Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoCsp/7/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739 proti žalovanému A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, o zaplatenie 2.471,76 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. -61 zo dňa 30. novembra 2021, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Na odôvodnenie tohto rozsudku uviedol, že pôvodný žalobca VÚB, a.s. sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia 2.471,76 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.471,76 eur od 21.06.2021 do zaplatenia s tým, že uzavrel so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty. Na základe tejto zmluvy sa pôvodný žalobca VÚB, a.s. zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej sa viedol účet 51246481. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom 18 % a schváleným úverovým rámcom vo výške 3.000,- eur. Žalovaný sa zaviazal tento úver splácať mesačnými splátkami vo výške 100,- eur mesačne, ale v lehote splatnosti 20.06.2021 si svoje zmluvné povinnosti nesplnil. Preto si pôvodný žalobca uplatnil aj úrok z omeškania v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t. j. od 21.06.2021 do zaplatenia. V priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávky z VÚB, a.s. na žalobcu. O pripustení zmeny subjektov na strane žalobcu bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Považská Bystrica č.k. -47 zo dňa 21.09.2021.

2. Súd vykonal v spore dokazovanie, z ktorého zistil, že dňa 14.06.2016 bola VÚB, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Pôžičková karta Triangel a zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorou bol medzi zmluvnými stranami dojednaný bezúčelový spotrebiteľský úver - revolvingový s vykonávaním platobných operácii z úveru prostredníctvom kreditnej platobnej karty, pričom úverový rámec bol dojednaný na 3.000,- eur a štandardná mesačná splátka na 100,- eur. Úroková sadzba bola dojednaná v štandardnej výške 18 % s tým, že výška štandardnej úrokovej sadzby je variabilná, určuje ju banka zverejnením v Cenníku. Banka je oprávnená výšku štandardnej úrokovej sadzby jednostranne meniť za podmienok stanovených v článku VII. zmluvy a v Obchodných podmienkach. V zmluve bola uvedená aj RPMN vo výške 19,30 % p. a., ktorá bola vpočítaná na základe predpokladov na výpočet RPMN v zmysle prílohy č. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, t. j. pri nasledovných podmienkach: štandardná úroková sadzba 18 % p. a.,

nezmenená výška poplatkov, klient vyčerpá spotrebiteľský úver platbou kartou u obchodníka vo výške schváleného úverového rámca dňa 01.07.2016, spotrebiteľský úver sa poskytuje na obdobie jedného roka, počnúc dňom prvého čerpania, spotrebiteľ spláca istinu v rovnakých mesačných splátkach so začiatkom jedného mesiaca po dni prvého čerpania, výška spotrebiteľského úveru 3.000,- eur, počet splátok 12, prvá až predposledná splátka je 250,- eur a posledná splátka je 572,07 eur. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom boli v zmluve uvedené na 322,07 eur. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, bola v zmluve uvedená vo výške 3.322,07 eur. Priemerná hodnota RPMN pre kreditné karty na Slovensku bola v zmluve uvedená vo výške 24,34 % p. a., odplata vo výške 19,30 % p. a. a najvyššia prípustná výška odplaty v sume 43,12 % p. a. Doba trvania zmluvy bola uvedená ako neurčitá a termín konečnej splatnosti bol v zmluve uvedený ako deň zániku zmluvy alebo deň vyhlásenia okamžitej splatnosti. Z výpisu z účtu mal súd za preukázané, že za obdobie od 24.06.2016 do 31.05.2021 boli žalovanému vyčíslené debetné transakcie na sumu - 5.363,42 eur a kreditné transakcie (úhrady žalovaného) na sumu 2.891,66 eur. Z debetných transakcií bolo ďalej zrejmé, že len výber/platba sumy 3.000,- eur dňa 23.06.2016 predstavuje skutočné čerpanie žalovaným. Zvyšné debetné transakcie vo výške -2.363,42 eur predstavovali žalovanému účtované poplatky, sankčné úroky a štandardné úroky.

3. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa , , , , a o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako zákon o spotrebiteľských úveroch). Uviedol, že uzatvorením zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Pôžičková karta Triangel a zmluvy o spotrebiteľskom úvere vznikol medzi VÚB, a.s. a žalovaným právny vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej podľa ustanovenia a nasl. v spojení s zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom k tomu, že súd posúdil zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pristúpil k skúmaniu dodržania náležitosti takejto zmluvy. Tu súd zistil, že zmluva neobsahuje všetky obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keď neobsahuje náležitosť podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Konkrétne neobsahuje počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedená len výška splátky 100,- eur, avšak chýba počet splátok a termín splatnosti splátok. Aj keď absencia počtu splátok je vzhľadom na to, že ide o revolvingový úver, pochopiteľná, absencia uvedenia termínu splátok je neospravedlniteľná. Absencia tejto náležitosti totiž bráni žalovanému v riadnom plnení základnej povinnosti vyplývajúcej mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na uvedené súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Keďže žalovaný podľa výpisu z pôžičkovej karty vyčerpal sumu 3.000,- eur a realizoval vklady (kreditné transakcie) vo výške 2.891,66 eur, je povinný uhradiť už len sumu vo výške 108,34 eur (3.000,- eur mínus úhrady 2.891,66 eur). Žalobca súdu netvrdil a ani nepreukázal, že úver predčasne zosplatnil. Súdu zároveň z predložených dokladov nie je zrejmé, či žalovaný už je v súčasnosti s úhradou zvyšku dlhu vo výške 108,34 eur v omeškaní, alebo ešte splatnosť tejto časti dlhu nenastala. Preto žalobcovi nebolo možné priznať ani sumu 108,34 eur, na ktorú má žalobca nepochybne nárok. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

4. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa /ďalej len /. Uviedol, že nárok na náhradu trov konania by mal mať žalovaný, voči ktorému bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá, ale keďže doteraz žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, nárok na náhradu trov mu súd nepriznal.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Podľa neho súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a nesprávne zistil aj skutkový stav. Poukázal na to, že obsahom zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Pôžičková karta Triangel a zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.06.2016 bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru formou povoleného prečerpania - revolvingu prostredníctvom kreditnej platobnej karty. Nakoľko nejde o formu bežného splátkového úveru nie je možné náležitosti zmluvy posudzovať v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy ,,Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.“. Povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania sú upravené v zákona

o spotrebiteľských úveroch, pričom náležitosť v zmysle ustanovenia § 9 ods.2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku ktorej konajúci súd označil úver ako bezúročný a bez poplatkov nie je povinnou náležitosťou pri povolenom prečerpaní. Zmluva všetky zákonom vyžadované náležitosti spĺňa. Na základe uvedeného žalobca zastáva názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnenej sumy, spolu s príslušným úrokom z omeškania. Pokiaľ súd posudzoval náležitosti zmluvy, ktorou bolo poskytnuté povolené prečerpanie v zmysle § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch, tak rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého v zmluve absentuje náležitosť uvedená v § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch a to počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, žalobca poukázal na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej aj „smernica“), ktorá bola transponovaná do nášho právneho poriadku práve ZoSÚ. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úvery na účely splatenia.“. Je zrejmé, že z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, že nie je potrebný rozpis splátky na istinu, úroky a poplatky, pričom údaje vyžadované smernicou sa v zmluve nachádzali, t.j. žalovaný sa na základe čl. III zmluvy zaviazal: „Klient vyčerpá spotrebiteľský úver platobnou Kartou u obchodníka vo výške schváleného úverového rámca dňa 01.07.2016, Spotrebiteľský úver sa poskytuje na obdobie jedného roka, počnúc dňom prvého čerpania, Spotrebiteľ spláca istinu v rovnakých mesačných splátkach so začiatkom jedného mesiaca po dni prvého čerpania, ak sa istina musí splatiť iba jedinou splátkou v rámci každého platobného obdobia, predpokladá sa, že následne čerpanie a splácanie istiny spotrebiteľom prebiehajú počas obdobia jedného roka... Výška spotrebiteľského úveru je 3.000,- €, počet splátok je 12, prvá až posledná splátka je 250,- €, posledná splátka je 572,07 €.“. Vzhľadom k vyššie uvedenému má žalobca za to, že posudzovaná zmluva obsahovala všetky náležitosti vyžadované zákona o spotrebiteľských úveroch a poskytnutý úver preto nie je možné posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov. Súd preto vec nesprávne právne posúdil, ak uzavrel, že splnenie náležitosti uvedenia výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmluve o spotrebiteľskom úvere je podmienené tým, aby bolo zo zmluvy zrejmé aká konkrétna časť splátky pripadá na istinu, aká na úrok a aká na poplatky. Takýto súdny výklad uvedeného ustanovenia je prekonaný aktuálnou rozhodovacou praxou Súdneho dvora Európskej únie a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žalobca zároveň poukázal na nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko súd v odôvodnení v bode 16 a bode 17 uviedol: „Keďže žalovaný podľa výpisu z pôžičkovej karty vyčerpal sumu 3.000,00 € a realizoval vklady (kreditné transakcie) vo výške 2.891,66 €, je povinný uhradiť už len sumu vo výške 108,34 € (3.000,00 € mínus úhrady 2.891,66 €). Žalobca súdu netvrdil a ani nepreukázal, že úver predčasne zosplatnil. Súdu zároveň z predložených dokladov Preto žalobcovi nebolo možné priznať ani sumu 108,34 €, na ktorú má žalobca nepochybne nárok.“. Z uvedeného žalobcovi nie je jasné, prečo konajúcemu súdu nie je zrejmé, či žalovaný už je v súčasnosti s úhradou zvyšku dlhu vo výške 108,34 eur v omeškaní, alebo ešte splatnosť tejto časti dlhu nenastala, keď uvedená skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Žalobca priložil na preukázanie svojich tvrdení Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, ktoré však na základe uvedeného nepovažuje za novotu v konaní. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že vyhovie jeho žalobe, resp. aby ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa a v rozsahu a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa a ako vecne správny potvrdiť.

8. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z . Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v

celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné:

9. Žalobca sa podanou žalobou domáha od žalovaného zaplatenia peňažnej sumy, ako dlhu z revolvingového úveru, ktorý žalovanému poskytol jeho právny predchodca, ktorý so žalovaným uzatvoril dňa 14.06.2016 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty. Súd prvej inštancie dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že predmetná zmluva neobsahuje údaj podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch - počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pretože v zmluve je uvedená len výška splátky 100,- eur, ale chýbajú počet splátok a termín ich splatnosti. Pre absenciu tejto zákonnej náležitosti považoval súd prvej inštancie podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch úver čerpaný podľa predmetnej zmluvy žalovaným za úver bezúročný a bezpoplatkový.

10. Žalobca v podanom odvolaní namieta, že predmetná zmluva uzatvorená medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným je zmluvou o povolenom prečerpaní - revolvingu prostredníctvom kreditnej platobnej karty a preto nemusí obsahovať údaj podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch ale len tie, ktoré zákon o spotrebiteľských úveroch uvádza v § 10 ods. 1 písm. a) a z tohto dôvodu nemôže byť úver bezúročný a bezpoplatkový.

11. Odvolací súd sa po preskúmaní veci v plnej miere stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v predmetnej zmluve uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným absentuje zákonom o spotrebiteľských úveroch vyžadovaný údaj o počte a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a z tohto dôvodu je v zmysle zákona úver čerpaný žalovaným bezúročný a bezpoplatkový. Je pravdou, že uvedené údaj nemusí podľa zákona obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, čo však nie je tento prípad. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalovaný s právnym predchodcom žalobcu uzatvoril zmluvu o povolenom prečerpaní. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 2 písm. e) definuje povolené prečerpanie ako formu spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa. V tomto prípade ale predmetnou zmluvou právny predchodca žalobcu neumožnil žalovanému disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý mal u neho žalovaný zriadený. Tu, podľa obsahu zmluvy, právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému revolvingový úver - spotrebiteľský úver, ktorý umožňuje opakované čerpanie financií až do výšky úverového rámca a na jeho čerpanie mu vydal kreditnú platobnú kartu a zriadil k nej účet. Ide teda o typický revolvingový úver, nie o úver poskytnutý formou povoleného prečerpania na bankovom účte, na ktorý sa vzťahuje § 10 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch. Okrem toho aj keby sa v prípade predmetnej zmluvy malo jednať o zmluvu o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, aby sa na ňu z hľadiska zákonom vyžadovaných náležitostí vzťahoval § 10 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, musel by byť žalovaný podľa obsahu zmluvy povinný splatiť úver na požiadanie žalobcu alebo do troch mesiacov /tak ako to vyžaduje pre aplikáciu § 10 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch práve toto ustanovenie zákona - „Zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti:“/. Takéto dojednanie z obsahu zmluvy ani z iného žalobcom v spore predloženého dôkazu však nevyplýva. Naopak v samotnej zmluve a obchodných podmienkach je uvedené, že úver sa spláca v zásade štandardnou splátkou, ktorá je podľa zmluvy 100,- eur mesačne, teda prvé čerpanie úveru 3.000,- eur by muselo byť spláca štandardne viac ako 1 rok. Zo žiadneho dojednania zmluvy potom nevyplýva, že by musel žalovaný úver čerpaný formou revolvingu splatiť do troch mesiacov a ani to, že by ho musel splatiť na požiadanie banky.

12. Podľa odvolacieho súdu sa tak skutočne v danom prípade nejedná o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, teda nejde o prípad, na ktorý možno aplikovať ustanovenie § 10 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch a zmluva preto musí okrem iných zákonných náležitostí obsahovať aj údaj o počte a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ako to uzavrel súd prvej inštancie. Ten aj správne poukázal na to, že tento údaj v zmluve absentuje, keď v zmluve nie je uvedený chýbajú počet splátok a termín ich splatnosti. S ohľadom na uvedené bol potom správny záver súdu prvej inštancie, že úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu žalovanému je bezúročný a bez poplatkov a žaloba žalobcu požadujúca od žalovaného zaplatenie peňažnej sumy nad rámec nesplatenej istiny čerpaného úveru je nedôvodná.

13. Pokiaľ ide o nesplatenú istinu úveru čerpaného žalovaným, súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi ani túto s odôvodnením, že nebolo zrejmé, či bol žalovaný už s úhradou uvedeného zvyšku istiny úveru v omeškaní alebo nie, resp. či splatnosť tejto časti dlhu už nastala alebo nie. Aj s uvedeným odvolací súd v plnej miere súhlasí.

14. Z dokazovania vykonaného v spore súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalovaný čerpal z revolvingového úveru len raz, sumu 3.000,- eur, ktorý úver mal podľa zmluvy zaplatiť v štandardných splátkach po 100,- eur mesačne. Úver žalovaný čerpal podľa Výpisu z Pôžičkovej karty Quatro dňa 23.06.2016 a mal teda za povinnosť ho splatiť, ak vychádzame zo skutočnosti, že úver bol bezúročný a bezpoplatkový, 30 mesačnými splátkami po 100,- eur. Celkovo na tento úver zaplatil žalovaný podľa Výpisu z Pôžičkovej karty Quatro 2.891,66 eur, teda nesplatená časť istiny úveru je 108,34 eur. Keďže v predmetnej zmluve, ako už bolo uvedené, absentuje údaj o termíne splatnosti jednotlivých splátok úveru, je zrejmé len to, že čerpaný úver mal žalovaný splácať v mesačných splátkach po 100,- eur, ale už nie je zrejmé, kedy boli tieto splátky splatné, teda v ktorý deň v mesiaci ale aj od ktorého mesiaca po čerpaní úveru sa so splácaním začína /bolo to hneď prvý mesiac nasledujúci po čerpaní alebo 6 mesiacov od prvého čerpania a podobne ?/. Absencia uvedeného údaja, bez doplnenia rozhodujúcich skutkových tvrdení žalobcom a k tomu prislúchajúcim dôkazom, robí pre súd nemožným usúdiť, či už všetkých 30 splátok istiny čerpaného úveru /s ohľadom na nesplatený zvyšok čerpaného úveru najmä posledné dve/ bolo splatných alebo nie, a teda či sa žalobca oprávnene domáha od žalovaného zaplatenia zvyšku nesplatenej, ale už splatnej, istiny čerpaného úveru.

15. Žalobca spolu s odvolaním predložil odvolaciemu súdu oznámenie svojho právneho predchodcu o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 02.08.2018, tento dôkaz /ktorý nie je ani sprevádzaný skutkovým tvrdením žalobcu o splatnosti jednotlivých splátok úveru, resp. o predčasnom zosplatnení úveru/ však odvolací súd, na rozdiel od žalobcu, považuje za novotu v odvolacom konaní. Na uvedený dôkaz, ktorý je prostriedkom procesného útoku / / a bol uplatnený žalobcom až po okamihu zákonnej koncentrácii konania /vyhlásenie dokazovania súdom prvej inštancie za skončené - /, by mohol odvolací súd prihliadať len za splnenia podmienok , teda len ak sa a) sa týka procesných podmienok, b) sa týka vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť ním preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ho odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd však v tomto spore nezistil naplnenie žiadneho už uvedených dôvodov pre použitie novôt zo strany žalobcu v odvolacom konaní. Novoty uplatnené žalobcom sa netýkajú procesných podmienok / medzi ktoré patria napríklad právomoc súdu, príslušnosť súdu, neexistencia prekážky začatého konania (litispendencie), neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae), spôsobilosť strany samostatne konať pred súdom (procesná spôsobilosť) a podobne/, netýkajú sa vylúčenia sudcu, či nesprávneho obsadenia súdu a nejde ani o situáciu, kedy ich žalobca bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie /toto ani sám žalobca netvrdí/. Novotami žalobcu nemá byť ani preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uvedené súvisí s uplatnením odvolacieho dôvodu podľa , teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takouto inou vadou je akékoľvek procesné pochybenie súdu prvej inštancie, ktoré nie je subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody podľa , za predpokladu, že mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie veci. Príkladom takejto inej vady môže byť nesprávne realizované poučenie zo strany súdu, pochybenia pri vykonávaní dokazovania, porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami a podobne. Žalobca vo svojom odvolaní konkrétnu vadu konania pred súdom prvej inštancie, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci netvrdí, a teda ani neodôvodňuje použitie novoty v odvolacom konaní z tohto dôvodu a odvolací súd sám takúto vadu pri preskúmaní veci nezistil. Pokiaľ by takouto vadou konania pred súdom prvej inštancie malo byť to, že súd prvej inštancie nevyzval žalobcu na predloženie dôkazov o skúmaní splnenia si jeho povinnosti skúmať schopnosti dlžníka splácať úver, tak s týmto sa odvolací súd vyporiadal vyššie, so záverom, že toto vadou konania pred súdom prvej inštancie rozhodne nie je.

16. Keďže v spore nebola splnená žiadna zo zákonných podmienok, za splnenia ktorej by odvolací súd mohol prihliadnuť na novoty uplatnené žalobcom v jeho odvolaní, považuje odvolací súd skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie za úplný a správny a za rovnako správne považuje aj jeho právne posúdenie zo strany súdu prvej inštancie. Z toho hľadiska, keďže obstál záver súdu prvej inštancie o tom, že nemožno ustáliť či je alebo nie je záväzok žalovaného, ktorého splnenia sa

žalobca v spore domáha splatný alebo nie, bol správny aj záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobcovi nemožno priznať ani zvyšok nesplatenej istiny úveru čerpaného žalovaným.

17. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa a potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a . V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne trovy odvolacieho konania preukázane nevznikli.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).