pozostáva zo sumy dlžnej istiny 9444,58 €, 2485,58 € dlžných úrokov ku dňu 31.3.2016, úroku z omeškania 444,68 € k 31.3.2016 a dlžné poplatky 12,41 €.

6. Za účelom preukázania svojich tvrdení žalobca súdu predložil listiny, obsah ktorých súd zároveň stručne oboznamuje:

A/ Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR zo dňa 8.2.2013, z ktorej okrem vyššie uvedených skutočností vyplynulo aj to, že RPMN bola 26,38 % ročne, priemerná RPMN 12,29% ročne celková čiastka určená k zaplateniu 25935,91 € a titulom poplatku za poskytnutie úveru si žalobca naúčtoval 200 €. Žalovaný sa úver zaviazal splatiť v 120 mesačných splátkach splatných vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc prvou splátkou dňa 15.3.2013 a poslednou dňa 15.2.2023. Titulom poistenia činil poplatok sumu 12,41 € mesačne. B/ Oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 16.6.2015, ktorým žalobca žalovanému oznamuje, že vzhľadom na skutočnosť, že je aj naďalej v omeškaní s plnením jeho záväzkov, banka vyhlásila úver dňom 15.6.2015 za splatný. Zároveň žalovaného vyzvala, aby dlh v sume 10 081,58 € vrátane príslušenstva a poplatkov podľa sadzobníka uhradil bezodkladne na tam uvedený účet a variabilný symbol celou sumou naraz. Tento list žalovaný prevzal dňa 18.6.2015. C/ Prehľadovú tabuľku z výpisu z účtu žalovaného, z ktorého vplýva, že ku dňu 30.6.2015 činil dlh žalovaného sumu 9444,58 € na istine, 718,64 € na úrokoch, 12,41 € na poplatkoch (poistenie) a 25,25 € na úrokoch z omeškania, celkom 10 200,88 €. (Súd poznamenáva, že rozdiel medzi sumou 10 081,58 € a sumou 10 200,88 € vznikol v dôsledku nárastu úroku z omeškania) D/ Po vyžiadaní si kompletného výpisu z účtu žalovaného (č.l.41 - 45) súd zistil, že za dobu do 15.6.2015 žalovaný zaplatil 6 214,49 €. Z uvedenej sumy bola suma 555,42 € započítaná na istinu, 4861,36 € na zmluvné úroky, 14,05 € na úroky z omeškania a 783,66 € na poplatky tak, ako to vyplynulo aj prehľadovej tabuľky. E/ Zosplatneniu úveru predchádzala tiež výzva žalobcu podľa § 53 ods. 9 OZ, keď listom zo dňa 4.6.2015, ktorý žalovaný prevzal dňa 26.5.2015 (s dňom uloženia na pošte 7.5.2015) bol vyzvaný, aby aktuálny nedoplatok na splátkach v sume 619,68 € uhradil bezodkladne na tam uvedený účet.

7. Žalovaný bol v konaní nečinný. K žalobe a jej prílohám sa nevyjadril, pojednávania, nariadeného na deň 4.9.2018 sa nezúčastnil, a preto súd konal a rozhodol aj v jeho neprítomnosti.

8. Žalobca vo vzťahu k predmetu sporu na pojednávaní dňa 4.9.2018 uviedol, že zo strany žalovaného nedošlo k žiadnej, a to ani čiastkovej úhrade, a rovnako tak žalovaný nekontaktoval žalobcu za účelom riešenia tejto veci. V kontexte s uvedeným poukázal na tú skutočnosť, že pohľadávka žalobcu nebola žalovaným spochybnená ani čo do právneho základu ani čo do jej výšky a vzhľadom na to, že ju žalobca podložil relevantnými listinnými dôkazmi má za to, že jeho nárok je plne dôvodný. Zotrval na obsahu žaloby a k nej priložených doplňujúcich podaní a listinných dôkazov a žalobca nemal absolútne žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

9. Súd preto dokazovanie ukončil a vo veci rozhodol.

10. V danom konaní žalobca poukázal na to, že keďže žalovaný tvrdenia žalobcu nepoprel, tvrdenia žalobcu sa považujú za nesporné, a preto mal za to, že by súd mal rozhodnúť v zmysle podanej žaloby.

11. Súd má za to, že takýto výklad dôsledkov ust. § 150 a 151 by nepriamo znamenal quasi uznanie dlhu, čo samozrejme, nemožno brať do úvahy bezvýhradne.

12. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Aj pri aplikácii cit. ust. § 151 ods. 1 je prípustný určitý korektív zo strany súdu v zmysle koncepcie materiálneho civilného procesu (zásada spravodlivej a účinnej ochrany práv - článok 2 CSP, zákaz zneužitia práva - článok 5 . Takýto postup odôvodňuje aj aplikácia ustanovení druhej hlavy :Spory s ochranou slabšej strany, Prvý diel. Spotrebiteľské spory. Žiada sa pritom prihliadnuť i na to, že z rozsiahlej judikatúry SDEÚ vyplýva i to, že v spotrebiteľských sporoch je relativizovaná nielen dôkazná povinnosť spotrebiteľa, ale aj jeho povinnosť tvrdenia. Vnútroštátny súd totiž musí prihliadnuť aj bez návrhu spotrebiteľa nielen na nekalú povahu spotrebiteľskej zmluvy, ale je povinný ex offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom ma uplatnený nárok základ. Z uvedených dôvodov súd napriek pasivite žalovaného (vo veci niet pochybnosti, že ide o spotrebiteľský spor v zmysle ust. § 290 napriek tomu, že nejde o úver podľa § 129/2010 Z.z.) posudzoval ex offo všetky skutočnosti, od ktorých žalobca odvádza uplatnený nárok. Súd uvádza, že podstatné je, že v danom prípade sa jedná o spor so spotrebiteľskej zmluvy, čiže ide o spor s ochranou, v ktorých sporoch súd vykonáva v prospech slabšej strany sporu potrebné dokazovanie aj bez návrhu (§ 295 .

13. Zároveň v takýchto sporoch v zmysle ustanovenia § 300 platí, že na konanie podľa tohto oddielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak. Znamená to, že na tzv. spotrebiteľské spory sa ustanovenia o konaní použijú len „primerane.“ Ustanovením o konaní je i § 151 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého sa zásadne v „bežnom“ sporovom konaní stranou nepopreté skutkové tvrdenia považujú za nesporné. Toto ustanovenie (§ 151 ods. 1 však na spotrebiteľské spory aplikovať nemožno, pretože jeho použitie, vzhľadom na charakter spotrebiteľských sporov, v ktorých sa vo zvýšenej miere uplatňuje protektívna ingerencia súdu, nemožno považovať za primerané. V spotrebiteľských sporoch nemožno vychádzať z toho, že stačí, ak žalovaný - spotrebiteľ skutkové tvrdenia žalobcu - dodávateľa výslovne nepoprel, čím sú tvrdenia žalobcu preukázané, nakoľko v týchto sporoch je súd, ako už uviedol vyššie, povinný na ochranu takéhoto spotrebiteľa prihliadať ex offo.

14. Žalobca nepochybne preukázal, že dňa 8.2.2013 uzavreli zmluvu o úvere, ktorou žalobca poskytol žalovanému 10 000 € ako aj to, že žalovaný v súlade s dohodou splácal úver pravidelne cca do novembra 2014. V decembri 2014, januári 2015 a v marci 2015 nezaplatil vôbec nič. Vo februári 2015 uhradil 550,86 €, v apríli 2015 215,32 € a v máji 2015 sumu 292,55 €. Z obsahu zmluvy tiež vyplynulo, že úver bol žalovanému poskytnutý na účel: modernizácia/rekonštrukcia nehnuteľnosti a preto je potrebné poznamenať, že predmetný úverový vzťah napriek tomu, že Zmluva bola nazvaná ako zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, zákonu o spotrebiteľských úveroch nepodlieha.

15. Podľa § 1 ods. 3) zákona č. 129/2010 Z.z.: (3) Spotrebiteľským úverom nie sú: a) hypotekárny úver podľa osobitného predpisu, b) úver na bývanie podľa všeobecného predpisu o úveroch na bývanie, c) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti,

16. Za tejto situácie preto, pokiaľ žalovaný ako účel úveru uviedol prestavbu a rekonštrukciu rodinného domu, hoci v skutočnosti potreboval peniaze na iný než tento účel, nemá to vplyv na platnosť a charakter zmluvy.

17. S účinnosťou od 1.1.2008 bola do Obč. zákonníka zákonom č. 568/2007 Z.z. zavedená úprava v § § 52 ods. (1), podľa ktorého: spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Uvedené teda znamená, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, avšak nepodliehajúcu režimu zákona o spotrebiteľských úveroch.

19. Vzhľadom na uvedené súd posudzujúc obsah úverovej zmluvy a podmienky, z ktorých bol úver žalovanému poskytnutý zistil, že neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky. V deň uzavretia zmluvy bola priemerná úroková sadzba obchodných bánk vo výške 8% a teda dohodnutý úrok 12,9% ročne zodpovedá princípu akceptovateľnosti a aj všetky ostatné zložky sú vyjadrené jasne a zrozumiteľne.

20. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ObZ): Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

21. Podľa § 502 ObZ: (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. (2) Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

22. Podľa § 503 ObZ: (1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky

splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. (2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. (3) Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

24. Podľa § 504 ObZ: Dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal. Podľa § 506 ObZ: Ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

25. Podľa § 53 ods. 9 OZ:) Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

26. Zmluva o úvere ako záväzkový vzťah je upravená v ustanoveniach § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a podľa § 261 ods. 3/ písm. d/ Obchodného zákonníka patrí medzi tzv. „absolútne obchody“, čo znamená, že právny režim zmluvy o úvere sa všeobecne riadi Obchodným zákonníkom, bez ohľadu na povahu účastníkov tohto záväzkového vzťahu, teda či ide o podnikateľov alebo nepodnikateľov. Kritériom pre posúdenie úverového vzťahu ako obchodného vzťahu, je podstata samotného vzťahu, nie povaha jeho účastníkov. Podstata úverového vzťahu spočíva v jeho odplatnosti. Peňažné prostriedky, ktoré sú predmetom zmluvy o úvere, sú predmetom obchodovania, za účelom dosiahnutia zisku z tohto obchodu pre veriteľa a na druhej strane sú preklenutím dočasného nedostatku peňažných prostriedkov na strane dlžníka.

27. Úver je dočasným poskytnutím peňažných prostriedkov na základe zmluvy za dohodnutý úrok. Dohoda o úroku z úveru tvorí podstatnú náležitosť zmluvy o úvere. V Obchodnom zákonníku sú komplexne upravené náležitosti úverovej zmluvy, jej vznik, forma, vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán, odplata veriteľa za dojednanie záväzku poskytnúť úver, úrok z úveru, splatnosť úveru, splatnosť úroku z úveru, dôsledky porušenia povinnosti zo zmluvy o úvere zo strany veriteľa aj dlžníka, možnosť odstúpenie od úverovej zmluvy.

28. Dokazovaním nebolo spochybnené, že žalobca žalovanému sumu 10 000 € poskytol, ako aj to, že sa ich žalovaný zaviazal vrátiť spolu s úrokom 20,9% ročne v 120 splátkach vo výške 200,06 €, ktorá spolu so splátkou poplatku za poistenie 12,41 € činila sumu 212,47 € a s poplatkom za sa správu úveru 2 € mesačne celkovú sumu 214,47 €. Celkové náklady, ktoré mal žalovaný na danom úvere zaplatiť, činili sumu 25 935,91 €.

29. Preukázané bolo aj to, že pre porušovanie zmluvných povinností zo strany žalovaného žalobca listom zo dňa 4.5.2015 vyzval žalovaného na doplatenie dlhu vo výške nezaplatených splátok (12/2014, 01/2015, 2/2015) s tým, že v opačnom prípade bude úver v celosti zosplatnený. Ako vyplynulo z prehľadovej tabuľky, žalovaný nielenže neodplatil dlh, ale úver prestal splácať úplne. Výzva zo dňa 4.5.2015 bola na pošte uložená od 7.5.2015, ktorú zásielku si žalovaný vyzdvihol dňa 26.5.2015. Zákonná lehota 15 dní v zmysle § 53 ods. 9 uplynula dňa 10.6.2015 a preto za situácie, že žalobca úver zosplatnil listom zo dňa 16.6.2015 ku 15.6.2015, bol dodržaný postup pre možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru.

30. Ako vyplynulo z obsahu tejto listiny, dlh ku dňu 15.5.2015 činil 10 081,58 €, ktorá - ako je zistiteľné z prehľadovej tabuľky, pozostávala zo sumy dlžnej istiny 9 444,58 €, na úrokoch z úveru 718,64 €, na úrokoch z omeškania 25,25 € a na poplatkoch 12,41 €. V akej lehote mal žalovaný tento dlh zaplatiť, sa vo výzve neuvádza. List o zosplatnení úveru žalovaný prevzal dňa 18.6.2015.

31. Žalobca sa žalobou domáhal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu 12 387,25 €, pozostávajúcu zo sumy dlžnej istiny 9 444,58 €, úroku z omeškania 444,68 €, ktorý bol vyčíslený k 31.3.2016, poplatky 12,41 € a tiež zmluvný úrok, vyčíslený ku dňu 31.3.2016 sumou 2 485,58 €.

32. Súd poukazuje na to, že čo sa úroku z omeškania týka, ohľadom tejto veličiny žalobca túto časť pohľadávky ničím nekonkretizoval - ani v samotnej žalobe a ani v žiadnom následnom podaní po začatí konania.

33. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia § 132 je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa.

34. V ustanovení § 185 je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Prejednávaná vec je ovládaná zásadou kontradiktórnosti a súd nemá povinnosť vyzývať strany aby predkladali dôkazy, súd len hodnotí dôkazy prednesené stranami sporu. Súd prvej inštancie neviedol konanie ex offo, nemal povinnosť vyšetrovať a zisťovať skutkový stav veci, bol povinný len hodnotiť prednesené dôkazy. Pokiaľ teda sporová strana nepredniesla dôkazy svedčiace jej nároku, súd nemal povinnosť ani právo vyzývať ju na doplnenie dokazovania.

35. Podľa ust. § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

36. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z.: Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

37. Čo sa úroku z omeškania týka, ten bol v kapitalizovanej forme súčasťou splatnej pohľadávky na úvere v sume 25,25 €. Ako už súd poukázal vyššie, vo výzve - zosplatnení úveru nie je určená lehota, do ktorej mal žalovaný splatný dlh zaplatiť. Je pravda, že tento list žalovaný prevzal dňa 18.6.2016, avšak výraz „uhraďte bezodkladne“ nevyjadruje termín, ktorý by mal byť konečný. Za tohto stavu preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania 25,25 € (ako súčasť celkovej priznanej sumy) a ďalší úrok z omeškania odo dňa 28.9.2016 t.j. počnúc dňom, nasledujúcim po dni doručenia žaloby až do zaplatenia iba zo sumy 10.056,33 € (10 081,58 € mínus 25,25 €) s tým, že ohľadom zvyšku kapitalizovanej sumy úroku z omeškania i určenia počiatku jeho plynutia súd žalobu zamietol.

38. Vo vzťahu k zmluvnému úroku súdu uvádza: Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Teda podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa.

39. Je však treba prihliadnuť aj na znenie § 502 ObZ, v ktorom doba trvania povinnosti platiť úroky je upravená určením jej začiatku; a koniec doby je ponechaný na vôľu zmluvných strán. Pokiaľ v zmluve (aj spotrebiteľskej) je dohodnuté platenie zmluvných úrokov až do doby vrátenia úveru, nemožno bez ďalšieho, bez ohľadu na existujúcu dohodu, nepriznať úrok aj po zosplatnení. Súd z obsahu úverovej zmluvy nezistil úpravu, podľa ktorej by sa strany dohodli, že sa zmluvný úrok má platiť „až do zaplatenia“ istiny a za tejto situácie preto žalobcovi patrí zmluvný úrok iba za dobu do splatnosti úveru, ktorý sa stal splatným dňa 15.6.2015.

40. Áno, vo VOP - čl. 4.2. je obsiahnutá úprava, podľa ktorej: Splátky istiny po termíne splatnosti sa budú naďalej úročiť úrokovou sadzbou uvedenou v Zmluve a k nej navyše sadzbou úroku z omeškania. Súd však má za to, že táto úprava, bezvýhradne sa viažúca na hlavné plnenie (istina + úrok), nemôže byť súčasťou VOP ako doplňujúceho dokumentu, majúceho skôr vysvetľujúci a doplňujúci charakter, navyše žalovaným nepodpísaný a preto za situácie, že povinnosť platiť zmluvné úroky „až do zaplatenia“ istiny nebola stranami výslovne upravená priamo v zmluve, táto povinnosť vznikla žalovanému iba za dobu do vyhlásenia splatnosti samotnej istiny (kedy sa stali splatnými aj úroky do tohto dňa). Z listiny - Oznámenie o zosplatnení úveru vyplynulo, že celková suma dlhu, vrátane príslušenstva a prípadných poplatkov činí 10 081,58 €, preto súd nemal dôvod priznať žalobcovi viac, ako od žalovaného sám požadoval v deň splatnosti úveru ako celku, samozrejme, vrátane splatného zmluvného úroku. Z uvedeného dôvodu súd žalobu aj v tomto rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

41. Úspech žalobcu v tomto konaní činil 81,39% k pomeru neúspechu 18,61 %, preto mu súd podľa § 255 ods. 1 voči žalovanému priznal právo na náhradu trov konania vo výške 62,78 % a o ich výške ubde po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : Ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.