Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Co-69-2017.pdf
PDF · 91.57 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/69/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: G. I. - CORYN, s miestom podnikania Jesenná 8, Prešov, IČO: 32 925 042, právne zastúpený: JUDr. Michal Feciľak, advokát so sídlom Prešov, Jesenná 8, proti žalovanému: Mesto Veľký Šariš, so sídlom Veľký Šariš, Námestie sv. Jakuba 1, právne zastúpený: JUDr. Alojz Naništa, advokát, so sídlom Sládkovičova 8, Prešov, o náhradu za užívanie nehnuteľností, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. XC/XXX/ XXXX-XXX zo dňa 24.4.2017, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku pod bodom I.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len súd prvej inštancie) rozhodol čiastočným rozsudkom tak, že I. žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia za tvrdené užívanie parcely žalobcu T. C č. XXXX/XX, k. ú. Veľký Šariš žalovaným v čase od 25.11.2010 do 30.09.2014 zamieta; II. o zvyšnej časti konania, ako aj o nároku na náhradu trov konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 156.962,04 € spolu s ročným úrokom z omeškania v žalobe presne špecifikovaným, pričom vychádzal zo skutkového stavu, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. 196 k. ú. Veľký Šariš, okrem iného aj parcely KN C č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1449 m2, parcely T. Q. Č.. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 395 m2, parcely T. Q. Č.. XXXX/XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3336 m2. Pričom na parcelách T. Q. Č.. XXXX/ XX S. T. Q. Č.. XXXX/XXX sa nachádza inžinierska stavba - pozemná komunikácia a parcela T. Q. Č.. XXXX/XX je užívaná ako verejné priestranstvo - verejná zeleň v zmysle Územného plánu mesta Veľký Šariš schváleného uznesením MSZ vo Veľkom Šariši č. XXX/XXXX - X/XXIV zo dňa 25.11.2010. Súd vo veci rozhodoval čiastočným rozsudkom o parcele T. Q. Č.. XXXX/XX, ktorá je podľa tvrdenia žalobcu užívaná žalovaným ako verejné priestranstvo. Ostatnú časť predmetu konania za tvrdené užívanie ostatných parciel v tejto časti konanie prerušil. Ďalej v odôvodnení uviedol, že všeobecno-záväzné nariadenie mesta Veľký Šariš nemohlo a v konečnom dôsledku ani nevyhlasovalo pozemok žalobcu za verejné priestranstvo a v tomto prípade došlo k aplikácii inštitútu územného plánu, ktorého charakter bol citovaný v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. W.. XÚS/XXX/XX. Súd poukázal napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. XAo/X/XXXX. Ďalej poukázal na novšie rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. XXCdo/XXXX/XXXX, kde zdôraznil, že je nutné odlíšiť prípady, v ktorých sa jedná o pozemok v obci, ktorý je síce prístupný každému, pretože jeho vlastník neusiluje o zamedzenie vstupu tretích osôb na neho, avšak ktorý žiadnym spôsobom neslúži k uspokojovaniu všeobecných potrieb a jeho vlastníkovi je ponechaná na úvahe voľba spôsobu jeho využitia bez toho, aby bolo trvané na užívanie pozemku ako verejného priestranstva. Za takýchto okolností by bolo možné iba ťažko usudzovať, že
obec na úkor vlastníka realizuje užívacie oprávnenie k danému pozemku formou jeho účelového určenia ako verejného priestranstva a nemohol by teda obstať ani záver o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane obce. V tomto smere je možné povedať, že stotožnenie verejného priestranstva v zmysle § 34 zákona č. 128/2000 Z. z. s pozemkom obci, ktorého prístupnosť verejnosti je daná iba tým, že jeho vlastník nebráni prechádzajúcim o vstupe na pozemok by odporovalo zmieňovanému ustanoveniu vyjadrujúcemu význam určenosti pozemku pre potreby občanov a obce i logike veci, ktorá žiada, aby prístupný každému bez obmedzenia bol pozemok, v ktorom je výrazné z hľadiska zaistenia života obci, a nie aby akýkoľvek voľne prístupný pozemok bol považovaný za dôležitý pre život obci ako taký bez ďalšieho zaradenia do kategórie verejného priestranstva.
3. Ďalej zdôraznil, že pre prejednávanú vec vyplýva, že pozemok za tvrdené užívanie obcou, ktorou sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, nie je verejným priestranstvom z ním uvedených záverov právnej praxe. Pokiaľ je v územnom pláne označený ako verejná zeleň, ide iba o regulatív možného nakladania a stavebnej činnosti na tomto pozemku žiadnym spôsobom sa týmto z tohto pozemku nestáva pozemok užívaný pre potreby obyvateľov obce. Uvedené vyplýva aj z obhliadky, ktorú vykonal súd prvého stupňa, kde je zrejmé, že pozemok je neudržiavaný, neoplotený, zarastený a žiadnym spôsobom nemôže slúžiť k zlepšeniu života obyvateľov mesta Veľký Šariš. To, že nejde o verejné priestranstvo, ktoré by mohlo byť všeobecne užívané obyvateľmi mesta Veľký Šariš, vyplýva aj z toho, že časť odpredaného pozemku umožnilo v rámci stavebného konania mesto bez ďalšieho oplotiť, čo priamo odporuje tomu, aby takáto plocha mohla byť považovaná za verejnú prístupnú, a teda za verejné priestranstvo.
4. Poukázal na ust. § 212 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého rozsudkom sa rozhoduje o celej prejednávanej veci. Ak je to účelné, súd môže rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jednej časti alebo len o jej základe alebo o dôvode. Keďže súd rozhodol vo veci čiastočným rozsudkom, o zvyšnej časti konania a jej nároku na náhradu trov konania rozhodne v konečnom rozhodnutí.
5. Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca. Má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a odvolaním napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje po rozsiahlej argumentácii zo strany súdu za právne nesprávne a podrobne sa vyjadril k k jednotlivým bodom rozsudku. Poukázal, že práve predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XX/XXXX v plnej miere dopadá na posudzovanú právnu vec, keďže aj podľa CSP platí, že pokiaľ išlo o nájomné ustanovenie v zákone, súd je povinný rozhodnúť vec podľa normy, ktorú by zvolil tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Pokiaľ teda súd prvej inštancie dospel k záveru, že pojem „verejné priestranstvo“ nie je v žiadnom zákone platnom v SR všeobecne definovaný, tak určite nemal z tohto dôvodu žalobu zamietnuť, ale pri meritórnom rozhodnutí boli pre neho určujúce právne závery Najvyššieho súdu SR vyslovene v rozhodnutí sp. zn. XCdo/XX/XXXX. Vo vzťahu k tvrdeniu súdu, že v rámci právneho poriadku SR nie je možné všeobecným záväzným nariadením obce vyhlásiť pozemky súkromných vlastníkov za verejné priestranstvo, žalobca udáva, že takáto úvaha súdu je scestná, keďže je bežnou praxou, že pozemky súkromných vlastníkov sú územnými plánmi obcí a miest vyhlasované, a teda určené na všeobecné užívanie a slúžia ako verejné priestranstvo, na ktorých sa nachádza aj verejná zeleň, chodníky, miestne komunikácie a pod. Ďalej žalobca zdôraznil, že čo sa týka tvrdenia súdu prvej inštancie, že v rámci právnej argumentácie berie za svoje odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. XXCdo/XXXX/XXXX s následným tvrdením, že aj žalobca si mohol dať svoj pozemok oplotiť a že žalobcom neudržiavaný pozemok nemôže slúžiť k zlepšeniu obyvateľov mesta Veľký Šariš, žalobca uviedol, že v predmetnej veci, na ktorú súd poukázal, bol pozemok žalobkyne územným plánom určený na občiansku vybavenosť, príp. aj na bytovú výstavbu. Aj keď tieto pozemky mali charakter verejného priestranstva a boli predmetom verejného užívania, nedošlo zo strany žalovaného mesta k bezdôvodnému obohateniu, keďže žalobkyni nik nebránil, aby svoje pozemky využívala v súlade s územným plánom mesta určením na občiansku vybavenosť, príp. na bytovú výstavbu. Má za to, že v posudzovanej veci sa jedná o totožnú vec, keďže pozemok žalobcu bol určený na presný účel, a to plocha verejnej zelene. Taktiež poukázal na uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. X Ú. XXX/ XX zo dňa 14.9.2004, pričom poukázal, že aj v prejednávanej veci si žalovaný uzurpoval územným plánom mesta Veľký Šariš formou funkčného vyžitia aj pozemok žalobcu ako súčasť plochy, na ktorej má byť verejná zeleň, čím si v zásade týmto pozemkom uzurpoval užívacie oprávnenie, t.j. zaistenie
potrieb svojich občanov tak zo súkromnoprávneho hľadiska v súlade s § 451 Občianskeho zákonníka, a mesto Veľký Šariš je povinné vydať dotknutým vlastníkom pozemkov všetko, čím sa na ich úkor bezdôvodne obohatilo. Pre posúdenie tohto nároku je relevantné, v akom rozsahu sa mesto Veľký Šariš o plochu, ktorá bola územným plánom vyčlenená na verejnú zeleň sa aj staralo, či na tejto ploche bola verejná zeleň, či napr. nízka tráva či krovinatá alebo vysoká stromová a pod. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR XCdo/XX/XXXX, ktoré sa zaoberalo užívaním nehnuteľností bez právneho dôvodu, ktorá je verejným priestranstvom, pričom v zmysle tohto rozhodnutia považuje Najvyšší súd SR nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia po dobu obvyklého náhodného za dôvodné. Predložil súdu aj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo/XX/XXXX z 25.9.2013, ako aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. XCo/XXX/XXXX z 8.9.2015, v zmysle ktorých má za to, že užívanie cudzieho majetku bez právneho dôvodu s povinnosťou vydať bezdôvodné obohatenie predstavuje všeobecné pojatie právneho princípu, ktorý je treba aplikovať na vopred bližšie neurčené prípady. Žiadal preto, aby Krajský súd v Prešove ako súd odvolací zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
6. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.
7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP (Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej iba „CSP“ platný od 1.7.2016) preskúmal napadnutý čiastkový rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.
8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné.
10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
11. Uvedené ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP, ktoré sú interterponálnym ustanovením prijatým v súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP, treba aplikovať ako uvedenú normu aktuálne aj na konania, ktoré začali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky k realizovaným úkonom predo dňom účinnosti tohto zákona posudzovať aj v súvislosti s právnou úpravou, ktorá platila v čase ich realizácie. Uvedené má význam aj z pohľadu aplikácie tých ustanovení OSP (Občiansky súdny poriadok, zákon platný do 30.06.2016), ktoré aplikoval súd prvej inštancie v súvislosti s realizáciou dokazovania i prijatými skutkovými závermi.
12. Ako vyplýva z odôvodenia rozsudku súdu prvej inštancie, súd prvej inštancie vykonal ohliadku a zistil, že pozemok je neudržiavaný, neoplotený, zarastený a žiadnym spôsobom nemôže slúžiť k zlepšeniu života obyvateľom mesta Veľký Šariš. Vyplýva to aj z toho, že časť odpredaného pozemku mesto umožnilo v rámci stavebného konania bez ďalšieho oplotiť, čo priamo odporuje tomu, aby táto plocha mohla byť považovaná za verejne prístupnú, a teda za verejné priestranstvo. Žalobca bol zo strany žalovaného opakovane vyzývaný, aby sa o túto plochu, ktorá je predmetom sporu riadne staral, udržiaval ju , kosil ju, a pod. V konaní bolo preukázané i to, že táto plocha nie je ani obhospodarovaná zo strany mesta. Preto aj odvolací súd má za to, že predmetný pozemok nie je verejným priestranstvom v zmysle prijatých záverov súdom prvej inštancie.
13. Odvolací súd preto po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a návrh žalobcu aj správne právne posúdil.
14. Odvolací súd konštatuje preto v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 správnosť týchto dôvodov, v podstatných bodoch na ne odkazuje. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky vyjadrené v odvolaní žalobcom a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu zisteného skutkového i právneho stavu.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).