Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoPv-4-2018.pdf
PDF · 109.69 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoPv/4/2018
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci žalobcu: Občianske združenie koncesovaných taxikárov, Karpatské námestie 7770/10A, 831 06 Bratislava-Rača, IČO: 50 897 179, práv. zast.: GÁLIK & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., Krátka 8, 811 03 Bratislava proti žalovanému: Taxify OÜ, Vana-Louna tn 39/1, Tallinn, Harju maakond, Tallinn, Kesklinna linnaosa, 10134, Estónska republika, práv. zast.: TaylorWessing e/n/w/c advokáti s.r.o., Panenská 6, 811 03 Bratislava v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia vo veci nekalej súťaže, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 32CbPv/1/2018-249 zo dňa 21.05.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 32CbPv/1/2018-249 zo dňa 21.05.2018, p o t v r d z u j e .
Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o nariadení neodkladného opatrenia doručené súdu dňa 23.04.2018 a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd uviedol, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému - spoločnosti Taxify OÜ povinnosť zdržať sa prevádzkovania taxislužby na území Slovenskej republiky pomocou osôb, ktoré nespĺňajú požiadavky kladené na vodiča taxislužby podľa zákona o cestnej doprave č. 56/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov, zdržať sa sprostredkúvania taxislužby na území Slovenskej republiky osobám, ktoré nespĺňajú požiadavky kladené na vodiča taxislužby podľa zákona o cestnej doprave č. 56/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov, zdržať sa prevádzkovania taxislužby na území Slovenskej republiky pomocou vozidiel, ktoré nespĺňajú požiadavky kladené na vozidlo taxislužby podľa zákona o cestnej doprave č. 56/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov a sprostredkúvania taxislužby na území Slovenskej republiky pomocou vozidiel, ktoré nespĺňajú požiadavky kladené na vozidlo taxislužby podľa zákona o cestnej doprave č. 56/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov, a zároveň sa žalobca voči žalovanému domáhal zdržať sa prevádzkovania taxislužby na území Slovenskej republiky spôsobom, ktorý nespĺňa požiadavky na prevádzkovanie taxislužby stanovené zákonom o cestnej doprave č. 56/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov, zdržať sa sprostredkúvania taxislužby na území Slovenskej republiky osobám, ktoré nespĺňajú požiadavky na prevádzkovanie taxislužby podľa zákona o cestnej doprave č. 56/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov, zdržať sa uzavierania zmlúv o preprave osôb prostredníctvom osôb, ktoré nespĺňajú požiadavky kladené na vodiča taxislužby podľa zákona o cestnej doprave č. 56/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov a zdržať sa úkonov, ktorými sprostredkúva možnosť uzavrieť zmluvu o preprave osôb osobám, ktoré nespĺňajú požiadavky kladené na vodiča taxislužby podľa zákona o cestnej doprave č. 56/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov. Žalovaný sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadril okrem iného tak, že nakoľko súd prvej inštancie už v rovnakej veci rozhodol v konaní vedenom pod sp. zn. 29CbPv/1/2018, v danom konaní nie je možné
pokračovať. Súd prvej inštancie podľa vykonanej lustrácie zistil, že dňa 22.02.2018 bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia do konania vedeného pod sp. zn. 29CbPv/1/2018 s totožnými sporovými stranami a totožným predmetom konania ako v predmetnom konaní vedenom pod sp. zn. 32CbPv/1/2018.
2. Súd prvej inštancie poukázal na § 161 ods. 1 až 3, § 230 a § 329 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a poukázal na uznesenie NS SR, sp. zn. 3Cdo 288/2009, v zmysle ktorého prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec, a teda keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku) a tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania. Prekážka rozsúdenej veci patrí k procesným podmienkam a jej existencia v každom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania. Súd prvej inštancie porovnal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručený do konania sp. zn. 32CbPv/1/2018, ktorý sa zhoduje s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným do konania sp. zn. 29CbPv/1/2018, čo do predmetu konania ako aj totožnosti strán konania a skúmal, či v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doručeného do konania sp. zn. 32CbPv/1/2018 žalobca argumentuje novými skutkovými okolnosťami, ktoré by mohli mať význam pre rozhodnutie v tomto konaní. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v obidvoch návrhoch vychádzal z rovnakých skutkových tvrdení a žiadal o rozhodnutie rovnakým žalobným petitom, keď v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní sp. zn. 32CbPv/1/2018 žalobca neosvedčil takú zmenu skutkových okolností, resp. neuviedol takú zmenu právneho stavu, ktorá by bola významná z hľadiska zmeny rozhodnutia a zakladala by neexistenciu prekážky res iudicata v súlade s § 329 ods. 3 CSP. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie konanie zastavil podľa § 161 ods. 3 CSP a podľa § 256 ods. 1 CSP rozhodol tak, že priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP, a ktorý sa domáhal aby ho súd prvej inštancie v súlade s § 376 CSP zrušil (autoremedúra) alebo alternatívne aby ho odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 CSP zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobca poukázal na ustanovenie § 329 ods. 3 CSP ako aj na judikatúru, a to uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20.10.2011, sp. zn. 5 Cdo 280/2010 pričom konštatoval, že v konaní sp. zn. 32CbPv/1/2018 došlo k zmenám v niekoľkých skutkových okolnostiach. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný expandoval svoju činnosť v čase po podaní a rozhodnutí o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci sp. zn. 29CbPv/1/2018 okrem územia Bratislavy už aj do mesta Košice. Žalobca predložil k návrhu aj dôkaz - článok „Taxify v Košiciach už funguje. Zisťovali sme, aké sú skúsenosti“ o tom, ako žalovaný koncom mesiaca marec 2018 začal svoje služby poskytovať aj v ďalšom slovenskom meste Košice. Ďalej mal žalobca za to, že žalovaný v reakcii na právoplatné a vykonateľné uznesenie Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 16.02.2018, sp. zn. 38CbPv/1/2018-214, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie v totožnom znení požadovanom návrhom voči konkurenčnej spoločnosti žalovaného, spoločnosti Uber B.V., tento stav zneužíva tým, že láka pozornosť zákazníkov na vlastné služby, ktoré sú ale prevádzkované bez oprávnenia a v rozpore s právnymi predpismi, rovnako ako služby konkurenčnej spoločnosti Uber. Žalobca ďalej uviedol, že poskytol jednoznačne dôkaz o tom, že žalovaný poskytuje dopravné služby, čo tiež bolo vytýkané súdom prvej inštancie pri rozhodovaní o predchádzajúcom návrhu sp. zn. 29CbPv/1/2018, ako nepreukázané dostatočne, a to Notárskou zápisnicou NZ 25712018 zo dňa 19.04.2018, ktorej prílohou je Zápis o kontrole vykonanej Mestskou políciou v Bratislave, dňa 04.04.2018. Mestská polícia skontrolovala dodržiavanie podmienok poskytovania taxislužbv u vodiča žalovaného, pričom v Zápise o kontrole je uvedené, že daný vodič nespĺňal drvivú väčšinu z požiadaviek kladených právnymi predpismi na poskytovanie taxislužby. Žalobca záverom uviedol, že nie je pravdivým argument súdu prvej inštancie v predmetnom uznesení o tom, že návrh vo veci sp. zn. 32CbPv/1/2018 sa zhoduje s predchádzajúcim návrhom vo veci sp. z. 29CbPv/1/2018, keď zmena skutkového stavu a skutkových okolností v čase podania návrhu je výrazná a evidentná oproti stavu v čase podania predchádzajúceho návrhu, a to minimálne v tom, že žalovaný rozšíril svoju územnú pôsobnosť na ďalšie mesto Košice v rámci Slovenskej republiky, žalovaný využil skutočnosť, že voči konkurenčnej službe Uber súd nariadil neodkladné opatrenie a žalovaný začal obsadzovať trh predtým využívaný touto službou napriek tomu, že žalobca preukázal jej protiprávnu činnosť. Žalobca navyše preukazuje výrazne zvýšenie naliehavosti potreby bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi najmä z dôvodu likvidácie konkurencie zo strany
žalovaného, rozšírenie jeho služieb aj do ďalších lokalít, pokračovanie v nelegálnom poskytovaní služieb a získavanie vyššieho počtu zákazníkov, vodičov a celkovo trhového podielu nekalosúťažným konaním v rozpore s verejnoprávnou reguláciou taxislužieb. Žalobca zdôraznil, že došlo k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, a preto právoplatné rozhodnutie v konaní sp. zn. 29CbPv/1/2018 o zamietnutí predchádzajúceho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nezakladá prekážku rozhodnutej veci v zmysle § 329 ods. 3 CSP vo vedenej veci.
4. Písomným podaním zo dňa 11.07.2018 sa k odvolaniu žalobcu vyjadril žalovaný. Úvodom žalovaný poukázal na zásadné nedostatky podaného odvolania, keď žalobca síce formálne citoval viaceré odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 CSP, ďalej už neidentifikoval, v akom konkrétnom pochybení odvolateľ vidí nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, pričom na potrebu vyjadriť sa k jednotlivým dôvodom odvolania a na ich konkretizáciu odkazuje aj judikatúra, napr. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 2 Cdo 151/2005 a komentárová literatúra. Žalobca ani jeden odvolací dôvod žiadnym spôsobom vo svojom odvolaní nerozvíjal a ani neidentifikoval, v akom konkrétnom pochybení vidí naplnenie odvolacieho dôvodu údajného nesprávneho právneho posúdenia veci, preto na tieto odvolacie dôvody podľa názoru žalovaného, nie je možné prihliadať. Žalovaný ďalej konštatoval, že žalobca v odvolaní uviedol tri skutočnosti, na základe ktorých argumentuje, že v danej veci nemá byť daný dôvod prekážky rozhodnutej veci podľa ustanovenia § 230 CSP, avšak v obsahu jeho opätovného podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu zamlčal existenciu predchádzajúceho konania, keď ani na jednom mieste vo svojom opätovnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol, že v takejto veci sa už konalo a bolo právoplatne rozhodnuté, čo je v rozpore s § 150 ods. 1 CSP. Opätovným návrhom na vydanie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný bezodkladne po tom, čo rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I vo veci sp. zn. 29CbPv/1/2018 o zamietnutí žalobcovho pôvodného návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nadobudlo právoplatnosť a to bez toho, aby žalobca čo i len v náznaku spomenul existenciu takéhoto predchádzajúceho konania a rozhodnutia, tento celkom zjavne porušil svoju zákonnú povinnosť pravdivo a úplne uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia. Žalovaný ďalej považoval za osobitne neštandardné, keď žalobca nevyužil možnosť podať riadny opravný prostriedok, o ktorom bol v predmetnom rozhodnutí riadne písomne poučený v prípade, ak sa nestotožňoval so závermi Okresného súdu Bratislava I v konaní sp. zn. 29CbPv/1/2018, ale podal nový návrh neodkladného opatrenia s identickým petitom. Dodatočná argumentácia žalobcu o údajnej významnej zmene skutkových okolností, ktorou sa v odvolaní usiluje odôvodniť ním podaný opätovný návrh na vydanie neodkladného opatrenia sa vo vyššie uvedenom kontexte javí ako nepresvedčivá a nemôže obstáť. Ohľadom namietanej činnosti v meste Košice, žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca tak vo svojom pôvodnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj v opätovnom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia v petite okrem iného žiadal, aby súd rozhodol, že: „Žalovaný je povinný zdržať sa prevádzkovania taxislužby na území Slovenskej republiky...“, preto namietané začatie činnosti žalovaného v meste Košice tak ani len teoreticky nemôže predstavovať takú zmenu skutkových okolností, ktorá by zabránila aplikácii ustanovenia § 230 CSP na opätovne iniciované konanie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zo strany žalobcu. Konkrétny rozsah teritoriálneho priestoru, na ktorom podľa žalobcu žalovaný vykonáva svoju činnosť nebol významný pre rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I vo veci sp. zn. 29CbPv/1/2018, keď aj samotný žalobca pracoval s petitom, ktorý orientoval na celé územie Slovenskej republiky, a tak zjavne počítal s eventuálnym rozšírením pôsobenia žalovaného, keďže v opačnom prípade by petit svojho návrhu limitoval na územie mesta Bratislava. Žalovaný mal za to, že žalobcom namietané začatie činnosti žalovaného v meste Košice nespĺňa zákonné predpoklady hypotézy právnej normy uvedenej v ustanovení § 329 ods. 3 CSP, a preto nepredstavuje zmenu skutkových okolností významných pre rozhodnutie. Žalobca sa ďalej ohradil voči nepravdivému tvrdeniu žalobcu, ktorý uviedol, že zástupca žalovaného sám priznal, že v Košiciach bude žalovaný prevádzkovať taxislužbu v rozpore s platnou legislatívou, keď žalovaný nikdy netvrdil, že je prevádzkovateľom taxislužby, avšak je prevádzkovateľom aplikácie, ktorá slúži výlučne ako komunikačná platforma poskytovaná žalovaným osobe a do zmluvného vzťahu pri uskutočnení zdieľanej jazdy vstupuje vodič a cestujúci, pričom akékoľvek nároky z vykonanej jazdy, vrátane nárokov na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, si má cestujúci uplatniť u vodiča. Žalovaný primárne vstupuje do zmluvného vzťahu s vodičom, ktorému poskytuje svoju aplikáciu na skontaktovanie sa s cestujúcimi, za čo vodič platí žalovanému poplatok stanovený vo Všeobecných podmienkach pre vodičov. Vodič zároveň poveruje žalovaného, aby od cestujúceho vybral platbu za službu zdieľania jazdy poskytnutú cestujúcemu vodičom. Túto platbu následne žalovaný prevedie na účet konkrétneho vodiča, zníženú o sumu poplatku, ktorú vodič platí žalovanému v zmysle Všeobecných podmienkach pre vodičov. V podmienkach používania zároveň žalovaný otvorene deklaruje, že nie je
poskytovateľom ani sprostredkovateľom dopravných služieb a akékoľvek nároky zjazdy je potrebné si uplatniť priamo u konkrétneho vodiča. V súvislosti s namietaným obsadením trhu žalovaným po zastavení konkurenčnej služby Uber, žalovaný poukázal na zásadné rozdiely medzi službou Uber a komunikačnou platformou žalovaného spočívajúcou najmä v tom, že žalovaný ako prevádzkovateľ aplikácie nijakým spôsobom neobmedzuje vodiča a cestujúceho pri dohadovaní ceny za uskutočnenú jazdu a do vzťahu medzi vodičom a cestujúcim vstupuje žalovaný len stanovením navrhovaných cien za jazdu. Zásadným rozdielom oproti fungovaniu spoločnosti Uber je aj platenie daní žalovaným na území Slovenskej republiky, žalobca vo svojich návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému uviedol, že žalovaný neplatí na území Slovenskej republike žiadne dane, čo však nezodpovedá skutočnosti; žalovaný totiž z každej jazdy uskutočnenej vodičmi na území Slovenskej republiky, teda za poskytnutie služby využívania aplikácie žalovaného vodičmi, odvádza daň z pridanej hodnoty v prospech Slovenskej republiky, a to z dôvodu poskytnutia zdaniteľného plnenia zo strany žalovaného v prospech vodiča. Žalovaný mal za to, že žalobcom namietané tvrdenia o tom, že žalovaný má údajne lákať pozornosť zákazníkov na vlastné služby, ktoré majú byť podľa tvrdenia žalobcu prevádzkované bez oprávnenia a v údajnom rozpore s právnymi predpismi ako služby konkurenčnej spoločnosti Uber, nemôžu predstavovať takú zmenu skutkových okolností, ktoré by boli významné pre rozhodnutie súdu vo veci návrhu žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia proti žalovanému. Žalovaný sa tiež vyjadri k odkazu na údajné zdokumentovanie poskytovania služieb žalovaného v rozpore s platným právom. Mal za to, že doloženie „Zápisu o kontrole vykonanej Mestskou políciou v Bratislave“, ktoré žalobca nedoložil súčasne s podaním prvotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému, nie je možné považovať za zmenu skutkových okolností, ktorá by bola významná pre predmetné rozhodnutie. Žalovaný nezodpovedá za potenciálne porušenie povinností zo strany vodičov, keďže vodiči nie sú so žalovaným v pracovnoprávnom ani obdobnom pomere a žalovaný vodičom poskytuje výlučne služby využitia svojej aplikácie za účelom skontaktovania sa s cestujúcimi. Vodič, ktorý sa rozhodne využiť komunikačnú platformu žalovaného, je tak zodpovedný za plnenie všetkých príslušných právnych povinností. Uvedené konštatovanie potvrdzuje aj samotná skutočnosť, že v danom prípade nebol žalovaný žiadnym spôsobom zúčastnený na kontrole, ktorú Mestská polícia v Bratislave vykonala u daného vodiča a nemal ani možnosť na takúto kontrolu žiadnym spôsobom reagovať, prípadne namietať relevanciu vytýkaných bodov. Žalovaný tak nebol subjektom, voči ktorému by kontrola smerovala. Žalobca v odvolaní cielene zastiera faktické skutočnosti, keď zo „Zápisu o kontrole vykonanej Mestskou políciou v Bratislave“ bez ďalšieho vyvodil nesprávne závery o tom, že uvedený zápis má predstavovať rukolapný dôkaz protiprávnej činnosti žalovaného, resp. že tento dôkaz má vo vzťahu k žalovanému deklarovať jeho činnosť ako nelegálnu. Záverom žalovaný konštatoval, že žalobcom podané odvolanie vykazuje zásadné právne nedostatky týkajúce sa neidentifikovania odvolacích dôvodov, pričom žalobca nepreukázal ani to, aby boli v tomto prípade dané dôvody na „prelomenie“ prekážky rozhodnutej veci podľa § 329 ods. 3 CSP, keďže nedošlo k preukázaniu zmeny skutkových okolností významných pre rozhodnutie, preto navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť.
5. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keď napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.
6. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
7. Podľa § 161 ods. 2 a ods. 3 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
9. Podľa § 329 ods. 3 CSP ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
10. Odvolací súd má z obsahu súdneho spisu za preukázané, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci nekalej súťaže zo dňa 20.04.2018 domáhal voči žalovanému nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa prevádzkovania taxislužby na území Slovenskej republiky pomocou osôb, ktoré nespĺňajú požiadavky kladené na vodiča taxislužby podľa zákona o cestnej doprave č. 56/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov, zdržať sa sprostredkúvania taxislužby na území Slovenskej republiky osobám, ktoré nespĺňajú požiadavky kladené na vodiča taxislužby podľa zákona o cestnej doprave č. 56/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov, zdržať sa prevádzkovania taxislužby na území Slovenskej republiky pomocou vozidiel, ktoré nespĺňajú požiadavky kladené na vozidlo taxislužby podľa zákona o cestnej doprave č. 56/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov a sprostredkúvania taxislužby na území Slovenskej republiky pomocou vozidiel, ktoré nespĺňajú požiadavky kladené na vozidlo taxislužby podľa zákona o cestnej doprave č. 56/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov, a zároveň sa žalobca voči žalovanému domáhal zdržať sa prevádzkovania taxislužby na území Slovenskej republiky spôsobom, ktorý nespĺňa požiadavky na prevádzkovanie taxislužby stanovené zákonom o cestnej doprave č. 56/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov, zdržať sa sprostredkúvania taxislužby na území Slovenskej republiky osobám, ktoré nespĺňajú požiadavky na prevádzkovanie taxislužby podľa zákona o cestnej doprave č. 56/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov, zdržať sa uzavierania zmlúv o preprave osôb prostredníctvom osôb, ktoré nespĺňajú požiadavky kladené na vodiča taxislužby podľa zákona o cestnej doprave č. 56/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov a zdržať sa úkonov, ktorými sprostredkúva možnosť uzavrieť zmluvu o preprave osôb osobám, ktoré nespĺňajú požiadavky kladené na vodiča taxislužby podľa zákona o cestnej doprave č. 56/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov. Svoj návrh odôvodnil predovšetkým tým, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov je v danom prípade nanajvýš akútna, nakoľko celý obchodný model fungovania žalovaného je postavený na porušovaní verejnoprávnych predpisov, pričom rast žalovaného na relevantnom trhu je od samého počiatku nekalosúťažný.
11. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručený do konania sp. zn. 32CbPv/1/2018 bol zhodný s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným do konania sp. zn. 29CbPv/1/2018, čo do predmetu konania ako aj totožnosti strán konania, pričom žalobca v obidvoch návrhoch vychádzal z rovnakých skutkových tvrdení a žiadal rozhodnúť rovnakým žalobným petitom. Uvedené skutočnosti súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 230 v spojení s § 161 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že ďalšiemu postupu v predmetnom konaní bráni prekážka veci právoplatne rozhodnutej a konanie o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zastavil podľa § 161 ods. 3 CSP z dôvodu neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky - prekážky rozsúdenej veci, res iudicata.
12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, ako aj celého obsahu spisového materiálu, odvolania žalobcu ako aj vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje.
13. Na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého uznesenia odvolací súd dodáva, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne on alebo iný súd rozhodol. Prekážka res iudicata sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád podmienok konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného a naopak). Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka tých istých osôb v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ
určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplné, resp. inak (uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 13.10.2009, sp. zn. 5 Cdo 120/2009). Podľa rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k existencii vady podmienok konania spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej - res iudicata teda dochádza vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky: začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté, začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi a o tej istej veci.
14. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 161 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). V ustanovení § 161 ods. 2 CSP je ďalej zakotvené, že ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení CSP teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.
15. V predmetnej veci bolo zistené, že medzi rovnakými stranami sporu bolo už v minulosti vedené konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, sp. zn. 29CbPv/1/2018, ktoré sa zhoduje tak predmetom konania ako aj s totožnosťou strán konania bolo právoplatne skončené uznesením súd prvej inštancie č.k. 29CbPv/1/2018-223 zo dňa 22.03.2018. Odvolací súd tu považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca mal možnosť voči uvedenému rozhodnutiu podať v zákonnej lehote odvolanie ako riadny opravný prostriedok, o čom bol v predmetnom uznesení riadne poučený, avšak túto možnosť nevyužil. Namiesto toho podal následne ďalší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s rovnakými skutkovými okolnosťami, ktorým kumulatívne splnil tri podmienky (začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté, začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi a o tej istej veci), pre ktoré nemožno v konaní pokračovať pre prekážku veci rozhodnutej. Ohľadom argumentácie žalobcu, týkajúcej sa expandovania činnosti žalovaného na územie mesta Košice, snahu o obsadenie trhu po zastavení konkurenčnej služby Uber a zdokumentovanie poskytovania služieb žalovaným v rozpore s platným právom v Zápise o kontrole vykonanej Mestskou políciou v Bratislave za skutočnosti, tieto odvolací súd nepovažuje za relevantné argumenty zakladajúce zmenu skutkových okolností významných pre rozhodnutie v zmysle § 329 ods. 3 CSP.
16. Odvolací súd pre správnosť dôvodov uznesenia súdu prvej inštancie považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre neho privodili priaznivé rozhodnutie; neboli naplnené ním uvádzané odvolacie dôvody. V konaní sa súd prvej inštancie nedopustil vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie, a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať. Obsah odvolania žalobcu nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť záverov odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Súd prvej inštancie teda rozhodol správne, pokiaľ konanie o nariadení neodkladného opatrenia z dôvodu prekážky rozhodnutej veci zastavil. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
18. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
19. Odvolací súd konštatuje, že uznesenie súdu prvej inštancie, bolo potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť ako vecne správne.
20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.
21. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).