Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6Tos-73-2018.pdf
PDF · 68.03 KB
Case nature
Area
Subarea
6Tos/73/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Kataríny Batisovej a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci odsúdeného A. I., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom H. O. XX, o uložení ochranného opatrenia - zhabania veci, o sťažnosti prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 09. mája 2018, č. k. 15Nt/16/2018-20, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 04. septembra 2018 v Trnave takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť prokurátora krajskej prokuratúry z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd I. stupňa podľa § 83 ods. 1 Trestného zákona návrh Krajskej prokuratúry Trnava sp. zn. Kv 87/11/2200-142 zo dňa 02. júna 2015 na uloženie ochranného opatrenia - zhabania veci zamietol.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že z hľadiska trestného práva hmotného by návrhu krajskej prokuratúry bolo možné vyhovieť, keďže v konaní vedenom pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 3T/33/2012 nebol uložený trest prepadnutia vecí označených krajskou prokuratúrou v jej návrhu a súčasne ide o veci, zaobchádzanie s ktorými je zákonom dovolené len na základe osobitného povolenia, ktorým odsúdený nedisponoval, preto by si verejný záujem vyžadoval ich zhabanie podľa § 83 ods. 1 písm. g) Trestného zákona (pozn. v čase podania návrhu podľa § 83 ods. 1 písm. e) Trestného zákona). Podľa názoru okresného súdu prokurátor je povinný podať návrh na uloženie ochranného opatrenia už v obžalobe, ak sú na to splnené zákonné podmienky, čo však v danom prípade neurobil, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania. Rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia zhabania vecí označených v návrhu krajskej prokuratúry si mohol na verejné zasadnutie vyhradiť aj súd konajúci vo veci sp. zn. 3T/33/2012, čo však neurobil, ako to tiež vyplynulo z vykonaného dokazovania. Za danej situácie, ak si súd sám rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia nevyhradil na verejné zasadnutie, nemôže na základe osobitného návrhu podaného po právoplatnom skončení konania, ktoré sa proti odsúdenému A. I. viedlo na podklade podanej obžaloby rozhodovať o návrhu na uloženia ochranného opatrenia zhabania veci, nakoľko takýto samostatný návrh je prokurátor oprávnený podať len v prípade, ak nepodal obžalobu. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava a uviedol, že Okresným súdom Trnava prezentovaná úvaha o nedostatku právomoci prokurátora na podanie samostatného návrhu na uloženie ochranného opatrenia (v kontexte aj ďalších zistení skutkových okolnosti v predmetnej veci) je založená na reštriktívnom výklade Trestného poriadku, konkrétne § 236 ods. 1 a § 235 písmeno f). Podanie návrhu na uloženie ochranného opatrenia v zmysle § 236 ods. 1 Trestného poriadku sa viaže na splnenie podmienky uvedenej v § 235 písm. f) Trestného poriadku: „ak sú na to splnené podmienky“. Pri takomto výklade zákona, ak by neboli splnené podmienky na podanie návrhu na uloženie ochranného opatrenia v čase podania obžaloby, bolo by vylúčené zo
strany prokurátora takýto návrh podať kedykoľvek neskôr. Takýto postup je v rozpore aj s účelom trestného konania. Zmyslom samotného ustanovenia § 299 Trestného poriadku je práve oprávnenie prokurátora reagovať na vzniknutú dôkaznú situáciu a podať návrh na uloženie ochranného opatrenia v čase, kedy sú splnené na jeho uloženie všetky podmienky. S poukazom na časť Trestného poriadku kde je § 299 zaradený, ide o samostatné ustanovenie, ktorého využitie nie je viazané na podmienky uvedené v § 235 a § 236 Trestného poriadku. Navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a rozhodol v zmysle návrhu prokurátora sp. zn. Kv 87/11/2200-142 zo dňa 02. júna 2015. Krajský súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal sťažovateľ sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná. Z obžaloby Krajskej prokuratúry Trnava sp. zn. Kv 87/11-55 zo dňa 28. mája 2012, doručenej okresnému súdu dňa 31. mája 2012 krajský súd zistil, že prokurátor krajskej prokuratúry podľa § 234 ods. 1 s poukazom na § 235 písm. f) Trestného poriadku obžalovanému navrhol uložiť protitoxikomanické liečenie ústavnou formou a ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky a z rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 3T/33/2012 zo dňa 03. apríla 2014, právoplatného dňa 24. júna 2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5To/38/2014 zo dňa 24. júna 2014 vyplynulo, že A. I. bol uznaný vinným zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), písm. d) Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 173 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ďalej mu bolo uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou a trest prepadnutia vecí označených v predmetnom rozsudku, medzi ktorými sa však veci označené v návrhu krajskej prokuratúry na uloženie ochranného opatrenia zhabania veci nenachádzali. Ďalej sťažnostný súd (tak ako prvostupňový súd) zo zápisníc z hlavného pojednávania v trestnej veci sp. zn. 3T/33/2012 ako aj zo záverečnej reči prokurátora krajskej prokuratúry v predmetnom konaní zistil, že prokurátor krajskej prokuratúry v konaní nenavrhoval uloženie ochranného opatrenia zhabania veci a okresný súd si ani rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia zhabania veci nevyhradil na verejné zasadnutie.
Treba konštatovať, že okresný súd dospel k správnemu záveru, že prokurátor je povinný podať návrh na uloženie ochranného opatrenia už v obžalobe, ak sú na to splnené zákonné podmienky, čo však v danom prípade neurobil a o predmetnom návrhu na uloženie ochranného opatrenia zhabania veci okresný súd nemohol rozhodnúť, nakoľko takýto samostatný návrh je prokurátor oprávnený podať len v prípade, ak nepodal obžalobu. K námietkam prokurátora treba uviesť, že § 299 Trestného poriadku ustanovuje len, že súd ochranné opatrenia ukladá na verejnom zasadnutí a ak to navrhne prokurátor, avšak návrh prokurátora musí byť v súlade s § 236 ods. 1 Trestného poriadku. Z vyššie uvedených dôvodov považoval krajský súd napadnuté uznesenie za správne a zákonné, preto sťažnosť prokurátora krajskej prokuratúry ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.