Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20Cpr-13-2018.pdf
PDF · 82.52 KB
Case nature
Area
Subarea
20Cpr/13/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu Bc. N. I., nar. XX.X.XXXX, adresa pobytu C., D. XX, proti žalovanému ALB TRADE s. r. o., so sídlom Giraltovce, Kukorelliho 1/592, IČO: 44 950 004, v spore o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 8.049,14 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 2.1.2018 domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy za obdobie od 1.10.2017 do 30.4.2018. Dôvodom podania žaloby je skutočnosť, že za obdobie od 1.10.2017 žalovaný žalobcovi neprideľoval prácu ani nevyplácal mzdu. Hodinová sadzba dohodnutá v pracovnej zmluve bola 9,- eur na hodinu, za obdobie od 1.10.2017 do 30.4.2018 to činí v čistom 8 049,14 eur. Podľa žalobcu sa mal zástupca žalovaného vyjadriť, že žalovaný je ochotný uhradiť len minimálnu mzdu za október 2017. Rozsudkom zo dňa 26.3.2018 Okresný súd Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. 20Cpr/1/2018 rozhodol o tom, že dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 15.11.2017 je neplatná a pracovný pomer trvá. Nárok na náhradu mzdy súd vylúčil na samostatné prejednanie. Rozsudok v uvedenej veci nadobudol právoplatnosť dňa 8.5.2018 a napriek uvedenému rozsudku žalovaný žalobcovi neprideľoval prácu ani nevyplácal mzdu. Za mesiac október 2017 si žalobca uplatnil nárok na náhradu mzdy za 176 hodín (22 dní á 8 hodín) v sume 1.171,34 eur v čistom, za mesiac november 2017 si žalobca uplatnil nárok na náhradu mzdy za 176 hodín (22 dní á 8 hodín) v sume 1.171,34 eur v čistom, za mesiac december 2017 si žalobca uplatnil nárok na náhradu mzdy za 168 hodín (21 dní á 8 hodín) v sume 1.120,84 eur v čistom, za mesiac január 2018 si žalobca uplatnil nárok na náhradu mzdy za 184 hodín (23 dní á 8 hodín) v sume 1.222,27 eur v čistom, za mesiac február 2018 si žalobca uplatnil nárok na náhradu mzdy za 160 hodín (20 dní á 8 hodín) v sume 1.070,75 eur v čistom, za mesiac marec 2018 si žalobca uplatnil nárok na náhradu mzdy za 176 hodín (22 dní á 8 hodín) v sume 1.171,76 eur v čistom a za mesiac apríl 2018 si žalobca uplatnil nárok na náhradu mzdy za 168 hodín (21 dní á 8 hodín) v sume 1.120,84 eur v čistom. Náhrady mzdy sa žalobca domáha podanou žalobou.
2. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:
4. Z obsahu pripojené spisu Okresného súdu Poprad vedeného pod sp. zn. 20Cpr/1/2018, predovšetkým pracovnej zmluvy zo dňa 1.3.2014 (č.l. 3 pripojeného spisu) súd zistil, že žalobca pracoval pre žalovaného ako montér s miestom výkonu práce v Poľsku. Deň nástupu do práce bol dohodnutý na 1.8.2017 a pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú. V pracovnej zmluve mali strany sporu dohodnutú hodinovú mzdu 9,- eur.
5. Z dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 30.4.2018 (č.l. 11) súd zistil, že strany sporu sa dohodli na skončení pracovného pomeru žalobcu k 30.4.2018.
6. Z lustrácie Sociálnej poisťovne (č.l. 6) súd zistil, že žalobca bol zamestnancom žalovaného od 1.8.2017 do 30.4.2018.
7. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:
8. Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
9. Podľa § 47 ods. 1 Zákonníka práce odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou, b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
10. Podľa ust. § 118 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení. Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu.
11. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
12. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
13. Podľa § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
14. Podľa § 167 ods. 1 C.s.p. ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk.
15. Podľa § 167 ods. 2 C.s.p. spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
16. S ohľadom na vykonané dokazovanie a citovanú právnu úpravu mal súd za preukázaný nárok žalobkyne v celom rozsahu. Je nepochybné, že pokiaľ v zmysle uzavretej pracovnej zmluvy vykonávala žalobkyňa pre žalovaného pracovnú činnosť, v zmysle citovaných zákonných ustanovení mala tiež nárok na mzdu v dohodnutej výške. Čo sa týka uplatneného nároku tento bol riadne vyčíslený, odôvodnený a zo strany žalovaného neboli skutkové tvrdenia žalobcu popreté. Žalovaný síce na pojednávaní tvrdil, že preukáže existenciu nároku uplatneného voči žalobkyni, avšak po tomto svojom vyjadrení zostal v konaní pasívny a ďalšieho pojednávania sa ani on ani právna zástupkyňa žalovaného nezúčastnila. Žalovaný ignoruje aj skutočnosť, že nedostatky na jeho strane boli konštatované tiež Inšpektorátom práce a tiež súd dôvodom existujúceho trestného konania súvisiaceho práve s nevyplatením mzdy žalobkyni.
17. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so zásadou rovnosti účastníkov konania.
18. Podľa § 215 ods. 1, ods. 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi, predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním. Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému, ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne dôkazy. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach a to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.
19. Súd postupom v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, hodnotiac ich vo vzájomnej súvislosti, prihliadajúc na predmet sporu, hospodárnosť konania a ich dôležitosť pre rozhodnutie vo veci samej, uzavrel, že žalobca uniesol dôkazné bremeno, teda preukázal existenciu a dôvodnosť uplatneného nároku. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia § 132 C.s.p. je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.
20. Žalobca v konaní preukázal nie len existenciu pracovného pomeru, ale aj skutočnosť, že mu nebola vyplatená dohodnutá mzda, nakoľko žalovaný uvedené tvrdenia žalobcu nepoprel. Preukázal tiež výšku uplatneného nároku, ktorú žalovaný opätovne nerozporoval ani v konaní neprodukoval jediný dôkaz o nesprávnej výške či nedôvodnosti nároku uplatneného žalobcom. Preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na úhradu žalovanej sumy.
21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. a vzhľadom na to, že v konaní úspešný žalobca si náhradu trov konania neuplatnil, súd žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.