Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23To-87-2018.pdf
PDF · 91.77 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/87/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Ondreja Samaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 4. septembra 2018 prejednal odvolanie obžalovaného
O. D. R.,
nar. X.X.XXXX v I., trvale bytom J., Y. T. prechodne bytom R., Ul. Y. XX/X-X, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava,
ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/22/2018 zo dňa 23.5.2018 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), d), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o vine v bode 3), 4) a 5) a v celom výroku o treste.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. sa vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/22/2018 zo dňa 23.5.2018 bol obžalovaný O. D. R. podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby prokurátora okresnej prokuratúry Prievidza 2Pv 561/17/3307, doručenej súdu 13.2.2018, pre skutky pod bodom 1/, 2/ v obžalobe právne posúdené v bode 1/ ako zločin sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, v bode 2/ ako zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, zločin sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a zločin výroby detskej pornografie podľa § 368 odsek 1 Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť tak, že v bode 1/dňa 15.8.2017 v presne nezistenom čase od 22,00 hod. do 06,00 hod. dňa 16.8.2017 v R., v byte na Ul. Y. XX/X-X, maloletej C. N., nar. XX.X.XXXX, najmenej jedenkrát aj proti jej vôli, využijúc svoju fyzickú prevahu, dával prsty do jej vagíny, hoci sa tomu snažila zabrániť odsúvaním obvineného, hmýrením a verbálnym nesúhlasom; v bode 2/dňa 16.8.2017 v presne nezistenom čase od 22,00 hod. do 06,00 hod. dňa 17.8.2017 v R., v byte na Ul. Y. XX/X-X, na maloletej C. N., nar. XX.X.XXXX, aj proti jej vôli, hoci mu vravela, že nech to nerobí a snažila sa ho od seba odsunúť, využijúc svoju fyzickú prevahu, vyzliekol rifle a nohavičky, snažila sa ich obliecť, ale znova ich vyzliekol, začal ju obchytkávať a vykonal na nej najmenej jedenkrát pohlavný styk, ktorý si počas tohto natáčal na svoj mobilný telefón nezistenej
značky, hoci vedel, že sa jedná o osobu mladšiu ako 18 rokov, následne potom ju donútil k orálnemu styku tak, že jej chytil hlavu a dal jej svoj penis do úst, pretože skutky nie sú trestnými činmi.
V bode 3/ bol uznaný vinným zo zločinu znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a zločin sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, pretože dňa 24.8.2017 v presne nezistenom čase v čase od 22,00 hod. do 06,00 hod. dňa 25.8.2017 v R., v byte na Ul. Y. XX/X-X, na maloletej C. N., nar. XX.X.XXXX, aj proti jej vôli strhol z nej nohavice aj spodné prádlo a snažil sa napriek jej aktívnemu fyzickému a verbálnemu odporu, keď si vagínu zakrývala rukami, snažila sa dostať od neho preč, využijúc svoju fyzickú prevahu, chytil ju rukou za krk, držal ju a pokúšal sa jej vniknúť do vagíny prstami a penisom, čo sa mu nakoniec aj podarilo a vykonal na maloletej pohlavný styk; v bode 4/ bol uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, pretože dňa 15.9.2017 v presne nezistenú dobu napísal maloletej C. N., nar. XX.X.XXXX, že nech príde za ním, lebo ak nie, tak zverejní video, ktoré natočil počas ich pohlavného styku; v bode 5/ zo zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a), b), c) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona, § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 140 písmeno c) Trestného zákona, pretože dňa 16.9.2017 v čase od 00,00 hod. do 00,40 hod. v R., v byte na Ul. Y. XX/ X-X, vytrhol maloletej C. N., nar. XX.X.XXXX, jej mobilný telefón z ruky, žiadal od nej heslo do mobilného telefónu, ktoré mu nechcela dať, s jej mobilným telefónom odišiel na toaletu, kde jej uviedol, že ak mu nedá heslo, mobilný telefón spláchne, po tomto jej mobilný telefón podal do rúk, ona ho odblokovala, znova jej ho vytrhol z rúk, keď sa k nemu snažila dostať, zvalil ju na zem, vytiahol kuchynský nôž o dĺžke cca 30 cm, ktorý držal v ruke a so slovami, že nech nič nerobí, lebo ju pichne, jej z telefónu vymazal časť ich spoločnej komunikácie z A. a Z., pričom obžalovaný v skutku pod bodom 3/ obžaloby konal ako osoba s výraznou fyzickou prevahou nad maloletou C. N., nar. XX.X.XXXX, keď sám je profesionálnym trénovaným športovcom s výškou 203 cm a váhou 113 kg, pričom maloletá C. N., nar. XX.X.XXXX, meria iba 162 cm a váži 55 kg.
Bol za to odsúdený podľa § 199 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno j) Trestného zákona, § 37 písmeno h) Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 41 odsek 2 Trestného zákona, k úhrnnému trestu odňatia slobody 7 rokov nepodmienečne. Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona na výkon uloženého trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť pretože hneď po jeho vyhlásení bol napadnutý odvolaním obžalovaného. Odvolanie smerovalo proti výrokom o vine v bodoch 3, 4 a 5 rozsudku. Následne bolo odvolanie písomne odôvodnené nielen obhajcom obžalovaného ale aj ním samotným. Obhajca v písomných dôvodoch odvolania namietal, že pokiaľ sa týka bodu 3) napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, z tohto skutku okresný súd uznal obžalovaného vinného aj napriek tomu, že s poškodenou mal už predtým opakovane dobrovoľný pohlavný styk (resp. iné sexuálne praktiky a aj napriek tomu, že sa obžalovaný s poškodenou aj po tomto údajnom skutku naďalej stretával, predovšetkým na základe iniciatívy poškodenej. Okresný súd uznal obžalovaného za vinného z vyššie uvedeného skutku len na základe výpovede poškodenej a nepriamych dôkazov-výpovede sestry poškodenej B. Q. a jej kamarátky I. U.. Obžalovaný od začiatku trestného konania konzistentne tvrdil, že popiera spáchanie skutkov, ktoré sú uvedené v bode 3/ rozsudku. Na podporu týchto tvrdení sme predložili niekoľko argumentov, poukázali na množstvo rozporov vo výpovediach poškodenej a svedkov a bolo vykonaných niekoľko dôkazov, ktoré potvrdzujú, že obžalovaný sa týchto skutkov nedopustil. V napadnutom rozsudku sa okresný súd s týmito argumentmi a dôkazmi nijako nevysporiadal. V napadnutom rozsudku okresný súd len konštatuje, že obranu obžalovaného hodnotí ako účelovú v snahe zbaviť sa svojej trestnoprávnej zodpovednosti, pričom obrana obžalovaného mala byť vyvrátená dôkazmi (výpoveď poškodenej, svedkyne U., B. Q., komunikácia obžalovaného a poškodenej, závery znaleckého posudku Dr. J., č. XX/XXXX). Súd však neuvádza, ako tieto dôkazy vyvracajú obranu poškodeného. Ku skutku pod bodom 3/ okresný súd len stručne uvádza, že obžalovaný si musel byť vedomý, že poškodená s ním tak pohlavný styk, ako i inú sexuálnu praktiku nechce mať, prekonal jej jasne daný nesúhlas, mal na to použiť násilie, donútiť poškodenú k súloži a inej sexuálnej praktike a využiť na to jej bezbrannosť. K týmto záverom okresný súd dospel len na základe výpovede poškodenej. Nebral pri tom do úvahy jej osobnosť, ako ju popísala znalkyňa, ÚPSVaR a stredná škola, ktorú poškodená navštevovala. Zo všetkých týchto správ, posudku vyplýva, že poškodená
je problémová, so psychickými problémami, manipulatívna so zníženou vierohodnosťou a chýbajúcou empatiou. To, že vierohodnosť poškodenej je znížená potvrdzuje aj to, že poškodená na hlavnom pojednávaní zapierala, že by písala obžalovanému správy, na ktoré sa jej pýtala obhajoba. Je ale preukázané, že poškodená tieto správy obžalovanému písala. Nie je to len tvrdenie obhajoby, ale vyplýva to aj zo znaleckého posudku Z.. G.. Tieto správy sa týkali predovšetkým záujmu poškodenej stretávať sa a komunikovať s obžalovaným aj po 24.8.2017, teda po údajnom znásilnení. Ku skutku pod bodom 4) napadnutého rozsudku obhajoba namietala, že to, že by mal obžalovaný tohto skutku dopustiť nepreukazujú žiadne dôkazy, okrem výpovede poškodenej. Obžalovaný od začiatku trestného konania vypovedal, že žiadne správy, ktorými by poškodenú vydieral, nepísal a uvádzal, že mu bol pravdepodobne odcudzený mobilný telefón. Túto skutočnosť potvrdil aj svedok B.. To, že toto tvrdenie obžalovaného je pravdivé potvrdzuje aj znalecký posudok Z.. G., ktorý v rámci znaleckého zisťovania žiadne takéto správy v zariadeniach obžalovaného nenašiel. Správy, ktoré predložila poškodená, nemožno brať ako dôveryhodný a zákonný dôkaz, nakoľko nie je zrejmé, kto tieto správy písal, z akého zariadenia, z akej polohy, ani či neboli dodatočne upravované. Avšak aj v prípade, ak by tieto poškodenou predložené správy písal poškodenej obžalovaný, nemohlo by sa jednať o trestný čin vydierania, nakoľko z poškodenou predložených správ nevyplýva, že by osoba, ktorá ich písala, od adresáta týchto správ žiadala pod akoukoľvek hrozbou, aby niečo konala, opomenula alebo strpela. Tieto správy sú veľmi neurčité a nejasné a nie je zrejmý ich význam. Okresný súd v tomto prípade opomenul nezákonnosť týchto dôkazov, nezaoberal sa ich pravosťou a autenticitou. Rovnako si okresný súd svojvoľne dotvoril význam týchto poškodenou predložených správ, pretože len zo samotných správ nijako nevyplýva, že by ich odosielateľ akýmkoľvek spôsobom vydieral ich adresáta. Z týchto správ nevyplýva ani, že by malo ísť o video z nejakého pohlavného styku tak, ako je to uvedené v bode 4) obžaloby aj rozsudku. Len dávam do pozornosti odvolacieho súdu, že žiadne video, na ktorom by bola vyobrazená súlož obžalovaného a poškodenej neexistuje a nikto ho nikdy ani nevidel. Zo skutku pod bodom 5) okresný sú uznal obžalovaného za vinného len na základe výpovede poškodenej a rozporuplných výpovedí svedkýň B. Q. a U.. To, že sa obžalovaný dopustil trestného činu vydierania tak, ako je uvedené v bode 5) obžaloby aj rozsudku sa nepreukázalo a to, že obžalovaný sa tohto skutku nedopustil, preukazujú viaceré dôkazy a argumenty obhajoby, s ktorými sa okresný súd nevysporiadal. Na hlavnom pojednávaní obhajoba uviedla, že poškodená zosnovala so svojou sestrou a sv. U. plán, predmetom ktorého bolo vymyslieť si na obžalovaného nepravdivé skutočnosti, s úmyslom privodiť mu trestné stíhanie. To, že poškodená mala záujem obžalovaného dostať do väzby preukazuje aj výpoveď jej sestry B. Q., ktorá to uviedla na hlavnom pojednávaní, resp. presné informácie poškodenej o tom, ako dlho môže byť obvinený zadržaný (48 h), čo vyplýva z výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní. O tomto svedčí aj to, že poškodená s obžalovaným nemala stretnutie vopred dohodnuté, na tomto stretnutí jej kamarátka zavolala políciu, ktorej všetky tri uviedli nelogické a rozporuplné skutočnosti. To, že obžalovaný sa tohto skutku nedopustil preukazuje aj to, že obžalovaný návštevu poškodenej nečakal a z tohto dôvodu si sám dohodol stretnutie s kamarátom U.. Bolo by minimálne nelogické, aby si obžalovaný dohodol stretnutie s kamarátom a popri čakaní na neho by sa snažil dopustiť konania uvedeného v bode 5) obžaloby a rozsudku. To, že príbeh, ktorý uviedla poškodená, jej sestra a kamarátka polícií, je vymyslený, resp. podstatne skreslený, preukazuje aj to, že svedok X.- policajt, vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že keď prišli na miesto, kamarátka poškodenej a jej sestra im už na schodoch uvádzali, že obžalovaný znásilňuje poškodenú a že ju ohrozuje nožom. O nijakom noži v tom čase ešte tieto svedkyne nemohli mať vedomosť, nakoľko nejaký nôž mohli teoreticky vidieť až potom, ako sa otvorili dvere na byte. Z uvedeného vyplýva, že tento príbeh s údajným hrozením nožom bol dopredu pripravený. Y. U., X. a U. uviedli, že keď prišli na miesto, nebolo pri dverách ani nikde inde počuť krik, buchot ani hádku. Tieto výpovede vyvracajú výpoveď poškodenej, ktorá uviedla, že bezprostredne pred tým, ako polícia zaklopala na dvere, kričala. Títo svedkovia uviedli, že počuli viac ženský pokojný hlas ako mužský. Svedok U. uviedol, že poškodená sa vyklonila z okna a pokojne povedala svedkyni U. a Q., aby zavolali políciu. Tieto výpovede sú v rozpore s výpoveďami poškodenej, ako aj svedkýň U. a B. Q.. Rozpor je aj v tom, kto a po akom čase otvoril policajtom dvere. Podľa výpovedí policajtov a svedka U. dvere otváral obžalovaný takmer okamžite po zabúchaní na dvere. Podľa poškodenej a svedkyne U. dvere otvorila poškodená. V prípade, že by
svedkyňa B. Q. mala podozrenie a strach, že obžalovaný pácha na poškodenej trestný čin, bolo by veľmi nelogické jej správanie, keď zabránila svedkovi U., aby išiel do bytu obžalovaného zaklopať na dvere. Z uvedeného vyplýva, že svedkyňa B. Q. o svoju sestru strach nemala a nechcela len, aby svedok U. prekazil ich plán po tom, ako už bola privolaná polícia. Policajti X. a U., ako aj svedok U. uviedli, že po príchode polície poškodená nespomínala znásilnenie, ani ohrozovanie nožom, nespomínala ani to, že obžalovaný mal niečo vymazať z jej telefónu. Podľa ich výpovedí mala poškodená od policajtov žiadať, aby naopak oni vymazali niečo z telefónu obžalovaného. Ani správanie poškodenej tak, ako ho popísali policajti, nezodpovedá tomu, ako sa správa obeť sexuálneho a násilného trestného činu. Podľa ich výpovedí sa poškodená smiala a bola arogantná. Výpoveďou svedka U. ani podstatnými časťami výpovedí svedkov U. a X. sa okresný súd nezaoberal, resp. časti týchto výpovedí vyložil jednostranne v neprospech obžalovaného. Rovnako sa okresný súd nevysporiadal s argumentmi obhajoby, ktoré vysvetľujú, prečo sa obžalovaný nemohol skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu dopustiť, resp. nie je bez pochybností preukázané, že by sa ich dopustil.
Obžalovaný v písomne doplnených dôvodoch odvolania obhajcu v podstate zopakoval už uvedené argumenty obhajcu, pre ktoré sa tento nestotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa a doplnil odvolanie aj výpismi z telefonickej komunikácie prostredníctvom správ s poškodenou, kde poukazoval najmä na to, že aj po údajnom skutku zo dňa 24.8.2017, kedy ju mal znásilniť, s ním úplne normálne komunikovala a domáhala sa ďalších stretnutí. Tiež v tomto svojom písomnom doplnení poukazoval na svoj doterajší život, vzdelanie a rodinnú situáciu najmä z pohľadu úmrtia najbližších príbuzných. Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní žiadali, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch o uznaní viny v bodoch 3), 4) a 5) ako aj v celom výroku o treste a aby ho spod obžaloby oslobodil.
Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní uviedla, že podľa jej názoru sú napadnuté výroky o vine v rozsudku súdu prvého stupňa správne a zákonné, zodpovedajú dôkaznej situácii, aj výrok o treste považovala za zákonný, a preto žiadala, aby odvolací súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť obžalovaným napádaných výrokov, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.
Súd prvého stupňa síce vykonal v predmetnej veci všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy, ale následne pochybil, pokiaľ obžalovaného uznal vinným tak, ako toto vyplýva z napadnutých výrokov pod bodom 3), 4) a 5) rozsudku. V prvom rade odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o uznanie viny zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. zo skutku pod bodom 3) napadnutého rozsudku, tu proti sebe stoja iba tvrdenia poškodenej na jednej strane a na druhej strane tvrdenie obžalovaného, ktorý popiera, že by ku skutku došlo tak, ako to uvádza poškodená. Jednoznačne tvrdil, že z jej strany išlo o dobrovoľný pohlavný styk. Vychádzajúc z toho, že žiadne iné dôkazy, ako sú známky násilia na tele poškodenej, resp. následné oznámenie skutku hneď po jeho spáchaní či fakt, že poškodená po pohlavnom styku ostala u obžalovaného spať do nasledujúceho rána a jej ďalšia komunikácia s ním prostredníctvom aj SMS správ podľa názoru odvolacieho súdu nasvedčujú skôr verzii obžalovaného. Na základe takejto dôkaznej situácie bolo preto potrebné aj ohľadne tohto žalovaného skutku postupovať v zmysle zásady „in dubio pro reo“ a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť z dôvodu, že skutok nie je trestným činom.
Ďalšie pochybenie súdu prvého stupňa spočíva v tom, že v konanie obžalovaného pod bodom 4) a 5) napadnutého rozsudku rozdelil. Podľa názoru odvolacieho súdu ide o jeden skutok, začiatok ktorého je dňa 15.9.2017 a následne pokračuje a úzko súvisí s konaním dňa 16.9.2017. O tom, že obžalovaný poškodenú spôsobom uvedeným v tomto skutku vydieral nemá ani odvolací súd vzhľadom na dôkaznú situáciu žiadne pochybnosti. Tento záver bez ohľadu na to, že predmetná nahrávka pohlavného styku poškodenej a obžalovaného sa medzi dôkazmi nenachádza, jednoznačne vyplýva okrem výpovede poškodenej aj z výpovedí svedkýň Z. Q.. Napokon tomuto záveru nasvedčuje aj okolnosť, že poškodená išla dňa 16.9.2017 do bytu obžalovaného z dôvodu prinútiť ho vymazať túto nahrávku a to za prítomnosti týchto dvoch svedkýň, ktoré čakali vonku. Odvolací súd má však dôvodné pochybnosti o použití noža
obžalovaným voči poškodenej. Existencia predmetného noža v byte obžalovaného bola síce dôkazne zadokumentovaná, čo nie je nič neobvyklé, ale vzhľadom na rozporné tvrdenia poškodenej (obžalovaný mal nôž odhodiť na zem), svedkov (nôž odniekiaľ doniesla poškodená, resp. ďalšia o noži pôvodne ani nevypovedala) a hlavne príslušníkov polície, (nôž nevideli) a napokon svedka U., ktorý uviedol, že nôž z kuchynskej linky doniesla poškodená, má odvolací súd dôvodné pochybnosti o tejto okolnosti prípadu. O to viac, že obžalovaný vzhľadom na svoju fyzickú stavbu tela oproti poškodenej, ktorú by zvládol spacifikovať pridržaním jednou rukou, nemal podľa názoru odvolacieho súdu žiadny dôvod použiť na tento účel nožík resp. akúkoľvek inú zbraň. Pokiaľ po novom prejednaní veci zostanú ohľadne tejto okolnosti, teda použitia noža obžalovaným voči poškodenej aj naďalej takéto závažné rozpory, bude ju musieť súd prvého stupňa zo skutku vypustiť.
Z uvedených dôvodov preto odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), d), ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine v bode 3), 4) a 5) a v celom výroku o treste a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. sa vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.