Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18P-141-2017.pdf
PDF · 106.68 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/141/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletou E., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh matky: U., nar. X.X.XXXX, trvale bytom M. L.,. za účasti otca: L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., t.č.., M. u pani M., zastúpený advokátkou JUDr. Blanka Nagyová, Advokátska kancelária Košice, Štúrova č. 44, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Z v e r u j e maloletú E., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok majú obaja rodičia.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej E. sumou 100 eur mesačne od 20.10.2017 do budúcna, ktoré výživné je povinný platiť do rúk matky, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred.
Dlžné výživné zo strany otca súd n e u r č u j e.
U p r a v u j e styk otca s maloletou E. tak, že otec je oprávnený s maloletou sa stretávať každý nepárny víkend v čase od piatku od 16:00 hodiny do nedele do 16:00 hodiny, každý týždeň v utorok v čase od 15:00 hodiny do 18:00 hodiny, počas jarných prázdnin v čase od pondelka prvého dňa prázdnin od 9:00 hodiny do stredy do 18:00 hodiny, počas vianočných sviatkov každý rok, dňa 26.12. od 9:00 hodiny do 18:00 hodiny a každý párny rok v čase od 31.12. od 9:00 hodiny do 2.1. do 18:00 hodiny, každý rok počas letných prázdnin od 1.8. od 9:00 hodiny do 15.8. do 16:00 hodiny s tým, že v čase takto upraveného styku maloletú prevezme pred bytom matky a na tom istom mieste po ukončení styku matke odovzdá, matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť, odovzdať otcovi pred svojim bytom v čase začatia styku a na tom istom mieste po ukončení styku maloletú prevziať.
Matka je povinná informovať otca vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca o zdravotnom stave maloletej, o mimoriadnych a podstatných skutočnostiach týkajúcich a maloletého dieťaťa telefonicky.
V prevyšujúcej časti návrh z am i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom, ktorý podala súdu dňa 20.10.2017 domáhala úpravy rodičovských práv a povinností voči maloletej E., nar. X.X.XXXX., ktorá sa narodila z manželstva svojich rodičov a ktoré manželstvo právne trvá. Uviedla, že od 25.6.2017 nežijú v spoločnej domácnosti s otcom maloletej, a
od tohto času si otec maloletej dobrovoľne plní svoju vyživovaciu povinnosť sumou 100 eur mesačne. Matka žiadala, aby súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti, a aby otec bol zaviazaný platením výživného pre maloletú sumou 250 eur mesačne, a aby otec bol oprávnený s maloletou sa stretávať každý párny týždeň od soboty od 14:00 hodiny do soboty 19:00 hodiny. Uviedla, že s otcom dieťaťa sa nevedia dohodnúť na stretávaní sa s maloletou. Otec, keď s maloletou bol, tak ju vzal do práce a na stretnutia s kamarátmi tak, že sa jej nevenoval.
2. Matka podaným návrhom zároveň žiadala o nariadenie neodkladného opatrenia zverením maloletej do jej osobnej starostlivosti a určením výživného zo strany otca dieťaťa 250 eur mesačne. Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 24.10.2017 č.k. 18P/141/2017-15 súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.11.2017.
3. Otec podal vo veci písomné vyjadrenie dňa 23.1.2018. Uviedol, že zo spoločnej domácnosti s matkou maloletej sa skutočne odsťahoval 4.7.2017 a byt, ktorý pôvodne patril do jeho výlučného vlastníctva previedol kúpnou zmluvou na plnoletého syna C. nar. X.X.XXXX za symbolickú kúpnu cenu, ktorú mu však syn nevyplatil. Spočiatku býval v sklade, kde mal zariadenú dielňu, na E., a presťahoval sa neskôr k priateľke na adresu Z. u ktorej býva doposiaľ. Jeho zdravotný stav sa však zhoršil. Od 21.11.2017 bol práceneschopný. Od odchodu zo spoločnej domácnosti sa s maloletou snažil stretávať, prispieval výživné 100 eur mesačne, a okrem toho maloletej kupoval aj niektoré veci. Matka sa stále snaží o to, aby obmedzila jeho stretávanie sa s maloletou dcérou a chce dosiahnúť, aby sa s dcérou stretával iba dva dni v mesiaci, každý párny týždeň v sobotu, od 14:00 hodiny do 19:00 hodiny. Otec však tvrdil, že je schopný sa postarať aj on sám o maloletú. Podľa neho, pokiaľ maloletá bude zverená do výlučnej starostlivosti matky, matka mu neumožní stretávanie sa s maloletou. Popieral skutočnosti tvrdené matkou, že by sa maloletej nevenoval, alebo že by ju nosil do pohostinstiev a podobne. Otec v písomnom vyjadrení uviedol aj svoje výdavky a navrhol, aby na čas do rozvodu súd určil výživné z jeho strany pre maloletú E. sumou 100 eur mesačne, a upravil jeho styk s maloletou každý nepárny víkend od piatku do nedele, každý týždeň v utorok od 14:45 hodine do 18:00 hodiny, počas jarných prázdnin, vianočných sviatkov a letných prázdnin. Predložil súdu ako doklad potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá trvá od 21.11.2017. Zároveň preukázal, že živnosť ukončil 12.1.2018 na základe potvrdenia, ktoré vydal Okresný úrad Košice. Predložil súdu aj doklad o ukončení platnosti účinnosti zmluvy o nájme a podnájme nebytových priestorov na E., kde podnikal, dňom 31.12.2017.
4. Kolízny opatrovník podal vo veci písomnú správu dňa 29.1.2018, v ktorom uviedol, že prešetril pomery na strane rodičov a maloletého dieťaťa. Zistil, že matka pracuje ako D. s príjmom XXX eur mesačne. Otec platí výživné 100 eur mesačne a finančne prispieva na dcéru polovicou nákladov na školu, na výlety a podobne. Matka býva v trojizbovom byte, ktorý je vo vlastníctve syna U. V byte býva so synom a dcérou E.. Otec sa s maloletou stretáva len na pár hodín v domácnosti matky, alebo v škole. Otec uviedol, že súhlasí so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky a s určením výživného z jeho strany 100 eur mesačne. Žiada upraviť jeho styk s maloletou. Odsťahoval sa zo spoločnej domácnosti z dôvodu častých hádok a samotná dcéra mu povedala, že od kedy sa odsťahoval, už neplače, lebo doma hádky nie sú. Snaží sa maloletú kontaktovať aj telefonicky, ale maloletá zdvihne telefón málokedy. Podľa jeho stanoviska, dcéra je ovplyvňovaná v názoroch matkou. Otcov príjem predstavuje XXX eur mesačne. Toho času býva u svojej priateľky na Z.. Na Okresnom súde Košice I sa vedie rozvodové konanie účastníkov pod sp. zn. 21P/174/2017, návrh podával otec maloletej. Kolízny opatrovník realizoval aj pohovor s maloletou, ktorá v tom čase navštevovala 4. ročník ZŠ, ako aj ZUŠ hudobný odbor, husle. Maloletá uviedla, že otec za ňou chodieva na pár hodín do školy počas prestávky, alebo k nej domov. Bola aj u neho v byte, ale je to tam maličké a nepáči sa jej tam. Preto tam nechce chodiť, lebo sa tam nudí a uviedla aj to, že ocino chodieval do krčmy, a brával tam aj ju. Oco má partnerku, ktorú ona nemá rada. Podľa nej, s ockom by mala byť jej mama, a preto sa na ocka hnevá. Maloletá prejavila záujem zostať v osobnej starostlivosti matky a uviedla, že keby bola u otca každý druhý víkend, tak by to zvládla. Počas prázdnin chce zostať u otca dlhšie len v prípade, ak by spoločne cestovali, chodili na kúpalisko, Štedrý večer a Silvestra chce stráviť u matky, a potom u otca. V domácnosti otca bolo zistené, že obýva trojizbový byt v podnájme, spolu so svojou priateľkou, kde má maloletá zariadenú izbu s posteľou, písacím stolom, stoličkou, skriňou a kobercom. Kolízny opatrovník odporučil rešpektovať vôľu maloletej prejavenú pri pohovore, zveriť ju do osobnej starostlivosti matky, určiť výživné primerane jej veku a odôvodneným potrebám, s prihliadnutím na príjmové a majetkové pomery na strane otca, styk upraviť po dohode rodičov s poukazom na názor maloletej.
5. Matka predložila súdu prehľad výdavkov súvisiacich s maloletou E., ktoré výdavky mesačne vykázala na sumu 402,63 eur, teda ročne 4.831,56 eur a jednorazové výdavky, ktoré spolu vykázala sumou 1174 eur ročne.
6. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, opismi ich mzdových listov, daňovým priznaním otca za rok 2017, listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania a vyžiadanými súdom, na základe ktorých zistil nasledujúci skutočný stav.
7. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že od kedy nežijú s otcom maloletej v spoločnej domácnosti, zostala žiť v trojizbovom byte, ktorý patrí jej staršiemu synovi. Žije tam s dcérou a so synom. Za tento byt platí mesačne 124 eur s tým, že k tomu prichádza ešte smetie 35 eur na osobu na rok. Syn jej prispieva sumou 100 eur mesačne. V tom sú zahrnuté už aj pracie prášky, hygienické potreby a podobne. Snažia sa stravovať každý osobitne. Matkin príjem predstavuje 440 eur mesačne v čistom. K tomu dostáva rodinné prídavky na jedno dieťa 23,52 eur mesačne a výživné od manžela 100 eur mesačne. Nevedela uviesť, aký má príjem jej syn. Čo sa týka maloletej E. rozpísala výdavky súvisiace s dieťaťom. Za pravidelne sa opakujúce výdavky považuje hygienické potreby, obuv, oblečenie asi 50 eur mesačne, plávanie- vodné pólo, pretože maloletá má problémy s chrbticou, čo je 35 eur mesačne, strava v škole 22 eur mesačne, školský klub detí 11 eur mesačne, mobil, kredit 5 eur mesačne, vreckové 20 eur mesačne a životné poistenie maloletej 14,77 eur mesačne. Maloletej kupuje lístky MHD 5 eur mesačne, pretože dochádza na plávanie, do školy chodí pešo. Potom sú to výdavky s rôznymi školskými aktivitami 20 eur mesačne, pomôcky do školy 25 eur mesačne, stravovanie doma asi 100 eur mesačne. Matka medzi týmito výdavkami uviedla aj oslavy narodenín kamarátov 30 eur mesačne. Potom sú to výdavky, ktoré sa vyskytujú každý rok, a to školské potreby 150 eur, letný tábor, kemp- vodné pólo v júli 85 eur, v auguste 85 eur, prímestský tábor 30 eur, škola v prírode 120 eur + 50 eur vreckové, školský letný tábor 100 eur + 50 eur vreckové, ZRPŠ 20 eur, ZRPŠ hudobná škola 20 eur + 11 eur mesačne za výuku na husle, poplatok za požičanie huslí 24 eur, výlety so školou 30 eur, zubár- 2 krát ročne po 30 eur a očná lekárka 30 eur. Uviedla, že maloletá sa sťažovala na bolesti hlavy, preto boli na očnom vyšetrení a tam zaplatila matka 30 eur, doklad o tom predložiť nevie. Potom je to zapožičanie lyží každý rok 50 eur, aby maloletá sa mohla lyžovať. Ďalej matka uviedla, že mesačne spláca úvery v celkovej sume XXXX eur, mesačné splátky sú XXX eur.
8. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že je zamestnaný ako J. a jeho príjem môže predstavovať XXX až XXX eur mesačne v čistom. Do 13.1.2018 mal aj živnosť pod názvom Y. podnikal v F. ale túto živnosť musel ukončiť vzhľadom na svoj zhoršený zdravotný stav, ale za rok 2017 ešte podával daňové priznanie. Od 21.11.2017 bol práceneschopný do 8.1.2018 ale následne sa práceneschopnosť opakovala. Má problémy s krčnou chrbticou, má dnu a zvýšený cholesterol, takže musí užívať aj lieky, ktoré stoja mesačne 40 eur. Byt, ktorý bol jeho vlastníctvom na L. prenechal na základe kúpnopredajnej zmluvy synovi, ktorá bola uzavretá v januári 2015 po tom, čo zhorela strecha. Nevedel, ako sa skončí vyšetrovanie tohto prípadu, tak jednoducho rozhodol, že byt prevedie na syna a syn mu sľúbil, že niekedy v budúcnosti ho prípade vyplatí. Za byt dohodli cenu XX.XX0 eur. Potom však prišli nezhody a bol vyhnaný z tohto bytu. Preto od júla 2017 nebýva v spoločnej domácnosti s manželkou. Je u svojej priateľky v byte, ktorý je prenajatý a priateľke prispieva 150 eur mesačne, o čom predložil jej čestné prehlásenie zo dňa 16.1.2018. Jeho výdavky spočívajú v stravných lístkoch v zamestnaní 32 eur mesačne, mobil 20 eur mesačne, cestovné do práce 20 eur mesačne. Na cestu do práce využíva motorové vozidlo zn. P., rok výroby XXXX, ktoré je v jeho vlastníctve ( manželka uviedla, že patrí do BSM), nákup potravín a prevádzka bytu 50 eur mesačne, hygienické potreby 10 eur mesačne, zdravotná starostlivosť 40 eur mesačne, oblečenie, obuv 10 eur mesačne. Uviedol, že v decembri 2017 maloletej prispel na vodné pólo 40 eur. Poukazoval na to, že manželka je stále zaťažená nejakými pôžičkami, ta kto robila aj počas celého manželstva.
9. Otec následne predložil doklad o svojom zdravotnom stave, ako aj prehľad výdavkov súvisiacich s jeho liečením- výdavky na lieky a potravinové doplnky za obdobie od 22.1.2018 do 24.5.2018 v sume 203,84 eur. Podľa správy U. všeobecného lekára pre dospelých zo dňa 25.5.2018, otec sa lieči pre chronické bolesti chrbtice, pečene, poruchu lipidového metabolizmu, hyperurikémiu a calcaneodyniu.
10. Z opisu mzdového listu otca vyplýva, že za obdobie od januára do decembra 2017 jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavoval XXX,XX eur ale z toho dôvodu, že bol opakovane práceneschopný. Podľa správy sociálnej poisťovne, poberal nemocenské dávky od 1.12.2017 do 19.2.2018 a od
13.4.2018 do 30.4.2018. Poberal ošetrovné za obdobie od 25.9.2017 do 4.10.2017, od 19.10.2017 do 20.10.2017 a od 25.10.2017 do 31.10.2017. Za toto obdobie mu bola vyplatená suma 1.292,50 eur. Jeho čistá priemerná mzda v období od 1/2018 do 7/2018 predstavovala XXX,XX . mesačne, ale opäť bola ovplyvnená dávkami od sociálnej poisťovne. Pokiaľ otec odpracoval celý mesiac, jeho mzda bola v rozpätí od 472 do 657 eur. Z daňového priznania otca za rok 2017 vyplýva, že príjmy predstavovali X.XXX,XX eur, výdavky X.XXX,XX eur, základ dane X.XXX,XX eur, daň XXX,XX eur. Priemerný čistý mesačný príjem matky predstavuje XXX eur.
11. Na pojednávaní dňa 3.9.2018 matka uviedla, že pomery na jej strane sa zmenili v tom, že syn sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti ku svojej priateľke a preto všetky poplatky súvisiace s bývaním hradí ona sama. Matka zotrvala na svojich návrhoch čo sa týka výšky výživného a úpravy styku otca s maloletou, ale nepopierala, že počas prázdnin bola maloletá dva týždne u otca. Podľa nej však otec maloletú zobral na svadbu, kde sa opil, zobral ju na chatu s kamarátmi, kde nebola ani voda, teda ten styk prebehol s problémami, ktoré jej popísala maloletá. Matka tvrdila, že otec dieťaťa pije aj v jej prítomnosti. Uviedla, že ona nemá námietky proti styku za takých okolností, že otec by sa venoval iba dieťaťu a nestretával by sa so svojimi kamarátmi a nebral dieťa do takých zariadení, kde dieťa nepatrí. Matka vie, že maloletá otca má rada a aj on ju.
12. Otec tieto skutočnosti, popieral, podľa neho styk prebehol bez väčších problémov. Snažil sa dieťaťu robiť program, chodievali na tú chatu, ale s príbuznými ktorých maloletá pozná a nie s kamarátmi, tam mala maloletá aj kamarátku, ktorá je vekovo ku nej blízka. Nikdy v lese s dieťaťom stanovať nebol. Počas víkendov bolo dieťa u neho v prenajatom byte. Preto jeho návrh na úpravu styku, zohľadňuje tú skutočnosť, že dieťa má 10 rokov, zohľadňuje aj tú skutočnosť, že medzi otcom a dieťaťom je dobrý vzťah, a preto nevidí dôvod, prečo by tento styk mal byť nejakým spôsobom obmedzovaný. Ďalej otec uviedol, že podľa neho výživné, ktoré platí sumou 100 eur mesačne je primerané veku dieťaťa a jeho zárobkom, a pokiaľ matka žiada 250 eur mesačne, tvrdí, že matka má rôzne pôžičky a zrejme výživné má záujem použiť na splácanie svojich úverov. On má príjem iba z mzdy a vylúčil výkon podnikateľskej činnosti „na čierno“. Pri ukončení živnosti odovzdal prenajaté priestory, predal náradie a preto nemá možnosť stolársku prácu vykonávať.
13. Kolízna opatrovníčka, poukázala na svoju správu, ktorá obsahuje aj výpoveď maloletej. Maloletá podľa svojho rozmýšľania by chcela byť aj u matky, aj u otca, rovnako tak aj počas vianočných sviatkov, preto kolízny opatrovník navrhol, aby súd upravil styk otca s maloletou aj vzhľadom na to, že na tomto sa rodičia dohodnúť nevedia a ich prednesy sú rozporuplné. Navrhla, aby tento styk bol upravený klasicky ako bežný, tak aj počas sviatkov a prázdni, pričom rozsah tohto styku ponecháva na zvážení súdu.
14. Podľa ust. § 28 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b)zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
15. Podľa ust. § 28 ods. 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 16. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
17. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4 a 5 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na
nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Podľa ust. § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
19. Podľa ust. § 77 ods. 1,2 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
20. Podľa ust. § 25 ods. 1,2 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
21. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k tomu záveru že je potrebné upraviť rodičovské práva a povinností voči maloletej E., pretože rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti a doposiaľ nie sú ani rozvedení. Súd zveril mal. E. do osobnej starostlivosti matky, ktorá aj doposiaľ starostlivosť o ňu riadne zabezpečovala a otec so zverením súhlasil.
22. S prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania, súd považoval za primerané, aby otec platil na výživu maloletej sumu 100 eur mesačne od dátumu podania návrhu, ktorú sumu výživného platil aj doposiaľ. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného sú relevantné odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a na strane povinného rodiča jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Pokiaľ sa súd riadil týmito zákonnými kritériami mal za to, že matka výdavky súvisiace s mal. E. značne nadsadila a aj celkové výdavky matky sú v nepomere s jej príjmami. Je zrejmé aj to, že matka má záväzky z pôžičiek, ktoré sú ňou splácané. Bez ohľadu na túto skutočnosť súd s prihliadnutím na príjmové a majetkové pomery otca sumu 100 eur mesačne považoval za primeranú. Súd nezistil nepomer v životnej úrovni rodičov maloletej, ktorú by bolo potrebné vyvážiť vyššou sumou výživného zo strany otca dieťaťa. V tomto konaní nebolo preukázané, že by otec mal príjem aj z iných zdrojov ako zo svojej mzdy. Príjem zo živnosti mal iba po dobu dvoch mesiacov v roku 2017. Naviac výška jeho príjmu a aj ukončenie živnosti bola ovplyvnená jeho zdravotnými problémami, ktoré v tomto konaní preukázal.
23. Vzhľadom na to, že otec platil výživné sumou 100 eur mesačne, dlžné výživné mu za obdobie od podania návrhu do rozhodnutia súdu nevzniklo.
24. Súd upravil styk otca s maloletou s prihliadnutím jednak na vôľu maloletej, ktorú zistil kolízny opatrovník, jednak na jej vek, jednak na okolnosti celého prípadu, s ohľadom na záujem na zachovaní vzťahu maloletej voči obidvom rodičom. Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná a súd nemá za to, že by tomu bolo inak v predmetnej právnej veci. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté dieťa predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletého dieťaťa. V procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika
príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je dôvod na to, aby rodič, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, s maloletým dieťaťom nestretával resp. aby jeho styk s dieťaťom bol obmedzovaný. Súd preto rozhodol o styku otca s maloletou tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia súdu a mal za to, že takéto rozhodnutie je v záujme dieťaťa.
25. Vzhľadom na to, že otec žiadal, aby mohol byť informovaný zo strany matky o podstatných skutočnostiach týkajúcich sa maloletej, súd matke túto povinnosť uložil, lebo sa jedná o jej zákonnú povinnosť upravenú v cit. § 24 ods. 5 Zákona o rodine, Podľa tohto zákonného ustanovenia, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
26. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.