Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6T-13-2021.pdf
PDF · 119.44 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/13/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II samosudcom JUDr. Pavlom Juhásom, v trestnej veci obžalovanej P. J. stíhanej pre prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 odsek 2 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.03.2022 v Bratislave, takto
rozhodol:
Podľa § 280 odsek 2 Trestného poriadku sa trestná vec
obžalovanej P. J. narodenej XX. Y. XXXX v Bratislave, trvale bytom L. D. X, X., slovenská štátna občianka, zamestnaná v spoločnosti T. U. U..G..o.,
pre skutok uvedený v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II sp. zn. 2 Pv 437/20/1102 zo dňa 10.02.2021, právne kvalifikovaný ako prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 odsek 2 Trestného zákona, spočívajúci v tom, že
od presne nezisteného času do dňa 10.04.2020 v čase približne o 18:13 hodín v katastrálnom území Podunajské Biskupice - Bratislava II, druh pozemku „lesný pozemok" chránená vodohospodárska oblasť, CHKO Dunajské Luhy, súčasne územie európskeho významu SKUEV0295 Biskupické luhy a súčasne chránené vtáčie územie SKCHVU007 Dunajské luhy, chránené územie na základe vyhlášky Krajského úradu životného prostredia v Bratislave č. 4/2005, ktorou bola oblasť vyhlásená za prírodnú rezerváciu „Gajc", jazdila bez príslušného povolenia ako vodička s motorovým vozidlom zn. LADA 4x4, bielej farby, TEČ: X., kde v zmysle ustanovenia § 22 odsek 4 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny platí štvrtý stupeň ochrany, presné miesto GPS súradnice N 48°04.48.5' , E017°09.49.5", čím týmto konaním konala v rozpore s ustanovením § 15 odsek 1 písmeno a/, v spojení s § 14 odsek 1 písmeno a/, v spojení s § 13 odsek 1 písmeno a/ Zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, teda bez povolenia v rozpore so všeobecne záväznými predpismi na úseku ochrany prírody a krajiny neoprávnene bez povolenia jazdila motorovým vozidlom v prírodnej rezervácii so štvrtým stupňom ochrany,
p o s t u p u j e
Slovenskej inšpekcii životného prostredia, inšpektorát životného prostredia Bratislava, odbor ochrany prírody a krajiny,
pretože nejde o trestný čin, ale skutok by mohol byť priestupkom na úseku prírody a krajiny podľa § 92 odsek 1 písmeno d/ zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
odôvodnenie:
Dňa 11.02.2021 bola Okresnému súdu Bratislava II doručená obžaloba na obvinenú P. J. pre prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 odsek 2 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Samosudca predmetnú obžalobu preskúmal a podľa § 241 odsek 1 písmeno l/ Trestného poriadku vo veci nariadil hlavné pojednávanie.
Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci a po vyhlásení obžalovanej v zmysle ustanovenia § 257 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku o tom, že je nevinná, vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, svedkov G. X., J. W. H. G.. H. T. a čítaním listinných dôkazov postupom podľa § 269 Trestného poriadku a to fotodokumentácia /č. l. 3 - 8/, správa Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky zo dňa 24.09.2020 /č. l. 50/, odpoveď Slovenskej inšpekcie životného prostredia - Inšpektorát životného prostredia Bratislava zo dňa 11.08.2022 /č.l. 54/, evidenčná karta vozidla /č. l. 59/, lustrácia obžalovanej v Registri obyvateľov SR zo dňa 01.02.2021 /č. l. 65/, lustrácia obžalovanej v Centrálnom registri správnych deliktov a priestupkov zo dňa 23.03.2022, lustrácia v Registri trestov obžalovanej zo dňa 23.03.2022, podnet na preskúmanie konania vo veci porušenia ochrany rastlín a živočíchov Stráže prírody SR zo dňa 06.05.2020 /č. l. 1 - 2/ a stiahnutý fotografický záber z Google maps zaznamenávajúci miesto, kde došlo k protiprávnemu konaniu. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil a ustálil skutkový a právny stav, tak ako je uvedený v skutkovej a právnej vete výrokovej časti tohto uznesenia.
Zhodnotenie skutkového stavu
Obžalovaná P. J. vyhlásila, že sa cíti byť nevinnou zo spáchania trestného činu, ktorý je jej kladený za vinu v obžalobe a ku skutku následne vypovedala, že skutok prebehol tak, ako je to uvedené v obžalobe. Stalo sa to pred dvomi rokmi, pričom na svoju obranu by chcela uviesť, že ak by tam bola nejaká viditeľná značka naznačujúca, že je v chránenej oblasti, tak by k tomu nedošlo. Je pravdou, že viedla motorové vozidlo, v ktorom bol aj vtedajší priateľ Koiš. Vracali sa z chaty a išli po vyjazdenej ceste. Zablúdili, tak zastali na peknom mieste. Po chvíli prišiel nejaký pán, ktorý jej povedal, že sa nachádzajú v chránenej oblasti, pričom si ju ešte predtým bez jej súhlasu nafotil. Obžalovaná sa mu slušne ospravedlnila, vysvetlila mu, prečo sú tam a ihneď odtiaľ odišli. Naspäť išli po tej vyjazdenej ceste, vyšli spoza Slovnaftu už na normálnu cestu. Chata bola jej bývalých spolužiakov zo strednej školy, bola tam prvý a posledný krát. Bolo to niekde za Slovnaftom v chatovej oblasti. Keď išla na chatu, išla za spolužiakom, ktorý to tam poznal. Ako s vozidlom zastavila, tak kamarát si tam zapálil oheň, ktorý sa nestihol ani rozhorieť.
Na otázky samosudcu doplnila, že určite nešla okolo kanála, prechádzala v podstate cez les. Pán, s ktorý komunikovala, sa jej nepredstavil ani nepreukázal žiadnym dokladom. Len si všimla, že skladal nejakú fotopascu, tak predpokladala, že ide o poľovníka - lesníka. Keď jej povedal, že je v chránenej oblasti, tak mu vysvetlila ako sa tam dostala, že to veľmi ľutuje a že vediac že ide o chránenú oblasť, tak by tam nešla.
Svedok G. X. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedal v zhode s tým, čo uviedol v prípravnom konaní - dňa 01.05.2020 mu člen poľovníckeho združenia odovzdal ako dobrovoľnému strážcovi fotodokumentáciu k porušeniu zákona o ochrane prírody a krajiny. V informáciách bolo uvedené, že dňa 10.04.2020 v čase okolo 18:13 hod niekto zo združenia spozoroval vozidlo značky Lada Niva v území, kde platil štvrtý stupeň ochrany - v katastrálnom území Podunajské Biskupice. Svedok spracoval podnet, ktorý obsahoval uvedené informácie o skutku a fotografie osôb. Na mieste boli dve osoby. Jedna z nich bola šofér - obžalovaná a a druhá osoba - muž tam zakladala oheň.
Na doplňujúce otázky uviedol, že čo sa týka poskytnutých fotografických záberov si myslí, že to boli zábery z mobilného telefónu a nie z nainštalovanej fotopasce. GPS súradnice mu boli doručené poľovnou strážou - tým pánom, ktorý tam fyzicky bol a to celé zdokumentoval. Čo sa týka toho miesta si myslí, že ten pán mu dal aj mapu resp. fotografiu mapy, kde boli zaznačené GPS súradnice. To miesto pozná z osobnej znalosti, vedie tam poľná resp. lesná cesta - neudržiavaná, z časti cez vegetáciu. Čo sa týka bližšej charakteristiky toho miesta, tak oblasť mostu bola vyňatá z chránenej oblasti, platí tam II. stupeň ochrany, oblasť ktorá je smerom k Bratislave od Lužného mostu - tam platí V. stupeň ochrany - jedná sa o oblasť Kopáčského ostrova. Oblasť, ktorá ide od Južného mostu smer Dunajská Lužná - tam platí IV. stupeň ochrany - jedná sa o oblasť Gajc. V čase spáchania skutku most ešte nebol postavený - bol vo výstavbe - pohybovali sa tam mechanizmy a stavbári. Obžalovaná musela ísť najprv po asfaltovej ceste a potom z nej odbočiť do lesa.
Svedok J. W. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedol, že si tú cestu veľmi nepamätá. Vie, že išli spolu s obžalovanou autom, ale nepamätal si, či tam boli zákazové značky. Mali ísť na chatu kamaráta alebo kamarátovho kamaráta. Bolo to niekde za Páleniskom. Zišli nejako z cesty, potom sa tam nejako motali. Tak sa zastavili, chceli sa poprechádzať a chvíľu tam pobudnúť. Svedok založil oheň a netrvalo ani 15 minút odkedy zastali a prišiel nejaký pán, ktorý tam niečo robil s fotopascou. Ten im aj hovoril, že tam nemajú čo robiť. Fotil si vozidlo aj ich a ihneď odtiaľ odišli. Za to založenie ohňa bol aj priestupkovo riešený, dostal pokutu.
Na otázky doplnil, že sa vrátili naspäť tou istou cestou, pričom už šoféroval on. Tam sa v podstate z cesty nedalo nikde inde odbočiť. Čo sa týka jazdy obžalovanej, tá nešla rýchlo, nebolo to ani možné. Keď tam boli, nepúšťali hlasno hudbu.
Svedok G.. H. T. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedal, že k tomu, ako došlo k spáchaniu skutku, sa nevie vyjadriť, pretože nebol svedkom tohto konania. Zo služobnej činnosti však vie, že sa jedná o miesto, kde je zakázaný vjazd motorových vozidiel. Nie sú mu známe skutočnosti, že by v súvislosti s konaním obžalovanej vznikla nejaká škoda. Čo sa týka poškodenia prírody a spôsobenia nejakých škôd na životnom prostredí, tak vo všeobecnosti uviedol, že ak sú takéto poznatky, tak ich majú od orgánu štátnej ochrany prírody. V prejednávanom prípade mu neboli poskytnuté dôkazy o poškodení životného prostredia. Či došlo k takémuto poškodeniu sa vedia vyjadriť príslušní experti, ktorí majú vzdelanie v prírodných vedách.
Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní v zmysle ustanovenia § 269 Trestného poriadku je potrebné poukázať najmä na:
- fotodokumentácia /č. l. 3 - 8/, na ktorej je zobrazená obžalovaná spolu s autom továrenskej značky Lada NIVA - ŠPZ X. XXX G., ako sa nachádza v chránenom pásme špecifikovanom v skutkovej vete výroku uznesenia,
- správa Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky zo dňa 24.09.2020 /č. l. 50/, z ktorej vyplynulo, že konaním obžalovanej došlo k porušeniu § 15 odsek 1 v znení § 14 odsek 1 a § 13 odsek 1 písmeno a/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov /zákaz stáť na chránenom území s motorovým vozidlom/; podľa GPS súradníc ide o lokalitu, ktorá je súčasťou prírodnej rezervácie Gajc, CHKO Dunajské luhy, súčasne územie európskeho významu SKUEV0295 Biskupické luhy a súčasne chránené vtáčie územie SKCHVU007 Dunajské luhy - v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov platí pre predmetné územie štvrtý stupeň ochrany,
- list Okresného úradu Bratislava, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia zo dňa 13.08.2020 sp.zn.. OU-BA-OSZP3-2020/106400/VAD z ktorého vyplynulo, že voči obžalovanej Okresný úrad Bratislava neviedol posledných 24 mesiacov od dátumu 10.04.2020 konanie za spáchanie priestupku podľa § 92 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/ zákona č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov /č.l. 51/,
- evidenčná karta vozidla č. l. 59
- lustrácia obžalovanej v Registri obyvateľov SR zo dňa 01.02.2021 /č. l. 65/,
- lustrácia obžalovanej v Centrálnom registri správnych deliktov a priestupkov zo dňa 23.03.2022 , z ktorej vyplynulo, že obžalovaná sa v minulosti dopustila 4-krát priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,
- lustrácia v Registri trestov obžalovanej zo dňa 23.03.2022, z ktorej vyplynulo, že obžalovaná nebola dosiaľ súdne trestaná,
- podnet na preskúmanie konania vo veci porušenia ochrany rastlín a živočíchov Stráže prírody SR zo dňa 06.05.2020 /č. l. 1 - 2/ z ktorého vyplynulo, člen poľovníckeho združenia PS O.S.N. Hunt odovzdal dobrovoľnému strážcovi prírody informácie a fotodokumentáciu ohľadne porušenia zákona č. 543/2002 Z.z. spočívajúce v tom, že člen poľovníckeho združenia PS O.S.N. Hunt dňa 10.04.2020 spozoroval vozidlo továrenskej značky Lada NIVA ŠPZ BL 455 RJ v CHKO Dunajské Luhy v území, kde podľa § 18 odsek 2 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov platí štvrtý stupeň ochrany v katastrálnom území Podunajské Biskupice okres Bratislava II v prírodnej rezervácii GAJC kde platí štvrtý stupeň ochrany. Pri vozidle sa nachádzali dve osoby z čoho jedna osoba založila oheň, čo zakladá dôvodné podozrenie, že vodič uvedeného vozidla sa dopustil priestupku na úseku ochrany prírody a krajiny podľa § 92 odsek 1 písmeno d/ zákona. K hodnoteniu dôkazov a právnym zisteniam
Na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu v zmysle ustanovenia § 2 odsek 12 Trestného poriadku súd dospel k záveru, že skutok, ktorý je kladený obžalovanej za vinu, nie je trestným činom, avšak skutok by mohol napĺňať znaky priestupku na úseku prírody a krajiny podľa § 92 odsek 1 písmeno d/ zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, preto postupoval podľa § 280 odsek 2 Trestného poriadku.
V tomto smere súd zdôrazňuje, že rozhodnutie o vine obžalovanej osoby musí vychádzať z vykonaných dôkazov, ktorých vyhodnotením nie je možné dospieť k inému záveru pokiaľ ide o otázku viny. Vina obžalovaného musí byť jednoznačne a bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázaná. Obžalovaný nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, nakoľko pri posúdení viny trestný proces vychádza zo zásady, že nedokázaná vina má rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina.
Uznanie viny nie je možné založiť na hypotetických záveroch, ktoré sú v rovine pravdepodobnosti, nakoľko pre vyslovenie takéhoto výroku sa vyžaduje istota, o ktorej pri zhodnotení vykonaných dôkazov nie je dôvod pochybovať. V prípade, že po vykonaní a vyhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti významnej pri posúdení otázky viny, nemožno rozhodnúť v neprospech obžalovanej a je povinnosťou súdu postupovať v zmysle princípu „in dubio pro reo“ /v pochybnostiach v prospech veci obžalovaného/. Predmetný princíp sa odvíja a nadväzuje na jednu z najzákladnejších zásad trestného konania - prezumpciou neviny.
Prezumpcia neviny vyžaduje, aby štát v trestnom konaní niesol a uniesol dôkazné bremeno v otázke viny. Pokiaľ možno v trestnom konaní, na základe vykonaného dokazovania, dospieť k niekoľkým pravdepodobným skutkovým verziám, je súd povinný prikloniť sa k verzii, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia, pretože iba takýmto postupom nedochádza k porušeniu princípu rozhodovania „in dubio pro reo“, a tým aj zásady prezumpcie neviny. Možno teda uzavrieť, že ani vysoký stupeň pravdepodobnosti sám o sebe nemôže byť zákonným podkladom pre odsudzujúci výrok. Trestné konanie vyžaduje v tomto ohľade ten najvyšší možný stupeň istoty, ktorý možno požadovať na úrovní všeobecného pravidla „preukázania bez akejkoľvek rozumnej pochybnosti“.
Vyššie uvedené základné zásady trestného konania bolo potrebné v plnej miere uplatniť aj v posudzovanom prípade, nakoľko obžaloba sa síce opierala o viaceré dôkazy - výpoveď obžalovanej, výpovede svedkov - X., W. H. T., obsah listinných dôkazov - avšak OČTK podľa názoru súdu nepreukázali protiprávne konanie obžalovanej, ktoré by bolo takej protispoločenskej závažnosti, že by ho bolo možné subsumovať pod skutkovú podstatu prečinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 odsek 2 Trestného zákona, respektíve iného trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona.
Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní mal súd za nesporné, že obžalovaná neoprávnene a bez povolenia vstúpila a jazdila s osobným motorovým vozidlom na mieste s GPS súradnicami N 48°04.48.5' , E017°09.49.5".
Súd mal rovnako preukázané, že predmetné miesto s vyššie uvedenými súradnicami nachádzajúce sa v katastrálnom území Podunajské Biskupice - Bratislava II /lesný pozemok/ je chránenou vodohospodárskou oblasťou, CHKO Dunajské Luhy, súčasne územím európskeho významu SKUEV0295 Biskupické luhy a súčasne chráneným vtáčím územím SKCHVU007 Dunajské luhy, chráneným územím na základe vyhlášky Krajského úradu životného prostredia v Bratislave č. 4/2005, ktorou bola oblasť vyhlásená za prírodnú rezerváciu „Gajc", kde v zmysle ustanovenia § 22 odsek 4 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny platí štvrtý stupeň ochrany.
Uvedené skutočnosti vyplynuli najmä z výpovede samotnej obžalovanej na hlavnom pojednávaní, ktorá spáchanie žalovaného skutku svojou výpoveďou potvrdila, pričom uviedla, že napriek uvedenému sa necíti byť vinnou zo spáchania žalovaného trestného činu.
Ďalšími dôkazmi svedčiacimi o tom, že žalovaný skutok sa stal tak ako je uvedené v skutkovej vete výroku rozhodnutia a že sa ho dopustila práve obžalovaná, vyplynul z výpovede svedkov, fotografií obžalovanej na mieste činu, ale aj z listinných dôkazov oboznámených na hlavnom pojednávaní /najmä
správa Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky zo dňa 24.09.2020, list Okresného úradu Bratislava, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia zo dňa 13.08.2020 sp. zn. OU-BA-OSZP3-2020/106400/VAD/.
Prečinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 odsek 2 Trestného zákona sa dopustí ten, kto v rozpore so všeobecne záväznými predpismi na ochranu prírody a krajiny a so všeobecne záväznými predpismi na úseku lesného hospodárstva neoprávnene jazdil motorovým vozidlom na lesnom alebo poľnohospodárskom pozemku.
Predpismi na ochranu prírody a krajiny, na ktoré ustanovuje vyššie citované zákonné ustanovenie sú zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a vykonávacia vyhláška č. 24/2003 Z. z., ktoré vymedzujú okrem iného aj chránené druhy živočíchov a rastlín a nakladanie s nimi.
Podľa § 13 odsek 1 písmeno a/ zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, je zakázané jazdiť a stáť s motorovým vozidlom, motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou, snežným skútrom alebo záprahovým vozidlom, najmä vozom, kočom alebo saňami, na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty a miestnej komunikácie, parkoviska, čerpacej stanice, garáže, továrenského, staničného alebo letištného priestoru.
Podľa § 14 odsek 1 písmeno a/ zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany je zakázané vykonávať činnosti uvedené v §13 odsek 1 písmeno a/, § 13 odsek 3 platí rovnako.
Podľa § 15 odsek 1 písmeno a/ zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov na území, na ktorom platí štvrtý stupeň ochrany je zakázané vykonávať činnosti uvedené v § 14 odsek 1; § 13 odsek 3 a § 14 odsek 3 a 5 platia rovnako.
Prírodná rezervácia Gajc bola vyhláškou Krajského úradu životného prostredia v Bratislave zo dňa 13.09.2005, č. 4/2005, účinnou od 1.10.2005, vyhlásená za územie, na ktorom platí štvrtý stupeň ochrany. Účelom vyhlásenia prírodnej rezervácie bolo zabezpečenie ochrany biotopu stepnej vegetácie bezprostredne hraničiacej s lužným lesom.
Podľa § 31 odsek 1 písmeno d/ zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v platnom znení na lesných pozemkoch je zakázané jazdiť, alebo stáť motorovým vozidlom, motocyklom, skútrom, snežným skútrom, motorovou trojkolkou alebo štvorkolkou mimo vyznačených miest a jazdiť na bicykli alebo na koni mimo lesnej cesty alebo vyznačenej trasy, to neplatí, ak ide o využitie lesnej cesty podľa § 25.
Pod pojmom jazdí sa v danom prípade rozumie akékoľvek neoprávnené vniknutie na lesný, alebo poľnohospodársky pozemok a jazdenie motorovým vozidlom alebo ďalšími motorovými vozidlami uvedenými v tomto ustanovení na lesnom alebo poľnohospodárskom pozemku, bez ohľadu na časové, ako aj vzdialenostné súvislosti.
V zmysle uvedených skutočností bolo vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní nesporne preukázané, že obžalovaná svojím konaním, ktoré spočívalo v jazde motorovým vozidlom na lesnom pozemku v rozpore so všeobecne záväznými predpismi na ochranu prírody a krajiny, naplnila všetky formálne znaky objektívnej stránky prečinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 odsek 2 Trestného zákona.
Objektom chráneným ustanovením § 305 odsek 2 Trestného zákona je ochrana prírody /chráneného územia a k nemu prislúchajúcich rastlín, živočíchov a pod./ pred jej neoprávneným ohrozovaním a poškodzovaním.
Subjektom tohto trestného činu je ktorákoľvek trestne zodpovedná fyzická osoba.
Podľa § 17 Trestného zákona pre trestnosť činu spáchaného fyzickou osobou treba úmyselné zavinenie, ak tento zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti. Vzhľadom na absenciu
prípustnosti zavinenia z nedbanlivosti pri zákonnej formulácii žalovaného trestného činu sa pre naplnenie subjektívnej stránky daného prečinu vyžaduje úmyselné zavinenie.
Vo vzťahu k posúdeniu subjektívnej stránky prejednávaného konania obžalovanej súd výpoveď a obranu menovanej spočívajúcu v tom, že si nebola vedomá protiprávnosti svojho konania, vyhodnotil ako účelovú a v rozpore s vykonaným dokazovaním /podľa výpovede obžalovanej predmetné pozemky neboli riadne označené a preto nemohla vedieť, že sa nachádza v chránenej oblasti/. V tomto smere súd poukazuje na zabezpečené obrazové snímky založené vo vyšetrovacom spise /č. l. 7/, na ktorých je vyobrazená predmetná poľná cesta s označením „chránený areál“. Na základe uvedeného je podľa názoru súdu dôvodné aj od priemerne opatrnej osoby bez miestnej znalosti terénu a právneho stavu krajiny očakávať, že bude existenciu sprísnených podmienok vstupu a pohybu s motorovým vozidlom predpokladať, a to aj v priľahlých územných častiach.
Pokiaľ ide o formu zavinenia obžalovanej súd preto dospel k názoru, že konala minimálne v nepriamom úmysle v zmysle ustanovenia § 15 písmeno b/ Trestného zákona. Po starostlivom zvážení všetkých okolností prípadu súd dospel k záveru, že obžalovaná svojim konaním formálne naplnila všetky znaky skutkovej podstaty prečinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 odsek 2 Trestného zákona a konanie obžalovanej rovnako naplnilo aj materiálne znaky žalovaného trestného činu, nakoľko obžalovaná svojou jazdou objektívne minimálne ohrozila záujem chránený trestným zákonom. Napriek uvedenému súd v prejednávanom prípade dospel k záveru, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, nie je trestným činom, a to z dôvodu zanedbateľnej miery závažnosti preukázaného konania obžalovanej z pohľadu trestného práva, na základe čoho sa použitie trestnej represie voči obžalovanej v danom prípade javilo ako neprimerane prísne a súd v danej veci rozhodol o uplatnení princípu „ultima ratio“.
V súvislosti s uvedeným záverom súd poukazuje na nasledovné skutočnosti a argumenty:
Podľa § 8 Trestného zákona trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 10 odsek 1 písmeno a/ a písmeno b/ Trestného zákona prečin je trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.
Podľa § 10 odsek 2 Trestného zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.
Z obsahu citovaných ustanovení vyplýva, že základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu - prečinu, ale aj toho, či ide o prečin v intenciách § 10 odsek 2 Trestného zákona, to znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútky páchateľa, je jeho závažnosť nie nepatrná /tzv. materiálny korektív/.
V prípade trestného činu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 odsek 2 Trestného zákona možno konštatovať, vzhľadom na formu zavinenia a výšku trestu odňatia slobody, ktorú za uvedené trestné činy ustanovuje Trestný zákon v osobitnej časti, že ide o prečin /§ 10 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona /.
Určenie hranice, kedy takéto konanie vykazuje znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo znaky priestupku je potrebné určovať v kontexte ustanovenia § 10 odsek 2 Trestného zákona, ktoré taxatívnym spôsobom vymedzuje určujúce kritéria /tzv. materiálny korektív/, ktorých posúdenie a hodnotenie je pre zodpovedanie danej právnej otázky kľúčové. Uvedenými kritériami sú spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, miera zavinenia a pohnútka páchateľa. Jednotlivé kritéria je pritom potrebné posudzovať ako jeden celok, hoci ich vzájomný pomer a ich vzájomný vzťah medzi nimi môže byť rôzny. Predmetné ustanovenie Trestného zákona zakotvuje výnimku z formálneho chápania kategórie trestných činov, avšak len vo vzťahu k prečinu a zohľadňuje prípady, kde síce
došlo k formálnemu naplneniu všetkých zákonných znakov určitej skutkovej podstaty prečinu, avšak s poukazom na všetky kritéria v danom ustanovení vymenované, je stupeň závažnosti daného prečinu nepatrný. Samosudca konštatuje, že síce spáchanie skutku jazda obžalovanej s motorovým vozidlom po lesnej ceste na území, kde platil štvrtý stupeň ochrany, bolo zo strany orgánov činných v trestnom konaní objasnené v tom smere, že sa skutok stal a že ho spáchala obvinená, avšak podľa názoru súdu skutok, ktorý je obžalovanej kladený za vinu nenapĺňa všetky zákonné znaky prečinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 odsek 2 Trestného zákona, pričom súd zistil, že skutok pre ktorý bola podaná obžaloba nie je možné subsumovať ani pod žiadnu inú skutkovú podstatu trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona.
V tomto smere je potrebné poukázať na absenciu zákonom predpokladanej závažnosti konania obvineného v miere vyššej ako nepatrnej, pričom pri jej skúmaní a naplnení ako základného znaku skutkovej podstaty vychádzal súd z nasledovných skutočností:
- spôsob vykonania skutku obžalovanou - obžalovaná išla s vozidlom po vyjazdenej lesnej ceste, pričom z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by s vozidlom jazdila po chránenom území nejakým nešetrným spôsobom, že by s vozidlom spôsobovala nadmerný hluk, že by jazdou vytvárala nové jazdné koridory alebo novú nevyjazdenú cestičku, a že by tak poškodzovala vegetáciu na tomto území. Obžalovaná s vozidlom nejazdila v nočných hodinách, neosvetľovala potenciálne prítomnú zver. Jazda obžalovanej po chránenom území bola krátka, ihneď po zistení a upozornení, že sa nachádza s vozidlom na chránenom území s vozidlom odišla.
- okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný - súd poukazuje na to, že v inkriminovanom čase prebiehala v tesnej blízkosti miesta, kde sa pohybovala s vozidlom obžalovaná - cca 200 až 250 metrov /viď stiahnuté mapy zo stránky Mapy Google/ výstavba Lužného mosta ako súčasť obchvatu Bratislavy. Je zrejmé, že výstavba mostu slúžiaceho automobilovej doprave bola spojená s pohybom ťažkých stavebných mechanizmov, pohybom ľudí v tesnej blízkosti chránených území. Lužný most pretína chránené územie a v lesoch na severe od neho platí piaty stupeň ochrany, v lesoch na juh od neho - štvrtý stupeň ochrany. Výstavba mostu trvala prakticky 3 roky /od roku 2018 do 26.09.2021/ a bola spojená s nadmerným hlukom, každodenným pohybom rôznych vozidiel, pohybom ľudí - stavebníkov, čo malo vplyv na okolitú vegetáciu a živočíchov. V tomto smere si súd dovoľuje vyvodiť záver, že jednorazová jazda obžalovanej osobným motorovým vozidlom mala rozhodne menej závažný vplyv a pôsobenie na rastliny a živočíchy chránenej oblasti ako dlhodobá výstavba mostu cez rieku Dunaj s dĺžkou viac ako 3 kilometre a šírkou cca 35 metrov.
- následky skutku - z vykonaného dokazovania vyplynulo, že jazdou obžalovanej nebola spôsobená žiadna škoda na životnom prostredí - nedošlo k narušeniu pôdneho fondu, poškodeniu drevín, ani živočíchov /viď výpovede svedkov T. H. X./,
- miera zavinenia -súd konanie obžalovanej vyhodnotil ako konanie v nepriamom úmysle, a že obžalovaná vedela, že svojou jazdou môže ohroziť záujem chránený zákonom /zabrániť bezdôvodnej jazde motorovými vozidlami po chránených územiach/, že pre prípad, že ho spôsobí, bola s tým uzrozumená,
- pohnútka páchateľa - z okolností prípadu ako aj z vykonaného dokazovania vyplynulo, že úmyslom obžalovanej v prvom rade nebola samotná bezdôvodná jazda motorovým vozidlom po lese, alebo po území chránenej oblasti, jazda predstavovala len prostriedok ako sa prepraviť na osamelé miesto s priateľom /viď výpoveď svedka W./. Nebolo úmyslom obžalovanej jazdiť po lese ako adrenalínového športu, respektíve s cieľom rušiť zver, prípadne ničiť vegetáciu.
- v neposlednom rade je potrebné poukázať aj na neproporcionalitu pri posúdení konania obžalovanej orgánom Stráže prírody SR v porovnaní s konaním svedka W. v neprospech obžalovanej. Svedok W. na mieste, kde s vozidlom zastavili, založil oheň na improvizovanom ohnisku, za ktorý bol postihnutý za spáchanie priestupku uložením pokuty vo výške 200,- €. Na druhej strane jednorazový vjazd s motorovým vozidlom po lesnej ceste v blízkosti staveniska mostu orgán vyhodnotil ako spáchanie trestného činu.
K osobe obžalovanej sa súd na hlavnom pojednávaní oboznámil s výpisom z Centrálnej evidencie priestupkov a správnych deliktov, podľa ktorého sa doposiaľ dopustila 4-krát priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, pričom sa doposiaľ nikdy nedopustila priestupku na úseku životného prostredia. Podľa registra trestov obžalovaná nebola dosiaľ súdne trestaná.
Vzhľadom na oboznámenú minulosť obžalovanej je zrejmé, že táto nemá sklony k páchaniu protispoločenskej činnosti a prejednávaný skutok u nej predstavuje jednorazový exces pri plnení noriem spoločenského správania sa. Obžalovaná nemá sklony k páchaniu trestnej činnosti, spáchanie činu priznala a je dôvodné predpokladať, že sa podobného konania v budúcnosti vyvaruje. Rovnako nemožno opomenúť skutočnosť, že obžalovaná je osobou riadne zamestnanou, pred aj po spáchaní skutku viedla riadny život. V čase spáchania skutku mala 18 rokov a 9 mesiacov, teda bola vo veku blízkom mladistvého a podľa názoru súdu si dostatočne neuvedomovala nebezpečnosť svojho konania.
Napriek skutočnosti, že neznalosť protispoločenských noriem obžalovanú žiadnym spôsobom nemôže ospravedlňovať, súd vzal do úvahy aj reakciu obžalovanej po upozornení na protiprávnosť jazdy motorovým vozidlom na chránenom území, ktorá od tohto konania ihneď upustila a „miesto činu“ bezodkladne opustila.
Orgány činné v trestnom konaní a rovnako aj súd je pri hodnotení dôkazov povinný postupovať v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov uvedenej v ustanovení § 2 odsek 12 Trestného poriadku, v zmysle ktorej dotknuté orgány hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, ktoré musí byť založené na logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých okolností prípadu.
Súd má zato, že orgány činné v trestnom konaní postupovali v tomto prípade schematicky a paušalizovanie v duchu schémy „vjazd s vozidlom na chránené územie“ rovná sa to spáchaniu trestného činu, prípad individuálne neposúdili podľa zadovážených dôkazov, nakoľko sa pri svojich rozhodnutiach vôbec nezaoberali vyhodnotením všetkých znakov trestného činu - nevyhodnotili spôsobené následky z pohľadu ich závažnosti, okolnosti jazdy obžalovanej, ani nevyhodnotili materiálny korektív, čím dospeli k nesprávnemu záveru, že obžalovaná spáchala trestný čin.
V tejto súvislosti by bolo potrebné pripomenúť základnú zásadu trestného práva, ktorá nastupuje až v prípadoch, keď dotknuté právne vzťahy nie je možné regulovať prostredníctvom iných právnych prostriedkov nápravy /zásada subsidiarity trestno-právnej represie/.
V danom štádiu konania je však možné konštatovať, že skutkový stav je dostatočne ozrejmený pre vydanie uznesenia o postúpení trestného stíhania na priestupok v zmysle ustanovenia § 280 odsek 2 Trestného poriadku a to v zmysle vyššie uvedených zásad trestného procesu.
Podľa § 280 odsek 2 Trestného poriadku súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.
Podľa § 92 odsek 1 písmeno d/ zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov priestupku sa dopustí ten, kto vykonáva činnosť zakázanú podľa § 13 odsek 1, § 14 odsek 1, § 15 odsek 1, § 16 odsek 1, § 24 odsek 4, 6, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2002/543/20220115>, 11 a 20 alebo § 49 odsek 7.
V nadväznosti na vyššie uvedené, samosudca na podklade podanej obžaloby a vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní postúpil vec obžalovanej v zmysle ustanovenia § 280 odsek 2 Trestného poriadku na prejednanie priestupku správnemu orgánu, nakoľko sa v posudzovanej veci nejedná o trestný čin /prečin/, avšak predmetný skutok vykazuje znaky priestupku na úseku ochrany prírody a krajiny podľa § 92 odsek 1 písmeno d/ zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
S poukazom na všetky uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a právne úvahy, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.