Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Csp-217-2017.pdf
PDF · 84.6 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/217/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: C. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom O., o zaplatenie 2.099,66 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.099,66 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 2.099,66 € od 30.10.2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 15.8.2017 právny predchodca žalobcu (obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.) doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 2.099,66 € spolu s príslušenstvom (úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 2.099,66 € od 30.10.2014 do zaplatenia) a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že so žalovanou uzatvoril zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej jej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 2.000,- €, ktoré sa žalovaná zaviazala splácať pravidelnými mesačnými splátkami (60 splátok po 64,19 €). Z dlžnej sumy žalovaná uhradila len sumu 579,33 €. Pre neplnenie zmluvných povinností žalovanú listom zo dňa 29.10.2014 vyzval na okamžitú úhradu celej dlžnej sumy. Žalovaná dlžnú sumu vo výške 2.099,66 € neuhradila. Tiež si uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy počnúc od 30.10.2014 do zaplatenia. Titulom trov konania si uplatnil náhradu zaplateného súdneho poplatku za žalobu a náhradu trov právneho zastúpenia.
2. V priebehu konania došlo k zmene strany sporu vystupujúcej v konaní ako žalobca, keď o tejto zmene súd rozhodol uznesením č.k. 14Csp/217/2017-46 zo dňa 13.2.2018.
3. Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorom vec v zmysle § 180 CSP prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu i žalovanej, ktorí sa na pojednávanie nedostavili. Po oboznámení sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis a to zmluvou o pôžičke zo dňa 25.7.2013, predžalobnou upomienkou, kópiou doručenky, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, prehľadom splátok a úhrad, prílohou č. 3 k rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok, rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávky, podacím hárkom, uznesením č.k. 14Csp/217/2017-46 zo dňa 13.2.2018 ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4. Na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. dňa 30.6.2017, žalobca nadobudol od svojho právneho predchodcu
pohľadávku voči žalovanej titulom zmluvy č. 71220782 zo dňa 25.7.2013, ktorá je predmetom tohto konania.
5. Ako vyplynulo z predloženej zmluvy o pôžičke č. 71220782 zo dňa 25.7.2013, predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 2.000,- €. V zmluve bolo určené splácanie poskytnutej pôžičky v mesačných splátkach po 64,19 € ( z toho suma 1,81 € predstavuje poistné) s dobou splácania 60 mesiacov. Ročná úroková sadzba bola v zmluve ustálená vo výške 32 %, RPMN vo výške 32 % pri priemernej RPMN vo výške 20,44 %. Žalovaná mala celkove titulom úveru uhradiť veriteľovi sumu 3.742,80 € ako aj sumu poistného vo výške 60 x 1,81 €. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad vyplynulo, že žalovaná titulom poskytnutej pôžičky do 30.6.2017 uhradila len sumu 579,33 €. Pre porušenie zmluvných podmienok zo strany žalovanej, právny predchodca žalobcu túto listom zo dňa 27.8.2014 vyzval na zaplatenie aktuálnej dlžnej sumy najneskôr do 5.10.2014 pod následkom oprávnenia veriteľa poskytnutý úver zosplatniť. Predmetnú výzvu žalovaná neprevzala, zásielka bola odosielateľovi dňa 8.9.2014 vrátená s poznámkou pošty o neznámom adresátovi. Písomným podaním zo dňa 29.10.2014 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že z jeho strany došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru a žalovanú vyzval na okamžitú úhradu celej dlžnej sumy vo výške 2.132,76 €. Ako vyplynulo z prehľadu splátok a úhrad, právny predchodca žalobcu zosplatnil poskytnutý úver ku dňu 19.10.2014, keď žalovaná titulom poskytnutého úveru do dňa 30.6.2017 uhradila len sumu 579,33 €.
6. Žalobca si v tomto konaní uplatnil na zaplatenie sumu 2.099,66 € s príslušenstvom.
7. Žalovaná sa k podanej žalobe a jej prílohám nevyjadrila, skutkové tvrdenia žalobcu nepopierala.
8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.
Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
9. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu so žalovanou uzavrel dňa 25.7.2013 zmluvu č. 7122078, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 2.000,- €. Poskytnutý úver sa žalovaná zaviazala splatiť 60 mesačnými splátkami po 64,19 €. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o úvere v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, zároveň však má uzavretá zmluva charakter spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov. Spotrebiteľským úverom je každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy veriteľom spotrebiteľovi, a to za odplatu bez ohľadu na právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených v uvedenom zákone. Musí ísť o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré musí spotrebiteľ po uplynutí dohodnutej doby vrátiť. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy v danom prípade je potrebné zmluvu o pôžičke považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy, nakoľko jej účastníci definične spĺňajú charakteristiku dodávateľa a spotrebiteľa. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Úver poskytnutý žalovanému túto charakteristiku spĺňa. V danom prípade bola uzavretá štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva, kde text zmluvy bol vopred pripravený veriteľom a žalovaná nemala možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do obsahu zmluvy a príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Hoci zmluva o úvere je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku a jedná sa o absolútny obchodnoprávny vzťah, ide zároveň o zmluvu spotrebiteľskú, pretože zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom konajúcim v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a formulárový obsah zmluvy pripravenej pre veľký počet spotrebiteľov nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť. Vzhľadom na uvedené súd pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je lex specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku, ako aj príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Súd preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. ohľadom zákonných náležitostí zmluvy zistil, že preskúmavaná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky zákonné náležitosti a ide o platný právny úkon. Zo strany právneho predchodcu žalobcu bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 2.000,- €, keď žalovaná svoje zmluvné povinnosti riadne neplnila a titulom poskytnutého úveru uhradila len sumu 579,33 €. Žalobca si v tomto spore uplatnil nárok na zaplatenie sumy rozdielu medzi vyčíslenou dlžnou sumou titulom predčasne zosplatneného spotrebiteľského úveru (t.j. 2.676,99 €) a sumou uhradenou žalovanou (t.j. 579,33 €), čo predstavuje sumu 2.099,66 €. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaná skutkové tvrdenia žalobcu nepopierala, pričom žalobca dôvodnosť uplatneného nároku riadne preukázal, súd rozhodol tak, že žalobe v celom rozsahu
vyhovel a žalovanú zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy i s príslušenstvom (úrokom z omeškania z dlžnej sumy počnúc odo dňa nasledujúceho po vypracovaní oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru) tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Úrok z omeškania súd priznal žalobcovi v uplatnenej výške, ktorá nepresahuje sumu zákonného úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..
10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní tou stranou sporu, ktorá mala plný úspech v konaní. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník tohto súdu v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
11. Lehotu na plnenia súd určil podľa § 232 ods. 3 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú jej týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.