Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24CoE-33-2021.pdf
PDF · 81.37 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoE/33/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Anton Jaček a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Andrea Dudášová, v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, proti povinnému: A. B. J., nar. XX.XX.XXXX, adresa D. ulica XXXX/XX, K., zastúpenému splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária ŠÁŠIK & Partners, s.r.o., so sídlom Sokolská 18, Bratislava, o vymoženie 112,60 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Táňa Pačesová, so sídlom Na barine 10, Bratislava, pod sp. zn. EX 1680/2013, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda z 02.01.2014, č. k. 11Er/986/2013-20, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti vyhovujúcej námietkam povinného proti exekúcii p o t v r d z u j e .
II. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa trov konania z r u š u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhovel námietkam povinného proti exekúcii. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 50 ods. 1 z. č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „EP“), § 142 ods. 1 z. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) a § 1 ods. 1 až 5, § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. c), § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že povinný pripísaním finančných prostriedkov na účet oprávneného svoj dlh dňa 11.06.2013 splatil z vlastnej iniciatívy, a to pred začatím exekúcie (tá sa začala 13.06.2013). Námietky sú preto odôvodnené a súd po právoplatnosti uznesenia exekúciu zastaví. V konaní o námietkach mal povinný plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania o námietkach, avšak len v preukázateľne vynaloženom rozsahu.
2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktorým namietal, že povinný uhradil poistné 92,60 eur a 10 eur až po vypracovaní návrhu na vykonanie exekúcie.
3. Povinný odvolací návrh nepodal, k odvolaniu oprávneného sa písomne nevyjadril.
4. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.06.2016 účinný OSP. Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 01.07.2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo podané ešte pred 01.07.2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp
právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania účinného OSP, teraz § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom účastníkom (§ 37 ods. 1 EP), v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, teraz § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 57 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.03.2017), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP, teraz § 379 a § 380 ods. 1 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu možno priznať len čiastočný úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne len vo výroku vyhovujúcom námietkam povinného.
6. Odvolací súd v rámci skúmania, či má odvolanie zákonom stanovené náležitosti (§ 205 OSP), na úvod konštatuje, že odvolanie neobsahuje jednoznačné vymedzenie rozsahu, v akom sa dané uznesenie napáda. Hoci sa v odvolaní výslovne neuvádza rozsah, v akom sa uznesenie súdu prvej inštancie napáda, z obsahu odvolania, ktoré argumentuje rovnakými sumami, aké boli uvedené v napadnutom uznesení (102,60 eur), možno podľa odvolacieho súdu vyvodiť, že odvolaním sa napáda uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu.
7. Základom argumentácie odvolateľa bolo, že povinný uhradil vymáhanú sumu poistného (102,60 eur) dvoma platbami (dňa 11.06.2013 v sume 92,60 eur a dňa 26.07.2013 v sume 10 eur) až po vypracovaní návrhu na vykonanie exekúcie. Odvolací súd sa však s touto námietkou nemôže stotožniť, pretože vypracovanie návrhu na vykonanie exekúcie nepredstavuje relevantný okamih pre rozhodnutie o námietkach proti exekúcii podľa § 50 ods. 1 EP. Námietkami proti exekúcii povinný vyvoláva potrebu súdneho prieskumu podmienok, za ktorých sa exekúcia začala. Tieto treba overiť zásadne k okamihu začatia exekúcie, ktorým je deň, keď sa súdnemu exekútorovi doručil návrh na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 2 EP). Vypracovanie návrhu na vykonanie exekúcie nevyhnutne predchádza tomuto dňu, v dôsledku čoho nemôže mať vôbec žiadny význam pri posudzovaní dôvodnosti námietok. Právny poriadok nespája s vypracovaním návrhu na vykonanie exekúcie žiadne právne účinky, ktoré by boli podstatné pre konanie o námietkach proti exekúcii podľa § 50 ods. 1 EP.
8. Odvolací súd viazaný dôvodmi odvolania už nemohol ďalej preskúmavať správnosť napadnutého uznesenia v rozsahu vyhovenia námietkam povinného z hľadiska ďalších do úvahy prichádzajúcich odvolacích dôvodov, a preto mu nezostalo nič iné, než napadnuté uznesenie v tejto časti ako vecne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP).
9. Inak je to ale v prípade výroku napadnutého uznesenia o náhrade trov konania o námietkach. Odvolací súd v tomto prípade zistil vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 OSP).
10. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie na základe § 142 ods. 1 OSP, no neriadil sa dôsledne súvisiacimi ustanoveniami Exekučného poriadku, ktoré majú pred OSP prednosť, predovšetkým s § 200 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení do 31.10.2013 a v znení od 01.11.2013). Súd prvej inštancie opomenul vziať do úvahy aj § 243b EP, ktorý obsahuje prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.11.2013.
11. Podľa § 50 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
12. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
13. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
14. Podľa § 243b ods. 1 EP exekučné konania začaté pred 01.11.2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.10.2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
15. Podľa § 243b ods. 2 EP ustanovenia § 36 ods. 8 až 13, § 46 ods. 3 až 7 a § 60 ods. 2 sa použijú aj na konania začaté pred 01.11.2013.
16. Podľa § 243b ods. 3 EP o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 01.11.2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.10.2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
17. Z vyššie citovaných ustanovení je zrejmé, že ak súd námietkam čo i len s časti vyhovie, musí v tejto časti zároveň exekúciu zastaviť. O trovách exekúcie vrátane trov súvisiacich so vznesením námietky proti exekúcii rozhoduje súd v rozhodnutí o zastavení exekúcie. Povinnosťou súdu prvej inštancie preto bude v konečnom rozhodnutí o zastavení exekúcie rozhodnúť o trovách konania na súde prvej inštancie, ako aj o trovách tohto odvolacieho konania.
18. Vzhľadom na to, že neexistovali dôvody na vydanie rozhodnutia o trovách exekúcie v rozhodnutí o námietkach, nemožno považovať výrok napadnutého uznesenia o priznaní náhrady trov konania o námietkach povinnému za správny. Odvolací súd výrok o trovách zrušil podľa § 389 ods.1 písm. d) CSP.
19. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).