Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Cbi/34/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právne veci žalobcu: NEXT TRAVEL, so sídlom Rue. Ribat. IMM. BEN OTHMEN, 4000 Sousse- Tunisie, zastúpený: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom Štúrova 42, 927 01 Šaľa, proti žalovanému: Slovenská konkurzná a reštrukturalizačná k.s., so sídlom Mlynské nivy 45, 821 09 Bratislava, IČO: 471 661 42, zapísaná v zozname správcov vedenom MS SR pod číslom S 1673, správca úpadcu Medina Tours, s.r.o., so sídlom Hlavná 918/2, 924 23 Galanta, IČO: 35 766 085, zastúpený AK Antol s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 14, 902 01 Pezinok, o určenie popretej pohľadávky vo výške 556 074,89 EUR

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a v celom roszahu.

II. Súd priznáva ž a l o v a n é m u nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu ( pôvodne OS Galanta) dňa 09.07.2014, postúpený na miestne príslušný súd - Okresný súd Bratislava I dňa 17.07. 2014 sa žalobca domáhal voči žalovanému ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia popretej pohľadávky nasledovne: „ Súd určuje, že pohľadávka žalobcu proti úpadcovi Medina Tours, s.r.o., so sídlom Hlavná 918/2, 924 23 Galanta, IČO: 35 766 085, v celkovej výške 556 074,89 EUR ktorá bola uplatnená žalobcom v súhrnnej prihláške do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 6K/67/2013, je čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti, v celej výške n e s p o r n á. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.“

2. Žalobca v žalobe uviedol, že Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 15.01.2014, č.k. 6K/67/2013 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu - Medina Tours, s.r.o., so sídlom Hlavná 918/2, 924 23 Galanta, IČO: 35 766 085 (ďalej v texte tohto podania ďalej len „úpadca“), zverejnené v OBV číslo 13/2014 zo dňa 21.01.2014, pričom žalovaný bol týmto uznesením ustanovený do funkcie správcu úpadcu (ďalej v texte tohto podania aj ako „správca“).

3. Žalobca si svoju pohľadávku voči úpadcovi prihlásil súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok dňa 02.04.2014. Dňa 02.04.2014 bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené oznámenie žalovaného, že pohľadávky žalobcu prihlásené do konkurzného konania boli zapísané do zoznamu pohľadávok.

4. Dňa 09.06.2014 bolo žalobcovi doručené oznámenie správcu, že pohľadávky žalobcu, boli v zmysle § 32 ods. 1 správcom v celom rozsahu popreté čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti, v celkovej výške 556 074,89 EUR pričom žalovaný ako dôvody popretia uviedol:

(a) správca z účtovníctva úpadcu zistil, úpadca evidoval rezervnú položku vo forme záväzku voči spoločnosti NEXT TRAVEL v sume 604 882,86 EUR., ktorá bola vytvorená z dôvodu, že veriteľ dodávky služieb poskytnutých úpadcovi nevyfakturoval a teda sa faktúry v účtovníctve nenachádzali. Až momentom doručenia súhrnnej prihlášky pohľadávok je možné zo strany úpadcu tieto zaevidovať a doúčtovať svoje plnenia voči vyfakturovaným dodávkam.

(b) Správca dožiadanou súčinnosťou konateľky úpadcu a účtovnej spoločnosti úpadcu zistil, že úpadca uhrádzal formou preddavkov sumy rádovo v desiatkach tisíc eur na účet veriteľa s tým, že za roky 2011, 2012, 2013 boli veriteľovi formou garancií - preddavkov vyplatené finančné prostriedky v celkovej výške 681 000,- EUR. Tieto sumy neboli v účtovníctve zaúčtované oproti dokladu - faktúre z tohto dôvodu úpadca evidoval rezervnú položku v uvedenej sume.

(c) Správca má za to, že prihlásené pohľadávky spoločnosti NEXT TRAVEL boli v celom rozsahu uhradené formou garančných preddavkových platieb, ako to vyplýva z účtovníctva a vyjadrení dotknutých osôb.

5. Žalobca má za to, že k prihláške priložil jednotlivé faktúry a listiny, z ktorých je zrejmé, že veriteľ služby poskytol a jeho pohľadávky sú existentné a popretie učinené správcom považuje za nedôvodené s tým, že tvrdil, že ostatné listinné dôkazy predloží súdu počas konania.

6. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu 25.03.2015 v ktorom zotrval na argumentácii ohľadne evidencie rezervnej položky vo forme záväzku voči žalobcovi v sume 604 882,86 EUR a to z dôvodu, že veriteľ dodávky služieb nefakturoval, teda faktúry sa v účtovníctve nenachádzali. Doručením prihlášky prílohou ktorej boli vystavené faktúry za dodané služby, bolo možné zo strany úpadcu tieto zaevidovať a doúčtovať svoje plnenia voči vyfakturovaným dodávkam. Úpadca uhrádzal formou preddavkov sumy rádovo v desiatkach tisíc eur na účet veriteľa s tým, že za roky 2011, 2012, 2013 boli veriteľovi formou garancií - preddavkov 12Cbi/34/2014-145

vyplatené finančné prostriedky v celkovej výške 681 000,- EUR. Z uvedeného má správca za to, že pohľadávky žalobcu boli v celom rozsahu uhradené formou garančných preddavkových platieb.

7. Správca konštatuje, že úhradou preddavkov úpadcom a ich následným evidovaním v rezervnej položke bez zaúčtovania v účtovníctve oproti dokladu faktúre žalobcu došlo k uhradeniu prihlásených pohľadávok žalobu a teda k ich zániku. Teda za poskytnuté služby žalobcom úpadcu riadne zaplatil.

8. Žalobca v tejto súvislosti uvádza, že zásada, že súd nie je viazaný právnym posúdením veci, ale je viazaný výlučne skutkovým vymedzením nároku žalobcu, platí v celom rozsahu aj pre konkurzné konanie, pričom veriteľ sa stáva účastníkom dňom doručenia prihlášky správcovi. Hoci ust. § 29 zakotvuje pre veriteľa povinnosť uviesť v prihláške právny dôvod vzniku záväzku, tento však nemusí byť vymedzený právnym posúdením veci, ale výlučne len skutkovým vymedzením tak, aby mohol správca prihlášku preskúmať a porovnať s účtovnou evidenciu úpadcu. Právne posúdenie veci veriteľom neznamená, že správca nie je povinný toto posúdenie urobiť tiež, pričom žiadne ust. nespája s nesprávnym posúdením nároku v prihláške jej neplatnosť, či odmietnutie. Právne posúdenie v prihláške označené ako „právny dôvod“ je viazané len na identifikáciu nároku, aby bolo možné zistiť jeho existenciu v účtovníctve úpadcu, aby nedošlo k porušeniu zásady zákazu „res iudicata“ alebo zásady litispendencie, ak by si veriteľ na tom istom skutkovom základe aj keď inak právne posúdenom prihlásil dve totožné pohľadávky.

9. Súd nariadil pojednávania na termíny 05.02.2018, 09.04.2018, 14.05.2018, 18.06.2018, 03.09.2018 ktorých sa zúčastňovali právni zástupcovia strán sporu, za účasti ktorých súd vykonal výsluch strán sporu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi takto:

Právny zástupca žalobcu uviedol, že žiada žalobe vyhovieť v celom rozsahu, a to na základe uvedených skutočností. Má za to, že do dnešného dňa žalovaný nepredložil žiadne doklady o úhrade preddavkov. Nebolo preukázané, ako boli preddavkové platby spárované k úhrade s predloženými faktúrami. K otázke vyslovenej námietke k započítaniu, ktoré sa nemohlo udiať po vyhlásení konkurzu, tu PZ žalobcu uvádza, že takto si vysvetľoval daný úkon správcu, samozrejme sa bližšie k tomu ešte vyjadrí po predložení listinných dôkazov osvedčujúcich vlastne započítanie, resp. uhradenie predložených pohľadávok zo strany žalobcu. Má za to, že je nevyhnutné, aby žalovaný predložil listinné dôkazy osvedčujúce úhradu preddavkov na účet žalobcu.

Právny zástupca žalovaného žiada žalobu zamietnuť, podľa jeho názoru dostatočne preukázali, že uvedená suma 718.000,- EUR bola preddavkovo uhradená na pohľadávku, ktorú si uplatnil žalobca. Uvádza, že faktúry boli predložené správcovi v rámci súhrnnej prihlášky, až na základe týchto predložených faktúr vedeli spárovať sumu vyplatených preddavkov, tú zaplatili v hodnote minimálne 718.000,- EUR úhradou na účet, pričom do súdneho spisu a PZ žalobcu krátkou cestou doručil výpis označený ako pohyby na účte, kde je uvedená posledná platba smerujúca na bankový účet označený prvými písmenami ako TN a má za to, že zo strany žalobcu nebolo nikdy spochybnené, že by nešlo o účet žalobcu. Taktiež uvádza, že tieto skutočnosti preukázal účtovnými dokladmi, z ktorých bolo zrejmé, že preddavky boli zaúčtované v sume ako uvádza, teda v sume 718.000,- EUR, v prospech žalobcu. Taktiež má za to, že v súlade s hospodárnosťou konania by bolo potrebné, aby PZ žalobcu zabezpečil vyjadrenie žalobcu, či účet označený ako TN5901500023110769444906 je účtom patriacim žalobcovi. Taktiež uvádza, že by bolo potrebné zodpovedať na otázku, či faktúry, ktorých zaplatenia sa domáha žalobca v súhrnnej prihláške, boli doručené úpadcovi, resp. boli doručené správcovi, nakoľko správca, ako opätovne tvrdí, sa po prvýkrát stretol s týmito faktúrami až v súhrnnej prihláške, resp. spolu so súhrnnou prihláškou, boli to faktúry za obdobie rokov 2011 - 2013.

SvedokA.k veci uvádza, že spoločnosť NEXT TRAVEL, ktorá zabezpečovala kontrakty s hotelmi pre Medinu, dojednávali podmienky, s tým že sa dojednávali vždy na nasledujúci rok, v období august až október predchádzajúceho roka, následne sa vystavoval splátkový kalendár na nasledujúcu sezónu s tým, že tento bol jednak daný a mohol byť modifikovaný udalosťami. Podkladom pre spoluprácu boli menné zoznamy, tzv. rooming listy, boli to menné zoznamy klientov Mediny, ktorí sa zúčastňovali pobytov v Tunisku a na základe objemu menných zoznamov boli kontrolované aj odpočty z poskytnutých záloh. Svedok uvádza, že podľa jej názoru zo strany NEXT TRAVEL neboli vystavované faktúry, všetko sa odohrávalo na základe predložených roaming listov, čo je používané v cestovnom ruchu ako bežná vec. V komunikácii boli zasielané emaily, v ktorých sa potvrdzovali jednotlivé objemy. Súd predložil svedkovi zoznam vystavených faktúr za roky 2010, 2011, 2012, a 2013, ktorý bol do súdneho spisu založený PZ žalobcu s otázkou či v takomto objeme mohli byť vystavované faktúry.

- Svedok uvádza, že faktúry asi nie, skôr mohlo ísť o vystavované menné zoznamy, tzv. rooming listy.

- PZ žalobcu predložil svedkovi k nahliadnutiu menný zoznam, v rámci prvej prihlášky do konkurzného konania za žalobcu voči žalovanému, s tým, že svedok uvádza, že formu tejto prílohy nepozná, podľa jej názoru ide o menný zoznam vystavený zo strany NEXT TRAVEL. Je však pravdepodobné, že Medina mala vystavený zrkadlový zoznam, na základe ktorého kontrolovala zoznam účastníkov jednotlivých pobytov. Zálohy boli vyplácané vopred v tranžiach podľa garančných zmlúv, ktoré boli predkontrahované. Ak došlo k zmenšenému objemu týchto garančných zmlúv, platby sa nikdy nevracali, započítali sa na ďalšie obdobie. Podľa jej názoru sa vždy spárovali po sezóne. Nevedela uviesť, že by takéto platby mohli presahovať viac ako rok alebo dva.

Svedok Erika Matušková uvádza, že u úpadcu pracoval na pozícii zodpovednej vedúcej, išlo skôr o administratívnu činnosť, nebolo to vedenie účtovníctva, jej úlohou bolo zhromažďovať zahraničné faktúry, kontrolovať ich, vykonávať úhrady v súčinnosti s konateľom, resp. majiteľom spoločnosti. Zahraničné faktúry boli smerované od dodávateľov služieb AHE, Next travel. Čo sa týka procesu realizácie dovolenkových pobytov, resp. ich objednávanie, resp. zabezpečovanie, väčšinou na jeseň, daného roku vycestoval do zahraničia majiteľ, neskôr konateľka p. Kohútová, ktorá zazmluvnila partnerov na ďalší rok. Následne zo zmluvných dojednaní boli vystavené zálohové faktúry, ktoré mali etapy splatnosti. Zálohové faktúry boli zväčša uhrádzané, bola to podmienka, aby sa mohol realizovať pobyt. Na konci obdobia, po dovolenkovom období sa spravilo zúčtovanie a zo strany dodávateľov služieb prichádzali faktúry, ktoré sa započítali s týmito zálohami tak, že ku každej faktúre bol vyhotovený zo strany Mediny roaming list, na základe ktorého sa skontrolovala poskytnutá služba, obsadenosť hotela, atď. Ak došlo k odsúhlaseniu a došlo následne aj k vyrovnaniu

12Cbi/34/2014-146

faktúry, započítaním so zaplatenými zálohami. Uviedla, že väčšinou dochádzalo k preplatkom, ktoré sa potom presúvali na ďalší rok, boli niekedy aj prípady kedy museli zo záloh aj doplácať. Nepamätá si obdobie kedy by Medina nezaplatila zálohy, to určite nie, lebo to bola podmienka, na to aby mohlo dôjsť k realizácii zájazdu, nepamätá si že by boli v omeškaní s platením faktúry, výnimkou bola možno spoločnosť Next travel, lebo bola spoločnosťou majiteľa Mediny v prípade nejaký finančných nezrovnalostí bol práve to práve Next travel, ktorý dostal uhradené ako posledný, vždy k úhrade došlo, len zdôraznila, že tento subjekt musel počkať na úhradu neskôr. Súd predložil svedkovi k nahliadnutiu z č. 104 súdneho spisu faktúru, po jej vzhliadnutí svedok uvádza, že išlo o rooming list na základe ktorého sa potom odsúhlasovala úhrada faktúry s jej započítaním so zálohami. Zároveň uviedla, že k tomuto používali špeciálny program Beer ktorý generoval priamo tieto dokumenty. Na otázku súdu, či si vie predstaviť že faktúry z roku 2011, 2012 boli predložené až v roku 2013 v rámci prihlášky pohľadávky do súdneho konania, uvádza, že ona sa presne k tomu vyjadriť nevie, ona si nepamätá jednotlivé faktúry.

Súd poskytol priestor na otázky PZ žalobcu:

Pamätáte si v akej výške zostali neuhradené faktúry spoločnosti Next travel?

- Na otázku nevie presne odpovedať, nepamätá si to, je to 5 rokov, spomína si že keď sa menili konatelia, pôvodný konateľ neuhrádzal faktúry Next travel a na základe toho vznikla podlžnosť, ktorá sa v nasledujúcom období splácala, nevie však konkrétne v akej výške to bolo.

Kedy bol vykonaný posledný zápočet faktúr resp. platieb medzi stranami sporu, medzi Medinou a Next travel?

- Ak si dobre pamätá bol to rok 2012, keď sa robili posledné zúčtovania, v roku 2013 to nestihli, nakoľko bol vyhlásený úpadok na úpadcu.

Bol vedený v účtovníctve Mediny osobitný saldo účet pre Next travel?

- Každý dodávateľ bol osobitne sledovaný, aby boli riadne úhrady, aby sa to ľahšie kontrolovalo.

Bol účet špecifikovaný na prijaté platby alebo zálohové faktúry?

- Už si to presne nepamätá.

Pamätáte sa kedy boli faktúry Next travel doručované do Mediny ako posledné?

- Nevie presne uviesť, mohlo to byť v roku 2012 až 2013, presne si to nepamätá.

V zmysle listinného dôkazu Medina vykazuje nezúčtované garančné platby voči Next travel za obdobie roku 2011-2013, ktoré zostali nezaúčtované. Viete si predstaviť že by mohlo dôjsť k takémuto konaniu, že v priebehu dvoch rokov by zostali nezaúčtované?

- Čo si ona pamätá, tak zálohy museli byť vždy riadne zúčtované.

Ak posledné zúčtovanie malo byť v roku 2012, či vie prečo jednotlivé garančné platby boli od 21.01. 2011 - 09.10.2012 boli nezaúčtované, resp. nezaplatené?

- uvádza, že podľa toho čo vie nedá sa to napárovať na jednotlivé platby, neboli označované pri úhrade, bralo sa to ako objem záloh, objem fakturovanej sumy, to sa vzájomne započítalo, preplatok sa ponechal na ďalšie obdobie, nedoplatok sa uhrádzal priamo dodávateľovi služieb.

Viete povedať v akom finančnom objeme prebiehala spolupráca medzi Medinou a Next travel?

- presne to nevie určiť, mohlo to byť aj milión eur, presne to však nevie povedať.

Ako sa vysporiadaval nedoplatok za dané obdobie, či sa uhrádzal alebo sa platil až v nasledujúcom období?

- Nedoplatky neboli vo vysokom objeme, uhrádzali sa až potom v novej sezóne, nedoplatok za rok 2011, pokiaľ záloha nepostačovala na uhradenie faktúry, tento nedoplatok sa uhrádzal až v roku 2012. Na konci roka už spoločnosť Medina nemala toľko prostriedkov, tak sa to posúvalo na ďalší rok. Tieto nedoplatky keďže neboli vo vysokých výškach, je pravdou že existovali.

10. Súd vykonal dokazovanie a oboznámil sa s listinnými dôkazmi: Súhrnná prihlášky v konaní 6K/67/2013 zo dňa 21.03.2014, potvrdenie o zapísaní pohľadávok doručené žalobcovi PZ 02.04.2014, oznámenie o popretí pohľadávok správcom zo dňa 26-05-2014, doručené PZ žalobcu 09.06.2014, výpis z OR žalobcu, vyjadrenie žalovaného doručené súdu 25.03.2015, Kniha záväzkov a saldo konto úpadcu ku dňu 02.04.2014 súbor výpisov z účtu Medina tour s.r.o., od 1.8.2011 až do 31.7.2013, ktoré boli priložené aj k inému konaniu 12Cbi/54/2014, prehľad vystavených faktúr za žalobcu v roku 2010, 2011, 2012 a 2013.

Žalobca navrhol vykonanie spárovania platieb, že pokiaľ sa majú párovať platby, čo vidí ako jediný spôsob a zistí sa suma pohľadávky konaní, je potrebné aby sa zobrali do úvahy faktúry od počiatku spolupráce, čo je od roku 2007,2008, čo súd vyhodnotil ako nehospodárne a vo vzťahu k meritu konania s nulovou vypovedacou hodnotou, preto tento dôkaz nevykonal.

Súd zistil zo súhrnnej prihlášky zo dňa 21.03.2014 žalobcu žiadal o vyplatenie sumy vystavených faktúr v sume celkom 1 257 841,41 TND, prepočtom 556 074,89 EUR titulom refakturácie nákladov na zabezpečenie pobytu klientov dlžníka v tuniských hoteloch, pričom klient zabezpečil služby pre klientov dlžníka a tieto aj zaplatil.

Z potvrdenia o zapísaní prihlásených pohľadávok zo dňa 27.03.2014 vyplýva, že správca uvedené nároky riadne zapísal.

Z oznámenie správcu o popretí prihlásených pohľadávok zo dňa 26.05.2014 doručeného žalobcovi 09.06.2014 vyplýva, že správca poprel prihlásené pohľadávky v celom rozsahu čo do dôvodu, výšky aj vymáhateľnosti s uvedením dôvodov popretia.

12Cbi/34/2014-147

Z Úradného záznamu spísaného s konateľkou úpadcu dňa 30.04.2014 vyplynulo, že v účtovníctve úpadcu boli evidované opravné položky z dôvodu, že úpadca vykonával zálohové platby za činnosť poskytovanú veriteľom, následne ich mal fakturovať, čo však nespravil. Faktúry v prílohe k prihláške eviduje prvýkrát.

Zo saldo účtu k 02.04.2014 bolo zrejmé, že zostatok garancií voči NEXT TRAVEL k 31.07.2013 je v sume 718 000,- EUR vzniknuté postupným vyplácaním záloh od 21.01.2011.

Z výpisu z OV č. 13/2014 zverejneného dňa 21.01.2014 bolo osvedčené vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu a ustanovenie žalovaného do funkcie správcu.

Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 „ V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh .“

Podľa ustanovenia § 182 „ Ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.“

Podľa ustanovenia § 191 „ Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. „

Podľa ustanovenia § 192 “Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak

11. Súd v danej právnej veci aplikoval tieto ustanovenia právnych predpisov:

Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom do 31.12.2011, (ďalej len „ZKR“), vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.

Podľa § 28 ods. 5 ZKR, prihlášku spolu s prílohami podáva veriteľ v dvoch rovnopisoch správcovi na adresu jeho kancelárie a v jednom rovnopise na súd. Prihláška musí byť doručená správcovi aj súdu do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Na prihlášku doručenú po lehote alebo doručenú v lehote len správcovi alebo len súdu sa v konkurze neprihliada.

Podľa § 29 ods. 1, 6 ZKR, pre každú pohľadávku musí byť predložená samostatná prihláška. V prihláške sa vždy uvedie meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa a úpadcu, právny dôvod vzniku pohľadávky, poradie uspokojenia pohľadávky zo všeobecnej podstaty a suma pohľadávky s rozdelením na istinu a príslušenstvo, a príslušenstvo s rozdelením podľa právneho dôvodu vzniku; prihláška sa podáva na predpísanom tlačive, ktoré musí byť datované a podpísané veriteľom. Ak prihláška tieto údaje neobsahuje, nie je podaná na predpísanom tlačive alebo nie je datovaná alebo podpísaná, na prihlášku sa v konkurze neprihliada. K prihláške sa pripájajú listiny preukazujúce údaje uvedené v prihláške. Ak sa prihlasuje postúpená pohľadávka, k prihláške sa pripoja aj listiny preukazujúce nadobudnutie pohľadávky veriteľom.

Podľa § 31 ods. 1 prihlásené pohľadávky správca priebežne zapisuje do zoznamu pohľadávok. Podľa § 31 ods. 2 ZKR, z dôvodu vysokého počtu prihlášok môže súd lehotu na zostavenie konečného zoznamu pohľadávok na návrh správcu predĺžiť. O predĺžení lehoty na zostavenie konečného zoznamu pohľadávok môže súd rozhodnúť aj bez návrhu správcu aj vtedy, ak počas tejto lehoty odvolá správcu z funkcie. Ak súd rozhodne o predĺžení lehoty na zostavenie konečného zoznamu pohľadávok, o rovnaký čas sa predlžuje aj lehota na popieranie pohľadávok a lehota na zvolanie prvej schôdze veriteľov.

Podľa § 32 ods. 1 ZKR, každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu a zoznamom záväzkov úpadcu. Správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie.

Podľa § 32 ods. 3 ZKR, ak správca pri skúmaní prihlásenej pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť.

Podľa § 32 ods. 4 ZKR, prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok. Ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Ak správca poprie pohľadávku čo do poradia, v zozname pohľadávok uvedie aj uznané poradie prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou počas konkurzu sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej poradia alebo výšky.

Podľa § 32 ods. 6 ZKR, veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou proti správcovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, poradie, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške.

Podľa § 32 ods. 9 ZKR, rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení popretej pohľadávky sa popretá pohľadávka v rozsahu určenom súdom považuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu sa na popretú pohľadávku v konkurze neprihliada.

Podľa § 199 ods. 9 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré 12Cbi/34/2014-148

sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.

12. Súd v prvom rade skúmal, či v danom prípade bola dodržaná zákonná lehota pre podanie incidenčnej žaloby. V tomto prípade účinky vyhlásenia konkurzu nastali ku dňu 22.01.2014, pričom správca konštatoval, že veriteľ- žalobca si pohľadávku prihlásil v zákonnej lehote. Správca pohľadávku poprel dňa 26.05.2014, doručené oznámenie žalobcovi 09.06.2014. Veriteľ si uplatnil svoje právo proti správcovi na súde žalobou podanou dňa 09.07.2014 na miestne nepríslušnom súde, avšak na v súlade s ustanovením § 32 ods. 9 podanie sa považuje za riadne podanie v lehote a teda v zákonom stanovenej lehote.

13. Súd považuje za potrebné uviesť, že v § 32 uvádza, že správca je pri popretí povinný jednoznačne vyjadriť aj dôvod a rozsah popretia pohľadávky, pričom obmedzenie popretia len na určitý dôvod alebo na určitý rozsah znamená právnu fikciu uznania pohľadávky v nepopretom rozsahu. Je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze (§ 32 ods. 17 a § 95 ods. 1 konkurzného zákona). Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne, alebo v určitej časti, alebo v určitom poradí).

14. Keďže správca ako dôvod popretia uviedol, dôvody vecné tak ako je uvedené vyššie v odseku 4) rozsudku, súd popretie považuje za účinné. Úlohou súdu v tomto konaní bolo posúdiť správnosť a opodstatnenosť úkonu správcu. Nie je povinnosťou súdu (dokonca ani jeho možnosť) v incidenčnom konaní suplovať povinnosti správcu a preskúmavať celú pohľadávku čo do právneho dôvodu a výšky s poukazom na predložené listinné dôkazy. Súd preskúmava iba dôvody - relevantnosť dôvodov pri popretí pohľadávky čo do právneho dôvodu ich vzniku, výšky, vymáhateľnosti alebo poradia. Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ - navrhovateľ uplatňoval pohľadávku proti dlžníkovi (odporcovi) a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. V konkurze si veritelia uplatňujú pohľadávky osobitne určeným postupom u správcu (§ 32 , ktorému patrí ich preskúmanie a prvotné „rozhodnutie“ (vyjadrenie) o tom, či v konkurze budú alebo nebudú uspokojené.

15. Z vykonaného dokazovania na základe uvedených právnych predpisov a v záujme spravodlivého rozhodovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná nedôvodne.

16. V incidenčnom spore o určenie pohľadávky popretej čo do právneho dôvodu a výšky, leží dôkazné bremeno na veriteľovi spornej pohľadávky, ktorý je žalobcom. Je povinnosťou veriteľa preukázať, že sporná pohľadávka existuje z dôvodov a najviac v rozsahu, ako to uviedol v prihláške pohľadávky.

17. Povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v zmysle § 132 a nasl. sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej a v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom v zmysle § 179, 180 je povinnosť predložiť dôkazy tak, aby súd mohol rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

18. Súd konštatuje, že zo strany PZ žalobcu nebolo splnené preukázanie tvrdenia, že prihlásená pohľadávka nebola uspokojená zo strany úpadcu. V prospech žalovaného svedčí skutočnosť, že evidoval v účtovníctve úpadcu rezervnú položku v prospech žalobcu teda nebola spochybnená spolupráca medzi nimi, avšak nebolo žalobcom preukázané, že by poskytol služby nad rámec sumy rezervnej položky. Na druhej strane argument, že výška rezervnej položky ( teda za činnosť žalobcom

vykonávanú, ale nefakturovanú riadne iba zálohami ) nie je argumentom v prospech žalobcu, nakoľko ten vystavoval faktúry na zaplatenie. Samotný fakt, že položky v účtovníctve zostali v priereze niekoľko rokov otvorené je len na ťarchu žalobcu, ktorý si svoju povinnosť vystaviť faktúry nesplnil. Skutočnosť, že zálohy museli byť riadne zúčtované, čo vylučovala skutočnosť otvorených položiek v priebehu viacerých rokov potvrdila aj svedkyňa pani Matuška ( pojednávanie 18.06.2018 str. 129), ktorá viedla administráciu dokladov - faktúr úpadcu. Taktiež uviedla, že nedoplatky sa uhrádzali v nasledujúcom roku. Uvedený postup potvrdila aj konateľka úpadcu pani Kohútova ( pojednávanie 09.04.2018 str. 117), že finančné vysporiadanie sa udialo v nasledujúcom roku. Na základe uvedeného nebolo preukázané, že žalobcovi vznikol nárok v sume pohľadávky, ani skutočnosť, že by zálohové platby vyplatené žalobcovi boli započítané s inými nárokmi. Túto nepresnosť malo odstrániť spárovanie všetkých platieb učinených úpadcom od roku 2007, čo vzhľadom k stavu účtovníctva súd vyhodnotil ako nehospodárne bez vypovedanej schopnosti k nároku žalobcu. Započítanie zostatku sumy v rámci saldo konta korešponduje s predloženými nárokmi uplatnenými žalobcom. V tejto súvislosti súd nepožadoval, aby žalobca vykonal negatívne dokazovanie, teda že plnenie neobdržal, čo by bolo v rozpore s „ procesnou rovnosťou zbraní strán sporu“ nakoľko je zrejmé, že žalobcovi bolo preddavkovo uhrádzané, teda plnenie prijal, avšak samotný žalobca nepreukázal ako s týmto plnením naložil, v prospech ktorých faktúr. Preto ani nebolo preukázané, že by predložené faktúry spolu s prihláškou zostali neuhradené, nakoľko preddavky boli spotrebované / započítané na iné faktúry žalobcu. V tejto súvislosti súd nad rámec úvah súvisiacich priamo s konaním podotýka, že samotný konateľ žalobcu bol spoločníkom úpadcu a teda pri rešpektovaní správania sa riadneho hospodára mal vedomosť/ mal mať vedomosť o vedení účtovníctva úpadcu, sám pôsobil v cestovnom ruchu resp. spôsobu vedenia účtovníctva, tým sa takáto obrana javí byť účelová a súd v konečnom rozhodovaní na ňu neprihliadal.

12Cbi/34/2014-149

19. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca v konaní neosvedčil právny dôvod určenia pohľadávky vo výške 556 074,89 EUR, uplatnenej žalobcom v prihláške do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 6K/67/2013 zapísanej v zozname pohľadávok úpadcu, a preto žalobu zamietol v celom rozsahu s tým, že správca v rámci výkonu svojej činnosti riadne posúdil daný stav, s náležitou starostlivosťou zhodnotil skutkové okolnosti vykonal všetky úkony potrebné na jeho zistenie -osobným výsluchom konateľa úpadcu a zabezpečením dostupných výpisov z účtu úpadcu a spracovaním účtovnej evidencie.

20. V danom prípade po posúdení veci a na vec sa vztˇahuju´cich rozhoduju´cich skutkovy´ch zisteni´ aplikujúc vyššie uvedené právne predpisy súd dospel k za´veru, zˇe žaloba je nedôvodná, je potrebné a spravodlivé ju zamietnuť.

S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

21. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej aj ako „ CSP“) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Súd aplikujúc zásada úspechu v konaní podľa ustanovenia § 255 priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania potrebných na úspešnú obranu práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Nárok na náhradu trov konania súd priznal žalovanému voči žalobcovi v celom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania, ako je to uvedené vo výroku toho rozsudku.

Poučenie:

: Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).