Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CbZm-11-2022.pdf
PDF · 87.01 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-14CbZm/11/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci navrhovateľa: U. M., nar. XX. U. XXXX, bytom F. XX, V., zastúpeného: LEGAL & CORP s. r. o., so sídlom Gajova 11, Bratislava, IČO: 47 237 325, proti odporkyni: C.. T. P., nar. XX. F. XXXX, bytom E. XX, V., o návrhu na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.
III. Odporkyni nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu 3. marca 2022 sa navrhovateľ domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd odporkyni uložil povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou: V. Č.. XX, nachádzajúci sa vo vchode E. XX, na X. poschodí Bytového domu, súp. č. XXXX, nachádzajúci sa na parc. č. XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, nachádzajúci sa v okrese V. C., obci V. mestská časť X., katastrálnom území X., zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, evidovaným Okresným úradom V., katastrálny odbor, a to vrátane prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu alebo akéhokoľvek iného zaťaženia týchto nehnuteľností, ktorých je výlučným vlastníkom, a to do právoplatného skončenia vo veci samej. Alternatívne navrhol vydanie zabezpečovacieho opatrenia tak, že na vyššie špecifikovanú nehnuteľnosť súd zriadi záložné právo, a to na uspokojenie nároku navrhovateľa vo výške 15.000 eur s príslušenstvom, z titulu nezaplatenej zmenky, ktorej vlastníkom je navrhovateľ, znejúcej na sumu 15.000 eur, opatrenej doložkou „bez protestu“, ktorú odporkyňa vystavila XX. Y. XXXX v V., a ktorá sa stala splatnou XX. Y. XXXX.
2. Návrh bol odôvodnený tým, že žalobca je vlastníkom zmenky, znejúcej na sumu 15.000 eur, opatrenej doložkou „bez protestu“, ktorú odporkyňa vystavila XX. Y. XXXX X. V., a ktorá sa stala splatnou XX. Y. XXXX. Zmenka obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky podľa čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej tiež „ZZŠ“), pričom odporkyňa ku dňu podania návrhu predmetnú zmenku dobrovoľne nezaplatila. Navrhovateľ poukázal na to, že odporkyňa je výlučnou vlastníčkou vyššie uvedenej nehnuteľnosti. V súčasnosti je na liste vlastníctva k tejto nehnuteľnosti vyznačená plomba na základe X. - XXXX/XXXX, a X. - XXXX/XXXX, čo znamená, že odporkyňa sa v súčasnosti snaží previesť svoju nehnuteľnosť, na základe už podaného návrhu na vklad. Ďalšou podstatnou skutočnosťou vo veci, a zároveň dôkazom, že sa odporkyňa snaží previesť nehnuteľnosť, ako majetok postihnuteľný exekúciou, s účelom vyhnúť sa prípadnej exekúcii, je skutočnosť, že X. U. XXXX bol v prospech navrhovateľa vydaný rozhodcovský rozsudok, sp. zn. XRSBA/XXX/XXXX (rozhodcu JUDr. Milana Ficeka), ktorým zaviazal odporkyňu k úhrade sumy 15.000 eur spolu s príslušenstvom. Navrhovateľ v rozhodcovskom konaní žalobu odôvodnil tým, že je majiteľom zmenky znejúcej na sumu
15.000 eur opatrenej doložkou „bez protestu“, ktorú odporkyňa vystavila XX. Y. XXXX, a ktorá sa stala splatnou XX. U. XXXX . Odporkyňa ku dňu podania tohto návrhu uvedenú zmenku dobrovoľne, a ani na základe rozhodcovského rozsudku z 2. marca 2022, nezaplatila. Bol toho názoru, že existuje dôvodné podozrenie, že odporkyňa sa rozhodla previesť nehnuteľnosť na tretiu osobu, aby nemohol byť jej majetok postihnuteľný exekúciou a zároveň, aby bolo prípadné vymáhanie pohľadávok navrhovateľa prostredníctvom exekúcie voči odporkyni zmarené. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, na výšku pohľadávky navrhovateľa voči odporkyni, doterajší postoj odporkyne, ktorá dobrovoľne nezaplatila zmenky, a to ani len čiastočne, ako aj na zjavný zámer odporkyne previesť nehnuteľnosť (zrejme jediný majetok odporkyne postihnuteľný exekúciou) skôr, ako by majetok odporkyne mohol byť postihnutý exekúciou, v predsúdnom konaní zjavne existuje dôvodná obava, že exekúcia na majetok odporkyne bude v budúcnosti ohrozená, a reálne hrozí, že odporkyňa v čase právoplatného rozhodnutia vo veci samej už nebude disponovať žiadnym majetkom postihnuteľným exekúciou. Navrhovateľ k návrhu pripojil fotokópiu zmenky vystavenej XX. Y. XXXX, čiastočný výpis z G. Č.. XXXX, okres V. C., obec V.
- X., katastrálne územie X. a rozhodcovský rozsudok z 2. marca 2022, sp. zn. 7RSBA/101/2022.
3. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej tiež „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
4. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
5. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
11. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
12. Návrh na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia podal navrhovateľ pred konaním vo veci samej (§ 344 v spojení s § 324 ods. 1 CSP).
13. Navrhovateľ podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s alternatívnym návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Z uvedeného vyplýva, že ak je možné za účelom dosiahnutia sledovaného účelu nariadiť zabezpečovacie opatrenie, tak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže byť dôvodný, následkom čoho je jeho zamietnutie. Vychádzajúc z predloženého návrhu a jeho dôvodov je možné ustáliť, že
účelom sledovaným navrhovateľom je zabezpečenie pohľadávky obmedzením dispozície odporkyne s nehnuteľnosťou, ktorá je v jej vlastníctve, resp. zriadením záložného práva na tento majetok. Účel sledovaný navrhovateľom v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, je podľa názoru súdu totožný, čo vyplýva z toho, že navrhovateľ oba návrhy odôvodňuje rovnakými dôvodmi a v podstate žiada zabezpečenie uspokojenia tvrdeného nároku zo zmenky uvedenou nehnuteľnosťou vo vlastníctve odporkyne. V posudzovanej veci by tak bolo možné dosiahnuť sledovaný účel nariadením zabezpečovacieho opatrenia (zriadením záložného práva k nehnuteľnosti) za predpokladu naplnenia zákonom upravených podmienok nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, a preto je v súlade s § 324 ods. 3 CSP nárok na nariadenie neodkladného opatrenia nedôvodný.
14. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na konkrétny majetok dlžníka, ktorým sa zabezpečuje peňažná pohľadávka veriteľa, s cieľom zamedziť alebo znížiť nebezpečenstvo, že pohľadávka nebude uspokojená. Základnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 ods. 1 CSP sú: a/ návrh na jeho nariadenie, b/ spôsobilý predmet záložného práva - veci, práva a iné majetkové hodnoty, c/ zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d/ existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
15. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu, ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd je viazaný návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, t. j. musí dbať na to, aby zriadil záložné právo k takému predmetu a v takom rozsahu, ako to navrhne navrhovateľ. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti (proporcionality) zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer.
16. Zabezpečovacie opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je obava, že by exekúcia mohla byť ohrozená. Pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia dokazovanie neprebieha. Je iba potrebné osvedčiť, teda preukázať opodstatnenosť zabezpečovacieho opatrenia. To vyplýva predovšetkým z toho, že podstatným znakom neodkladných a zabezpečovacích opatrení je ich provizórnosť (dočasnosť), potreba procesnej ochrany, či úpravy pomerov strán a zabráneniu ohrozenia exekúcie. Skúmanie podmienok na vydanie zabezpečovacieho opatrenia však nemá povahu dokazovania, ako ho upravuje CSP pri konaní vo veci samej. Nie je konečným rozhodnutím, preto pri jeho zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Z jeho charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť len vtedy, ak sú osvedčené aspoň základné skutočnosti, t. j. že navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia má voči dlžníkovi peňažnú pohľadávku, že dlžník vlastní majetok, na ktorý je možné záložné právo zriadiť a že obava, že exekúcia bude ohrozená, je dôvodná. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností je povinnosťou navrhovateľa súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Výsledkom tzv. osvedčenia nároku je to, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné.
17. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia výlučne na tom, kto ho navrhuje s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní predpokladá, že navrhovateľ súdu spolu s návrhom predloží dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený zabezpečovacím opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie obavy zo zmarenia exekúcie. Súd nemôže nariadiť
zabezpečovacie opatrenie len na základe tvrdení toho, kto jeho nariadenie navrhuje, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Civilný sporový poriadok (v zmysle ust. § 326 ods. 2 CSP v spojení s § 343 ods. 1 CSP) v tomto smere ukladá navrhovateľovi povinnosť pripojiť listiny na ktoré sa odvoláva už v čase podania návrhu. Z uvedeného vyplýva, že nepripojenie dôkazov (listín), ktorými navrhovateľ osvedčuje danosť predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia má nevyhnutne za následok zamietnutie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Aplikuje sa tu striktná zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho príloh (k tomu pozri Sedlačko, F. In: Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1110).
18. V prejednávanej veci bola súdu predložená fotokópia zmenky, na zabezpečenie nároku z ktorej navrhuje navrhovateľ zriadiť záložné právo na nehnuteľnosť vo vlastníctve odporkyne. Zmenka je cenný papier, ktorý stelesňuje právo samé osebe, t. j. nie je len dôkazom o práve, ale je právom samým osebe. Pre osvedčenie zmenkového nároku je nevyhnutné predložiť originál zmenky, k čomu v tomto prípade nedošlo. Aktívnu vecnú legitimáciu oprávneného majiteľa možno odvodiť z ust. § 16 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový, podľa ktorého sa za majiteľa zmenky považuje ten, kto má zmenku v rukách, t.j. držiteľ zmenky. Na tomto základe, pre uplatnenie práv v predmetnom konaní je potrebné, aby bola zmenka, ako cenný papier, stiahnutá z obehu, aby bolo zabránené prípadným ďalším prevodom zmenky počas sporového konania, ktoré by mohlo mať vplyv na vecnú legitimáciu žalobcu. V konaniach vyplývajúcich zo zmenky je pre jej legitimačný charakter vždy potrebné vykonať dokazovanie prvopisom zmenky, pre odstránenie pochybností. Súd má za to, že uvedené platí tak v prípade rozhodovania vo veci samej ako aj v prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení, resp. zabezpečovacom opatrení, pretože možno konštatovať, že bez zmenky niet práva. Súd tak nemal pohľadávku navrhovateľa za osvedčenú, keďže nevyhnutným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom.
19. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku svedčiacemu navrhovateľovi proti odporcovi, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu, ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho, prípadne neodkladného opatrenia.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že podmienky na nariadenie zabezpečovacieho, ako aj neodkladného opatrenia v danom prípade neboli splnené, a to z dôvodu neosvedčenia aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa.
21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, tak že úspešnej odporkyni nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi nepriznal, keďže z obsahu spisu vyplýva, že odporkyni v tomto konaní žiadne trovy nevznikli (bližšie pozri rozhodnutie č. R 72/2018 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 8/2018).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.