Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoZm/1/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: BT Recovery s. r. o., IČO: 47 374 462, so sídlom Mariánska 12, Bratislava, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Margita Lonská s. r. o., Kalinčiakova 25, Bratislava, proti žalovanému: B. B., I. X.X.XXXX, G. Z. N. XXX, O., Č. L., o zaplatenie 20.000 eur s príslušenstvom a odmenou 66 eur zo zmenky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm/113/2016-42 zo dňa 09.05.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm/113/2016-42 zo dňa 09.05.2017 vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol, p o t v r d z u j e .

Vo výroku o trovách konania rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a v tejto časti vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd Bratislava V napadnutým rozsudkom č.k. 1CbZm/113/2016-42 zo dňa 09.05.2017 rozhodol, že žalobu zamieta a žalovaný má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

V odôvodnení súd uviedol, že dňa 18.11.2014 bola súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal, aby bol žalovaný zmenkovým platobným rozkazom zaviazaný na zaplatenie zmenkovej sumy 20.000 eur s úrokom 6% ročne z nej od 28.11.2014 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 66 eur a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Fermgas, a.s., konajúca prostredníctvom predsedu predstavenstva B. B., vystavila v Havířove dňa 2.10.2013 vlastnú zmenku s doložkou „bez protestu“, ktorá obsahuje bezpodmienečný prísľub zaplatiť na rad spoločnosti BGS Delta BP D. o.o. so sídlom v Srbskej republike ako remitenta sumu 20.000 eur v prospech bankového účtu č. XXX-XXXXXXXXXXX- XX vedeného v UniCredit Bank Srbija. Za zaplatenie celej zmenkovej sumy sa zaručil žalovaný svojim ručiteľským vyhlásením na zmenke. Vystaviteľ svojim podpisom na zmluve o pôžičke zo dňa 2.10.2013, v jej článku III. ods. 3.2., súhlasil s voľbou slovenského práva pre úpravu zmenky a záväzkov založených zmenkou. Zmenka sa stala splatnou 28.11.2013, on zmenku nadobudol od remitenta rubopisom po dátume splatnosti dňa 30.9.2014. Zmenku ani jeden z dlžníkov neuhradil, a keďže na majetok vystaviteľa bol s účinkami od 18.4.2014 vyhlásený konkurz, domáha sa zaplatenia len od žalovaného ako avalistu. Ďalej uviedol, že v dôsledku indosamentu došlo k zmene miestopisnej časti zmenky a platobné miesto je geograficky určené sídlom indosatára, nachádza sa teda v Bratislave, v Slovenskej republike. Platobné miesto na zmenke považoval za neaktuálne z dôvodu indosamentu a miestnu príslušnosť súdu si vybral podľa nového platobného miesta.

Na prejednanie sporu nariadil súd prvej inštancie pojednávanie, na ktoré sa žalovaný bez uvedenia dôvodu nedostavil. Pojednávanie súd uskutočnil v jeho neprítomnosti a dokazovanie vykonal listinnými

dôkazmi založenými v súdnom spise. Žalobca na žalobe zotrval. Zmenku považoval za platnú, podľa neho postačuje, že pri domicile je uvedené číslo účtu, na ktoré sa má platiť, takže zmenku dlžník mohol zaplatiť na ktorejkoľvek pobočke UniCredit Bank v Srbsku.

Súd prvej inštancie poukázal na to, že vystavením vlastnej zmenky sa dlžník zaväzuje, že v určitom konkrétnom mieste majiteľovi zaplatí určitú peňažnú sumu. Majiteľ má právo zaplatenie žiadať v platobnom mieste, na ktorom sa dlžníkovi legitimuje prvopisom zmenky. Dlžník nie je povinný platiť na inom než platobnom mieste. Na predmetnej zmenke je v doložke miesta splatnosti uvedený miestny údaj Srbija ako súčasť označenia banky, v ktorej remitent v čase vystavenia zmenky mal účet. Na tento účet sa v zmluve o pôžičke zaviazal dlžník pôžičku veriteľovi splatiť a podľa bodu 2.5. zmluvy o pôžičke mala byť miestom plnenia zmenky banka veriteľa. Nejde preto o domicil v pravom zmysle slova, zmenka nemala byť predložená banke na preplatenie, t.j. banka nie je do platenia skutočne zapojená.

Súd uviedol, že pre zmenku je typická formálna prísnosť a vyžaduje sa, aby všetky údaje na nej boli vyjadrené dostatočne určito. Aj miesto platenia musí byť stanovené relatívne určito tak, aby bolo zo samotnej listiny zrejmé, kde má byť predložená na platenie. Majiteľ sa dlžníkovi legitimuje prvopisom zmenky (pri indosovanej zmenke aj nepretržitým radom v zmysle čl. I. § 16 ods. 1 zmenkového zákona) a musí mu teda v platobnom mieste predložiť zmenku na zaplatenie. Pokiaľ nie je miesto platenia vymedzené dostatočne určito a nie je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, kde má byť po predložení zaplatená, plnenie sa stáva nemožným a listina nie je pre absenciu nevyhnutnej náležitosti platná ako zmenka.

Súd prvej inštancie mal za to, že údaj platobného miesta „UniCredit Bank Srbija“ nie je možné považovať za dostatočne určitý pre absenciu mesta, v ktorom banka sídli. Zmenku musí majiteľ prezentovať vždy v konkrétnom mieste, ktoré nie je nahraditeľné číslom účtu. Dlžník síce pozná číslo účtu, na ktorý môže platiť (v tomto prípade navyše ide o účet remitenta), ale zo zmenky nemôže zistiť, kde, na ktorom mieste, mu bude na platenie predložená. Práve prezentovaním zmenky majiteľ preukazuje svoje práva, teda aj oprávnenie prijať plnenie. Na inom mieste, než je uvedené na zmenke, je aj prezentácia zmenky možná iba so súhlasom dlžníka (čl. I. § 88 zmenkového zákona). UniCredit Bank Srbija nie je možné považovať za dostatočne konkrétne miesto, kde má byť zmenka prezentovaná a zaplatená. Za platobné miesto nemožno považovať ani ktorúkoľvek pobočku tejto banky v Srbsku, keďže pre absenciu podrobnejšieho miestneho údaju nie je možné bližšiu adresu určiť postupom podľa čl. I. § 87 ods. 1 zmenkového zákona. Napriek tomu, že listina, ktorú žalobca súdu predložil, bola na jeho rad rubopisom prevedená, postihové práva, ktorých splnenia sa domáha, žalobcovi nevznikli, nakoľko listina nie je platná ako vlastná zmenka. Súd preto žalobu zamietol.

O nároku na náhradu trov (§ 262 ods. 1 súd prvej inštancie rozhodol podľa zásad uvedených v ustanovení § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal plný úspech, preto má nárok na náhradu trov v celom rozsahu.

Proti rozsudku podal žalobca odvolanie. Uviedol, že k výkladu významu ustanovenia „údaj miesta kde sa má platiť“ sa dá dopracovať len aplikáciou právnej teórie a súdnej praxe. Má za to, že Právna teória vo všeobecnosti ustálila názor, že podstatnou náležitosťou zmenky nie je meno platobného miesta ale údaj o platobnom mieste. Ďalej právna teória stanovuje, že platobné miesto musí objektívne existovať a musí v ňom byť možné zmenku prezentovať. Z použitého označenia platobného miesta musí byť zrejmé, ktoré miesto bolo vystaviteľom myslené ako platobné miesto. Dokonca právna teória vo vzťahu k určitosti platobného miesta dospela k názoru, že v prípade dvojslovných názvov platobných miest napr. Bystrica, nie je nutné uviesť o ktorú Bystricu ide, hoci je ich napr. na Slovensku viac. Zmenka s takto uvedeným platobným miestom bude splatná v tej Bystrici, v ktorej bude prvý krát prezentovaná.

Poukázal na ust. § 87 ZZŠ ods. 1, podľa ktorého „Predloženie zmenky na prijatie alebo zaplatenie...... ako aj všetky úkony, ktoré sa musia vykonať u určitej osoby, treba vykonať v miestnostiach kde prevádza svoj podnik.....“. Má za to, že vo vzťahu k zákonnému postupu v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia ZZŠ potom opäť právna teória dospela k výkladu, že v prípade ak má prezentát viac miest podnikania, malo by sa postupovať podľa skutočnosti, ktoré z týchto miest má vo vzťahu k zmenke najbližší vzťah alebo ktoré je hlavným miestom podnikania.

V tomto konkrétnom prípade je nepochybné, že zmenka, ktorú súd prvej inštancie vyhodnotil ako nulitnú, je zabezpečovacou zmenkou vystavenou medzi účastníkmi sporu v súlade s ustanoveniami Zmluvy o pôžičke zo dňa 02.10.2013. Z prejavu vôle žalovaného ako dlžníka v zmluve o pôžičke jasne vyplýva, že zabezpečil svoj záväzok zmenkou s práve takými náležitosťami ako sú uvedené v zmluve o pôžičke, pričom specimen zmenky bol aj jej prílohou.

Je toho názoru, že údaj o tom kde sa má platiť - t.j. platobné miesto na predmetnej zmenke je určité, možné, existuje, je možné v ňom zmenku prezentovať a teda súd prvej inštancie príliš formalisticky posúdil tuto otázku, pričom sa vo svojom odôvodnení odvolal na adresu resp., konkrétne mesto ako sídlo banky, pričom adresa ani mesto ako sídlo banky nie sú podmienkou, ktoré na údaj kde sa má platiť kladie ZZŠ preto uvedeným postupom súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov (zmenky) dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie sudu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.

Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - podal ho účastník konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p.), v zákonom stanovenej lehote (§ 204 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1 O.s.p., a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým žalobu zamietol, je vecne správne. Vo výroku, ktorým žalobcovi priznal náhradu trov konania má odvolací súd zato, že ho je potrebné zrušiť a v tejto časti vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konania.

Podľa § 471 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej iba ,,CSP“) konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Ustanovenie § 471 ods. 2 explicitne zakotvuje princíp, podľa ktorého sa konanie o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté za režimu Občianskeho súdneho poriadku dokončí podľa tohto režimu aj za účinnosti nového procesného režimu. Keďže inštitút zmenkového platobného rozkazu upravený v § 175 Občianskeho súdneho poriadku (OSP), bol z Civilného sporového poriadku vypustený, je potrebné aplikovať na toto konanie s poukazom na § 471 ods. 2 starý procesný režim.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že spoločnosť Fermgas, a.s., konajúca prostredníctvom predsedu predstavenstva Petra Padisáka, vystavila v Havířove dňa 2.10.2013 vlastnú zmenku s doložkou „bez protestu“, ktorá obsahuje bezpodmienečný prísľub zaplatiť na rad spoločnosti BGS Delta BP D. o.o. so sídlom v Srbskej republike ako remitenta sumu 20.000 eur v prospech bankového účtu č. 170-30013413002-47 vedeného v UniCredit Bank Srbija. Za zaplatenie celej zmenkovej sumy sa zaručil žalovaný svojim ručiteľským vyhlásením na zmenke. Na predmetnej zmenke je v doložke miesta splatnosti uvedený miestny údaj Srbija ako súčasť označenia banky, v ktorej remitent v čase vystavenia zmenky mal účet. Na tento účet sa v zmluve o pôžičke zaviazal dlžník pôžičku veriteľovi splatiť a podľa bodu 2.5. zmluvy o pôžičke mala byť miestom plnenia zmenky banka veriteľa. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že v danom prípade nejde o domicil, keďže banka nie je do platenia zapojená a údaj platobného miesta UniCredit Bank Srbija nie je možné považovať za dostatočne určitý.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci okresným súdom a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd, podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že UniCredit Bank Srbija nie je možné považovať za dostatočne konkrétne miesto, kde má byť zmenka prezentovaná a zaplatená a za platobné miesto nemožno považovať ani ktorúkoľvek pobočku tejto banky v Srbsku, keďže pre absenciu

podrobnejšieho miestneho údaju nie je možné bližšiu adresu určiť postupom podľa čl. I. § 87 ods. 1 zmenkového zákona.

Zmenkový platobný rozkaz je špecifickým druhom rozhodnutia v občianskom súdnom konaní, ktoré akcentuje podstatu zmenky ako abstraktného cenného papiera, pričom s jeho vyhotovením a používaním sa spája zásada tzv. zmenkovej prísnosti. Základné náležitosti, ktoré musí vlastná zmenka obsahovať sú uvedené v čl. I. § 75 zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej iba zmenkový zákon). Platobné miesto ako jedna zo základných náležitostí zmenky musí byť dostatočne určité, v opačnom prípade nejde o platnú zmenku. Platobným miestom môže byť akékoľvek miesto, pričom určitosť miesta je daná, ak je platobné miesto určené aspoň údajom obce, mesta alebo iným určitým topografickým údajom. Podľa zmenkovej doktríny neobstojí ak je platobné miesto určené len ulicou, alternatívne viacerými miestami alebo všeobecne štátom, resp. krajom. Súdna judikatúra pokladá za takto určené platobné miesta všeobecné a ide o neplatnosť zmenky z dôvodu neurčitosti platobného miesta. Tak je tomu i v prejednávanej veci, keďže platobné miesto UniCredit bank Srbija nie je možné považovať za dostatočné určité. Konkrétne miesto nemožno nahradiť podľa odvolacieho súdu číslom účtu, keďže zo zmenky nie je možné zistiť, na ktorom konkrétnom mieste bude zmenka na preplatenie predložená.

Odvolací súd sa stotožnil aj s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nemožno hovoriť o domicilovanej zmenke podľa čl. I. § 4 zmenkového zákona. Domicilovanie zmenky znamená, že osoba označená ako domicilát je vtiahnutá do procesu platenia zmenky ako prostredník, t.j. ten, kto platenie zmenky obstará, ale nie je zo zmenky zaviazaná. Domicilát popri tom, že obstaráva platbu, je zároveň aj osobou, u ktorej má byť zmenka zaplatená. V prejednávanej veci mala byť banka iba miestom zaplatenia, ale nie dostatočne určito vyjadreným.

Odvolací súd sa vzhľadom na vyššie uvedené dôvody nestotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, že platobné miesto na zmenke je dostatočne určité a súd posúdil túto otázku príliš formalisticky. Odvolací súd zdôrazňuje, že údaj o platobnom mieste je miestnym údajom, pričom miesto, kde má byť zmenka predložená na preplatenie musí byť vymedzené dostatočne určito. Je možné súhlasiť s odvolateľom, že nie je potrebné uvádzať presnú adresu banky, resp. jej sídlo, v danom prípade však nešlo o domicil, teda označenie banky prostredníctvom ktorej mala byť zmenka preplatená , ale o označenie miesta platenia, ktoré musí byť vyjadrené dostatočne určito. V prípade, že by bolo vymedzené platobné miesto určito, aspoň mestom, bolo by možné postupovať podľa čl. I § 87 ods. 1 zmenkového zákona. Označenie platobného miesta UniCredit Bank Srbija je veľmi všeobecné, pretože v podstate ide o kumuláciu viacerých miest (obce alebo mestá), čo súdna judikatúra neakceptuje.

Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok vo veci samej podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny. Pokiaľ ide o výrok súdu prvej inštancie o trovách konania v predmetnom rozsudku, odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok je potrebné v tejto časti zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.

Odvolací súd tak rozhodol z dôvodu, že Obchodnoprávne kolégium Krajského súdu v Bratislave sa zjednotilo na tom, že aj trovy konania v konaní o zmenkovom platobnom rozkaze po účinnosti Civilného sporového poriadku je v zmysle § 471 ods.2 potrebné posudzovať v zmysle Občianskeho súdneho poriadku. Súd prvého stupňa teda bude musieť opätovne rozhodnúť o trovách konania podľa Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

V novom rozhodnutí o trovách konania rozhodne súd prvého stupňa teda i trovách odvolacieho konania v zmysle § 224 ods. 3 O.s.p.

Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.