Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_19P-16-2018.pdf
PDF · 71.33 KB
Case nature
Area
Subarea
19P/16/2018
Rozhodnutie
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. E. A., G.. XX.XX.XXXX, E.. K. F. M., v konaní zast. Úradom práce, soc. vecí a rodiny, Banská Štiavnica, dieťa rodičov: matky M. V., G.. XX.XX.XXXX, E.. K. Š. X, K. Š., Š. U. A., a otca M. A., G.. XX.XX.XXXX, E.. K. Š. X, K. Š., Š. U. A., o návrhu matky mal. dieťaťa na úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov v znení:
Mal. E. A., G.. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec mal. dieťaťa sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. E. A., G.. XX.XX.XXXX výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplneného dieťa podľa osobitného predpisu, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. dieťaťa, počnúc od XX.XX.XXXX.
odôvodnenie:
1. Matka mal. dieťaťa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhala, aby súd zveril mal. E. do jej osobnej starostlivosti a otcovi mal. dieťaťa určil vyživovaciu povinnosť v minimálnej výške, počnúc od podania návrhu. V návrhu poukázala na to, že s otcom mal. dieťaťa nežije v spoločnej domácnosti pre pretrvávajúce partnerské nezhody. Otec je s mal. E. v pravidelnom kontakte a na jeho výživu prispieva podľa možností. Ku svojim majetkovým pomerom matka mal. dieťaťa uviedla, že žije v mestskom nájomnom byte, za ktorý platí mesačný nájom vo výške 100,-€, za elektrinu hradí 65,-€ a mesačne spláca 15,-€ dlh za smeti. Jej mesačný príjem pozostáva z čiastočného invalidného dôchodku v sume 130,-€ a prídavkov na tri maloleté deti v sume 71,04€. Otec mal. detí má zriadenú živnosť a pracuje na O. Š., jeho mesačný príjem je cca 420,-€.
2. Otec v konaní pred súdom súhlasil so zverením syna do osobnej starostlivosti matky. Uviedol, že s matkou mal. dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, prespáva v ubytovni, alebo u známych. Pracuje na píle, z ktorej živnosti dosahuje príjem cca 400,-€ mesačne. K jeho mesačným výdavkom patria výdavky na stravu 100,- € mesačne, 50,-€ mesačne vynakladá na stravu v práci, 100,- € na cigarety. Má tri vyživovacie povinnosti.
3. Rodičia mal. dieťaťa uzavreli v priebehu konania rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa mal. E. zveruje do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa mesačne k rukám matky mal. dieťaťa s účinnosťou od XX.XX.XXXX, keďže výživné za mesiace od podania návrhu uhradil dobrovoľne.
4. Kolízna opatrovníčka mal. dieťaťa súdu navrhla, aby súd dohodu rodičov ohľadne úpravy práv a povinností k mal. dieťaťu schválil, nakoľko táto dohoda je v súlade so záujmami mal. dieťaťa.
5. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
6. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
7. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
8. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že dohoda rodičov, ktorú rodičia uzatvorili na pojednávaní ohľadne zverenia mal. dieťaťa ako aj úpravy výšky vyživovacej povinnosti je v súlade so záujmami mal. dieťaťa, preto navrhovanú dohodu schválil. Zo správy kolízneho opatrovníka bolo zistené, že mal. E. sa v súčasnej dobe nachádza v osobnej starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje starostlivosť o neho na požadovanej úrovni. Mal. E. je od septembra prihlásený do Materskej školy v K. Š.. Z predložených dokladov bolo súčasne zistené, že matka poberá prídavok na deti vo výške 71,04€ a dávku v hmotnej núdzi vo výške 80,40€ mesačne. Z lustrácie registra Sociálnej poisťovne súd zistil, že matka poberá invalidný dôchodok vo výške 139,10€ mesačne. Otec pracuje ako živnostník na píle a jeho príjem, podľa jeho udania, dosahuje výšku cca 400,-€ mesačne v čistom. Z vyššie uvedených dôvodov súd dohodu rodičov schválil.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Proti dohode rodičov vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ktorú súd rozsudkom schválil, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 Exekučného poriadku).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.