Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_6Co-88-2021.pdf
PDF · 96.37 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/88/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne: R. M., N.. Q., Q.. XX.X.XXXX, U. T. Y., J.O. XX/XX, zastúpená JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južná trieda 28, IČO: 52 858 774, proti žalovanému: H. J., Q.. XX.X.XXXX (zomrel), zastúpený Slovenský pozemkový fond, so sídlom v Bratislave, Búdková cesta 36, o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce sp. zn. 7C/21/2021 zo dňa 6. mája 2021
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Michalovce č.k. 7C/21/2021-65 zo dňa 6. mája 2021 okrem výroku III.
Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) uznesením zo dňa 6.5.2021 č.k. 7C/21/2021-65 konanie zastavil (výrok I.), žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.) a rozhodol o vrátení žalobcovi časti súdneho poplatku vo výške 9,80 € s tým, že upravil Slovenskú poštu, a.s., aby uvedenú sumu poukázala žalobcovi po právoplatnosti tohto uznesenia (výrok III.).
2. Rozhodol tak v konaní, kde žalobou doručenou súdu 26.3.2021 sa žalobkyňa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného označeného ako H. J., nar. XX.X.XXXX (zomrel) v mene, ktorého koná ako správca Slovenský pozemkový fond.
3. Právne vec posúdil podľa § 161 ods. 1, 2 v spojení s § 61 a § 62 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Vychádzal z úvahy, že v občianskoprávnych vzťahoch majú spôsobilosť mať práva a povinnosti fyzické a právnické osoby. Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva s povinnosti vzniká narodením a túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé (§ 7 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ďalej len „OZ“). Smrťou táto spôsobilosť zanikne, ak smrť nemožno preukázať preukázaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak a za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije (§ 7 ods. 2 OZ). V procesnom konaní má procesnú subjektivitu ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva a jej nedostatok patrí medzi neodstrániteľné podmienky konania.
4. Konštatoval, že z lustrácie žalovaného v registri obyvateľov zistil, že žalovaný dňa XX.X.XXXX (H. J., Q.. XX.X.XXXX, naposledy bytom N. Q. K. XXX). Zároveň konštatoval, že zistil tiež, že žalovaný má právnych nástupcov.
5. Súd prvej inštancie konanie podľa § 161 ods. 2 CSP zastavil z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania. Dôvodil, že Slovenský pozemkový fond je oprávnený nakladať s pozemkami
nezistených vlastníkov a zastupovať ich v konaniach pred súdmi a inými orgánmi verejnej správy (§ 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z.). Zástupcom je len u tých vlastníkov pozemkov, ktorí pri fyzických osobách sú označení menom a priezviskom (neznámy vlastník § 8 ods. 1 písm. d/ zákona č. 180/1995 Z.z.) a u ktorých je nepochybné, že existujú, pričom znakom ich neznámosti je neznámosť ich adresy (§ 8 ods. 1 písm. c/ zákona č. 180/1995 Z.z.). Takéto označenie nemôže prichádzať do úvahy u tých vlastníkov, ktorí nie sú známi vôbec, spravidla preto, že pôvodný vlastník už neexistuje a nie je zrejmé, kto je jeho právnym nástupcom. Uvedenému postupu bráni nedostatok procesnej spôsobilosti tohto vlastníka, čo má za následok zastavenie konania, nakoľko ide o vadu, ktorú nejde napraviť žiadnym spôsobom (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6 Cdo 11/2016 zo dňa 24.2.2016). 6. O trovách konania rozhodol podľa § 256 CSP a contrario, pretože dospel k záveru, že žiadna zo strán nenesie zavinenie na zastavenie konania. Vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. 7. O vrátení časti súdneho poplatku vo výške 9,80 € rozhodol aplikujúc ust. § 11 ods. 3 veta prvá, § 11 ods. 6 písm. b/, § 11 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. 8. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a to proti prvému a druhému výroku z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP, pretože konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 9. Žalobca sa nestotožnil so zastavením konania, pričom poukázal na to, že sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v katastrálnom území N. Q. K., okres J., zapísaných na LV č. XXXX, pričom žalovaný na predmetnom liste vlastníctva nemá uvedené žiadne identifikačné údaje, ide o neznámeho, resp. nezisteného vlastníka. Poukázal preto na ust. § 13 zák. č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v zmysle, ktorého fond nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c/ a d/, ktoré sa na základe registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len pozemok s nezisteným vlastníkom), podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov: obdobne postupuje správca, ak ide o lesné pozemky. Zároveň poukázal na ust. § 16 citovaného zákona v zmysle, ktorého Slovenský pozemkový fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami s nezisteným vlastníkom (§ 13). V prípade ak je potrebné, Slovenský pozemkový fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje takýchto nezistených vlastníkov, obdobne postupuje správca. Pri nakladaní s týmito pozemkami Slovenský pozemkový fond vystupuje vo vlastnom mene a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy. Žalobca zdôraznil, že nedisponuje takými oprávneniami ako súd či iný orgán, ktorý má prístup k takým registrom a databázam, kde by mohol vylustrovať údaje, preto žalobca nemohol a ani nemôže takéto údaje zistiť, t.j. nevie zistiť či neznámy vlastník má právnych nástupcov. Žalobca nedisponoval ani tou skutočnosťou či žalovaný skutočne zomrel a aký je okruh jeho dedičov to nedokáže určiť. Opakovane zdôraznil, že žalovaný v predmetnom liste vlastníctva nemá uvedené žiadne identifikačné údaje. Zároveň požiadal, aby súd ak skutočne vylustroval tieto údaje o neznámom vlastníkovi ohľadom jeho dedičov, uvedenú informáciu poskytol žalobcovi tak, aby mohlo dôjsť k vyriešeniu predmetnej veci. Uznesenie súdu považuje za arbitrárne, nakoľko z neho nie je zrejmé kedy sa neznámy vlastník narodil ani to kedy zomrel a z uznesenia nie sú známi ani jeho dedičia. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/31/2018 z 15.4.2019 a sp. zn. 6Cdo/11/2016 v zmysle, ktorých mŕtva fyzická osoba alebo zaniknutá právnická osoba nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti a procesnoprávnu spôsobilosť (subjektivitu) a ak takáto skutočnosť tu bola v čase začatia konania muselo dôjsť v časti dotknutej takouto vadou k zastaveniu konania podľa ust. § 62 v spojení s § 161 ods. 2 CSP. Zároveň však Najvyšší súd SR dodal, že riešením ako tento problém preklenúť sa javí druhové pomenovanie označenia účastníka majúceho byť zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom v takomto prípade napr. spôsobom „neznámy (nezistený) vlastník nehnuteľnosti (meno a priezvisko), zastúpený Slovenským pozemkovým fondom“ alebo „neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom ..., zastúpený Slovenským pozemkovým fondom“. Žalobca poukázal na dôvody, ktoré ho viedli k podaniu žaloby a zdôraznil, že zákonodarca umožnil takýto typ žalôb a umožnil Slovenskému pozemkovému fondu predávať podiely neznámych vlastníkov práve z toho dôvodu, aby známi vlastníci, ktorí aj reálne užívajú a obhospodarujú pôdu sa stali výlučnými vlastníkmi, aby rozdrobenosť poľnohospodárskej pôdy a aby nedochádzalo na SPF k machináciám s pôdou neznámych vlastníkov a ku korupčnému správaniu. 10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP, teda preskúmal uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
11. Odvolaním nebol napadnutý výrok III., ktorý nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho prieskumu. Uznesenie je v odvolaním napadnutých výrokoch I. a II. vecne správne, preto ho odvolací súd v tejto časti potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP. 12. Žalobkyňa v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 d/, f/ a h/ CSP, t.j. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (písm. d/), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (písm. f/) a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (písm. h/).
13. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.
14. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
15. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.
16. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
17. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
18. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na správnych právnych úvahách a nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd uznesenie v napadnutej časti ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
19. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
20. Za vadný postup súdu, ktorým možno účastníkovi odňať možnosť pred súdom konať sa považuje aj zastavenie konania, hoci pre také rozhodnutie neboli splnené podmienky, pretože sa takým rozhodnutím bráni účastníkovi konania v realizácii procesného práva na súde domáhať sa ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené. V preskúmavanej veci sa však nejedná o takýto prípad.
21. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o existencii dôvodov, pre ktoré musel konanie zastaviť a to s poukazom na neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania.
22. Súd prvej inštancie pritom správne poukázal na závery obsiahnuté v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/11/2016 z 24.2.2016, ktoré rieši otázku postavenia Slovenského pozemkového fondu pri zastupovaní neznámych vlastníkov v konaní pred súdmi. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že Slovenský pozemkový fond síce zastupuje neznámych vlastníkov, avšak musí ísť o neznámych vlastníkov s právnou subjektivitou. Z uvedeného vyplýva, že sa musí jednať o žijúce fyzické osoby (resp. existujúce právnické osoby) a Slovenský pozemkový fond teda nemôže zastupovať už nežijúcich neznámych vlastníkov. Obdobné sú aj závery, ktoré Najvyšší súd SR vyslovil v rozhodnutí sp. zn. 8Cdo/31/2018 zo dňa 15.4.2019.
23. Odvolací súd zdôrazňuje, že ani v prípade, ak by žalobkyňa v priebehu konania chcela uvedený nedostatok procesných podmienok konania odstrániť tak, že by navrhla pokračovať v konaní s dedičmi po žalovanom H. J. (či už na základe vlastného zistenia alebo na základe zistenia súdu), ktorý zomrel pred podaním žaloby, nebolo by to možné, lebo nedostatok spôsobilosti byť účastníkom je neodstrániteľnou vadou konania a vedie preto bez ďalšieho k zastaveniu konania. 24. Ak v žalobe označený účastník nemá právnu subjektivitu, teda nie je spôsobilý byť účastníkom súdneho konania (nemá procesnú subjektivitu), napr. obchodná spoločnosť zanikla výmazom z obchodného registra pred začatím konania alebo fyzická osoba zomrela pred začatím konania, súd nemôže pripustiť, aby na jeho miesto vstúpil do už začatého konania subjekt s právnou subjektivitou. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky tohto konania, pre ktorý treba konanie zastaviť. Poučovacia povinnosť súdu je zameraná na pomoc účastníkom sporu predovšetkým ohľadom procesných aspektov ich úkonov, ale súd nemá povinnosť, no ani oprávnenie poučovať účastníka o jeho hmotnoprávnych oprávneniach a účinkoch jeho úkonov, ktoré na súde uplatňuje, teda ani o tom, či a ktorý účastník má byť aktívne alebo pasívne legitimovaný, lebo by to bolo v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania (rozsudok NS SR z 28.11.2001 sp. zn. 5Cdo/130/01, podľa novej právnej úpravy sa účastníkom konania myslí strana sporu. K uvedenej problematike pozri aj rozhodnutie R65/96.
25. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie jednak správne uzavrel, že v danom prípade Slovenský pozemkový fond nezastupuje žalovaného, tak ako je označený v žalobe, nakoľko ho nemožno považovať za nezisteného vlastníka (vlastníka, ktorý nie je známy) v zmysle zák. č. 180/1995 Z.z. Zároveň súd prvej inštancie správne konanie zastavil vzhľadom na neodstrániteľnú procesnú prekážku, v dôsledku toho, že žalovaný nemá procesnú subjektivitu.
26. Nebolo možné akceptovať ani námietku žalobcu, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva dátum narodenia ani dátum úmrtia žalovaného, keďže už v záhlaví je uvedený dátum narodenia žalovaného dňa XX.X.XXXX a v ods. 7 odôvodnenia napadnutého uznesenia je uvedený jednak dátum narodenia žalovaného H. J., a to XX.X.XXXX, zároveň je uvedený údaj o jeho poslednom bydlisku N. Q. K. XXX a taktiež dátum jeho úmrtia dňa XX.X.XXXX.
27. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje aj tú skutočnosť, že údaj o dátume narodenia žalovaného uvádza aj samotný žalobca v žalobe a tento údaj je uvedený aj na liste vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti.
28. Žalobca vytkol súdu prvej inštancie, že vo svojom uznesení neuviedol údaje o dedičoch žalovaného. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že aj keď žalobca nemá prístup k registrom, ku ktorým má prístup súd, má možnosť dotazovať súdy SR a žiadať informáciu o dedičoch po zomrelom žalobcovi. Takúto možnosť mal žalobca aj pred podaním predmetnej žaloby.
29. Odvolací súd dopĺňa, že zastavením konania nedôjde k odňatiu práva žalobcu na prístup k súdu, pretože aj po zastavení konania má možnosť dotazom na príslušný súd zistiť okruh dedičov po žalovanom H. J. a podať novú žalobu. Z obsahu spisu vyplýva, že lustráciou v registri obyvateľov súd prvej inštancie zistil nielen dátum úmrtia žalovaného (24.1.1999), ale zároveň zistil miesto úmrtia, a to N. Q. K..
30. Pre úplnosť odvolací súd dopĺňa, že v prípade, ak by nebolo možné zistiť, kto je právnym nástupcom žalovaného ako posledného vlastníka nehnuteľnosti, bolo by možné v žalobe označiť ako žalovanú
stranu nezisteného právneho nástupcu posledného vlastníka H. J., Q.. XX.X.XXXX tak, ako to vyplýva z vyššie citovanej judikatúry. 31. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie vo výrokoch I. a II. ako vecne správne potvrdil. 32. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 296 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, preto jej nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Takýto nárok by vznikol žalovanému, ktorému však preukázateľne v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. S poukazom na uvedené odvolací súd stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. 33. Krajský súd v Košiciach rozhodol v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).