Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/52/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej v právnej veci žalobcu: S. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXX, zastúpený Dudzík & Gerová, Advokátske združenie JUDr. Jozef Dudzík JUDr. Kristína Gerová, so sídlom Topoľčany, ul. Škultétyho 1597/7, proti žalovanej: O. N., rod. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXX, t. č. bytom T., T. XXXX/XX, o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 22. novembra 2017 č. k. 5C/261/2016-79 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie týkajúce sa náhrady trov konania m e n í tak, že žalovanej nepriznáva právo na náhradu trov prvoinštančného konania.

Žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 100 % .

2. Rozhodnutie v zastavujúcej časti odôvodnil poukazom na ust. § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 zák. č. 150/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len CSP/ a skutočnosťou, že žalobca sa žalobou podanou dňa 31. 08. 2016 domáhal vypratania hnuteľných vecí patriacich žalovanej z nehnuteľností patriacich do vlastníctva žalobcu. Po začatí pojednávania dňa 08. 11. 2017 žalobca doručil súdu späťvzatie žaloby a žiadal konanie zastaviť s tým, že po doručení rozhodnutia KS v Nitre vo veci vyporiadania BSM žalovaná odniesla veci (až na pár drobností), ktorých vypratanie žiadal, preto nie je nutné, aby sa v tejto veci pokračovalo ďalej. Žalovaná so späťvzatím žaloby súhlasila. S poukazom na uvedené, konanie bez ďalšieho zastavil.

3. Rozhodnutie o trovách konania právne oprel o ust. § 256 ods.1 majúc za to, že žalovaná procesne zavinila späťvzatie žaloby, nakoľko hnuteľné veci, ktoré boli predmetom konania vypratala z nehnuteľností žalobcu až v priebehu konania po podaní žaloby na súd. Preto žalobcovi priznal právo náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 100 %.

4. Proti tomuto uzneseniu, v časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania, podala odvolanie žalovaná namietajúc záver o jej procesnom zavinení zastavenia konania. Tvrdila, že nehnuteľnosť, ktorej vypratania sa spor týkal, bol zahrnutý do prebiehajúceho konania o vyporiadaní BSM a po doručení právoplatného rozsudku o vyporiadaní BSM si svoj majetok zo spornej nehnuteľnosti vypratala, čo by učinila aj bez podania predmetnej žaloby. Zvýraznila, že sporné nehnuteľnosti boli aj jej majetkom až do rozhodnutia o vyporiadaní BSM, preto v nich mala svoje vlastné veci oprávnene. Žalobu považovala za nedôvodne podanú a žiadala napadnuté rozhodnutie v časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania zmeniť.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné, a preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 zmenil.

7. Podľa § 388 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. Pokiaľ odvolací súd nerozhodne o potvrdení napadnutého rozhodnutia (§ 387 alebo o jeho zrušení (§ 389 , napadnuté rozhodnutie zmení, t.j. predpokladom zmeny rozhodnutia je to, že ho nemožno potvrdiť ani zrušiť. K zmene napadnutého rozhodnutia dochádza predovšetkým vtedy, ak súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, prípadne vtedy, ak súd prvej inštancie síce správne zistil skutkový stav, ale dospel k nesprávnym právnym záverom.

9. Podľa § 251 trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

10. Civilný sporový poriadok zaviedol novú definíciu trov konania, pričom za trovy konania sa podľa novej právnej úpravy považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t.j. v období od začatia konania do jeho skončenia. Nová právna úprava druhy trov konania nevymedzuje ani príkladným výpočtom, pričom trovami konania spravidla sú hotové výdavky strán a ich zástupcov ako cestovné náhrady, stravné, náklady na ubytovanie, poštovné, súdne poplatky, ušlý zárobok, trovy dôkazov, odmena za právne služby poskytnuté advokátom a iné. Aby sa výdavky, ktoré v konaní vznikli, mohli považovať za trovy konania, musí byť splnená aj ďalšia požiadavka, a to, že musia byť preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v tomto konaní. Výdavky, ktoré strana nepreukázala a neodôvodnila, nemôže súd považovať za trovy konania a priznať ich ani s poukazom na zásadu oficiality zavedenú pri rozhodovaní o trovách konania v § 262 CSP. Požiadavka účelnosti vynaložených výdavkov je jedným zo základných predpokladov toho, aby sa vynaložené výdavky mohli považovať za trovy konania. Aby mohli byť vynaložené výdavky považované za účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva, teda za trovy konania, musia byť vynaložené v príčinnej súvislosti s procesným postojom strany k predmetu konania; ich vynaložením sa musí sledovať buď procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo procesná obrana proti takémuto nároku (nález Ústavného súdu SR z 31. júla 2008 sp. zn. IV. ÚS 147/08). Každú jednu zložku výdavkov, teda aj každý úkon právnej služby, ak je strana (či iný subjekt) zastúpená advokátom, musí súd posudzovať samostatne. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania splnenia predpokladov pre posudzovanie výdavkov ako trov konania leží na strane sporu.

11. Účelnosť trov sa dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 Ústavy). Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobnému návrhu, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdneho poplatku a na hotové výdavky. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc sa odvodzuje z článku 47 Ústavy. V podstate to znamená, že trovy právneho zastúpenia treba považovať za účelne vynaložené trovy, keďže každý má právo na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci, bol zastúpený advokátom.

12. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

13. Ustanovenie § 256 ods. 1 vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda ako na strane žalobcu, tak i na strane žalovaného. Zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí

konania. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. K zastaveniu konania môže dôjsť napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, či už úplného alebo čiastočného, z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý sa nepodarilo odstrániť. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu aj na strane žalovaného. Na strane žalobcu existuje procesné zavinenie napríklad, ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu alebo ak podal žalobu, hoci existovala prekážka rei iudicatae alebo prekážka litispendencie, alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť, avšak aj vtedy, ak vzal žalobu späť pre dôvodné vznesenie námietky premlčania žalovaným a podobne.

14. Predmetom konania bola žaloba žalobcu podaná na súde prvej inštancie dňa 25. 08. 2016, ktorou sa domáhal vypratania hnuteľných vecí patriacich žalovanej z nehnuteľností patriacich do vlastníctva žalobcu. Po začatí pojednávania dňa 08. 11. 2017 žalobca doručil súdu späťvzatie žaloby a žiadal konanie zastaviť s tým, že po doručení rozhodnutia Krajského súdu v Nitre vo veci vyporiadania BSM žalovaná odniesla veci (až na pár drobností), ktorých vypratanie žiadal, preto nie je nutné, aby sa vo veci pokračovalo ďalej. Žalovaná súhlasila so späťvzatím žaloby. Súd prvej inštancie konanie zastavil a žalovanú zaviazal na náhradu trov konania z dôvodu, že práve žalovaná zavinila zastavenie konania. Žalovaná napadla odvolaním rozhodnutie v časti týkajúcej sa jej povinnosti nahradiť trovy konania žalobcovi. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa domáhal vypratania hnuteľných vecí vo vlastníctve žalovanej z nehnuteľností v jeho osobnom vlastníctve. Nehnuteľnosti, ktoré žiadal vypratať, ale boli predmetom vyporiadania BSM, teda žalovaná mala svoje hnuteľné veci v týchto nehnuteľnostiach oprávnene a to až do rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci vyporiadania BSM medzi stranami sporu vedeného na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 4C/136/2012. BSM medzi stranami sporu bolo vyporiadané rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 05. 04. 2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 24. 05. 2017 č. k. 25Co/315/2016-480. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že strany sporu zhodne potvrdili, že po doručení rozhodnutia Krajského súdu v Nitre vo veci vyporiadania BSM žalovaná v tomto konaní svoje hnuteľné veci zo sporných nehnuteľností vypratala. Je teda nesporné, že v čase podania predmetnej žaloby na súd prvej inštancie dňa 31. 08. 2016 žalovaná mala svoje hnuteľné veci v nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom vyporiadania BSM medzi stranami sporu oprávnene a bezprostredne po doručení rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté, že sporné nehnuteľnosti, v ktorých má svoje hnuteľné veci, patria do vlastníctva žalovaného, tieto veci z nehnuteľností aj reálne vypratala, čím odpadol predmet tohto konania, z ktorého dôvodu žalobca zobral aj svoju žalobu späť.

15. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď na prejednávaný prípad aplikujúc ustanovenie § 256 ods. 1 žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Niet totiž pochýb, s ohľadom na popísaný časový sled rozhodujúcich skutočností, že žalobca podal svoju žalobu predčasne, teda v čase, keď ním označované nehnuteľnosti neboli v jeho výlučnom vlastníctve, stále boli predmetom vyporiadania BSM. Z procesného hľadiska žalobca zavinil tak začatie ako i zastavenie konania. Vo svetle uvedeného potom žalovaná bola tou stranou sporu, ktorej v zmysle ust. § 256 ods. 1 vznikol nárok na náhradu trov konania. Nakoľko žalovanej ale v konaní žiadne preukázateľné trovy nevznikli, odvolací súd napadnuté uznesenie v časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania zmenil podľa ust. § 388 a ich náhradu žalovanej nepriznal.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, i keď s ohľadom na výsledok odvolacieho konania principiálne by bolo namieste priznanie náhrady trov odvolacieho konania žalovanej podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V danej veci však možnosť priznania náhrady trov konania vylučovala skutočnosť, že žalovanej v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, čím bol daný dôvod pre aplikáciu čl. 4 CSP.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 ; dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 ; povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .