Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Csp/18/2018

Rozhodnutie

Okresný súd Komárno sudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v spore žalobcu: CREDITEXPRESS Slovensko, s.r.o., Mlynské Nivy 48, Bratislava, IČO:35 974 141, právne zastúpený: JUDr. Ľudmila Jurčová, advokát, AK Bratislava, Michalská 9 proti žalovanému: V. N., nar.XX.X.XXXX, bytom G. o zaplatenie XXXXX,XX € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 18 961,93 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 19 961,93 € od 9.1.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 18961,93 € s príslušenstvom. Žalobca odôvodnil žalobu tak, že spoločnosť Tatra banka, a.s. (ďalej i banka) uzatvorila so žalovaným zmluvu spotrebiteľskom úvere, ktorý úver sa žalovaný zaviazal splácať, pričom však takto nemal postupovať a mal uhradiť iba 365,96 €, čo predstavuje zaplatenie jednej splátky. Následne mala banka vyhlásiť mimoriadnu splatnosť. 2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Na pojednávanie dňa 31.8.2018 sa nedostavil právny zástupca žalobcu, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil, o odročenie nežiadal. Nedostavil sa žalovaný, ktorý mal predvolanie vykázané podľa § 106 ods. 3 CSP. Súd pojednával v zmysle § 180 v ich neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu.

4. Z činnosti súdu je známe, že právny predchodca žalobcu banka má v predmete podnikania okrem iného poskytovanie úverov. Dňa 14.7.2014 banka ako veriteľ uzatvorila so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorej základe banka poskytla spotrebiteľský úver vo výške 19 200 €, pričom sa jednalo o bezúčelový úver úročený úrokom vo výške 10,9% ročne. Dlžník sa zaviazal splácať úver v 72 mesačných splátkach po 365,96 €, zaviazal sa úver splatiť do 6 rokov. Celková sumu, ktorú mal dlžník zaplatiť bola stanovená na sumu 26 349,12 €. Na zabezpečenie úveru, banka a žalovaný uzatvorili dohodu o zrážkach zo mzdy a poistenie pre prípad smrti a úplnej invalidity.

5. Prípisom zo dňa 5.1.2015 banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru a vyzvala na zaplatenie dlžnej sumy

Dňa 7.6.2015 žalobca ako postupník a banka ako postupca uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej mala byť postúpená i pohľadávka uplatnená v konaní.

6. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 497 obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 1, ods. 2 obchodného zákonníka Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom

7. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom- práve uvedený aspekt je rozhodujúci pre materiálne posúdenie povahy spotrebiteľskej zmluvy, ktorú možno z tohto dôvodu nazvať aj zmluvou orientovanou na subjekty. Iba za predpokladu, že ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, možno hovoriť o spotrebiteľskej zmluve, keďže z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľ do právneho vzťahu vstupuje s cieľom obstarať resp. získať tovary a služby pre svoju osobnú spotrebu alebo pre potreby svojej domácnosti a členov rodiny. Práve povaha spotrebiteľa ako zmluvnej strany a účastníka právneho vzťahu má zásadný právny význam aj pre účelové určenie obsahu a zamerania právneho vzťahu smerom k zabezpečovaniu osobných potrieb. Je zrejmé, že kumulatívne musí byť splnená podmienka zmluvnej účasti tak spotrebiteľa ako i dodávateľa.

8. V danom prípade súd úverovú zmluvu posudzoval ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, pretože žalovaný ako dlžník vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ, keďže túto zmluvu uzatváral ako fyzická osoba nekonajúca v rámci svojej podnikateľskej činnosti a uzatváral ju s dodávateľom, t.j. žalobcom, bankou, ktorý ako veriteľ uzatváral zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Súd teda primárne i na hodnotenie právneho vzťahu musel použiť ustanovenie občianskeho zákonníka. Rovnako súd pri posudzovaní vzťahu vychádzal i z ustanovení zákona 129/2010 Z.z. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej legitimácie žalobcu v spore, ktorá je podľa názoru súdu daná, keďže prišlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok, podľa ktorej pohľadávka vymáhaná v konaní prešla na žalobcu. Zmluva spĺňa všetky zákonné náležitosti a bol dodržaný i postup podľa zákona

o bankách (§92 ods. 8), ktorý musí byť dodržaný na ten účel, aby mohla banka postúpiť pohľadávku. Samotné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je možné považovať i za výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách a v konaní nebolo preukázané, že po tejto výzve by bol žalovaný hoc akú časť pohľadávky uhradil, a teda že nemohlo prísť k postúpeniu.

Súd mal v konaní preukázané, že banka uzatvorila so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorú súd hodnotí ako platnú. Na jej základe vznikol medzi bankou a žalovanými záväzkovo-právny vzťah. Na jeho základe následne banka poskytla žalovanému peňažné prostriedky, a žalovaný sa tieto zaviazal splácať pričom však takto nepostupoval a uhradil iba jednu splátku. Žalobca správne časť splátky použil na úhradu istiny a časť úrokov, pričom v konaní uplatnil iba časť nevrátenej istiny, a to sumu 18 961,93 €, ktorá predstavuje rozdiel poskytnutých prostriedkov a uhradenej sumy (19200 - 238,07). Banka následne vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru a požadovala od žalovaného jednorazové zaplatenie celej istiny. V konaní bolo ďalej preukázané, že žalovaný neuhrádzal riadne poskytnuté peňažné prostriedky, čím vzniklo banke právo vymôcť tento dlh. Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie zvyšku sumy, ktorú mal žalovaný splatiť. Žalobca si v konaní uplatnil istinu, ktorá predstavuje rozdiel medzi istinou úveru a zaplatenou splátkou. Súd mal preukázané, že žaloba je dôvodná a žalobcovi priznal istinu tak, ako si ju vyčíslil. Žalovaný v konaní nepredložil a neoznačil žiadne prostriedky procesnej obrany, z ktorých by vyplynulo, že dlh voči žalobcovi zanikol, napr. splnením, prípadne že je nižší ako si žalobca v konaní uplatnil. Nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, a preto sa súd z týchto dôvodov v plnom rozsahu stotožnil s tvrdeniami žalobcu. Okrem zaplatenia istiny bol žalovaný zaviazaný i k zaplateniu úrokov z omeškania a to v zmysle § 517 ods. 2 a v súlade s ustanovením § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. a úroky z omeškania boli počítané odo dňa nasledujúceho po dni, do ktorého žalobca poskytol možnosť splatiť dlh.

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 255 ods. 1 a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal súd nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Úspech žalobcu spočíval v tom, že žaloba nebola zamietnutá v žiadnej časti

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, písomne, v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd.