Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28P-52-2021.pdf
PDF · 145.1 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/52/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. R., T.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: I.. W. R., T.. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX, H., a otca: N.. M. R.M., T.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. X, H., U..Č.. H. C. X, M., o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou S. R., T.. XX.XX.XXXX nasledovne:
- každý párny týždeň od štvrtku od 15.30 hod do utorka do 8.00 hod a každý nepárny týždeň v stredu od 15.30 hod do 18.30 hod s výnimkou letných prázdnin s tým, že otec si maloletú vyzdvihne v predškolskom, prípadne v školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje a odovzdá ju v utorok v párnom týždni v predškolskom, prípadne v školskom zariadení. V stredu v nepárnom týždni odovzdá otec maloletú v mieste bydliska matky.
- Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou počas letných prázdnin každý párny kalendárny rok od 16.7. od 8.00 hod do 1.8. do 19.00 hod a od 16.8. od 8.00 do 31.8. do 19.00 hod a každý nepárny kalendárny rok od 1.7. od 8.00 hod do 16.7. do 19.00 hod, od 1.8. od 8.00 hod do 16. 8. do 19.00 hod. s tým, že otec si maloletú vyzdvihne a odovzdá v mieste bydliska matky.
II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX v časti výroku o úprave styku.
III. Súd návrh otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti zamieta.
IV. Súd návrh otca na zníženie výživného zamieta.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava II, sa otec domáhal zmeny úpravy rodičovských práv a povinností tak, že maloletá S. bude zverená do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorá sa bude vykonávať v týždenných intervaloch so striedaním vždy v pondelok o 17.00 hod., s osobitnou úpravou výkonu starostlivosti o maloletú počas letných školských prázdnin, pričom výživné na maloletú nebude určené.
2. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že v čase po rozvode manželstva sa s maloletou dcérou stretával podľa rozhodnutia súdu každý párny kalendárny týždeň od štvrtka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. vo svojej domácnosti, v ktorej žije so svojou partnerkou a ich spoločnou maloletou dcérou U..
Postupne sa tento styk predĺžil o jeden deň v nepárnom týždni podľa dohody rodičov na čas po návšteve materskej školy, odkiaľ otec vyzdvihol maloletú a v podvečerných hodinách ju priviezol do bydliska matky. Maloletá si aj s ohľadom na narastajúci vek budovala čoraz bližší vzťah nielen k novému prostrediu, v ktorom jej otec žije, ale aj k samotným členom otcovej domácnosti, predovšetkým k svojej nevlastnej sestre. Preto sa otec opakovane snažil s matkou maloletej dohodnúť na rozšírení tohto styku. Na začiatku roka 2020 otec inicioval formálnu dohodu rodičov maloletej týkajúcu sa rozšírenia jej kontaktu s otcom a jeho rodinou. Výsledkom tejto dohody bolo, že otec maloletú dcéru každý párny kalendárny týždeň vo štvrtok vyzdvihoval z materskej školy a starostlivosť o maloletú končil nasledujúci pondelok ráno jej odvezením do materskej školy. V prípade nenavštevovania materskej školy z rôznych dôvodov, napríklad cez prázdniny alebo pri zatvorení materskej školy kvôli pandémii koronavírusu, vyzdvihoval otec maloletú od jej matky vo štvrtok v ranných hodinách a starostlivosť otca bola ukončená nasledujúci pondelok v podvečerných hodinách. To znamená, že maloletá trávila pri takom striedaní v domácnosti otca každý párny kalendárny týždeň v podstate päť celých dní, s čím nemala žiadny problém. Okrem toho platila tiež dohoda rodičov o ďalšom dni v nepárnom týždni, ktorý bol pevne stanovený na štvrtok a ktorý po návšteve materskej školy maloletá trávila u svojho otca, ktorý ju v podvečerných hodinách odviezol matke. V prípade zatvorenej materskej školy išlo o celý deň od rána do večera. Otec si maloletú dcéru brával do svojej starostlivosti aj v prípade jej ochorenia. Otec sa zároveň okrem stanoveného výživného zaviazal prispievať matke na náklady spojené s návštevou maloletej v materskej škole, a to vo výške jednej polovice nákladov za stravu a všetkých poplatkov spojených s návštevou materskej školy. V mesiaci máj 2020 sa rodičia maloletej dohodli na striedaní starostlivosti o dcéru v týždňových intervaloch, a to z dôvodu predchádzajúceho odlúčenia kvôli rozhodnutiu matky maloletej tráviť pandemickú OČR v prvej vlne koronavírusu u svojich rodičov mimo spoločného bydliska. S takýmto striedaním maloletá nemala žiadny problém. Polovicu letných prázdnin v roku 2020 (celé dva týždne v mesiaci júl) strávila maloletá na základe dohody rodičov v domácnosti otca, s čím rovnako nemala žiadny problém. Následne sa matka maloletej bez akéhokoľvek predchádzajúceho informovania otca jednostranne rozhodla natrvalo odsťahovať aj s maloletou dcérou k svojim rodičom do G., o čom otca informovala krátkou sms správou. Toto aj v mesiaci október 2020 zrealizovala, pričom približne po dvoch týždňoch od presťahovania matka opäť sms správou informovala otca, že rozhodnutie o presťahovaní bola chyba a s maloletou sa vrátili späť do H.. Maloletá nastúpila do svojej pôvodnej materskej školy a matka do pôvodného zamestnania. Otcovým záujmom vždy bolo robiť všetko v prospech maloletej dcéry. Za týmto účelom sa vždy snažil čo najlepšie vychádzať s matkou, do starostlivosti ktorej spočiatku nechcel veľmi zasahovať, aj keď s mnohými vecami nesúhlasil, pretože v tak malom veku maloletej považoval za prirodzený bližší vzťah matky a dieťaťa. Otec tiež po rozvode s matkou maloletej robil všetko pre to, aby jeho odchod zo spoločnej domácnosti, v ktorej ostala matka s maloletou bývať, bol čo najmenej komplikovaný. Aby maloletá nebola nútená v čase po rozvode odísť z domáceho prostredia, na ktoré bola zvyknutá, otec daroval matke svoj podiel na spoločne nadobudnutom byte, ktorého výška podstatne prevyšovala pomernú výšku zostatku na hypotekárnom úvere. Matka maloletej to všetko považovala za samozrejmosť a tento postoj otca si vysvetlila tak, že otca úplne eliminovala z výkonu jeho rodičovských práv, pričom opakovane prezentovala názor, že otec sa rozhodol odísť a má len právo styku s maloletou. Keď následne otec postupom času a s narastajúcim vekom maloletej čoraz viac prejavoval záujem o osobnú starostlivosť a výchovný vplyv, matka to neakceptovala a odôvodňovala to tým, že maloletá je v jej starostlivosti a jedine ona ako matka má právo rozhodovať o výchove maloletej, o jej režime a o tom, čo je pre maloletú najlepšie. Neskôr sa matka opakovane vyjadrila, že by bola najradšej, keby otec nechal maloletú na pokoji žiť svoje detstvo a úplne sa eliminoval z jej života. Základným argumentom matky, popri prisvojovaní si výlučnej osobnej starostlivosti, je skutočnosť, že maloletá pri vedomosti o prenocovaní v domácnosti otca plače, rovnako plače pri odovzdávaní priamo od matky. Otec však v tejto súvislosti zdôraznil, že plačlivý prejav maloletej dcéry súvisí výlučne s osobou matky a takýto prejav absentuje v prípadoch, keď otec vyzdvihuje maloletú priamo z materskej školy. Plačlivý prejav maloletej zároveň končí v okamihu, keď matku stratí z dohľadu a akýkoľvek negatívny zážitok na maloletej nie je badať. Otec sa vždy snažil s matkou maloletej dohodnúť, aby mohol vykonávať starostlivosť v takom rozsahu jeho rodičovských práv, aby to bolo pre maloletú čo najviac prospešné a aby boli zachované vzťahové a výchovné väzby s obidvomi rodičmi. V čase, ktorý maloletá trávi v domácnosti otca, je výchovný vplyv otca celkom zjavne viditeľný a maloletá vo všetkom poslúcha, nie je plačlivá, je spokojná, učenlivá, hravá a šťastná. Avšak matka si výchovný vplyv otca vždy vykladala po svojom bez ohľadu na záujem maloletej a často výchovný vplyv otca negovala ovplyvňovaním maloletej opačným smerom. Negovanie výchovných metód otca zo strany matky sa prejavovalo napríklad pri stravovacích návykoch maloletej, pri jej spánkovom režime a návykoch súvisiacich so zaspávaním, nehovoriac o nerešpektovaní akéhokoľvek názoru otca na zdravotnú starostlivosť o maloletú. Matke
nejde pri výchovnom vplyve a osobnej starostlivosti otca o záujem maloletej dcéry, ale o presadzovanie svojho postoja k otcovi, ktorý je zjavne stále ovplyvnený frustráciou matky z rozvodu a jej negatívnymi pocitmi voči otcovi. Maloletá sa pritom opakovane vyjadrila, že by bola rada u otca aj dlhší čas, ale bojí sa, že by sa na ňu matka preto hnevala. Podstatná zmena pomerov oproti stavu v čase pôvodného rozhodovania súdu je daná skutočnosťou, že maloletá je staršia, citovo a rozumovo vyspelejšia, bez problémov zvláda aj dlhšie odlúčenie od svojej matky a má záujem tráviť čas u svojho otca s jeho rodinou. Vyšší vek maloletej od posledného rozhodnutia súdu znamená výrazný posun v jej vývine a schopnosti adaptovať sa na striedavú starostlivosť. Maloletá má so svojou nevlastnou sestrou vybudovaný hlboký a vrúcny vzťah a obe maloleté deti sú na seba citovo veľmi naviazané. Maloletá je od svojho útleho veku zvyknutá tráviť čas v domácnosti otca, v ktorej má so svojou nevlastnou sestrou vlastnú izbu, hračky, kompletné oblečenie a je tam spokojná a šťastná. Maloletá má veľmi dobrý a hlboký vzájomný vzťah nielen so svojim otcom, ale aj s jeho partnerkou. Maloletá má u otca vytvorené dobré životné podmienky pre zdravý fyzický, psychický a sociálny vývin. Striedavá starostlivosť je v danom prípade preto dôvodná s ohľadom na posudzovanie záujmu maloletej z hľadiska vytvárania a rozvoja vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami. Už viac ako dva roky prebieha v podstate starostlivosť obidvoch rodičov hraničiaca so striedavou starostlivosťou, na takúto starostlivosť je maloletá v podstate odmalička zvyknutá a nemá s ňou najmenší problém. Striedavá starostlivosť prinesie do života maloletej stabilitu, nakoľko bude jasne vedieť, koľko času bude tráviť u matky a koľko u otca. Obaja rodičia sú rovnako schopní vytvoriť vhodné podmienky pre starostlivosť a výchovu maloletej aj z citovej stránky, pretože maloletá má nesporne pozitívny vzťah k obom rodičom a k ich domácemu prostrediu. V súvislosti so striedavou osobnou starostlivosťou otec považoval za opodstatnené aj zrušenie vyživovacej povinnosti na maloletú, jednak z dôvodu rovnakej dĺžky starostlivosti každého rodiča, ale aj z dôvodu existencie vyživovacej povinnosti otca voči jeho mladšej dcére, ktorá začala navštevovať predškolské zariadenie, s čím na jej starostlivosť vznikli ďalšie náklady. Okrem toho matka maloletej žije v spoločnej domácnosti so svojim priateľom, ktorý je zárobkovo činný a podieľa sa na nákladoch matky týkajúcich sa ich spoločnej domácnosti. Navyše majetkové a príjmové pomery rodičov maloletej sa od posledného rozhodnutia súdu výrazne nezmenili.
3. Matka s návrhom otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasila. Poprela tvrdenia, že by otca maloletej úplne eliminovala z výkonu rodičovských práv. Nikdy otcovi v styku s maloletou nebránila a to ani v čase, keď otec maloletej opustil spoločnú domácnosť, ani v čase rozvodu. Naopak, v období, keď otec nadviazal nový vzťah, z ktorého sa mu narodilo dieťa, sa otec s maloletou stýkal podľa jeho potrieb a tak, ako to vyhovovalo jeho záujmu. Po rozvode sa otec s maloletou stretával podľa schválenej rodičovskej dohody. Tiež medzi rodičmi došlo k dohode o styku otca s maloletou aj nad rámec súdneho rozhodnutia. Uvedené otec sám potvrdil vo svojom návrhu a vyplýva to aj z otcom založenej mailovej komunikácie. V priebehu celého obdobia sa síce niekedy stalo, že nebolo možné uskutočniť styk otca s maloletou, toto sa však stalo len v odôvodnených prípadoch, ktoré boli z oboch strán odkomunikované a došlo k tomu nielen z dôvodov na strane matky, ale aj z dôvodov na strane otca. Matka nikdy neovplyvňovala maloletú voči otcovi a jeho rodine negatívnym spôsobom. Maloletá sa s otcom a jeho rodinou stretáva aj nad rámec súdom schválenej dohody, taktiež je v styku aj so starými rodičmi zo strany otca. Matka s otcom majú samozrejme rozdielny názor na spôsob výchovy maloletej dcéry, čo ale nie je samo o sebe dôkazom negatívneho vplývania matky na maloletú. Otec stavia celú vec tak, že ak sa matka neprispôsobí jeho názorom a požiadavkám, tak nekoná v záujme maloletej, ale ide jej o presadzovanie vlastného postoja k otcovi. Striedavá osobná starostlivosť je významná zmena v spôsobe starostlivosti o dieťa, aj keď otec toto prezentuje ako minimálny rozdiel oproti súčasnému stavu. S týmto matka nesúhlasí a má za to, že napriek všetkému by striedavá osobná starostlivosť bola v súčasnosti pre maloletú nevhodnou a neprimeranou záťažou. Otec sám priznáva plačlivé stavy a nepokojné noci maloletej v jeho domácnosti, ktoré bagatelizuje a ich príčinu pripisuje matke. Otec vidí podstatnú zmenu pomerov vo veku maloletej a má za to, že skutočnosť, že je o tri roky staršia, je dostatočným dôvodom na zmenu spôsobu starostlivosti o ňu. S týmto matka nesúhlasí. Poukázala tiež na rozdielnosť výchovných prístupov otca a matky, pričom nie je vhodné, aby tak malé dieťa bolo nútené meniť každý týždeň výchovné prostredie. Nesúhlasila s názorom otca, že je úplne bežné a samozrejmé pre dieťa vo veku maloletej mať dva domovy a pravidelne ich striedať. Je veľký rozdiel, či nejaké miesto vníma dieťa ako miesto, kam chodí na návštevu (hoci rado a často) a či nejaké miesto vníma ako svoj domov. Maloletá je vo veku, kedy si hľadá svoje miesto vo vzťahu k svojmu okoliu a potrebuje jednoznačný a pevný domov, z ktorého môže bezpečne toto svoje miesto vo vzťahu k ostatným ľuďom nájsť. Zmenu spôsobu starostlivosti o maloletú preto nepovažovala za správnu a ani v záujme maloletej dcéry.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s rodným listom maloletej, správou zo šetrenia v domácnostiach a pohovoru s maloletou, potvrdeniami o príjmoch oboch rodičov, dohodou o zrušení spoluvlastníctva, elektronickou komunikáciou rodičov maloletej, obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXP/XX/XXXX, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav veci.
5. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 18.04.2018 bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené. Súd zároveň schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bola maloletá S. na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 200,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a bol oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny kalendárny týždeň od štvrtka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Miestom prevzatia a odovzdania maloletej bolo miesto bydliska matky. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.04.2018.
6. V čase rozvodu manželstva rodičov maloletá S. len začala navštevovať materskú školu. Matka sa vracala späť do zamestnania po skončení rodičovskej dovolenky. Otec bol zamestnaný a dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1267,- eur. Rodičia maloletej už nebývali v spoločnej domácnosti. Otec už mal iný vzťah a s partnerkou sa stali rodičmi maloletej dcéry U. R., T.. XX.XX.XXXX.
7. Maloletá S. momentálne navštevuje materskú školu, od septembra 2022 má nastúpiť do základnej školy. Je zdravá, z tohto titulu nemá žiadne zvýšené výdavky.
8. Matka maloletej je zamestnaná, dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške cca 1199,- eur. Býva v byte, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve spolu s maloletou dcérou a priateľom. Na maloletú dcéru poberá prídavok na dieťa a uplatňuje si daňový bonus. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.
9. Otec maloletej je zamestnaný, dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške cca 1775,- eur. Býva spoločne s priateľkou a spoločnou maloletou dcérou U., T.. XX.XX.XXXX v rodinnom dome, ktorý je v ich podielovom spoluvlastníctve.
10. Zo správy kolízneho opatrovníka zo šetrenia v domácnostiach oboch rodičov vyplýva, že matka i otec majú vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o maloletú. Matka býva spoločne s maloletou S. a svojim priateľom v 3-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve matky. Náklady spojené s bývaním sú vo výške cca 600,- eur. Maloletá S. navštevuje materskú škôlku D. H.. Chodí aj na krúžky, každý pondelok má výtvarný krúžok, ktorý stojí 14,- eur mesačne, v utorok má gymnastiku, ktorá stojí 30,- eur mesačne. Otec na krúžky maloletej vraj neprispieva, hradí výživné na maloletú v sume 200,- eur. V novembri 2021 mala maloletá absolvovať dentálnu operáciu, ktorá bola vo výške cca 1 730,- eur, rodičia sa dohodli, že túto sumu si rozdelia na polovicu. Otec maloletej býva spolu s priateľkou a spoločnou maloletou dcérou U. v 4-izbovom rodinnom dome, ktorý má otec spolu s priateľkou v podielovom vlastníctve. Náklady na domácnosť tvoria: hypotekárny úver cca 474,- Eur mesačne, elektrina 115,- Eur mesačne, voda 22,- Eur mesačne, TV, internet, netflix 50,- Eur mesačne, poistka 109,- Eur ročne a odpad 120,- Eur ročne. V domácnosti otca má maloletá k dispozícii spoločnú izbu so svojou nevlastnou sestrou, v byte matky má vlastnú detskú izbu. Zároveň pri šetrení bol vykonaný aj pohovor s I. S. bez prítomnosti zákonného zástupcu, kedy sa maloletá vyjadrila, že by chcela, aby to všetko zostalo tak, ako to je teraz.
11. Pri výsluchu maloletej S., ktorý bol vykonaný zákonnou sudkyňou bez prítomnosti rodičov dňa 16.03.2022, maloletá uviedla, že je predškoláčka, chodí do škôlky, po prázdninách už pôjde do školy. Tato sa presťahoval, býva v inej dedine. Maloletej sa tam páči, lebo tam má aj sestričku U.. Raz chodí k tatovi spať na štyri noci a raz sa k nemu chodí hrať. Chcela by, aby to bolo tak, že sa k nemu chodí len hrať. Páči sa jej to tak preto, lebo tato sa nehrá len s ňou, ale aj s U.. Aj dnes pre ňu príde tato poobede a ide sa k nemu len hrať, večer ju tato odnesie k mamke. Ešte sa nestalo, aby povedala, že tam chce ostať spať. Keby sa tato s mamou dohodli, že môže ostať u tata spať, ona by nechcela. Dnes je deň, kedy sa tam chodí hrať. Keď ide ku mamke, tak sa niekedy teší a keď ide k otcovi, tak niekedy plače, lebo jej chýba mamka. Keď je u tata, tak mame netelefonuje, lebo nie je čas. Nevie, aké to bude, keď sa bude učiť u tata, lebo U. ju bude vyrušovať. Hračky má u obidvoch rodičov. U tata má spoločnú izbu so sestrou. Mama sa stretla s tatom, sa zaľúbili, ona sa narodila, potom ich tato opustil. Tato uvidel inú ženu, to bola U. mama a potom mala sestru. Tato už nemá rád mamku, lebo si našiel inú ženu. Maloletá
tiež uviedla, že by nechcela ísť s tatom na dovolenku. Radšej pôjde k babke. Keby mala čarovný prsteň, tak by si želala, nech sa tato znovu ožení s mamou a budú bývať všetci spolu.
12. Otec vo svojich výpovediach pred súdom zotrval na svojom písomne podanom návrhu. Od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov minimálne v tom, že dcéra je staršia o 4 roky. V podstate už dlhšiu dobu prebieha striedavá osobná starostlivosť, i keď nie v pomere 50/50. Mal za to, že sú splnené podmienky na to, aby bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Nejde ani o rozsah styku, ako o to, že matka neustále zdôrazňuje jej postavenie ako rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do výlučnej starostlivosti, nerešpektuje otca ako rodiča s rovnakým postavením. Zamieňa si výkon rodičovských práv so stykom. Otec sa chce podieľať na výchove svojej dcéry, chce, aby to vnímala tak, že má dve rodiny a nie že má len jednu rodinu u mamy a k otcovi chodí len na návštevy. V ich prípade je len formalita nastaviť striedavú osobnú starostlivosť. Posledné roky otec prežíval s maloletou všetky jej zdravotné útrapy, aktívne sa podieľal na jej výchove. Matka ho však nerešpektuje ako rovnocenného rodiča. Napríklad sa vyjadrila, že ona rozhodne, akú základnú školu bude dcéra navštevovať. V tom otec vidí problém, pretože matka stále zareaguje na akúkoľvek jeho požiadavku tak, že ona má dieťa zverené do výlučnej starostlivosti. Matkin postoj je taký, že keď sa otec chcel o maloletú starať, tak nemal z manželstva odísť. Nemyslí si, že to je v súlade so zásadami, na ktorých je postavený zákon o rodine. Pred výsluchom otec nehovoril dcére, ako má vypovedať, povedal jej len toľko, aby sa vyjadrila k tomu, ako je spokojná. Maloletá dcéra k otcovi prichádza každý párny týždeň a je u neho od štvrtka do pondelka rána. Každý druhý týždeň pre ňu ide otec do škôlky a večer ju odovzdáva matke. Pri rozvode nepočítal s tým, že ho matka bude ako rodiča negovať. Preto uzavrel dohodu o zverení maloletej do výlučnej starostlivosti matky. Matka sa vyjadruje, že mu nebráni v styku s maloletou, že podporuje ich vzťah. Jej skutky sa však rozchádzajú s jej vyjadreniami. Čo sa týka výživného, otec trval na tom, že došlo k zmene pomerov. Matke maloletej sa znížili náklady na bývanie, keďže už nežije sama a žije v spoločnej domácnosti so svojím partnerom. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére U., ktorá navštevuje materskú školu, náklad na škôlku je cca 150,- eur mesačne. Partnerka otca pracuje, dosahuje príjem 1300,- eur netto. Bývajú v byte, ktorý sa nachádza v rodinnom dome, byt je v podielovom spoluvlastníctve otca a jeho partnerky. Otec navrhol predĺženie súčasného styku o 1 deň, a to do utorka rána. Nerozumel, prečo matka na ostatnom pojednávaní nepovedala, že maloletá má problém s prespávaním u otca. Z vyjadrení maloletej počas jej výsluchu mal za to, že sa s ňou riešia situácie, ktoré sú nad rámec jej aktuálneho vývojového zmýšľania a chápania. Netvrdí, že maloletej nepríde niekedy clivo, ale rozhodne neplače, ako to hovorí matka. Matka podľa neho vôbec nepomáha maloletej túto situáciu zvládnuť. Trval na tom, aby bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Možno že by matka začala k maloletej inak pristupovať, nebrala by ju ako svoj majetok a nemohla by výlučne rozhodovať o niektorých veciach s tým, že povie, že ona ju má zverenú do výlučnej starostlivosti. Pokiaľ by súd nevyhovel jeho návrhu na striedavú osobnú starostlivosť, trval na tom, aby bol zmenený styk, a to od štvrtku od 15.30 hod do utorku do 8.00 hod párny týždeň a v každom nepárnom týždni v stredu od 15.30 do 18.30 hod. Pokiaľ by súd nevyhovel návrhu na zmenu starostlivosti, tak žiadal aj o zníženie výživného na maloletú dcéru na sumu 150,- eur.
13. Matka pred súdom vypovedala, že čo sa týka tvrdení otca, že zdôrazňovala svoju výlučnú starostlivosť, možno tomu tak bolo zo začiatku po rozvode. Avšak je si vedomá toho, že sa obaja musia na podstatných veciach dohodnúť a musí ich s otcom konzultovať. V zásade nemá problém s pomenovaním starostlivosti o maloletú, teda či je to výlučná alebo striedavá osobná starostlivosť. Matke ide o to, aby bol zachovaný rozsah styku. Po rozvode otec predpokladal, že sa matka presťahuje na východ krajiny, odkiaľ pochádza, tak nerozumie tomu, prečo teraz vypovedá, ako veľmi sa chcel o dcéru starať. Matka sa nakoniec rozhodla ostať v H.. Nerozumie ani tomu, prečo otec v čase, keď je maloletá s ňou, nezavolá, nespýta sa, ako sa má. Aj v minulosti otcovi navrhovala, aby si maloletú išiel zobrať zo škôlky, tieto jej návrhy však ostali bez odozvy. Aktuálne je situácia taká, že maloletá chodí k otcovi od štvrtku poobedia a je tam do pondelka rána, kedy ju otec odvedie do škôlky a každý druhý týždeň je s otcom v stredu od 15.30 do 18.30 hod. Matka nesúhlasí s tým, aby sa toto stretnutie predĺžilo až do štvrtku. Ani psychologička neodporúča prespanie počas druhého týždňa s tým, že dcéra nie je zrelá, že by to mala rozbité. Otec sa nezaujíma o to, či má maloletá očkovania, či je potrebné navštíviť nejakého lekára. Krúžky maloletej ho zaujímajú jedine vtedy, ak zasahujú do jeho dní. Matka býva v byte, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve. Platí hypotekárny úver vo výške 550,- eur, náklady na bývanie sú 180,- eur. Poberá daňový bonus vo výške 46,- eur a prídavok na dieťa vo výške 25,- eur mesačne. Nevidí dôvod na zníženie vyživovacej povinnosti, je potrebné brať do úvahy infláciu. Čo sa týka nákladov na maloletú dcéru, pohybujú sa vo výške 200,- eur mesačne bez výdavkov na stravu. Náklady na škôlku
sú vo výške 90,- eur, maloletej sporí sumou 55,- eur mesačne. Matka nesúhlasila s tým, aby bol styk s otcom predlžený do utorka, dcéra potom bude mať rozbitý týždeň. Je presvedčená, že o rok budú rodičia znovu na súde a bude sa riešiť rozšírenie starostlivosti. Nesúhlasila s tým, že maloletej nepomáha v tom, aby navštevovala otca. Koľkokrát plače, keď má ísť k otcovi a matka jej hovorí, že otec ju má rovnako rád ako ona. Otec nedokáže prispôsobiť svoj čas maloletej dcére. Stalo sa to aj pri gymnastike, kedy im zmenili termín na štvrtok. Naposledy jej otec po tréningu povedal, že keď k nemu nechce ísť spať, tak nemusí chodiť vôbec, že jej bude len platiť. Matka by bola najradšej, keby bola maloletá u otca od piatku do nedele, ale rešpektuje, že aj otec s ňou chce stráviť nejaký čas. Matka nesúhlasila s tým, aby došlo k zmene starostlivosti. Trvala na tom, aby ostala výlučná starostlivosť tak, ako je to v rozsudku. Čo sa týka prázdnin, matka súhlasila s takým rozsahom styku, ako otec uviedol v návrhu.
14. Kolízny opatrovník maloletej mal za to, že nie je dôvod na zmenu. Maloletá pri svojom výsluchu uviedla, že nechce meniť rozsah styku. Navrhoval preto ponechať v platnosti pôvodné rozhodnutie a nemeniť ho, vzhľadom na vek maloletej a na tú skutočnosť, že nastúpi v septembri do školy. I keď pripustil, že maloletá je matkou ovplyvnená, čo vyplynulo aj z jej výsluchu. Rovnako výživné navrhoval ponechať v pôvodnej výške.
15. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
16. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
17. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
18. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
19. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
20. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 a 6 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri
určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
21. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
23. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
24. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
25. V zmysle ustanovenia § 26 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 121 CMP, dohody i súdne rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre doterajšiu úpravu, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výkon rodičovských práva povinností za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane rodičov alebo na strane maloletého dieťaťa, alebo objektívne- vývojom objektívnych okolností. Ide teda o výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, teda možnosť prelomenia prekážky res iudicata v prípade splnenia podmienky zmeny pomerov účastníkov relevantnej intenzity a tomu zodpovedajúcu potrebu porovnania tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi zistenými pri ostatnom rozhodnutí.
26. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť rodiča, vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita prostredia. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1967). Ak je konanie rodiča, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, v rozpore so záujmom dieťaťa (a tak je to aj vtedy, ak je toto konanie len prejavom svojvôle a prehliadania významu spoluúčasti druhého rodiča na výchove dieťaťa), súd vždy uváži, či nie sú splnené podmienky na prípadnú zmenu výchovného prostredia maloletého dieťaťa a rozhodnutia o osobnej starostlivosti. Nie je bezvýznamné, že bezdôvodné bránenie maloletému dieťaťu v styku s rodičom, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti, sa pokladá za výrazný nedostatok vo výchove maloletého dieťaťa, ktorý môže ohroziť vývoj osobnosti dieťaťa v citovej a charakterovej oblasti. Všeobecne je možné konštatovať, že záujmom dieťaťa je, aby bolo v starostlivosti obidvoch rodičov a ak to nie je možné, potom práve toho z rodičov, ktorý mimo iného uznáva rolu a dôležitosť rodiča druhého v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý je dobrým rodičom. Rodič, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti teda nemá odmietať výchovné pôsobenie druhého rodiča, nemá byť proti nemu a priori negatívne zameraný, pretože to sa môže prenášať aj na dieťa. Opačný(t.j. negatívny) postoj rodiča k druhému rodičovi by sa mohol - nech už priamo či vo svojich dôsledkoch- z veľkej pravdepodobnosti negatívne dotýkať dieťaťa, ak by bola znižovaná či eliminovaná účinnosť výchovného pôsobenia druhého rodiča; to by mohlo negatívne pôsobiť na emocionálnu väzbu dieťaťa k druhému rodičovi. (Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 266/10 ze dne 18.08.2010).
27. Mimoriadne dôležitým pre nariadenie osobnej starostlivosti je zistenie názoru dieťaťa, ktorého sa toto opatrenie bezprostredne dotýka. Dieťa má právo byť vypočuté v každom súdnom konaní, v ktorom sa rozhoduje o otázkach, ktoré sa ho bezprostredne dotýkajú. Na názor maloletého dieťaťa súd prihliada s ohľadom na jeho vek, rozumovú a citovú vyspelosť.
28. Ako už súd uviedol vyššie hmotnoprávnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností je zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výkon rodičovských práva povinností za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Musí však ísť o zmenu pomerov podstatnú a závažnú, nie krátkodobého charakteru. Pri rozhodovaní o zmene úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu však súd musí vždy a explicitne prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia, ale tiež aj na právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Po vykonaní dokazovania súd dospel k názoru, že nenastala žiadna pomerov, ktorá by odôvodňovala prípadnú zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, ktorá by sa mala udiať autoritatívnym rozhodnutím súdu. Súd pripúšťa, že v prípade uzavretia rodičovskej dohody o zmene výlučnej starostlivosti na striedavú osobnú starostlivosť, by takúto dohodu pravdepodobne schválil, uplatňujúc zásadu uprednostnenia dohody rodičov pred autoritatívnym rozhodnutím súdu. Nároky súdu na preukázanie kvalifikovanej zmeny sú však v prípade autoritatívneho rozhodnutia súdu predsa len vyššie ako v prípade dohody rodičov. Hlavným argumentom, ktorým otec odôvodňoval návrh na zmenu rozhodnutia je to, že matka neakceptuje jeho rodičovské práva a odôvodňuje to tým, že ona má maloletú zverenú do výlučnej osobnej starostlivosti. Táto skutočnosť však nepostačuje na autoritatívny zásah súdu do existujúcej úpravy. Podľa názoru súdu dochádza zo strany otca ako aj matky k nepochopeniu obsahu pojmu striedavá a výlučná starostlivosť. Otec sa domnieva, že zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosť, mu zabezpečí vyššiu mieru participácie na výkone rodičovských práv. Matka zasa , že výlučná starostlivosť jej dáva iné, privilegovanejšie postavenie ako otcovi. Podľa názoru súdu jeden aj druhý rodič sa čiastočne mýlia. V prvom rade je potrebné uviesť, že právo zastupovať maloletú bolo priznané obidvom rodičom. Tento inštitút je tým podstatným pri rozhodovaní o dôležitých veciach týkajúcich sa maloletej, nie výkon osobnej starostlivosti. Matka by mala túto skutočnosť akceptovať, nerozhodovať o podstatných veciach bez otca a snažiť sa s ním dohodnúť. Vzhľadom k tomu, že nenastala podstatná zmena pomerov, ktoré boli rozhodujúce pri zverení maloletej, súd návrh na zmenu zverenia zamietol.
29. Právo rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, stretávať sa s týmto dieťaťom, je jedným z jeho základných práv. Na rozdiel od iných rodičovských práv a povinností môže súd upraviť styk rodiča s dieťaťom len vtedy, ak sa rodičia v tejto otázke nedohodli. Vzťah dieťaťa a rodiča je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti nielen so svojou matkou, ale aj so svojím otcom. Len ich vzájomné pozitívne pôsobenie v rámci výchovného procesu dáva záruku riadneho vývoja dieťaťa. Výchovné pôsobenie len zo strany jedného rodiča má spravidla za následok nedostatky správania a myslenia. Rodič, ktorému maloletého dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, uplatňuje pri styku s ním svoju úlohu pri výchove dieťaťa danú mu v ust. § 26 Zákona o rodine. Úlohou druhého rodiča, ktorý maloleté dieťa vychováva, je okrem iného, aby so zreteľom na záujem dieťaťa, ktorý je prioritný, vytváral priaznivé podmienky na styk druhého rodiča s dieťaťom. Právu styku rodiča s dieťaťom korešponduje právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov podľa článku 7a 8 Dohovoru o právach dieťaťa. svojho syna a nevnucovali mu svoje predstavy. Súd porovnal pomery v predchádzajúcom a tomto konaní a zistil, že došlo k ich zmene, ktorá vyžaduje aj zmenu pôvodného rozhodnutia. Od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností ubehli cca 4 roky. Iste, vo všeobecnosti to nie je dlhá doba, rozhodne je však významná z hľadiska zmien v živote malého dieťaťa. V čase pôvodnej úpravy mala S. 2 roky, aktuálne má 6 rokov, navštevuje predškolské zariadenie, od septembra 2022 nastúpi do základnej školy. V pôvodnom konaní si rodičia dohodli styk, ktorý zohľadňoval útly vek maloletej. V súčasnosti táto úprava styku už nezodpovedá veku maloletej ale ani faktickej úprave, ktorá sa realizuje. Súd rozšíril styk otca a týmto rozhodnutím v podstate zosúladil faktický stav s právnym. V zásade matka s takouto úpravou súhlasila s výnimkou prespatia z pondelka na utorok. Matka argumentovala tým, že dcéra bude mať rozbitý týždeň, argumentovala aj nástupom do školy a prípravou na vyučovanie. Je pravdou, že maloletá S. nastúpi v septembri 2022 do prvého ročníka základnej školy ako aj to, že je to závažná zmena v jej
živote. Argument matky proti rozšíreniu styku odvolávajúci sa na sťaženie prípravy do školy „ dcéra bude mať rozbitý týždeň“ však neobstojí, pretože už teraz sa realizuje úprava od štvrtku do pondelka, s ktorou matka súhlasila aj do budúcna, to znamená, že maloletá si bude musieť k otcovi zobrať učebnice na piatok aj na pondelok. Súd nevidí žiadnu prekážku, aby sa pobyt u otca predlžil až do utorka. Otec má rovnaké práva a povinnosti ako matka a mal by mať právo podieľať sa na výchove maloletej a to nielen na voľnočasových aktivitách ale aj na povinnostiach spojených s návštevou školy. Úprava styku počas letných mesiacoch, vychádzala z vyjadrení obidvoch rodičov a obidvaja rodičia s ňou súhlasili.
30. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Súd vykonal porovnanie pomerov v pôvodnom ako aj v súčasnom konaní a zistil, že k zmenám síce došlo ale nie k takým , ktoré by odôvodňovali zníženie vyživovacej povinnosti. Maloletá S. je staršia, náklady na jej výchovu sa zvýšili, otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej U.. Je potrebné uviesť, že táto vyživovacia povinnosť existovala už v čase pôvodného rozhodnutia. I keď mala maloletá U. v čase rozvodu necelý mesiac, otec si musel byť vedomý nákladov spojených s jej výživou. Ďalšou zmenou je zvýšeniu príjmu matky, ktorá v čase rozvodu ešte len nastupovala do práce. Príjem sa zvýšil aj otcovej priateľke , ktorá tak môže vo vyššej miere uspokojovať potreby dcéry Terezy ako sa aj podieľať na nákladoch na bývanie. Súd bral do úvahy tú skutočnosť, že v septembri nastúpi S. do 1. ročníka základnej školy a jej náklady sa čiastočne zvýšia. Nemalo by význam v tomto konaní nepatrne znižovať vyživovaciu povinnosť a o pár mesiacov pri nástupe do školy ju zasa zvyšovať. Vzhľadom na uvedené, súd konštatuje, že nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného a preto návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol.
31. Na záver súd apeluje na matku, aby začala akceptovať rolu otca v plnej šírke. Matka to síce popiera ale vzhľadom na vyjadrenie maloletej a slovné spojenia, ktoré maloletá použila, je pravdepodobné, že je matkou ovplyvnená. Na druhej strane je to do istej miery pochopiteľné, keďže matku je pre ňu najbližším človekom. Iste, zákon priznáva rodičom rovnocenné postavenie v ich právach, nepriznáva im však , a ani to nedokáže, právo na rovnaký vzťah smerom od dieťaťa k rodičovi. Matka je zvýhodnená a čerpá z toho, že je osoba, s ktorou si maloletá vytvorila tzv. primárnu vzťahovú väzbu. Ide o obvyklý model aj vo funkčných rodinách, kedy pri narodení dieťaťa, preberá jeden rodič ( zvyčajne je to matka), celodennú starostlivosť o dieťa, vytvára si vzťahovú väzbu a druhý rodič sa viac zameriava na zabezpečenie materiálnych podmienok pre rodinu a jeho podiel na starostlivosti o dieťa je tak nižší. Plynutím času, rastom dieťaťa, zmenou jeho potrieb, dochádza k výraznejšiemu začleňovaniu druhého rodiča do starostlivosti o dieťa a k postupnému oslabovaniu pozície osoby s ktorou má dieťa vzťahovú väzbu. Tieto zmeny prebiehajú v „realite všedných dní“, v každodennosti, teda v priestore, ktorý otec dobrovoľne opustil. Samozrejme, že otec nemôže byť doživotne znevýhodnený pre udalosti z minulosti, ktoré sa týkali osobného vzťahu rodičov, musí si však byť vedomý dôsledkov týchto udalostí. Matka by mala byť dostatočne zrelá na to, aby partnerské problémy z minulosti neprenášala na dcéru ( i keď možno
neúmyselne), nezaťažovala ju tým a umožnila jej slobodne si rozvíjať vzťah s obidvomi rodičmi a užívať si ich priazeň a rodičovskú lásku.
32. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.