Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24P-155-2018.pdf
PDF · 89.1 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/155/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou v právnej veci navrhovateľky - manželky: T.. M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. L., I. XXX/XX, t.č. bytom M. L. proti manželovi: M.. M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. K., M. XX, t.č. Nemocnica pre obvinených a odsúdených a ústav na výkon trestu odňatia slobody, Trenčín 1, Súdna 15 o návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva a úpravu pomerov rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom C.: Q., nar. XX.XX.XXXX a M., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88 ako kolíznym opatrovníkom, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky T.. M. C., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX a manžela M.. M. C., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v G., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu G. vo zväzku 47, ročník 2002, na strane 144, pod poradovým číslom 101 rozvádza.
Súd upravuje výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom C.: Q., nar. XX.XX.XXXX a M., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode tak, že maloleté deti zveruje do osobnej starostlivosti matky a otca súd zaväzuje prispievať na ich výživu na každé dieťa mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok majú obaja rodičia.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka - manželka sa svojím písomným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.06.2018 domáhala rozvodu manželstva s manželom M.. M. C., nar. XX.XX.XXXX a úpravy práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom C.: Q., nar. XX.XX.XXXX a M., nar. XX.XX.XXXX. Vo svojom návrhu poukázala navrhovateľka na skutočnosť, že roky 2009 až 2014 boli poznačené krízou v manželstve, rozdielnymi názormi na miesto bývania, na ďalší spoločný život a celkové fungovanie rodiny. V júli 2015 nastúpil manžel na výkon trestu odňatia slobody, v dôsledku čoho sa odcudzili a ich vzájomné vzťahy ochladli natoľko, že manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií a úloh.
2. Na pojednávanie sa nedostavil manžel, ktorý mal doručenie predvolania riadne vykázané. Preto súd pojednával podľa § 180 Zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok) v jeho neprítomnosti.
3. Manželka vypočutá ako účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že asi v roku 2009 začali medzi nimi názorové nezhody. Manžel nevedel zabezpečiť rodinný život, neustále sa sťahovali, mal nereálne nároky, ktoré ako rodina neboli schopní splniť. Mal vízie, že budú žiť v zahraničí a podobne, hoci ona po tom netúžila. Začal mať problémy v podnikaní, s čím súviseli aj ďalšie problémy a nakoniec aj jeho ekonomická trestná činnosť, za ktorú bol odsúdený. Určite sa nerozvádza preto, že je manžel vo výkone trestu, nakoľko ho aj po tom čo bol odsúdený podporovali, chodili za ním pravidelne. Avšak aj teraz keď za ním bola naposledy v novembri 2017 zistila, že aj naďalej má tie nezmyselné názory, že jeho povahové vlastnosti sa nezmenili, a že už nie je schopná žiť s ním v manželstve. To že si našla partnera, je len dôsledok toho všetkého, nie príčina. Je jej ľúto, že sa ich manželstvo končí takto. Deti sa s otcom stretávajú pravidelne, podľa toho aké má on možnosti. Najskôr bolo možné sa s ním stretávať len jedenkrát mesačne, teraz je na otvorenom oddelení, tak má vychádzky. Ona deti podporuje v tom, aby sa s ním stretávali čo najčastejšie. Býva s deťmi v rodinnom dome, ktorý je písaný na jej brata. Q. navštevuje 9. ročník, M. 7. ročník ZŠ, výdavky majú bežné, primerané veku, v škole sa nestravujú. Jej príjem je minimálna mzda 430,- eur v čistom a cca. 1100,- eur cestovné náhrady. Manžel iné deti ako spoločné nemá, vo výkone trestu je od júla 2015. Pred nástupom bol konateľom v obchodnej spoločnosti, ktorá sa zaoberala diamantovými kotúčmi na rezanie. Myslí si, že ku koncu tam už príjem nemal žiadny. Žiada, aby bolo na deti určené minimálne výživné a čo sa týka úpravy styku otca s deťmi, tento prebieha na základe ich dohody, takže nežiada, aby súd styk upravoval.
4. K návrhu na rozvod manželstva sa písomne vyjadril aj manžel, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že je pravdou, že jeho majetková trestná činnosť a následný výkon trestu odňatia slobody sa stal definitívnym počiatkom konca ich manželstva. Poukázal na skutočnosť, že manželstvo zostalo prakticky iba formálnym zväzkom a neplní si už žiadnu funkciu. Uviedol tiež, že mu manželka na prvej vychádzke oznámila, že od novembra 2017 udržiava mimomanželský vzťah. S návrhom na rozvod manželstva vyjadril súhlas tak ako aj so zverením oboch maloletých detí do výchovy a opatery matky. Poukázal tiež na skutočnosť, že styk s deťmi prebieha podľa návrhu, rovnako tak aj vyživovacia povinnosť z jeho strany.
5. Manželka v konečnom návrhu žiadala, aby súd rozhodol v zmysle jej návrhu.
6. Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že pre prípad rozvodu navrhuje rozhodnúť v zmysle návrhu matky s tým, že otcovi bude určené minimálne výživné a styk nebude upravený súdom.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, sobášny list, rodné listy maloletých detí, vyjadrenie manžela k návrhu, potvrdenie o jeho príjme, potvrdenie o príjme manželky a zistil tento skutkový stav:
8. Manželstvo účastníkov konania bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX v G., z ktorého manželstva pochádzajú dve maloleté deti, Q., nar. XX.XX.XXXX a M., nar. XX.XX.XXXX. Manželka považuje za príčinu rozvratu manželstva názorové nezhody a z toho plynúce konflikty a problémy. Manžel podľa nej nevedel zabezpečiť rodinný život, neustále sa sťahovali, mal nereálne nároky, nezmyselné názory. Vo výkone trestu odňatia slobody je od júla 2015. Podľa názoru manžela predstavoval definitívny koniec ich manželstva jeho nástup na výkon trestu odňatia slobody, v dôsledku čoho sa s manželkou odcudzili a tvrdí, že si je plne vedomí svojho rozhodujúceho podielu na jeho rozvrate.
9. Manželka žije s oboma maloletými deťmi pochádzajúcimi z predmetného manželstva v rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve jej brata. Výdavky na bývanie pozostávajú z úhrady preddavkov za spotrebu plynu vo výške 100,- eur mesačne, z úhrady preddavkov za spotrebu elektrickej energie vo výške 30,- eur mesačne a z poplatku za spotrebu pitnej vody vo výške 5,- eur mesačne. Spláca niekoľko úverov, ktoré pochádzajú aj za čias spolužitia s manželom a to v celkovej sume cca 600,- eur mesačne. Maloletá Q. navštevuje 9. ročník a maloletý M. 7. ročník základnej školy, pričom výdavky na obe maloleté deti majú bežný charakter. Matka dosahuje u svojho zamestnávateľa priemerný čistý mesačný príjem vo výške 430,23 eura, okrem toho poberá cestovné náhrady vo výške cca 1.100,- eur mesačne.
10. Manžel vykonáva uložený trest odňatia slobody od 09.07.2015, vo výkone trestu je zaradený do pracovného procesu, v rámci ktorého dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 102,84 eura. Pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody bol konateľom obchodnej spoločnosti, z ktorej činnosti však podľa vyjadrenia manželky nemal ku koncu výkonu tejto činnosti žiaden príjem. S návrhom na rozvod manželstva ako aj so zverením oboch maloletých detí do osobnej starostlivosti matky vyjadril
súhlas. Maloleté deti sa so svojím otcom stretávajú pravidelne, matka ich v styku s otcom podporuje. Otec prispieva na výživu maloletých detí sumou vo výške 20,- eur mesačne na každé dieťa.
11. Podľa § 18 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. /ďalej len Zákon o rodine/, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
12. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
13. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
14. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
15. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
16. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
20. Od 01.07.2018 predstavuje minimálne výživné sumu 28,08 eura na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
21. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 22. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
24. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
25. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
26. Podľa § 52 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo si neplní svoj spoločenský účel. Manželia nežijú spolu od júla 2015, kedy manžel nastúpil na výkon trestu odňatia slobody, v dôsledku čoho sa navzájom odcudzili a stratili voči sebe citový vzťah. Manželstvo účastníkov konania tak nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré by zabezpečilo riadnu výchovu maloletých detí, manželka sa navyše už angažuje v novom partnerskom vzťahu. Rozvrat predmetného manželstva sa vzhľadom na jeho dĺžku a intenzitu narušenia vzťahov javí ako nenapraviteľný, od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Keďže obaja manželia vyjadrili s rozvodom manželstva súhlas, súd návrhu navrhovateľky vyhovel a predmetné manželstvo rozviedol.
28. Vzhľadom na skutočnosť, že s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom pochádzajúcim z predmetného manželstva na čas po rozvode manželstva, upravil súd tieto pomery tak, že obe maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, s čím vyjadril súhlas aj otec maloletých detí. Súd ďalej zaviazal otca maloletých detí prispievať na výživu každého maloletého dieťaťa sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktoré minimálne výživné predstavuje od 01.07.2018 sumu 28,08 eura. Súd pri určovaní vyživovacej povinnosti prihliadol schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, ako aj na odôvodnené potreby maloletých detí. Po zvážení všetkých týchto okolností dospel k záveru, že nie je v schopnostiach otca prispievať na výživu maloletých detí sumou vyššou než je suma minimálneho výživného, keďže otec dosahuje vo výkone trestu len nízky príjem a s takto určenou výškou výživného vyjadrila súhlas aj matka maloletých detí. Súd tiež vyhovel návrhu matky a styk otca s maloletými deťmi neupravil, nakoľko tento sa pravidelne realizuje podľa možností otca.
29. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa má v odvolaní popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.