Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/1/2022

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcov 1/ T. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. -X. XX, 2/ J. K., nar. XX.X.XXXX, bytom R.- X. XX, 3/ F. Q. J., nar. X.X.XXXX, bytom G. republika, X. 7, V. XXX/ XX a 4/ L. J., nar. X.X.XXXX, bytom R. - X. XX, všetci zastúpení JUDr. Dušan Divko advokát, spol. s r.o., so sídlom Považská Bystrica, Šoltésovej 346/1 proti žalovaným 1/ Ing. L. I., nar. X.XX.XXXX, bytom X., Q. XXXX/XX, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Halagan, s.r.o., so sídlom Žilina, Framborská 253/21, 2/ Ing. G. B., nar. X.XX.XXXX, bytom R. - X. XXX, 3/ F. B., nar. X.X.XXXX, bytom R. - X. XXX, 4/ J. B., nar. XX.X.XXXX, bytom R. - X. XXX, 5/ F. B., nar. X.X.XXXX, bytom R. XXX a 6/ Slovenskej republike

- Okresný úrad Trenčín, o určenie, že nehnuteľnosti parí do dedičstva, na odvolanie žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. -84 zo dňa 07. septembra 2021 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovia 1/ až 4/ m a j ú voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

III. Žalobcom 1/ až 4/ sa náhrada trov odvolacieho konania voči žalovaným 2/ až 6/ n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že do dedičstva po nebohom L. J., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, patrí parcela KN C XXX orná pôda o výmere 1572 m2, zapísaná na LV č. XXX k. ú. X. v podiele 1/1 /výrok I./, žalobcovia 1/ až 4/ majú nárok na náhradu trov konania voči žalovanému l/ v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania je žalovaný 1/ povinný zaplatiť žalobcom 1/ až 4/ do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník /výrok II./ a žalobcom 1/ až 4/ súd nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 2/ až 6/ nepriznal /výrok III./.

2. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd uviedol, že žalobcovia 1/ až 4/ sa podanou žalobou proti žalovaným 1/ až 6/ domáhali určenia, že do dedičstva po nebohom L. J., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, patrí parcela KN C XXX orná pôda o výmere 1572 m2, zapísaná na LV č. XXX k. ú. X. v podiele 1/1, čo odôvodnili tým, že ich právny predchodca L. J., manžel žalobkyne 1/ a otec žalobcov 2/ až 4/ nadobudol po svojich rodičoch V. J. a A. J., rod. C. ich spoluvlastnícke podiely v pkn parc. XXX zapísanej vo vložke 126 katastrálne územie X., ktorá mala celkovú výmeru 12.229 m2 a ktoré podiely boli vydelené v miestach, ktoré zodpovedali parc. KNC XXX o výmere 1572 m2. Uvedené podiely odkúpili v roku 1944 od P. A. a na základe reálnej deľby z roku 1947 ich užívali a po ich smrti na základe dedenia po A. J., rod. C. na bývalom ŠN Považská Bystrica D 301/84 zdedil jej podiel L. J. a podiel V. J. na základe rozhodnutia ŠN Považská Bystrica D 930/70 tiež L. J.. A. L. J. zomrel dňa XX.X. XXXX, tak do konania vstupujú všetci zákonní dedičia v I. skupine manželka a 3 deti a chcú, aby bolo vlastníctvo k

parc. KNC XXX orná pôda vo výmere 1572 m2 katastrálne územie Prosné určené v celosti do dedičstva po nebohom manželovi a otcovi.

3. Súd vykonal v spore dokazovanie a zistil, že že na LV č. XXX k. ú. X. sú zapísaní ako vlastníci parcely KN C XXX orná pôda o výmere 1572 m2 pod por. č. 1 B. F. ( I.. I.) v podiele 1/16, pod por. č. 3 B. F. - žalovaná 5/ v podiele 1/16, pod por. č. 4 a 5 L. J. - právny predchodca žalobcov 1/- 4/ v podiele 1/16 + 1/16, pod por č. 6 B. J. ( I., zomr. X.X.XXXX) v podiele 1/4 a pod por. Č. 9 I. L. Ing. - žalovaný 1/ v podiele 1/2. Právnymi nástupcami po F. B. (I. ž. I.) - podielovom spoluvlastníkovi zapísanému na LV č. XXX k.ú. X. pod por. č. 1, ktorý zomrel X.X.XXXX ( ) sú žalovaní 2/,3/,4/. Dedičské konanie po J. B. (I.) - podielovom spoluvlastníkovi zapísanému na LV č. XXX k.ú. X. pod por. č. 6, ktorý zomrel 1.1.1987 (D 8/89) bolo skončené vydaním Rozhodnutia býv. štátneho notárstva zo dňa 30.3.1989 , právoplatným 30.3.1989 s tým, že majetok poručiteľa pripadol Čsl. štátu , zastúpeného ONV - finančným odborom v Považskej Bystrici, ktorého právnym nástupcom je Slovenská republika

- Okresný úrad Trenčín - žalovaný 6/. Z identifikácie parciel vyhotovenej správou katastra Považská Bystrica zo dňa 26.2.1997 ako aj z geometrického plánu vyhotoveného dňa 25.2.1988 Ing. A. mal súd za preukázané, že parcela KN C 505 bola vytvorená z časti pkn parcely XXX roľa a lúka, zapísanej vo vl. XXX k.ú. X.. Ako vyplýva z výpisu z pozemkovej knihy - prot. č. 126 pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi pkn parcely 307 Roľa a lúka “ Pred Kalné“ o výmere 12229 m2 boli J. B. I. v podiele 4/16 ( 1/4) , P. B. F. v podiele 8/16 ( 1/2) , V. J. v podiele 1/16, A. J. v podiele 1/16, F. B. I. v podiele 1/16 a G. B. v podiele 1/16. Právnym nástupcom pôvodných pkn. spoluvlastníkov V. J. a A. J. je L. J.

- podielový spoluvlastník zapísaný na LV č. XXX k.ú. X. pod por. č. 4 a 5, ktorý zomrel 16.9.2020. L. J. nadobudol spoluvlastnícky podiel na parcele KN C XXX titulom dedenia po svojom otcovi V. J. v dedičskom konaní vedenom na býv. Štátnom notárstve Považská Bystrica pod sp. zn. D 930/70 ako podiel 1/16 na parcele č. XXX zapísanej vo vl. 126 k. ú. X. a titulom dedenia po svojej matke A. J. v dedičskom konaní vedenom býv. Štátnom notárstve Považská Bystrica pod sp. zn. ako podiel zo súboru pkn. parciel, okrem iného aj č. XXX, k. ú. X.. Právnymi nástupcami neb. L. J. sú žalovaní 1/ až 4/. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č.k. -57 zo dňa 20.9.1989, právoplatným 8.1.1990 súd určil, že parcela EN XXX/X roľa o výmere 2543 m2 EN XXX zastavaná plocha o výmere 861 m2 EN XXX/X o výmere 606 m2, ktoré vznikli z pkn XXX zapísanej vo vložke XXX a parcela EN XX/X roľa o výmere 265 m2, ktorá vznikla z pkn parcele XXX zapísanej vo vložke XXX k.ú. X. sú v podiele 1 vo vlastníctve navrhovateľa F. B., nar. XX.X.XXXX a v podiele 1 patria do dedičstva po nebohom G. B., zomrelom XX.X.XXXX. Uvedené konanie bolo začaté na návrh navrhovateľa F. B., nar. XX.X.XXXX, kde navrhovateľ v návrhu uviedol, že spoločne s manželkou I. B. kúpnou zmluvou v roku 1947 od J. B. odkúpili podiel pkn XXX avšak v skutočnosti tieto podiely predstavovali reálne vydelenú časť, na ktorej si hneď postavili rodinný dom a od tohto času tieto parcele nerušene ako svoje vlastné užívali. Odporcovia, medzi nimi aj právna predchodkyňa žalovaného 1/ P. B. s návrhom súhlasili, pričom P. B. uviedla, že k deľbe parciel došlo ešte v roku 1942 avšak väčšina takto vydelených parciel prešla do užívania JRD. Súčasťou spisu sp. zn. je aj znalecký plán vyhotovený P. V. zo dňa 18.9.1989, vyhotovený síce na účely majetkoprávneho usporiadania parc. č. XXX a XXX, ktoré vznikli z pôvodnej pkn parc. XXX vo vl. XXX avšak na znaleckom pláne je okrem parciel , ktoré boli predmetom sporu zakreslená aj parcela XXX s uvedením jej šírky a dĺžky. Dňa 20.3.1997 bola spísaná v notárskej kancelárii JUDr. Emílie Rosinovej, Púchov notárska zápisnica N 61/97, , do ktorej bolo spísané osvedčenie právne významnej skutočnosti, kde splnomocnený zástupca V. I. - právneho nástupcu pôvodnej pkn. spoluvlastníčky parcely 307 P. B. a právneho predchodcu žalovaného 1/ prehlásil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností v k. ú. X. - združený pozemok - pkn parc. č. XXX orná pôda, TTP o výmere 5989 m2, ktorá je zapísaná vo vl. č.XXX. Podľa vyjadrenia zástupcu, navrhovateľ vlastníctvo k predmetnej parcele nadobudol t titulu dedenia keď v konaní D 785/95 zo dňa 9.6.1996zdedil po P. B. jej podiel 1- icu v pk. parc. č. XXX zap. vo vl. č. XXXpod B9 predmetná pkn parcela bola ešte za života P. B. reálne rozdelená medzi pôvodných spoluvlastníkov resp. ich dedičov jednotlivý spoluvlastníci si svoje podiely v pôvodnej pkn. parcele postupne vysporadúvali už reálne vydelené . Tak boli založené LV č. XXX a XXX a taktiež zameraná parcele XXX. Po odrátaní výmer takto vysporiadaných nehnuteľností zostala výmera 5989 m2 ak výmera združenej parcely o osvedčenie vlastníctva ktorej žiada. Združená parcela č. XXX o osvedčenie ktorej žiada o výmere 5989 m2 zodpovedá časti reálne vydeleného podielu 1-ice pôvodnej vlastníčky v parcele pkn. č. XXX. Podľa identifikácie parciel zo dňa 26.2.1997 čj. 471/97 parcela XXX je časťou pkn. 307 o výmere 5989 m2 združený pozemok, zbytok je na LV č. XXX,XXX a ako vlastník - držiteľ -nájomca - oprávnená osoba je uvedený pri výmere 786 m2 J. L. a T. r. F. a pri výmere 786 m2 P. H. r. J.. Dňa 10.3.1989 bolo spísané právnym predchodcom žalobcov L. J. Prehlásenie, v ktorom prehlásil, že je výlučným vlastníkom parcele XXX záhrada o výmere 1134 m2

a 505 orná pôda o výmere XXXX m2 k. ú. X. zameraných geometrickým lánom číslo 244-242-250/87 s tým, že podiel zdedil podľa rozhodnutí D 930/70 a D301/84 po svojich rodičoch, s tým, že títo jeho právni predchodcovia na základe neformálnych právnych úkonov a pokojného užívania z času pred rokom 1951 vykonali reálnu deľbu a zámenu pozemkov v prírode tak, že do ich výlučného vlastníctva a teda do jeho výlučného vlastníctva ako právneho nástupcu pripadá tá časť, ktorá je totožná s EN parcelami XXX a XXX. Správnosť prehlásení potvrdili pozemnoknižní spoluvlastníci a právni nástupcovia F. B., P. J. a F. B.. Správnosť prehlásení L. J. a svedkov potvrdili MNV V Udiči. Súčasťou prehlásenia je potvrdenie JRD Považská Bystrica - Považské Podhradie, že z hľadiska záujmov poľnohospodárskej výroby neužíva EN parcely XXX ,XXX k. ú. X.. Podľa potvrdení obce Udiča zo dňa 6.5.2019 a 16.3.2021 žalovaní 1/ ako aj žalobkyňa 1/ od roku 2005 majú v daňovom priznaní k dani z nehnuteľnosti okrem iných nehnuteľností uvedenú aj parcelu XXX k. ú. X. , za ktorú každoročne platia daň z nehnuteľností. Svedok T. O. uviedol, že keď bol ešte malý chlapec, pomáhal starému otcovi žalobcu 4/ poháňať kone. V tom čase bola parcela XXX a XXX rozdelená asi tak ako je vyznačené na GP a takto si parcelu medzi sebou rozdelili F. a V. J.. Parcelu XXX užíval V. J.. Pamätal si, že ešte medzi parcelou XXX a XXX bol na určitom mieste postavený plot. Parcelu XXX V. J. užíval na sadenie poľnohospodárskych plodín, zemiakov, obilia, mohlo to byť v roku 1959 - 1962.

4. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa a prihliadol na rozhodnutie č. 911/1932 úradnej zbierky rozhodnutí bývalého Najvyššieho súdu Československej republiky uverejnenej v zbierke IV, v zmysle ktorého je u niektorých nehnuteľností síce vedené v pozemkovej knihe vlastníctvo viacerých spoluvlastníkov v určitých spoluvlastníckych podieloch, avšak v skutočnosti spoluvlastníci v niektorých prípadoch už dlhý čas užívajú nehnuteľnosť reálne rozdelenú na samostatné časti. Ide spravidla o prípad, keď došlo k zrušeniu spoluvlastníctva faktickým reálnym rozdelením nehnuteľností, ktoré nebolo pozemnoknižne vykonané. Právny stav platný na Slovensku do 31.12.1950 pripúšťal pritom aj takéto riešenie; netrval na tom, aby takéto zrušenie spoluvlastníctva bolo založené na písomnej zmluve a aby bolo podložené geometrickým plánom. Podľa uvedeného rozhodnutia č. 911/1932 ÚZ treba v dlhotrvajúcom stave držby a užívania nehnuteľností zapísaných do pozemkovej knihy na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa ktorého určití spoluvlastníci určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, vidieť dohodu strán o deľbe, prípadne o zámene týchto nehnuteľností nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva; takáto dohoda môže byť uzavretá aj mlčky (konkludentným konaním).

5. Súd v prvom rade usúdil, že žalobcovia majú na požadovanom určení naliehavý právny záujem podľa /ďalej len /, keďže tento je daný na určení vlastníckeho práva k vydeleným nehnuteľnostiam alebo na určení, že došlo k zrušeniu a rozdeleniu podielového spoluvlastníctva. Naliehavý právny záujem spočíva v práve žalobcov na zosúladení nesprávneho formálneho stavu zápisu vlastníckeho práva so správnym hmotnoprávnym stavom vlastníctva. Je to nevyhnutné pre ich právnu istotu spočívajúcu v možnosti dedenia celej nehnuteľnosti a disponovania s predmetom vlastníctva ( ) . Ďalej súd uviedol, že po zhodnotení všetkých skutočností a dôkazov súd dospel jednoznačne k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalobcovia vlastnícke právo svojho právneho predchodcu L. J. k parcele KN C XXX odvodzujú od spoluvlastníckeho podielu jeho právnych predchodcov A. J., zomr. X.X.XXXX a V. J., zomr. XX.XXXXX k pkn parcele č. XXX Roľa a lúka „ Pred kalné“ o výmere 12229 m2 zapísanej vo vl. XXX, kde A. J. bola spoluvlastníčkou v podiele 1/16 a V. J. v podiele 1/16. Žalobcovia tvrdia, že v roku 1942, resp. pred rokom 1950 došlo k reálnej deľbe pkn parcely XXX vo vl XXX medzi jednotlivými pkn spoluvlastníkmi, čím zaniklo podielové spoluvlastníctvo, pričom právnym predchodcom žalobcu bol spoluvlastnícky podiel vyčlenený v rozsahu, ktorý zodpovedá súčasnej parcele KN C XXX, k. ú. X.. Tá bola na list vlastníctva zapísaná až po smrti právnych predchodcov L. J. - V. J. a A. J., ktorý v dedičských konania nadobudol po svojich právnych predchodcoch len spoluvlastnícke podiely v pkn parcele XXX zapísanej vo vl. XXX o veľkosti 1/16 + 1/16. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k jednoznačnému záveru, že k tvrdenému zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva k pkn parcele XXX došlo v dávnej minulosti (do roku 1950), dávno pred vznikom parcely KN C parcely XXX a pred jej zápisom na LV. Podľa súdu bolo preukázané, že k faktickej deľbe v prírode došlo v rokoch 1942-197, teda do roku 1950. Pri tomto závere vychádzal súd z rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. zo dňa 20.9.1989, ktoré bolo začaté na návrh navrhovateľa F. B., nar. XX.X.XXXX, kde navrhovateľ v návrhu uviedol, že spoločne s manželkou I. B. kúpnou zmluvou v roku 1947 od J. B. odkúpili podiel pkn XXX avšak v skutočnosti tieto podiely predstavovali reálne vydelenú časť na ktorej si hneď postavili rodinný dom a od tohto času tieto parcele nerušene ako svoje vlastné užívali.

Uvedené konanie sa síce netýkalo určenia vlastníckeho práva k parcele KN C XXX, na ktorú skutočnosť poukazoval aj právny zástupca žalovaného 1/ avšak nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom uvedeného sporu vznikli rovnako ako parcela KN C XXX práve z pkn parcely XXX a nesporná okolnosť reálnej deľby pkn parcely XXX bola dôvodom pre určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Odporcovia v konaní , medzi nimi aj právna predchodkyňa žalovaného 1/ P. B. s návrhom súhlasili, pričom sama P. B. uviedla, že k deľbe parciel došlo ešte v roku 1942 avšak väčšina takto vydelených parciel prešla do užívania JRD. Rovnako v odôvodnení rozhodnutia, v desiatom odseku súd konštatoval, že predmetné parcele vznikli reálnou deľbou pozemnoknižných spoluvlastníkov. Súčasťou spisu sp. zn. je aj znalecký plán vyhotovený P. V. zo dňa 18.9.1989, vyhotovený síce na účely majetko právneho usporiadania parc. č. XXX a XXX, ktoré vznikli z pôvodnej pkn parc. XXX vo vl. XXX avšak na znaleckom pláne je okrem parciel , ktoré boli predmetom sporu zakreslená už aj aj parcela XXX s uvedením jej šírky a dĺžky. I keď samotný spis bol skartovaný a zachovali sa len originály geometrického plánu zhora a rovnopis rozsudku, vzhľadom na v tom čase platný procesný predpis - stranami sporu boli všetci pozemnoknižní spoluvlastníci pkn parcely XXX, resp. ich právni nástupcovia, ktorý s návrhom súhlasili a proti rozsudku odvolanie nepodali a skutočnosti ohľadom reálne deľby pkn parcely XXX nespochybnili. Reálnu deľbu pkn parcely XXX mal súd za preukázanú aj z notárskej zápisnice N 61/97, napísanej dňa 20.3.1997 v notárskej kancelárii notárky JUD. Emílie Rosinovej, do ktorej bolo spísané osvedčenie právne významnej skutočnosti, kde splnomocnený zástupca V. I. - právneho nástupcu pôvodnej pkn. spoluvlastníčky parcely 307 P. B. prehlásil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností v k. ú. X. - združený pozemok - pkn parc. č. XXX orná pôda, TTP o výmere 5989 m2, ktorá je zapísaná vo vl. č. XXX. Podľa vyjadrenia zástupcu, navrhovateľ vlastníctvo k predmetnej parcele nadobudol z titulu dedenia, keď v konaní D 785/95 zo dňa 9.6.1996 zdedil po P. B. jej podiel 1- icu v pkn. parc. č. 307 zap. vo vl. č. XXX pod B9, ktorá pkn parcela bola ešte za života P. B. reálne rozdelená medzi pôvodných spoluvlastníkov resp. ich dedičov jednotlivý spoluvlastníci si svoje podiely v pôvodnej pkn. parcele postupne vysporadúvali už reálne vydelené. Rovnaké skutočnosti ohľadom reálnej deľby pkn parcely č. XXX uviedol právny predchodca žalovaného 1/ V. I. aj v žiadosti o osvedčenie vlastníckeho práva zo dňa 5.3.1997. Reálnou deľbou pkn parcely č. XXX medzi jednotlivých spoluvlastníkov právnym predchodcom L. J. pripadla tá časť pkn parc. XXX, ktorá v súčasnej dobe, resp. v čase smrti právneho predchodcu žalobcov predstavovala parcelu KN C XXX. Uvedené vyplýva jednak z prehlásenia L. J. zo dňa 10.3.1989, ktorého správnosť potvrdili pozemnoknižní spoluvlastníci, resp. ich nástupcovia P. J., F. B. a F. B. a taktiež MNV v Udiči. Uvedený záver súdu preukazuje aj identifikácia parcely XXX zo dňa 26.2.1997, ktorá bola podkladom pre vydanie osvedčenia N 61/97, , kde je v časti vlastník-držiteľ- nájomca-oprávnená osoba uvedený práve L. J. a P. H. rod. J. ( dcéra A. J. a V. J. a sestra L. J.). Rozhodujúce bolo to, že pôvodní pozemnoknižní spoluvlastníci mali vydelenú svoju časť pkn parcely 307, každý z nich užíval výlučne svoje reálne vydelené nehnuteľnosti, rešpektoval vlastnícke právo ostatných a to dlhodobo. Vydelené časti jednotlivých spoluvlastníkov boli postupne zapisované na listy vlastníctva, avšak pri parcele KN C XXX zostali na LV zapísaní aj pôvodný pkn. spoluvlastníci pkn parc. XXX F. B. a J. B. a ďalej F. B., L. J. a žalovaný1/. Napriek uvedenému zápisu právni nástupcovia F. B. - žalovaní 2/,3/,4/ ako aj žalovaná 3/ a právny nástupca J. B. - žalovaný 6/ vlastnícke právo právneho predchodcu žalovaného nespochybňovali. Podľa ustálenej súdnej praxe nemožno nadobudnúť vlastnícke právo súbežne na základe dvoch rôznych nadobúdacích titulov (v tomto prípade deľby a vydržania). Keď teda súd dospel k záveru, že právni predchodcovia žalobcov nadobudli vlastnícke právo deľbou, ďalej sa nezaoberal skúmaním právneho titulu vydržania vlastníckeho práva. Aj keď prechod vlastníckeho práva dedením prebiehal vo formálnej rovine (v dedičských rozhodnutiach) v ideálnych spoluvlastníckych podieloch, v hmotnoprávnej rovine išlo o prechod vlastníckeho práva k reálne vydeleným nehnuteľnostiam (od r. 1950) vo výlučnom vlastníctve právnych predchodcov L. J.. Reálnou deľbou získali nehnuteľnosti právni predchodcovia L. J. a to V. J., ktorý je zapísaní v pkn vložke č. XXX pod por. č. 10a ako pozemnoknižný spoluvlastník parcely XXX Roľa a lúka „ pred Kalné“ v podiele 1/16 a A. J., rod. C., ktorá je aj zapísaná v pkn vložke č. XXX pod por. č. 10b ako pozemnoknižná spoluvlastníčka parcely 307 Roľa a lúka „ pred Kalné“ v podiele 1/16, t.č. sa jedná o parcelu KN C XXX , zapísanú na LV č. XXX k. ú. X., teda získali vlastnícke právo reálnou deľbou podľa R 911/32 do roku 1950 na základe právneho titulu podľa „... iná skutočnosť“, a to bez skúmania ďalšieho právneho titulu vydržania (podľa R 911/32 bola preukázaná deľba v prírode do roku 1950, ktorá sa týkala celej pkn parcely a všetkých pkn spoluvlastníkov a dlhodobé, nerušené užívanie vydelených parciel). Následne právny predchodca žalobcov L. J., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX získal vlastnícke právo od V. J., zomr. XX.X.XXXX a A. J., zomr. X.X.XXXX dedením podľa v dedičských konania sp. zn. D 930/70 a . Aj keď zdedil vo formálnej rovine len ideálne spoluvlastnícke

podiely, v hmotnoprávnej rovine zdedil reálne vydelenú nehnuteľnosť svojich právnych predchodcov, ktoré ďalej nerušene a dobromyseľne užíval. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil, že parcela KN C XXX orná pôda o výmere 1572 m2 zapísaná na LV č. XXX k. ú. X. patrí do dedičstva po L. J. v celosti t.j. v podiele 1/1.

6. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa v spojení s . Žalobcovia mali v konaní plný úspech, preto im vzniklo práv na náhradu trov konania, ktoré im súd priznal v rozsahu 100 %. Súd priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania len voči žalovanému 1/, pretože tento jediný vlastnícke právo právneho predchodcu žalobcov neuznával a žalobcovia si z tohto dôvodu uplatnili náhradu trov konania len voči žalovanému 1/. Žalovaní 2/ až 6/ vlastnícke právo právneho predchodcu žalobcov uznávali avšak vzhľadom na nerozlučné procesné spoločenstvo museli vystupovať na strane žalovaných. Žalobcovia si voči nim náhradu trov konania ani neuplatnili a z týchto dôvodov súd žalobcom 1/ až 4/ voči žalovaným 2/ až 6/ náhradu trov konania nepriznal.

7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný 1/. Podľa neho súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný v rade 1/ namietal počas celého konania, že žalobcovia nepreukázali, že došlo formálne k reálnej deľbe medzi podielovými spoluvlastníkmi na PKN parcele č. XXX. Sporným v konaní teda bolo či došlo k reálnej deľbe medzi podielovými spoluvlastníkmi na PKN parc. č. XXX uvedenými vo vložke č. XXX, ale ešte podstatnejšie bolo či došlo k reálnej deľbe do 31.12.1950 alebo po tomto období. Podľa názoru žalovaného len na základe rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. nie je možné dôjsť k záveru, že k reálnej deľbe na X. parc. č. XXX medzi podielovými spoluvlastníkmi došlo v roku 1947. Len na základe uvedeného rozsudku bez toho, aby súd mal k dispozícii celý spis sp. zn. , predovšetkým výsluchy účastníkov, nie je možné dôjsť k záveru, že k reálnej deľbe parcely PKN č. XXX došlo pred rokom v roku 1947. Z priloženého rozsudku taktiež nie je zrejmé, kedy presne rozsudok nadobudol právoplatnosť a či voči nemu bol podaný opravný prostriedok. Skutočnosť, že P. B. uviedla, že k deľbe parciel došlo ešte v roku 1942 ešte nepreukazuje, že k reálnej deľbe v skutočnosti v tomto období došlo. Čas, kedy malo dôjsť k reálnej deľbe, je z hľadiska záverov súdu veľmi podstatný. Ak by k reálnej deľbe došlo až po roku 1950, musela by existovať medzi podielovými spoluvlastníkmi z formálneho hľadiska písomná dohoda vrátane geometrického plánu, čo v tomto prípade preukázané nebolo. Prvoinštančný súd vychádzal z tvrdenia P. B., ktoré je uvedené odôvodnení rozsudku sp. zn. , že k deľbe parciel došlo ešte v roku 1942. Z dátumu narodenia P. B. je nesporné, že P. B. v roku 1942, keď malo dôjsť k reálnej deľbe, mala 16 rokov. Ako 16 ročná nemohla uzatvoriť žiadnu dohodu (ani ústnu) o reálnej deľbe parcely PKN parc. č. XXX, aj napriek tomu, že podľa PKN vložky č. XXX P. B. F. nadobudla spoluvlastnícky podiel na uvedenej parcele titulom dedenia po F. B. F. v roku 1938. Je veľmi málo pravdepodobné, že P. B. si ako 16 ročná mohla pamätať, že došlo k uzatvoreniu nejakej dohody o reálnej deľbe parcely. Je preto nepochopiteľné, ako súd prvej inštancie mohol dôjsť k jednoznačnému záveru, že k reálnej deľbe parcely PKN č. XXX došlo v roku 1942-1947, resp. do roku 1950, keď o takejto reálnej deľbe neexistuje v spise iný dôkaz ako rozsudok č.k. -57. Tento rozsudok ani nepojednáva o parcele CKN XXX, ktorá je predmetom sporu, pričom priamo v odôvodnení rozsudku sa uvádza, že z parcely PKN č. XXX boli vyčlenené predmetné parcely, pričom zbytok parcely PKN č. XXX zostal v užívaní JRD. Obdobie, kedy malo dôjsť k reálnej deľbe PKN parc. č. XXX je vo vzťahu k napadnutému rozsudku kľúčové. Ak by aj k reálnej deľbe došlo do roku 1950, podľa rozhodnutia č. 911/1932, takáto ústna dohoda o reálnom rozdelení pozemku by následne musela spĺňať aj podmienku, že po takomto reálnom rozdelení nehnuteľností by museli podieloví spoluvlastníci odčlenenú samostatnú časť aj reálne užívať. Ako však vyplýva z odôvodnenia rozsudku č.k. -57, F. B. s manželkou po odčlenení parciel EN XXX/X, EN XXX a EN XXX/X z parcely PKN XXX, tieto aj reálne nerušene užíval a postavil si na nich rodinný dom. Zbytok parcely PKN č. XXX však zostal naďalej v užívaní JRD. Podieloví spoluvlastníci zbytok parcely PKN č. XXX teda reálne neužívali. Ani notárska zápisnica z 20.03.1997 N 61/97, , na ktorú súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odkazuje, a v ktorej spísané osvedčenie právne významnej skutočnosti V.D. nie je dôkazom o tom, že k reálnej deľbe parcely PKN č. XXX došlo v období do roku 1950. V tejto notárskej zápisnici sa uvádza, že k reálnej deľbe parcely PKN č. XXX došlo za života P. B.. Pričom táto zomrela až XX.XX.XXXX. Žalovaný v rade 1/ od začiatku súdneho konania poukazoval na to, že žalobcovia nepreukázali, že k reálnej deľbe skutočne došlo. Ak aj by súd bol názoru, že je preukázané, že k reálnej deľbe došlo, nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že k reálnej deľbe došlo do 31.12.1950. Takáto skutočnosť nevyplýva zo žiadneho dôkazu vykonaného pred

súdom a už vôbec nie z rozsudku súdu č.k. -57. Žalovaný 1/ preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v plnom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

8. K odvolaniu žalovaného 1/ sa vyjadrili žalobcovia1/ až 4/. Poukázali na to, že predchodkyňa žalovaného 1/ P. B., ako účastníčka konania, v konaní Okresného súdu Považská Bystrica sp.zn. jednoznačne uviedla, že k reálnej deľbe došlo v roku 1942. Bola vypočutá, ako účastníčka konania /žalovaná/ o povinnosti hovoriť pravdu a nič nezamlčovať, potvrdila tvrdenie žalobcu o reálnej deľbe spred roku 1951, keď uviedla, že v roku 1942 došlo k reálnej deľbe. Potvrdila takto vykonanie reálnej deľby s tým, že došlo k zrušeniu spoluvlastníctva a v konaní uznala žalobný návrh žalobcu. Takto sa vyjadrila v súlade s a toto tvrdenie P. B. bolo pojaté do odôvodnenia napadnutého rozsudku o reálnej deľbe vykonanej v roku 1942. Preto v tomto smere aj súd v napadnutom rozsudku vychádzal z obsahu rozhodnutia v konaní , keď žiaden z účastníkov nepodal proti nemu odvolanie, pretože tvrdenia o zrušení spoluvlastníctva z roku 1942 a reálne rozdelenie každý vnímal, ako zrušenie podielového spoluvlastníctva. Reálnu deľbu z roku 1942 potvrdili v tomto konaní aj žalovaní 2/ až 6/ ako nespornú skutočnosť a ďalej aj GP č. 244-2442-250/87 vyhotovený Ing. Kvaššayovou z 25.02. 1988. Dôkazom je aj notárska zápisnica z 20.03.1997 vyhotovená u notárky JUDr. Emílie Rosinovej v Púchove, v ktorej otec žalovaného 1/ V. I. prehlásil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnom území Prosné - združený pozemok pkn parc. XXX orná pôda, trvalý trávny porast o výmere 5989 m2, ktorá pkn parc. je zapísaná vo vložke XXX. Uviedol, že nadobudol podiel 1 v konaní po nebohej P. B. v parc. pkn 308 vo vložke 126 pod B9 s tým, že táto bola ešte za života P. B. reálne rozdelená medzi pôvodných spoluvlastníkov, resp. medzi ich dedičov, jednotliví spoluvlastníci si svojej podiely v pôvodnej pkn parc. postupne vysporiadúvali už reálne vydelené. Tak boli založené LV č. XXX a XXX a taktiež zameraná parc. KN XXX. Po odrátaní výmer takto vysporiadaných nehnuteľností zostala na základe hore uvedenej identifikácie výmera 5989 m2, ako výmera združenej parc. o osvedčenie vlastníctva, ktorú navrhovateľ žiadal. Uviedol, že združená parc. č. XXX o výmere 5989 m2 o osvedčenie, ktorej žiada, zodpovedá časti reálne vydeleného podielu 1 pôvodnej vlastníčky v parc. pkn č. XXX. Uviedol, že túto predmetnú parc. užíva z hore uvedeného titulu, ako svoju v celosti, čo nikto nespochybňuje. Takto bolo vydané osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva., ktoré bolo aj zavkladované do katastra nehnuteľností záznamom Z 599/97 dňa 02.04. 1997. Užívanie parc. KNC XXX potom potvrdil vypočutý svedok T. O., ktorý uviedol, že si spomína, že ešte ako malý chlapec pomáhal starému otcovi žalobcu poháňať kone s tým, že parc. bola rozdelená už tak, ako je vyznačená na GP medzi F. a V. J.. Parc. 505 užíval V. J. a medzi parc. 505 a 506 si spomínal, že na určitom mieste bol postavený plot a parc. 505 V. J. užíval na sadenie poľnohospodárskych plodín, zemiakov a obilia. Uviedol, že to mohlo byť v rokoch 1959 až 1962. Parc. KNC XXX nebola združená do JRD a v tomto smere JRD Považské Podhradie potvrdilo, že parc. EN XXX a XXX katastrálne územie X. neužíva, ktoré potvrdenie sa nachádza na č. l. 47 súdneho spisu . Preto sú žalobcovia toho názoru, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne a vyvodil aj správny právny názor, keď rozhodol s poukazom na stanovisko bývalého Unitárneho NS ČSR č. 911/1932, keď v dlhotrvajúcom rozdelenom užívaní nehnuteľností došlo za platnosti bývalého uhorského práva na Slovensku pred 01.01. 1951 k zrušeniu spoluvlastníctva a nebolo treba k tomu písomnej dohody, stačila držba a úžitok samostatne pridelených častí a preto evidované pozemno-knižné spoluvlastníctvo v pozemkovej knihe zaniklo. Postoj žalovaného 1/ je pre žalobcov nepochopiteľný. Chce získať nedôvodne polovičný podiel v parc. KNC XXX, ktorý nadobudol darovacou zmluvou od svojej sestry, ktorá nadobudla podiel po svojom otcovi V. I., pričom sám V. I. v NZ 70/97 u notárky JUDr. Rosinovej spresnil, že podiel 1 v parc. pkn XXX, ktorý zdedil zodpovedá len združenému pozemku XXX o výmere 5989 m2 a nedotýka sa výmery, na ktoré sú založené LV XXX, XXX a taktiež zameranej parc. KN XXX. Žalobcovia preto navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

9. K odvolaniu žalovaného 1/ sa vyjadril aj žalovaný 6/, ktorý uviedol, že rozhodnutie o odvolaní ponecháva na zvážení odvolacieho súdu.

10. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v zmysle a v rozsahu a z dôvodov odvolania žalovaného 1/, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa a .

11. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodnutí vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul

rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z . Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle a k odvolacím námietkam žalovaného 1/ dodáva nasledovné:

12. Podľa odvolacieho súdu žalovaný 1/ vo svojom odvolaní len opakuje tvrdenia a argumenty, ktoré už uplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie a ku ktorým sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočným spôsobom vyjadril. Napriek tomu odvolací súd k zásadnej odvolacej námietke žalovaného 1/, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, uvádza nasledovné.

13. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s /Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo./, a to vzhľadom na to, že súd bral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

14. O žiadny z uvedených prípadov však v danej veci nejde. Skutkový záver súdu prvej inštancie o tom, že medzi pozemnoknižnými spoluvlastníkmi pkn parcely č. XXX zapísanej pre k.ú. X. v pkn vl. Č. XXX došlo pred rokom 1951 došlo reálnemu rozdeleniu uvedenej nehnuteľnosti, čo do držby i vlastníckeho práva plne zodpovedá vykonanému dokazovaniu. Táto skutočnosť vyplýva z obsahu rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. -57 zo dňa 20. septembra 1989, ktorým súd určil, že špecifikované parcely sú v podiele 1/ vo vlastníctve žalobcu F. B. a v podiele 1 patria do dedičstva po nebohom G. B.. Tento záver súd odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že špecifikované parcely vznikli reálnou deľbou pozemnoknižných spoluvlastníkov pkn parcely č. XXX do roku 1947. V odôvodnení rozsudku súd tiež konštatoval stanovisko žalovaných, ktorými boli aj pôvodná spoluvlastníčka pkn parcely č.307 P. B. /právna predchodkyňa žalovaného 1/ v tomto spore/ a dedičia po pôvodných podielových spoluvlastníkoch pkn parcely č. XXX, L. J. ako dedič V. J. a Q. J. a F.. H. P. ako dedičia A. J.. Podľa súdu všetci žalovaní, teda medzi nimi i hore uvedení, so žalobou žalobcu súhlasili a žalovaná P. B. uviedla, že k deľbe parciel došlo ešte v roku 1942 avšak väčšina takto vydelených parciel prešla do užívania JRD. Uvedené tvrdenia právnej predchodkyne žalovaného 1/ nemožno vzťahovať, ako sa mylne domnieva vo svojom odvolaní žalovaný 1/, len na tie parcely, ktoré boli predmetom konania Okresného súdu Považská Bystrica sp.zn. , pretože sama P. B. uviedla „... avšak väčšina takto vydelených parciel prešla do užívania JRD.“. Je teda dôvodné sa domnievať, že rozdelenie pôvodnej pkn parcely č. XXX sa dotklo všetkých spoluvlastníkov, resp. že boli všetkým spoluvlastníkom vydelené reálne ich podiely na spoločnej nehnuteľnosti, nielen podiel J. B., od ktorého kúpil F. B. /v konaní sp. nz. žalobca/ jeho podiel, ktorý predstavoval parcely, ktoré boli predmetom uvedeného súdneho konania.

15. Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky žalovaného 1/, ktoré sa dotýkajú uvedeného rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. -57 zo dňa 20. septembra 1989, odvolací súd uvádza, že tento rozsudok podľa doložky právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorá je vyznačená na prvopise rozsudku, ktorý sa nachádza v spise medzi pripojenými spismi, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.01.1990. Neobstojí ani námietka, že súd prvej inštancie mal pripojiť celý súdny spis z konania sp.zn. . Tento spis už neexistuje, keďže bol z dôvodu uplynutia príslušnej lehoty skartovaný a zachovali sa len prvopis rozsudku súdu a originály niektorých tam vykonaných listinných dôkazov - napríklad znalecký plán Ing. G. Q. zo dňa 19.9.1989 alebo výpis z pozemkovej knihy. Uvedené však nemôže byť na ujmu žalobcom a ich právam, ktoré si uplatňujú v tomto spore. Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Nemožno teda vylúčiť, aby bol ako dôkazný prostriedok v spore použitý aj rozsudok súdu z iného konania, z obsahu ktorého je možné zistiť skutkový stav veci. Je samozrejme vhodnejšie, aby konajúci súd skutočnosti, ktoré vyplývajú z takéhoto rozsudku zistil priamo zo svedeckých výpovedí, listín, či iných

dôkazov, ktoré boli vykonané v danom súdnom konaní. Ak už ale spis z takéhoto konania neexistuje /ako v tomto prípade/ nemožno vylúčiť, aby konajúci súd rozhodné skutočnosti, ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného v tom súdnom konaní alebo tam vyšli inak najavo zisťoval z obsahu zachovaného rozsudku súdu.

16. Okrem samotného rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. -57 zo dňa 20. septembra 1989 sú skutkové závery súdu prvej inštancie v tomto spore potvrdené aj ostatným vykonaným dokazovaním. Z prehlásenia L. J. zo dňa 10.3.1989 rovnako vyplýva, že pred rokom 1951 bola vykonaná reálna deľba a zámena pozemkov v prírode pkn parcely č. XXX, čo potvrdili aj na prehlásení podpísaní spoluvlastníci pkn parcely, resp. ich právny nástupcovia F. B., P. J. a F. B.. Túto skutočnosť napokon dosvedčuje aj obsah notárskej zápisnice notárky JUDr. Emílie Rosinovej sp. zn. zo dňa 20.03.1997, ktorej obsahom je osvedčenie vyhlásenia V. I. /právneho predchodcu žalovaného 1/ v tomto spore/ o vydržaní vlastníckeho práva k tam špecifikovanej nehnuteľnosti, ktorá mala podľa jeho vyhlásenia vzniknúť ako vydelený podiel spoluvlastníčky P. B. pri reálnom rozdelení pkn parcely č. XXX medzi pôvodných spoluvlastníkov. Aj keď sa v prehlásení nehovorí o nejakom dátume tejto reálnej deľby, právny predchodca žalovaného 1/ uviedol, že išlo o rozdelenie medzi pôvodných spoluvlastníkov pkn parcely, čo podľa odovlacieho súdu potvrdzuje skutočnosť zistenú z rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. -57 zo dňa 20. septembra 1989 a prehlásenia L. J. zo dňa 10.3.1989, že k reálnemu rozdeleniu pkn parcely č. XXX medzi jej spoluvlastníkov došlo pred rokom 1951.

17. Naostatok musí odvolací súd poukázať ešte na jednu skutočnosť, ktorá vyšla v konaní najavo, a to je postoj samotného žalovaného 1/-odvolateľa, ktorý podľa nerozporovaných tvrdení žalobcov v žalobe v čase súdneho konania vedeného na Okresnom súde Považská bystrica sp. zn. uznával vlastnícke právo právneho predchodcu žalobcov L. J. k parcele KNC č. XXX. Ohľadne tohoto tvrdenia ostatne žalobcovia predložili návrh žalovaného 1/ zo dňa 01.06.2020, ktorý ich právnemu zástupcovi zaslala zástupkyňa žalovaného 1/ a z obsahu ktorého vyplýva, že žalovaný 1/ sa po oboznámení z obsahom spisu sp.zn. musí so žalobou žalobcu L. J., ktorý sa domáhal určenia svojho vlastníckeho práva k parcele KNC č. XXX stotožniť a vlastnícke právo žalobcu v celom rozsahu uznať.

18. Vychádzajúc zo všetkých uvedených skutočností odvolací súd konštatuje, že skutkové závery súdu prvej inštancie prezentované v napadnutom rozsudku sú celkom správne, keď vychádzajú zo skutočností, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov a prednesov účastníkov, resp. inak vyšli počas konania najavo, neopomínajú žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo, a sú aj založené na správnom hodnotení dôkazov.

19. Keďže skutkové závery súdu prvej inštancie sú správne, je potom správne aj právne hodnotenie zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie, podľa ktorého reálnym rozdelením pôvodnej pkn parcely č. XXX jej podielovými spoluvlastníkmi pred rokom 1951 došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcov k tej časti spoločnej nehnuteľnosti, ktorú v súčasnosti predstavuje parcela KNC č. 505. Takéto právne závery plne vychádzajú a rešpektujú rozhodnutie Najvyššieho súdu Československej republiky č. 911/1932 Úradnej zbierky rozhodnutí Najvyššieho súdu Československej republiky, podľa ktorého v dlhotrvajúcom stave držby a užívania nehnuteľnosti zapísaných do pozemkovej knihy na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa ktorého stavu určití spoluvlastníci určité časti z týchto nehnuteľnosti majú vo výlučnej držbe a užívaní, treba vidieť dohodu strán nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva. Takáto dohoda môže byť uzavretá aj konkludentne.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa , ako vecne správny potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , a . V odvolacom konaní bol žalobca plne úspešný a preto mu odvolací súd priznal voči žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Voči ostatným žalovaným 2/ až 6/ odvolací súd žalobcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, hoci by inak na to, ako v odvolacom konaní úspešná strana sporu, mali nárok, a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Tieto odvolací súd videl v skutočnosti, že žalovaný 2/ až 6/ uplatnenému nároku žalobcov počas

celého konania neodporovali a súhlasili s ním, čo nakoniec zohľadnili aj žalobcovia, ktorí si od nich náhradu trov konania nepožadovali.

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).