Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Csp-140-2021.pdf
PDF · 92.39 KB
Case nature
Area
Subarea
23Csp/140/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Oros Nemešovou v právnom spore žalobcu: Česká spořitelna, a.s., so sídlom Olbrachtova 1929/62, 140 00 Praha 4, IČ: 45244782, Česká republika, zastúpený JUDr. Pavel Novák, usadený euroadvokát so sídlom Fazuľová 1, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: O., nar. X.X.XXXX, bytom W. T., XXX XX W., v spore o zaplatenie 2.934,52 CZK s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.934,52 CZK s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.759,59 CZK odo dňa 19.8.2021 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Košice I dňa 26.8.2021 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu 2.934,52 CZK s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.759,59 CZK odo dňa 19.8.2021 do zaplatenia a zaviazal žalovaného k náhrade trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu a v trovách právneho zastúpenia vo výške 94,44 Eur.
2. Žalobu žalobca odôvodnil najmä tými skutočnosťami, že žalovanému poskytol finančné prostriedky vo výške 2.759,59 CZK na základe Zmluvy o úvere č. 4410548093 uzatvorenej so žalovaným dňa 25.6.2020. Vzhľadom k tomu, že žalovaný povinnosti vyplývajúce zo zmluvy porušil, vznikol mu voči žalobcovi dlh, ktorého výška ku dňu 18.8.2021 predstavuje sumu 2.934,52 CZK (istina vo výške 2.759,59 CZK a úrok z omeškania vo výške 174,93 CZK).
3. Podľa ust. § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
4. Súd vykonal celý rad krokov smerujúcich k zisteniu pobytu žalovaného. Všetky dostupné lustrácie boli bez kladného výsledku. Súd požiadal o súčinnosť pri doručovaní žaloby aj príslušné Obvodné oddelenie Policajného zboru v Košiciach, ktorým bolo zistené, že žalovaný sa v mieste pobytu, uvedeného žalobcom v žalobe, nezdržiava. Z uvedenej adresy sa vrátila súdu zásielka nedoručená s oznámením príslušného poštového úradu, že žalovaný ju neprevzal v odbernej lehote. Následne súd postupom podľa ust. § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke súdu oznámenie o podanej žalobe, ktoré bolo vyvesené/zverejnené dňa 23.11.2021 a zvesené dňa 20.12.2021.
5. Podľa ust. § 180 Civilného sporového poriadku po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
6. Na pojednávanie nariadené na deň 24.3.2022 sa neustanovil zástupca žalobcu, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní elektronickým podaním doručeným súdu dňa 21.3.2022 z dôvodu hospodárnosti konania a nenavyšovania nákladov právneho zastúpenia. Zároveň k veci uviedol, že žalovaný svoj záväzok neuhradil po podaní žaloby, a to ani čiastočne. Vo svojom podaní odkázal plne na všetky predložené dôkazy, ktoré už boli súdu zaslané spolu so žalobou. Na pojednávanie sa taktiež nedostavil žalovaný, ktorému bolo doručené predvolanie na pojednávanie postupom podľa ust. § 106 a nasl. Civilného sporového poriadku.
7. Vzhľadom na vyššie uvedené súd v súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku vec rozhodol dňa 24.3.2022 v neprítomnosti zástupcu žalobcu a žalovaného. Pri rozhodovaní prihliadal na obsah spisu ako aj na listiny, ktoré v konaní predložila strana sporu - žalobca, a to Výpis z obchodného registra, Rámcovú smlouvu o finančných službách zo dňa 25.6.2020, Výpis z účtu, Predžalobnú výzvu zo dňa 7.4.2021, výzvu pred podaním žaloby zo dňa 3.2.2021, Všeobecné obchodní podmínky České spořitelny, a.s., Výpis poplatků za rok 2020 a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Z rámcovej zmluvy o finančných službách zo dňa 25.6.2020 vyplýva, že žalobca na základe tejto zmluvy zriadil žalovanému ku dňu 25.6.2020 peňažný účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX v českých korunách. Ceny za vedenie účtu a ďalšie služby poskytované podľa tejto zmluvy boli uvedené v cenníku Českej spořitelny, a.s. pre bankové obchody, rovnako aj úrokové sadzby. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky.
9. Žalovanému vznikol na jeho peňažnom účte debetný zostatok vo výške 2.759,59 CZK. Dlžnú sumu žalovaný neuhradil ani na základe poslednej výzvy pred podaním žaloby zo dňa 3.2.2021, ktorou žalobca zároveň vypovedal zmluvu a žalovaného vyzval na úhradu celkovej dlžnej sumy vo výške 2.809,31 Kč.
10. Ku dňu 18.8.2021 pohľadávka žalobcu predstavovala sumu 2.934,52 CZK, pozostávajúca z istiny vo výške 2.759,59 CZK a úroku z omeškania vo výške 174,93 CZK.
11. Podľa článku 18 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel Ibis) druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
12. Podľa článku 4 ods. 1 písm. b/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto: zmluva o poskytovaní služieb sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb.
13. Podľa článku 6 ods. 1 Nariadenia Rím I bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len "spotrebiteľ"), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len "podnikateľ"), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a/ vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b/ akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.
14. Podľa článku 6 ods. 2 Nariadenia Rím I bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva
však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.
15. Podľa článku 6 ods. 4 písm. a/ Nariadenia Rím I odseky 1 a 2 sa neuplatňujú na zmluvu o poskytovaní služieb, ak sa služby majú poskytnúť spotrebiteľovi výlučne v krajine, ktorá nie je krajinou jeho obvyklého pobytu.
16. V predmetnej právnej veci ide o spor s tzv. cudzím prvkom, keď na strane žalobcu vystupuje právnická osoba so sídlom v inom štáte ako je Slovenská republika, a preto bolo potrebné posúdiť právomoc tunajšieho súdu vo veci konať a rozhodnúť, ako aj otázku rozhodného práva, podľa ktorého je potrebné uplatnený nárok žalobcu posúdiť. Čo sa týka otázky právomoci tunajšieho súdu v zmysle článku 2 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I) osoby s bydliskom na území členského štátu Európskej únie sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Žalovaný má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, a preto je na konanie a rozhodnutie v predmetnej právnej veci daná právomoc tunajšieho súdu ako súdu Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o otázku rozhodného práva, podľa ktorého je potrebné posúdiť uplatnený nárok žalobcu, vychádzal súd pri riešení tejto otázky z ustanovení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 /Rím I/. Hoci zmluva o úvere, ktorú žalovaný uzatvoril, je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, pretože ide o zmluvu uzavretú fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len "spotrebiteľ"), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len "podnikateľ"), nemožno pre daný prípad aplikovať ustanovenia čl. 6 daného nariadenia upravujúceho rozhodné právo pre spotrebiteľské zmluvy, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že podnikateľ, s ktorým žalovaný ako spotrebiteľ zmluvu uzatvoril (Česká spořitelna, a.s.) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny. Z uvedeného dôvodu a s prihliadnutím na to, že zmluva o úvere, ktorú žalovaný uzatvoril, obsahuje voľbu rozhodného práva, súd potom aplikoval ustanovenia čl. 4 bod 2. daného nariadenia, podľa ktorého zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu zmluvnej strany, ktorá má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu. Pre zmluvu o úvere je charakteristickým plnením poskytnutie úveru, ktorý tu poskytla žalovanému banka so sídlom v Českej republike, kde aj vyvíja svoju podnikateľskú činnosť. Rozhodným právom, podľa ktorého je potrebné posúdiť uplatnený nárok žalobcu je preto právny poriadok Českej republiky a konkrétne ustanovenia zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákoníka.
17. Podľa ust. § 2662 zákona č. 89/2012 Sb. (Občanský zákoník) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvou o účte sa ten, kto vedie účet, zaväzuje zriadiť od určitej doby v určitej mene účet pre jeho majiteľa, umožniť vloženie hotovosti na účet alebo výber hotovosti z účtu alebo vykonávať prevody peňažných prostriedkov z účtu na účet.
18. Podľa ust. § 2665 citovaného zákona ak sa strany dohodnú, že ten, kto vedie účet, umožní výber hotovosti alebo vykoná prevod peňažných prostriedkov z účtu, aj keď pre to na účte nie je dostatok peňažných prostriedkov, použijú sa primerane ustanovenia o úvere.
19. Podľa ust. § 2395 citovaného zákona zmluvou o úvere sa úverovateľ zaväzuje, že poskytne úverovanému na jeho požiadanie a v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej čiastky, a úverovaný sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
20. Podľa ust. § 1968 prvá veta citovaného zákona dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní, je v omeškaní.
21. Podľa ust. § 1970 citovaného zákona po dlžníkovi, ktorý je v omeškaní so splácaním peňažného dlhu, môže veriteľ, ktorý riadne splnil svoje zmluvné a zákonné povinnosti, požadovať zaplatenie úroku z omeškania, ibaže dlžník nie je za omeškanie zodpovedný. Výšku úroku z omeškania stanoví vláda nariadením; ak si nedojednajú strany výšku úroku z omeškania, považuje sa za dojednanú výška takto stanovená.
22. Podľa ust. § 2 Nařízení Vlády Českej republiky č. 351/2013 Sb. výška úroku z omeškania zodpovedá ročnej výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre prvý deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o 8 percentuálnych bodov.
23. Podľa ust. § 218 ods. 2 Civilného sporového poriadku výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj v cudzej mene.
24. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Súd mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe uzavretej zmluvy záväzkový právny vzťah v súlade s ust. § 2662 zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákoníka, pričom žalobca zriadil a viedol pre žalovaného peňažný účet. Žalovaný prečerpal peňažné prostriedky do nepovoleného debetu, a z tohto dôvodu žalobca odstúpil od uzavretej zmluvy a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy, ktorú však žalovaný v stanovenej lehote, a ani do podania žaloby neuhradil.
25. Nakoľko zo strany žalovaného nedošlo k rozporovaniu žiadnych zo skutkových tvrdení žalobcu, súd vychádzajúc zo skutkového stavu uvedeného žalobcom a preukázaného ním predloženými listinami mal za to, že tento skutkový stav je nesporný a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobcom uplatnenej istiny vo výške 2.934,52 CZK.
26. Žalobca si žalobou uplatnil aj príslušenstvo pohľadávky spočívajúce v úrokoch z omeškania. V danom prípade sa žalovaný dostal do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku, a žalobcovi vzniklo právo na úroky z omeškania, ktoré si uplatnil v zákonnej výške 8,25 % ročne z dlžnej sumy odo dňa 19.8.2021 do zaplatenia. Výška úroku z omeškania bola určená v súlade s ust. § 1970 Občanského zákoníku ako aj s ust. § 2 Nařízení Vlády Českej republiky č. 351/2013 Sb. (REPO sadzba - 0,25 %) z nesplatenej istiny.
27. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
28. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
30. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. Podľa ust. § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
32. Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným sa opiera o ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná úspešnej strane sporu náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Vzhľadom k uvedenému súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).