Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35C-39-2016.pdf
PDF · 91.41 KB
Case nature
Area
Subarea
35C/39/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobcu: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., so sídlom: Južné nábrežie 13, 042 19 Košice, IČO: 44 518 684, proti žalovaným: 1. H. 2. H. 3. J. všetci bytom J. o zaplatenie 541,75 eur s príslušenstvom
rozhodol:
Konanie voči žalovanej v 1. rade zastavuje.
Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznáva.
Žalované v 2. a v 3. rade sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 541,75 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 26.6.2015 do zaplatenia, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi priznáva voči žalovaným v 2. a v 3. rade náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 10.2.2016 žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. až 4. rade (voči pôvodnému žalovanému v 1. rade J. bolo konanie zastavené uznesením sp. zn. 35C/39/2016 zo dňa 20.3.2018) zaplatiť žalobcovi sumu 541,75 eur s 8,05% úrokom z omeškania zo sumy 541,75 € od 26.6.2015 do zaplatenia. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania spočívajúcich v súdnom poplatku. Následne podaním zo dňa 17.3.2016 žalobca upravil výšku úroku z omeškania na 5,05% ročne.
2. Žalobca v žalobe tvrdil nasledovné skutočnosti: Na základe Zmluvy o nájme bytu zo dňa 23.9.1997 sa pôvodný žalovaný v 1/ rade J. stal nájomcom bytu č. X na J.. Z dôvodu neplatenia nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace bola pôvodnému žalovanému v 1/ rade dňa 19.12.2013 doručená výpoveď z nájmu a žalovanej v 1/ rade bola uložená na pošte k prevzatiu dňa 16.12.2013. Výpoveď z nájmu voči žalovanej v 1/ rade sa vrátila 8.1.2014 a preto výpovedná lehota uplynula 30.4.2014. Žalobca je správcom predmetného bytu, ktorý žalovaní užívali v žalovanom období od 1.1.2014 do 31.12.2014 bez platnej nájomnej zmluvy. Žalovanú istinu predstavuje nedoplatok za služby spojené s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014 vo výške 541,75 €, ktorý bol žalovaným oznámený dňa 25.5.2015. Omeškanie žalovaných s vydaním bezdôvodného obohatenia vzniklo odo dňa 26.6.2015, t.j. po uplynutí 30 dňovej lehoty od oznámenia vyúčtovania.
3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil a predložil nasledovné dôkazy: nájomná zmluva, výpoveď s nájmu s doručenkami, vyúčtovanie nákladov, mesačný zálohový predpis od 1.1.2014, evidenčný list, zápis z preventívnej ohliadky bytu zo dňa 18.8.2014, upomienka.
4. Žalobca v konaní použil nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe a návrhy na vykonanie vyššie uvedených dôkazov.
5. Žalovaní sa v konaní nevyjadrili a nepoužili žiadne prostriedky procesnej obrany okrem oznámenia pôvodného žalovaného v 1/ rade a momentálnej žalovanej v 1/ rade o vyhlásení konkurzu na ich majetok. Voči pôvodnému žalovanému v 1. rade J. bolo konanie zastavené uznesením sp. zn. 35C/39/2016 zo dňa 20.3.2018.
6. Súd zistil, že na majetok H. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 3.10.2017, sp.zn. 32Odk/82/2017 vyhlásil konkurz.
7. Podľa ust. § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).
8. Podľa ust. § 166a ods. 1 písm. a), b) a c) citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
9. Podľa ust. § 166b ods. 1 citovaného zákona, za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára.
10. Vzhľadom k tomu, že žalovaná pohľadávka môže byť uspokojená iba v konkurze, súd v zmysle ust. § 167e ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii konanie voči žalovanej v 1/ rade zastavil.
11. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
12. Na základe Zmluvy o nájme bytu zo dňa 23.9.1997 žalobca prenechal pôvodnému žalovanému v 1/ rade J. do užívania byt č. X na II. poschodí na ulici J. v Košiciach na dobu neurčitú, za čo mu ako nájomcovi vznikla povinnosť platiť nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu mesačne pozadu do 5 dňa nasledujúceho mesiaca.
13. Listom zo dňa 11.11.2013 bola pôvodnému žalovanému v 1/ rade J. a žalovanej v 1/ rade daná výpoveď z nájmu, ktorú zásielku prevzal pôvodný žalovaný v 1/ rade dňa 19.12.2013 a od žalovanej v 1/ rade sa zásielka vrátila žalobcovi dňa 8.1.2014.
14. Z mesačného zálohového predpisu platieb za užívanie bytu platného od 1.1.2014 súd zistil, že tento činí sumu 169,11 €, z toho nájomné 62,74 €.
15. Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním v predmetnom byte za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014 súd zistil, že nedoplatok činí sumu 713,14 €, ktoré vyúčtovanie bolo doručené pôvodnému žalovanému v 1/ rade fikciou dňa 25.5.2015.
16. Z Evidenčného listu súd zistil, že v byte č. X na J. v Košiciach boli vedené nasledovné osoby: pôvodný žalovaný v 1/ rade. žalované v 1/ až 3/ rade.
17. Zo Zápisu z preventívnej prehliadky súd zistil, že v uvedenom byte sa nachádzal pôvodný žalovaný v 1/ rade s užívateľmi - žalovanými v 1/ až 3/ rade.
18. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:
19. Podľa § 671 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
20. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
21. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
22. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
23. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
24. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní, je v omeškaní.
25. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ak nie je povinný platiť podľa tohto zákona poplatok z omeškania.
26. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, vykonal všetky dôkazy predložené stranami sporu, z týchto vychádzal a následne vec právne vyhodnotil, pričom nasledovné skutočnosti považuje za preukázané:
28. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaní v 1. až 3. rade užívali v období od 1.1.2014 do 31.12.2014 byt č. X., na J. v Košiciach bez právneho titulu, nakoľko predtým existujúci nájomný vzťah bol ukončený ku dňu 30.4.2014 na základe výpovede z nájmu.
29. Bezdôvodným obohatením je určitý majetkový prospech predstavujúci buď veci ako také alebo spočíva v tom, že majetok zodpovednostného subjektu sa nezmenšil, hoci k takémuto zmenšeniu by došlo, ak by plnil svoju povinnosť. Získané majetkové hodnoty musia byť vyjadriteľné v peniazoch. Občiansky zákonník pozná niekoľko skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia: plnenie bez právneho dôvodu, plnenie z neplatného právneho úkonu alebo plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
30. V prípade užívania bytu žalovanými v 1. až 3. rade bez akéhokoľvek zmluvného podkladu je nepochybné, že tento sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatili, pričom pri určení rozsahu bezdôvodného obohatenia, ktoré spočíva vo výkonoch (užívaní bytu), treba zohľadniť široký súbor okolností, medziiným výhody, ktoré žalovaní získali tým, že v byte bývali, užívali ho, hoci neboli jeho nájomcami ani podnájomcami a nepostihovali ich dôsledky prípadného opotrebenia bytu. Ak by
žalovaní bývali v akomkoľvek inom byte, taktiež by museli vynakladať na bývanie finančné prostriedky predstavujúce nájom a úhrady spojené s užívaním bytu. Z uvedeného dôvodu potom bezdôvodným obohatením vo vzťahu k užívaniu dotknutého bytu žalovanými v 1. až 3. rade bez právneho dôvodu je nutné rozumieť všetky mesačné úhrady spojené s užívaním bytu a jeho príslušenstva, t.j. bežné nájomné a úhrady za spotrebované médiá vyjadrené vo vyúčtovaniach vystavených žalobcom po skončení jednotlivých vyúčtovacích období.
31. Aj napriek tomu, že žalovaní v 1. až 3. rade predmetný byt užívali, nesplnili si svoju povinnosť uhradiť nedoplatok z vyúčtovania služieb poskytovaných s užívaním bytu za vyúčtovacie obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014 v sume 713,14 €. Nakoľko čas predmetného plnenia titulom bezdôvodného obohatenia nebol medzi žalobcom a žalovanými dohodnutý, omeškanie žalovaných ohľadom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu za vyššie citované kalendárne mesiace a za poskytnutie plnení v súvislosti s užívaním predmetného bytu za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014 možno v zmysle § 563 OZ žiadať od doručenia predmetného vyúčtovania, kedy dňom nasledujúcim od 26.5.2015 sa žalovaní v 1. a 2. rade dostali do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu. Žalobca však v konaní žiadal sumu nižšiu a aj úrok z omeškania až od 26.6.2014 a preto súd nemal dôvod tomuto návrhu nevyhovieť. Súd posúdil aj požadovaný úrok z omeškania a mal za to, že tento je uplatnený správne, nakoľko ku dňu 11.6.2015 bola sadzba Európskej centrálnej banky 0,05%, čo za použitia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. predstavuje presne 8,05 % ročne.
32. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný čo do istiny aj príslušenstva tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
33. Podľa ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
34. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. V danom prípade súd konanie zastavil podľa ust. § 167e ods. 1 zákona č. 7/2015 Z.z. z dôvodu, že na majetok žalovanej bol vyhlásený konkurz. Pohľadávka žalobcu sa môže uspokojiť len jej prihlásením do konkurzného konania. V tomto prípade sú trovy konania príslušenstvom (vzniknutým až po vyhlásení konkurzu) uplatnenej pohľadávky v konkurze, ktoré je v zmysle ust. § 166b ods.1, písm. b) zákona č. 7/2005 Z.z. nevymáhateľné. Preto trovy konania súd v tomto konaní nemohol žalobcovi priznať. Žalovanej v 1. rade trovy konania nevznikli. Na základe vyššie uvedeného súd v zmysle ust. § 257 CSP vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade žiadnej strane náhradu trov konania nepriznal.
35. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. O trovách konania vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom
o konkrétnej výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).