Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/35/2017

Potvrdené rozhodnutím 22Co/60/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Branislava Brezu v spore žalobcu: R. Z., S.. X.X.XXXX, M. Q., proti žalovanému: H.Á. Z., S.. XX.X.XXXX, M. Q., N. XXXX/XX, zastúpenému Mgr. Petrom Piatnikom, advokátom so sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia 29/69, IČO: 42 090 903, o zaplatenie 2.154,97 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 20C/35/2017-40 zo dňa 4.9.2018 jednohlasne takto rozhodol: I. Potvrdzuje sa rozsudok. II. Priznáva sa žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu R. Z., nar. X.X.XXXX, bytom Q., proti žalovanému H. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., N. XXXX/XX, zastúpený Mgr. Petrom Piatnikom, advokátom so sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia 29/69, IČO: 42 090 903, v spore o vrátenie 2 550,- eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým bude žalovaný zaviazaný povinnosťou vydania bezdôvodného obohatenia v sume 2.550,- eur s príslušenstvom. Dôvodom podania žaloby je skutočnosť, že z účtu žalobcu počas trvania manželstva manželka žalobcu na účet žalovaného realizovala úhrady, o ktorých žalobca nevedel. Jednalo sa o úhrady v období rokov 2005 až 2008. V rámci konania o vyporiadanie BSM sa žalobca dozvedel, že jeho bývalá manželka, dcéra žalovaného, na účet žalovaného realizovala platby na úhradu záväzkov manželov voči svojim rodičom, z titulu užívania bytu a splácania úveru. Nakoľko žalobca nemal v čase realizácie o platbách vedomosť, domáha sa vydania bezdôvodného obohatenia podanou žalobou.

2. Žalovaný poprel žalobné tvrdenia žalobcu a vzniesol námietku premlčania nároku. Uviedol, že nakoľko domácnosť žalobcu a dcéra žalovaného nehospodárila riadne a nehradila služby spojené s užívaním bytu, opakovane musel domácnosti žalovaného poskytovať prostriedky na bežnú réžiu. Podľa dohody zase žalobca s manželkou splácali stavebný úver poskytnutý na meno žalovaného. Navrhol žalobu zamietnuť.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:

4. Z obsahu spisu Okresného súdu Poprad vedeného pod sp. zn. 20C/447/2012, predovšetkým zápisnice z pojednávania zo dňa 16.9.2014 (č.l. 27) súd zistil, že žalobca si uplatnil voči žalovanému nároky, ktoré vznikli z titulu platieb poukázaných bývalou manželkou žalobcu a súčasne dcérou žalovaného na účet žalovaného a tieto boli určené na úhradu záväzkov z titulu užívania bytu. Žalovaný v predmetnom konaní ako svedok potvrdil existenciu dlhov za neuhradené platby spojené s užívaním bytu vo vlastníctve žalovaného a jeho manželky, ktorý však užíval žalovaný s manželkou. Na pojednávaní dňa 28.10.2014 (č.l. 29) bývalá manželka žalobcu potvrdila, že sumou 1.600,- Sk mesačne hradila splátky stavebného úveru žalovaného, ktorý jej zase dával hotovosť na ich úhradu.

5. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

6. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

7. Podľa § 185 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

8. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

9. Podľa § 60 C.s.p. stranami sú žalobca a žalovaný.

10. Podľa § 132 ods. 1 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

11. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať, pričom bezdôvodným obohatením je - okrem iného - majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu.

12. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Podľa ust. § 100 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

14. Podľa ust. § 107 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak súd účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol námietku premlčania namietať.

15. V prejednávanej veci nebolo sporné, že v období rokov 2005 až 2008 z účtu žalobcu, počas trvania manželstva, manželka žalobcu na účet žalovaného realizovala úhrady. Tieto následne identifikovala ako splátky stavebného úveru. Okamih realizovaných úhrad nebol medzi stranami sporným.

16. Účelom inštitútu premlčania upraveného v ustanoveniach §§ 100 až 114 Občianskeho zákonníka je okrem stimulácie veriteľa k rýchlemu (včasnému) uplatneniu jeho práv (podľa zásady vigilantibus iura) aj snaha predchádzať v konkrétnych prípadoch dôkaznej núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a prispieť k právnej istote účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť práva, žalobné právo) možno odvrátiť námietkou premlčania. Ide o uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti. Premlčanie je objektívnou skutočnosťou nezávislou na vedomosti veriteľa či dlžníka. Vyžaduje márne uplynutie premlčacej doby stanovenej zákonom spojené s nevykonávaním subjektívneho práva veriteľom. Podľa súčasnej právnej teórie i praxe samotným uplynutím premlčacej doby v spojení s nevykonávaním práva oprávneným subjektom sa na právnom vzťahu dlžníka a veriteľa v zásade nič nemení. Právo veriteľa (aj keď premlčané) naďalej existuje a povinnosť dlžníka splniť dlh naďalej trvá.

Subjektívne právo veriteľa zostáva i po márnom uplynutí premlčacej doby vybavené nárokom ako kvalitatívnou zložkou subjektívneho práva zaručujúcou jeho vynútiteľnosť na súde alebo inom príslušnom orgáne, prípadne vynútiteľnosť svojpomocou oprávneného. Márne uplynutie premlčacej doby má za následok vznik oprávnenia pre dlžníka vzniesť pred súdom námietku premlčania a spôsobiť tak zánik nároku. Pokiaľ dlžník námietku premlčania skutočne účinne vznesie, dochádza v okamihu jej vznesenia k zániku nároku. V medziobdobí od okamihu, v ktorom sa právo premlčalo, do okamihu účinne vznesenej námietky premlčania ide o tzv. podmienený nárok, to znamená nárok, ktorý môže na základe námietky premlčania zaniknúť (Eliáš K. a kol. : Občanský zákoník - Velký akademický komentář, 1. svazek. Linde Praha, a.s., 2008, str. 415).

17. Citované ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka upravuje dĺžku premlčacej doby v prípadoch bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na to, že premlčacia doba je určitý časový úsek, nestačí stanoviť jej dĺžku a koniec, ale je treba stanoviť aj jej začiatok, to znamená od ktorého okamihu začína plynúť. V tomto smere je ust. § 107 Občianskeho zákonníka stanovené, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a kto sa na jeho úkor obohatil. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné dôvodne vykonať podaním návrhu (žaloby) na súde alebo u rozhodcovského orgánu, t.j. keď sa právo stalo nárokom (actio nata). Nie je rozhodné, z akého dôvodu - či subjektívneho alebo objektívneho

- tak veriteľ neurobil (napr. že mu vo vykonaní práva bránila určitá prekážka ako choroba). Actio nata (žalovateľnosť, alebo možnosť úspešne uplatniť právo žalobou) nastáva vo väčšine prípadov splatnosťou dlhu, t.j. dňom, kedy mal dlžník po prvý raz dlh splniť, resp. začať s jeho plnením.

18. Z vykonaného dokazovanie je zrejmé, že pokiaľ došlo k realizácii úhrad v rokoch 2005 až 2008 aj bez vedomia žalobcu, začala plynúť premlčacia doba odo dňa nasledujúceho po dni realizácie jednotlivých úhrad, teda jednotlivé splátky sa premlčali v období rokov 2008-2011. Žaloba vo veci samej bola podaná dňa 20.7.2017, teda po uplynutí zákonnej premlčacej lehoty. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu zamietol.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. a v konaní úspešnému žalovanému súd priznal trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením v zmysle § 262 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.