Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16P-297-2017.pdf
PDF · 122.63 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/297/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci mal. T. Q., M.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, Odborárov 53, dieťa rodičov: matky I. B.Á., M.. XX.XX.XXXX, Q. U. XXX a otca T. Q., M.. XX.XX.XXXX, Q. Č., Q. XX, Q., o návrhu matky na úpravu práv a povinností, takto
rozhodol:
Z v e r u j e sa mal. T. Q., M.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. T. výživným vo výške 50,- Eur mesačne, počnúc od 03.10.2017, ktoré výživné je otec p o v i n n ý uhrádzať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.
Zaostalé výživné zo strany otca na mal. T. za obdobie od 03.10.2017 do 31.08.2018 v celkovej výške 476,77 Eur je otec p o v i n n ý uhrádzať k rukám matky spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 14,- Eur, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej z nich.
V prevyšujúcej časti súd návrh matky z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Matka maloletého dieťaťa podala na tunajšom súde dňa 03.10.2017 návrh, ktorým žiadala, aby mal. T. bol zverený do jej osobnej starostlivosti a aby otec maloletého bol zaviazaný povinnosťou prispievať na jeho výživu sumou 100,- EUR od 01.06.2017.
2. Návrh odôvodnila tým, že uznesením tunajšieho súdu č. 15P/312/2015 bolo konanie o úpravu práv a povinností k maloletému zastavené z dôvodu, že s otcom maloletého obnovili spolužitie. Ona odišla so synom za jeho otcom do Českej republiky. V mesiaci máj 2017 sa vrátila opäť na Poráč k svojim rodičom, nakoľko vzťahy medzi nimi (t.j. ňou a otcom dieťaťa) boli narušené. Otec dobrovoľne prispieva na výživu syna sumou 20,- EUR. Ona je na rodičovskom príspevku a poberá aj prídavok na deti. Z predchádzajúceho vzťahu má vyživovaciu povinnosť k synovi R. B., M.. XX.XX.XXXX. Rozsudkom tunajšieho súdu ma tento maloletý určené výživné vo výške 50,- EUR. Sumu výživného, ktorú jej otec zasiela, nepostačuje na základné životné potreby.
3. Otec maloletého sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 12.04.2018, v ktorom uviedol, že jeho príjem je vo výške cca 15.000,- Kč. Z toho má exekučne sťahované výživné v sume 1.500,- Kč na dcéru F. U., ďalej ešte 700,- Kč na dcéru F. Q. a na syna A. Q. sumu 700,- Kč a na dcéru P. L. 1.000,- Kč, takže mu veľa peňazí nezostáva. Dosiaľ posielal na Slovensko výživné na syna T., ale teraz od nového roka (2018) mu na pošte povedali, že to nejde posielať. Žiadal, aby mu matka maloletého dala číslo účtu, na ktorý jej má posielať peniaze. Žiadal, aby mu súd určil výživné len vo výške 20,- EUR na syna.
4. V rámci svojho účastníckeho výsluch realizovaného cestou dožiadaného súdu určil adresu, na ktorú mu majú byť súdne zásielky zasielané a to Q. XX, G.. M. T.Č., avšak z uvedenej adresy sa následne súdu súdne zásielky adresované otcovi, ktorými ho predvolával na pojednávanie, nevrátili. Inú adresu svojho pobytu súdu neoznámil a na území Slovenska má otec vedenú adresu, ako bezdomovec v obci Poráč.
5. Súd preto predvolanie na pojednávanie na deň 03.09.2018, na ktorom súd rozhodol vo veci samej, otcovi doručil okrem ním uvedenej adresy v Českej republike aj postupom podľa § 106 ods. 3 Civilného sporového poriadku, teda oznámením predvolania na pojednávanie na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu, pričom písomnosť sa v takomto prípade považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Dňa 28.06.2018 súd v uvedenom konaní vyvesil na úradnej tabuli súdu a zároveň v ten istý deň zverejnil aj na svojej webovej stránke oznámenie termínu pojednávania. V zmysle § 106 ods. 3 CSP sa vyššie uvedené súdne písomnosti považovali za doručené otcovi maloletého dňa 12.08.2018. Z adresy otca ním uvedenej v Českej republike sa súdna zásielka nevrátila.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca cestou dožiadaného súdu v Českej republike, oboznámením sa listinnými dôkazmi, predovšetkým s rodným listom maloletého dieťaťa, so správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Sociálnej poisťovne, zamestnávateľa otca, ako aj listinnými dokladmi obstaranými dožiadaným súdom v Českej republike a zistil tento skutkový stav veci:
7. Podľa rodného listu maloletého T., jeho rodičmi sú matka I. B., M.. XX.XX.XXXX a otec T. pôvodne Q., rodený U., M.. XX.XX.XXXX. Toho času otec maloletého používa priezvisko „Q. “.
8. Matka spolu s maloletým T. a svojim ďalším maloletým synom R. B. býva u svojich rodičov v rodinnom dome, kde je izba a veľká kuchyňa. V dome je aj sociálne zariadenie. Na domácnosť rodičom prispieva mesačne sumou 50,- Eur. Kultúra bývania a hygiena domácnosti sú na dobrej úrovni.
9. Matka maloletého poberá rodičovský príspevok, ktorý sa jej v čase podania návrhu vyplácal vo výške 213,20 Eur a tiež poberá prídavky na deti, ktoré sa jej v čase podania návrhu vyplácali vo výške 47,04 Eur.
10. Matka má z predchádzajúceho vzťahu vyživovaciu povinnosť k už vyššie uvedenému synovi R. B.G., M.. XX.XX.XXXX, na ktorého bolo súdom určené výživné vo výške 50,- Eur, ktoré si však jeho otec neplní.
11. Otec maloletého dlhodobo už takmer 20 rokov žije v Českej republike. Dňa 07.10.2017 uzavrel nové manželstvo a prijal priezvisko „Q.“. Spolu s jeho terajšou manželkou, T. Q., žijú v spoločnej domácnosti v rodinnom dome, ktorého vlastníkom je jeho terajšia manželka. Spolu s nimi v uvedenej domácnosti žijú aj 4 nezaopatrené deti jeho manželky, a to M. (XX D.), Y. (XX D.), J. (XX D.) J. J. (X D.) C., ktoré jej boli zverené príslušnými rozhodnutiam Okresných súdov Ostrava, resp. Nový Jíčin. Náklady na túto ich domácnosť sa podľa výpovede otca maloletého pohybujú vo výške 5.000,- Kč, pričom ešte za rok si musia našetriť na kúrenie, čo predstavuje investíciu vo výške cca 30.000,- Kč ročne.
12. Otec maloletého bol v období od 01.07.2016 do 30.06.2017 vedený ako zamestnanec spoločnosti K. U. K., P..D..G.., kde mu skončil pracovný pomer u tohto zamestnávateľa podľa záznamov vedených Úradom práce ČR - kontaktní pracoviště Valašské Meziřičí, uplynutím doby určitej. Podľa účastníckej výpovede samotného otca ho však údajne skončil dohodou, pretože v tom čase už býval v Q. a nemohol denne dochádzať až do Valašského Meziříči, čo bola vzdialenosť cca 50 km na jednu cestu.
13. V čase od 01.07.2017 do 22.10.2017 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradu práce ČR - kontaktní pracoviště Valašské Meziřičí, pričom uvedeným úradom mu za uvedené obdobie bola vyplácaná podpora v nezamestnanosti a to za mesiace júl 2017 (dňa 10.08.2017) a august 2018 (dňa 12.09.2017) vo výške 11.560,- Kč, za mesiac september 2017 (dňa 10.10.2017) vo výške 8.892,- Kč a za mesiac október 2017 (dňa 09.11.2017 vo výške 6.311,- Kč.
14. V období od 23.10.2017 do 17.12.2017 bol zamestnaný u spoločnosti L., P.. P. D..G.., Nový Jičín, kde bol zamestnaný na dobu určitú po dobu dočasného pridelenia, pričom jeho pracovný pomer skončil preto, nakoľko nebol zadávateľom ďalej požadovaný. Za mesiac október 2017 dosiahol čistú mzdu vo
výške 5.366,- Kč, za mesiac november 2017 vo výške 4.927,- Kč a za mesiac december 2017 vo výške 7.240,- Kč. Podľa jeho účastníckej výpovede však ukončenie tohto pracovného pomeru inicioval on samotný a tento sa ukončil dohodou, nakoľko si hľadal lepšie platené pracovné miesto.
15. Od 03.01.2018 je otec zamestnancom spoločnosti K. T. P..D..G.., u ktorej za obdobie od januára 2018 do mája 2018 vrátane dosiahol čistý priemerný mesačný príjem vo výške 17.914,- Kč. Podľa jeho účastníckej výpovede čistý priemerný mesačný príjem u tohto zamestnávateľa dosahuje vo výške 15.000,- Kč a pokiaľ pracuje nadčasy tak si zarobí do 18.000,- Kč.
16. Otec maloletého v Českej republike nevlastní žiaden nehnuteľný majetok. Od 11.04.2017 je vedený, ako vlastník a prevádzkovateľ osobného motorového vozidla zn. Škoda Felícia, rok prvej evidencie 1995. Zároveň je vedený ako vlastník a prevádzkovateľ aj ďalších osobných motorových vozidiel a to zn. VAZ 2101 od 15.03.2000, zn. VAZ 21011 od 19.03.2003 a Ford Siera od 27.07.2015. K týmto trom posledným motorovým vozidlám vo svojej výpovedi uviedol, že už fyzicky neexistujú, neužíva ich, len sú formálne stále registrované a on ich už odovzdal na vrakovisko.
17. Podľa jeho účastníckej výpovede má dlhy v celkovej výške cca 200.000,- Kč, ktoré mu vznikli z pôžičiek, ktoré nezvládal splácať. Má tiež dlhy na výživnom voči jeho deťom.
18. Otec maloletého má okrem samotného mal. T. vyživovaciu povinnosť ešte k ďalším štyrom nezaopatreným maloletým deťom. A to k mal. F. U., M.. XX.XX.XXXX, vo vzťahu ku ktorej je mu z jeho súčasného príjmu exekučne sťahované bežné výživné vo výške 1.500,- Kč mesačne, a zároveň má voči nej aj podlžnosť na výživnom, ktorá je mu z jeho príjmu takisto exekučne sťahovaná, pričom za mesiac január 2014 mu na tento dlh bola zrazená suma 3.251,- Kč, za mesiac február 2018 suma 3.922,- Kč, za mesiac marec 2018 suma 5.496,- Kč, za mesiac apríl 2014 suma 7.358,- Kč, za mesiac máj 2018 suma 7.145,- Kč a za mesiac jún 2018 suma 7.425,- Kč. Ďalej má otec vyživovaciu povinnosť k mal. F. Q., M.. XX.XX.XXXX J. L.. A. Q., M.. XX.XX.XXXX, na ktorých má podľa jeho výpovede rozsudkom Okresního soudu ve Vsetíne prispievať výživným po 500,- Kč mesačne na každé z nich. Napokon má otec vyživovaciu povinnosť aj k mal. P. L., M.. XX.XX.XXXX, ku ktorej má podľa jeho písomného vyjadrenia vyživovaciu povinnosť vo výške 1.000,- Kč mesačne.
19. Maloletý T. je útleho veku, je odkázaný na celodennú starostlivosť matky. Nosí plienky, ktoré mesačne zakupuje v hodnote okolo 40,- až 50,- Eur, zároveň zakupuje detskú drogériu a ostatné osobné potreby. V prípade ochorenia syna dokupuje lieky a odporúčané vitamíny. K nevyhnutným výdajom na maloletého patria aj výdavky na zakupovanie oblečenia, obuvi ale aj stravy. Matka sa so synom zúčastňuje vyšetrení u pediatra. Syn je zdravý a prekonal len detské bežné ochorenia.
20. Otec maloletého na výživu mal. T. dňa 16.06.2017 zaslal čiastku 15,- EUR, ktorú matka maloletého obdržala dňa 28.06.2017, dňa 12.07.2017 zaslal sumu 20,- EUR, ktorú matka maloletého obdržala dňa 20.07.2017, dňa 16.08.2017 zaslal čiastku 20,- EUR, ktorú matka obdržala dňa 25.08.2017, dňa 18.09.2017 zaslal čiastku 30,-EUR, ktorú matka obdržala dňa 02.10.2017, dňa 16.10.2017 zaslal čiastku 20,- EUR, ktorú matka obdržala dňa 24.10.2017 a dňa 21.11.2017 zaslal čiastku 20,- EUR, ktorú matka obdržala 21.12.2017. Iným výživným už neprispel. S matkou maloletého podľa jeho výpovede nie je v kontakte a ani nie je reálne, aby syna navštevoval. Nenavrhuje žiadnu úpravu jeho styku so synom.
21. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
22. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
23. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
24. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
25. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
26. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
27. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
28. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
29. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
30. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)
31. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
32. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
33. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
34. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa, podľa opatrenia MPSVaR SR č. 173/2017 Z.z. počnúc od 1.7.2017 suma alebo úhrn súm 91,06 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa a podľa opatrenia MPSVaR SR č. 196/2018 Z.z. počnúc od 1.7.2018 suma alebo úhrn súm 93,61 EUR mesačne.
35. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa do 30.6.2017 predstavovala čiastku 27,13 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa, počnúc od 1.7.2017 predstavuje čiastku 27,32 EUR na
jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa a počnúc od 1.7.2018 predstavuje čiastku 28,08 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
36. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
37. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
38. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
39. Podľa § 111 CMP ,v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o
b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností, c) výžive maloletého.
40. Podľa § 120 ods. 1 CMP, súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b) až d), h) a i), inak rozhoduje vo veci samej uznesením.
41. Podľa § 112 ods. 1 CMP, na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.
42. Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.
43. Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.
44. Podľa § 38 ods. 2 CMP, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
45. Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
46. Podľa § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
47. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, avšak nie v plnom rozsahu, pokiaľ ide o ňou uplatnenú výšku výživného.
48. Pokiaľ šlo o zverenie mal. T. do osobnej starostlivosti matky, súd mal preukázané z vykonaných dôkazov, že rodičia maloletého toho času nežijú spolu , ani nevedú spoločnú domácnosť, nakoľko otec maloletého žije v Českej republike zo svojou novou manželkou. Z týchto dôkazov tiež vyplynulo, že maloletý v súčasnej dobe je v starostlivosti matky, ktorá sa o maloletého riadne stará a vo výkone tejto jej
starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Otec o toto dieťa nejaví absolútne žiaden záujem. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, preto súd mal. T. zveril do osobnej starostlivosti matky.
49. Pokiaľ ide o výživné na túto maloletého, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
50. Do rodiny matky je vyplácaný rodičovský príspevok vo výške 213,20 EUR mesačne a prídavok na mal. dieťa vo výške 47,04 EUR mesačne. Matka má ešte jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
51. Otec maloletého je toho času zamestnaný s priemerným mesačným príjmom vo výške cca 17.914,- Kč, čo v prepočte na menu EURO pri kurze dňa 03.09.2018 , ktorý je 1,- EURO = 25,749 CZK, predstavuje sumu cca 695,72 EUR. Má však vyživovacie povinnosti k ďalším štyrom nezaopatreným deťom, u ktorých sa táto pohybuje vo výške 3.500,- Kč, čo v prepočte na menu EURO pri kurze dňa 03.09.2018 , ktorý je 1,- EURO = 25,749 CZK predstavuje sumu cca 135,93 EUR.
52. Nebolo preukázané, že by otec z hľadiska jeho majetkových pomerov vykazoval nejaký zvýšený majetkový štandard. Toho času nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, je vlastníkom staršieho motorového vozidla zn. Škoda Felícia, rok výroby 1995, ktoré si obstaral v roku 2017. Je síce vedený, ako vlastník aj ďalších troch osobných motorových vozidiel, avšak podľa jeho výpovede tieto už fyzicky neexistujú a boli zošrotované a súdu, vzhľadom na značku týchto vozidiel a dátum ich nadobudnutia otcom dieťaťa, sa javí toto tvrdenie otca za pravdivé.
53. Podľa otca tento má mať aj podlžnosti v celkovej výške cca 200.000,- Kč z úverov a pôžičiek, ktoré nezvládla splácať, čo však z hľadiska určenia výživného na maloletého syna súd nepovažoval za relevantné, nakoľko výživné na maloleté dieťa má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami povinného rodičia pokiaľ tieto nie sú nevyhnutné na zabezpečenie jeho základných životných potrieb, čo otec súdu ohľadom splácania týchto jeho podlžnosti nepreukázal. Súd tak bral len do úvahy otcom uvádzanú nákladovú položku na bývanie vo výške 5.000,- Kč mesačne a na zabezpečenie vykurovania vo výške 30.000,- Kč ročne, po ich rozrátaní na všetkých členov domácnosti, ktorú spoločne s otcom maloletého obývajú (t.j. jeho manželku a jej štyri nezaopatrené deti).
54. Pokiaľ ide o nákladové položky na dieťa, k tomu je potrebné uviesť, že mesačné vyčíslenie takýchto nákladov má predstavovať vyčíslenie všetkých jeho pravidelných a nepravidelných potrieb tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto náklady bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa.
55. Súd tiež konštatuje, že rodič, ktorý je platobným miestom pre výživné musí zabezpečiť, že v čase, keď nastane aktuálna potreba takýto náklad uplatniť, bude mať dostatok prostriedkov na jeho úhradu nakumulovaných z pravidelných mesačných príspevkov druhého rodiča. To znamená, že aj prípadný zvýšený jednorazový výdavok matky na nákup oblečenia, nepravidelnú úhradu liekov či cestovného k lekárovi pre dieťa nemôže byť argumentom na neúmerné výživné, pretože takáto položka má byť
správne rozrátaná na dlhšie obdobie, spravidla jedného roka. Na druhej stráne súd nemôže tieto výdavky odignorovať, ale na ne prihliadal z hľadiska ich prípadného rozrátania na príslušné mesiace.
56. Z prezentovaných nákladov na maloletého T. vyplynulo, že tieto tvoria náklady na plienky v hodnote okolo 40,- až 50,- Eur mesačne, na detskú drogériu a samozrejme aj na stravu a oblečenie a obuv, patrí sem aj pomerná časť nákladov na bývanie, ktoré matka uhrádza svojim rodičom, u ktorých býva.
57. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletého, prihliadajúc na skutočnosť, že maloletý je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletému takto nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, súd ustálil výšku výživného na syna Jozefa na sumu 50,- EUR mesačne, na ktorú ho zaviazal prispievať k rukám matky mal. dieťaťa, a v prevyšujúca časti súd návrh matky zamietol.
58. Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 03.10.2017, teda odo dňa, kedy matka podala tento návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému. Súd v danom prípade skúmal podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine, existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa umožňujúcich zvýšenie výživného spätne pred dňom podania návrhu. V tejto súvislosti poznamenáva, že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod. V danom prípade súd na strane matky takéto relevantné ospravedlňujúce dôvody nezistil, a preto jej návrh v času o určenie výživného za obdobie od 01.07.2017 do 02.10.2017 (t.j. do dňa predchádzajúceho dňu podania návrhu na tunajšom súde) zamietol.
59. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na maloleté dieťa za uplynulé obdobie od 03.10.2017 vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 03.10.2017 do 31.08.2018 v celkovej výške 476,77 Eur, ktoré súd otcovi uložil zaplatiť v mesačných splátkach po 14,- Eur spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania s ich úhradou.
60. Tento nedoplatok na výživnom na maloleté dieťa bol vyčíslený ako súčet sumy určeného výživného vo výške 50,- EUR mesačne za mesiace november 2017 až august 2018 vrátane a pomernej časti určeného výživného za október 2017 zodpovedajúcej 29 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 03.10.2017 do 31.10.2017), čo predstavovalo čiastku 46,77 EUR (t.j. 50,- EUR/ 31 dní x 29 dní).Celková suma zaostalého výživného tak predstavovala sumu 496,77 EUR (t.j. 50,- x 9 mesiacov + 46,77 EUR).
61. V konaní bolo preukázané že otec za obdobie od podania návrhu, teda za obdobie od 03.10.2017 (od ktorého súd priznával výživné) do dňa rozhodovania súdu, t.j. do 03.09.2018 nespochybniteľne uhradil na výživu syna sumu po 40,- EUR, kedy dňa 16.10.2017 zaslal čiastku 20,- EUR, ktorú matka obdržala dňa 24.10.2017 a dňa 21.11.2017 zaslal čiastku 20,- EUR. Ostatné ním súdu dokladované realizované úhrady realizoval pred relevantným obdobím, ktoré súd bral na zreteľ pri určení výživného, preto súd na tieto ďalšie úhrady neprihliadal.
62. Po započítaní otcom realizovanej úhrady výživného v sume 40,- EUR na vyššie uvedené zaostalé výživné, následne súd dospel k celkovej výške dosiaľ neuhradeného zaostalého výživného zo strany otca za uvedené obdobie (t.j. 496,77 EUR - 40,- EUR = 476,77 EUR), na úhradu ktorého ho zaviazal.
63. Súd povolil otcovi zaostalé výživné splácať k rukám matky maloletého syna v mesačných splátkach po 14,- EUR, berúc na jednej strane do úvahy celkovú sumu dlžného zaostalého výživného zo strany otca na syna a jeho súčasne osobné, majetkové pomery a príjmy, a na strane druhej aj skutočnosť, aby splácanie tohto dlhu otca na výživu syna nepredstavovalo neúmerne dlhu dobu, v prípade dodržania splátkového kalendára mohlo byť na syna uhradené najneskôr do troch rokov od rozhodnutia v tejto
veci. V prípade, ak otec tento splátkový kalendár nebude dodržiavať, vznikne mu povinnosť uvedené dlžné výživné uhradiť naraz.
64. Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 31.08.2018, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac september 2018 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku ešte nenastala.
65. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
66. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
67. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
68. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 CMP súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.