Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40C/37/2018

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. M. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ľ. R. 6, XXX XX F. W., 2/ C. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ľ. R. 6, XXX XX F. W., obaja zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o. so sídlom Ernestova bašta 2, 940 01 Nové Zámky, IČO: 36 857 751, proti žalovanej: E. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. - C., zastúpená JUDr. Romanom Juríkom, advokátom so sídlom Jazerná 19, 940 71 Nové Zámky, o vypratanie nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

I. Súd konanie zastavuje.

II. Súd žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne priznáva vrátenie súdneho poplatku za žalobu v sume 92,80 eura, ktorý im bude vrátený prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia Slovenskej pošte, a.s..

III. Žalobcovia 1 a 2/ majú spoločne a nerozdielne voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou domáhali, aby súd uložil žalovanej povinnosť vypratať nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v okrese F. W., v obci F. W., v katastrálnom území F. W., vedenou na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra „C“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 230 m2, parcela registra „C“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 224 m2, parcela registra „C“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 226 m2, bytový dom súpisného čísla XXXX na parcele č. XXXX, bytový dom súpisného čísla XXXX na parcele č. XXXX, bytový dom súpisného čísla XXXX na parcele č. XXXX, byt č. X na prízemí vchodu č. 6, na K. Ľ. R. v F. W., so všetkými ich súčasťami a príslušenstvom s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku o veľkosti 8132/434025 (ďalej len „nehnuteľnost“). Poukázali na to, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, ktorú na základe nájomnej zmluvy zo dňa 15.04.2017 prenajali žalovanej. Nakoľko žalovaná neplatila nájomné v zmysle zmluvy riadne a včas, odstúpili od nájomnej zmluvy listom zo dňa 18.01.2018 a žalovanú vyzvali na vypratanie nehnuteľnosti v lehote do 31.01.2018, čo však žalovaná neurobila.

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe okrem iného uviedla, že žaloba sa stala medzičasom neaktuálna, keďže si musela napriek platne uzavretej nájomnej zmluve (žalovaná spochybnila platnosť odstúpenia od nájomnej zmluvy žalobcami) obstarať nové bývanie. Dôvodom sťahovania žalovanej nie je uznanie nároku žalobcov, ale fakt, že dňa 06.04.2018 dodávateľ elektriny ZSE Energia, a.s., odpojil nehnuteľnosť od dodávky elektrickej energie, pretože žalobcovia zrušili odberné miesto a znemožnili žalovanej platiť si samej za elektrinu. Z procesného hľadiska konanie zavinili žalobcovia.

3. Pred začatím pojednávania podaním doručeným súdu dňa 19.06.2018 žalobcovia zobrali žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaná sa ku dňu 07.06.2018 odsťahovala z nehnuteľnosti. Keďže k zastaveniu konania prišlo v dôsledku konania žalovanej, uplatnili si náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Žalovaná uviedla, že už vo vyjadrení k žalobe poukázala na neplatnosť odstúpenia od zmluvy a na nepravdivé skutkové tvrdenia žalobcovo o jej údajnom dlhu súvisiacom s nájmom nehnuteľnosti. Od samého začiatku bola zrejmá zjavná bezdôvodnosť žaloby, celé konanie zavinili výlučne žalobcovia a aj procesná vina na zastavení konania je výlučne na žalobcoch. Poukázala na to, že hlavným dôvodom vysťahovania sa z bytu bolo úmyselné odpojenie bytu od dodávky elektriny, hoci mala platnú nájomnú zmluvu. Uviedla tiež, že žalobcovia zavinili aj odpojenie dodávky pitnej vody, za obnovenie ktorej zaplatila dodávateľovi sumu 773 eur.

5. Keďže žalobcovia zobrali žalobu v celom rozsahu späť ešte pred začatím pojednávania, súd konanie v zmysle ustanovenia § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) zastavil a zároveň žalobcom vrátil súdny poplatok za žalobu krátený o 6,70 eura v zmysle § 11 ods. 3 prvá veta v spojení s § 11 ods. 4 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

6. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p., keď dospel k záveru, že žalovaná procesne zavinila zastavenie konania, preto priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu žalobcom, ktorí sú na plnenie oprávnení spoločne nerozdielne. K procesnému zavineniu žalovanej na zastavení konania súd uvádza, že ustanovenie § 256 ods. 1 C.s.p. vychádza z ustanovenia zrušeného § 146 ods. 2 O.s.p., a hoci to v jeho texte nie je výslovne uvedené, kritéria pre posudzovanie zavinenia na zastavení konania v prípade, že sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, zostali rovnaké. Preto je aj naďalej použiteľná doterajšia judikatúra týkajúca sa výkladu a aplikácie § 146 ods. 2 C.s.p., v zmysle ktorej pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej aj žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 146 ods. 2 OSP /teraz § 256 ods. 1 C.s.p./ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. septembra, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010). Z previazanosti § 146 ods. 1 písm. c) OSP s § 146 ods. 2 OSP /teraz § 256 ods. 1 C.s.p./ vyplýva, že ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku chovania odporcu (žalovaného) k požiadavkám navrhovateľa (žalobcu). Ide teda o to, či sa navrhovateľ domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol navrhovateľ v meritórnom konaní úspešný, alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. mája 2014, sp. zn. 7 M Cdo 1/2014). Zavinenie je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. októbra 2008, sp. zn. 5 M Cdo 12/2008). Podľa druhej vety § 146 ods. 2 O.s.p. je povinný hradiť trovy konania odporca, ak bol návrh, ktorý bol podaný dôvodne, vzatý späť pre správanie odporcu vo vzťahu k požiadavkám navrhovateľa, pričom obidve tieto podmienky, t.j. dôvodnosť návrhu na začatie konania a správanie odporcu musia byť splnené súčasne. Pokiaľ ide o správanie odporcu, potom musí ísť výlučne o správanie samotného odporcu, nie o správanie niekoho iného alebo o správanie oboch účastníkov. O dôvodnosti podania návrhu je treba uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania odporcu k požiadavkám navrhovateľa, čo znamená, že návrh je podaný dôvodne najmä v prípade, kedy odporca po začatí konania navrhovateľa uspokojí, a to aj vtedy, ak by uspokojil navrhovateľa, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. Ak má byť také správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu odporcu, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa odporca zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Pôjde teda o situáciu, kedy bola požiadavka navrhovateľa splnená neskorším správaním (konaním) odporcu bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd. Pritom medzi správaním odporcu a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. V tomto prípade má navrhovateľ právo, aby mu odporca nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Pokiaľ bol dôvodný návrh (žaloba) vzatý späť pre správanie druhého účastníka, nesmú ísť trovy konania na ťarchu navrhovateľa, aj keď ten svojím prejavom vôle zastavenie konania vyvolal. Z uvedeného potom vyplýva, že pri zodpovedaní otázky, ktorý

z účastníkov z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, je treba vychádzať z porovnania toho, čoho sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal (podľa petitu) a dôvodom späťvzatia žaloby. Ak je dôvodom späťvzatia návrhu podaného dôvodne správanie odporcu v súlade so žalobnou požiadavkou navrhovateľa, treba dospieť k záveru, že odporca zastavenie konania zavinil (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júla 2008, sp. zn. 3 M Cdo 3/2007).

7. Pokiaľ ide o otázku dôvodnosti podanej žaloby vo vzťahu k otázke procesného zavinenia na zastavení konania, súd poukazuje na vyššie citovanú judikatúru, v zmysle ktorej otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v konaní vo veci samej úspešný, alebo nie. Žaloba je podaná dôvodne najmä v prípade, kedy žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojí, a to aj vtedy, ak by uspokojil žalobcu, hoci k tomu nemal právnu povinnosť.

8. Z uvedeného je teda zrejmé, že nakoľko žalovaná po podaní žaloby žalobou tvrdenú povinnosť (vypratať nehnuteľnosť) splnila, uznala tým dôvodnosť podanej žaloby (z hľadiska procesného), a v tomto smere procesne zavinila zastavenie konania. Súd zdôrazňuje, že dôvodnosť podanej žaloby hodnotil výlučne z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva. Preto bol z tohto pohľadu irelevantný poukaz žalovanej na to, že odstúpenie od nájomnej zmluvy zo strany žalobcov bolo neplatné a že nemala žiadny dlh súvisiaci s nájmom nehnuteľnosti. Súd sa nezaoberal otázkou (nevykonával dokazovanie a nehodnotil vec z toho hľadiska), či by žalobcovia v konaní vo veci samej boli úspešní alebo nie (čo by navyše v tomto štádiu bolo absolútne nehospodárne a neúčelné, keďže by sa tým vlastne nahrádzala celá dôkazná činnosť súdu v konaní vo veci samej). Rovnako bez právneho významu bolo aj tvrdenie žalovanej o tom, že dôvodom jej vysťahovania sa z nehnuteľnosti bolo odpojenie nehnuteľnosti od dodávky elektrickej energie, ktoré zavinili žalobcovia. Okrem toho, že žalovaná toto svoje tvrdenie ničím nepreukázala, súd poukazuje na to, že podľa tvrdenia žalovanej mali žalobcovia zaviniť odpojenie nehnuteľnosti aj od dodávky pitnej vody, za obnovenie ktorej žalovaná zaplatila dodávateľovi sumu 773 eur. V tomto prípade teda žalovaná nepostupovala tak, ako v prípade odpojenia nehnuteľnosti od dodávky elektrickej energie, čo do značnej miery spochybňuje jej argument, že bola nútená sa vysťahovať z nehnuteľnosti. Ak bola totiž žalovaná presvedčená o tom, že nehnuteľnosť má právo aj naďalej užívať (na základe platnej nájomnej zmluvy), mohla uvedenú situáciu riešiť iným spôsobom ako vysťahovaním sa z nehnuteľnosti.

9. Súd tiež poukazuje na to, že v konaní nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by dávali predpoklad pre aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p. (nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa). Aplikáciu tohto ustanovenia žalovaná jednak nenavrhla (súdu je známe, že aplikácia tohto ustanovenia nie je viazaná na návrh strany), jednak ani netvrdila (a nepreukázala) existenciu žiadnych takých skutočností, ktoré by zakladali dôvodnosť aplikácie tohto ustanovenia a takéto skutočnosti v konaní ani nevyšli najavo.

10. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením,

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu v časti výrokov I. a III. možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Proti tomuto uzneseniu v časti výroku II. odvolanie nie je prípustné (§ 357 C.s.p.).