Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_17Pc-5-2018.pdf
PDF · 77 KB
Case nature
Area
Subarea
17Pc/5/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy vo veci výživného plnoletých osôb - navrhovateľa: U. V., X.. XX.XX.XXXX, L. F. XX (otec plnoletého dieťaťa), proti osobe oprávnenej na výživné: X. V., X.. XX.XX.XXXX, L. H. XX, F. (plnoleté dieťa), o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči jeho plnoletej dcére naposledy upravenú rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie č.k. 19P/190/2012-46 zo dňa 28.09.2012, počnúc 01.11.2017.
II. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
(1) Návrhom zo dňa 19.10.2017, pôvodne podaným na Okresný súd Košice I, navrhovateľ - otec plnoletého dieťaťa navrhol zrušiť svoju vyživovaciu povinnosť voči plnoletej dcére - odporkyni, stanovenú rozsudkom súdu uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a to od 01.10.2017 z dôvodu, že odporkyňa dňa 13.09.2017 maturitnou skúškou ukončila štúdium na S. C., J. X, F., v študijnom odbore: H. K. M. K. C. S. XX.XX.XXXX je evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Košice ako uchádzačka o zamestnanie a poberá dávky v hmotnej núdzi. O týchto skutočnostiach navrhovateľ predložil do spisu príslušné doklady.
(2) Odporkyňa písomným podaním zo dňa 07.06.2018 vyjadrila súhlas s predmetným návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti jej otca, pričom ku skutočnostiam uvádzaným v návrhu ešte doplnila, že odo dňa 13.03.2018 je zamestnaná v Č. S., P. XX, F..
(3) Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 31.08.2018 v neprítomnosti otca, ktorý sa síce ospravedlnil, avšak nepožiadal o odročenie pojednávania a dôvod jeho neúčasti (čerpanie dovolenky v cudzine) by ani nemohol byť považovať za acetovateľný dôvod pre prípadné odročenie pojednávania, ako aj plnoletej dcéry, ktorá sa nedostavila bez akéhokoľvek ospravedlnenia, o odročenie pojednávania nepožiadala a dôvod jej neúčasti nebol súdu známy. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a podstatným obsahom spisu (najmä návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti čl. 1-5, prílohy návrhu: vysvedčenie o maturitnej skúške zo dňa 13.09.2017, oznámenie o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie zo dňa 29.09.2017, návrh dohody o ukončení platenia výživného zo dňa 16.09.2017, odpoveď na lustráciu SP čl. 12-15 a nové lustrácie, vyjadrenie odporkyne zo dňa 07.06.2018, rozsudok OSKE - okolie č.k. 19P/190/2012-46 zo dňa 28.09.2012).
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. Z. o rodine (ďalej ako „ZoR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(4) Súd po takto vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav tak ako je opísaný v návrhu navrhovateľa a ako bol tento doplnený vyjadrením odporkyne zo dňa 07.06.2018 s tým, že odo dňa 13.03.2018 je odporkyňa zamestnaná v Č. S., P. XX, F., pričom podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni vznikol odporkyni v skúmanom období po ukončení štúdia prvýkrát trvlaý pracovný pomer - zamestnanecký vzťah od 12.12.2017 u zamestnávateľa A. P. - P., A.: XX XXX XXX a dovtedy mala odporkyňa len nepravidelné a ojedinelé príjmy z brigádnickej činnosti.
(5) Pod schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť jeho schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu. Ako okolnosť svedčiacu o trvaní vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu sa akceptuje štúdium za účelom získania, prípadne aj zvýšenia jeho schopnosti uplatniť sa na trhu práce, a to aj vo forme vysokoškolského štúdia, ak toto štúdium prebieha dennou formou (denná forma štúdia prezumuje závislosť študenta od výživy svojich rodičov). Závery súdnej praxe spájajú vznik schopnosti samostatne sa živiť aj so vznikom nároku na príslušné dávky systému sociálneho zabezpečenia alebo vznikom nároku na dôchodok v prípade ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenia sa na trhu práce z dôvodu nedostatku príležitostí alebo z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu. Pri posudzovaní toho, či je dieťa schopné samo sa živiť, treba zobrať do úvahy ako záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo potrebné predpoklady na svoje čo najlepšie uplatnenie, tak aj požiadavku včasnej realizácie uvedených daností. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom spravidla zanikne až vtedy, keď dieťa dosahuje pravidelný a postačujúci príjem z povolania, ktoré si zvolilo podľa svojich schopností, možností a predpokladov a záujmov v súlade s požiadavkou včasnej realizácie uvedených daností. Pritom dosiahnutím plnoletosti a ani inou časovou hranicou vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu automatický nezaniká, pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne hneď schopnosť samostatne sa živiť.
(6) Súd v danej súvislosti bral za rozhodujúcu predovšetkým tú skutočnosť, že u plnoletej dcéry
- odporkyne síce možno všeobecne konštatovať, že objektívne podmienky na nadobudnutie jej schopnosti samostatne sa živiť nastali po ukončení stredoškolského štúdia, kedy sa odporkyňa hneď zaregistrovala ako uchádzačka o zamestnanie na príslušnom úrade práce (27.09.2017), avšak odporkyňa do 12.12.2018 preukázateľne mala iba ojedinelé a nepatrné príjmy z brigádnickej činnosti, ktorých výška objektívne nemohla postačovať na pokrytie opodstatnených výdavkov dieťaťa. Preto na jednej strane zohľadňujúc uvedené objektívne skutočnosti, ako aj nepochybnú aktivitu odporkyne uplatniť sa na pracovnom trhu podľa svojich schopností a daností v primeranom čase, a na druhej strane všeobecnú požiadavku, aby v danom prípade zo strany dieťaťa ďalším plnením výživného nedochádzalo k prípadnému zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti, súd mal za to, že primeranú hranicu zaťaženia otca vyživovacou povinnosťou k svojej plnoletej dcére, danú všetkými uvedenými okolnosťami konkrétneho prípadu, je potrebné určiť k dátumu 01.11.2017 (takmer uprostred skúmaného obdobia od 27.09.2017 do 12.12.2017), po ktorom vyživovacia povinnosť otca už nepochybne zanikla. Určeniu tohto dátumu ako primeraného termínu zrušenia vyživovacej povinnosti zodpovedá aj obsah prílohy návrhu otca - návrh dohody o ukončení platenia výživného, ktorá síce nebola odporkyňou podpísaná, avšak ráta so zaplatením výživného ešte aj v októbri 2017, ako aj súhlas odporkyne, ktorý táto dala počas konania síce bez vyjadrenia ku konkrétnemu dátumu zrušenia vyživovacej povinnosti, avšak po doručení návrhu otca, a teda aj po oboznámení sa s uvedeným obsahom predmetnej prílohy návrhu, s ktorým následne súhlasila.
(7) Na základe toho mal súd za to, že uvedenými skutočnosťami objektívne došlo k výraznej zmene tých okolností, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom (najmä sústavná príprava na povolanie), pričom v dôsledku týchto zmenených okolností v spojení so správaním účastníkov v skúmanom období (od 27.09.2017 do 12.12.2017) a požiadavkou včasnej realizácie schopností a daností dieťaťa na svoje uplatnenie je splnená hmotnoprávna podmienka (objektívnej) zmeny pomerov podľa v § 78 ods. 1 ZoR, ktorá si v danom prípade vyžaduje novú (súdnu) úpravu
vyživovacej povinnosti, a to jej zrušenie práve z vyššie uvedených dôvodov k 01.11.2017, o čom súd rozhodol vo výroku I tohto rozsudku, pričom zároveň návrh v časti obdobia od 01.10.2017 do 31.10.2017 z tých istých dôvodov zamietol, keď vzhľadom na vyššie uvedené odporkyni patrí výživné do 31.10.2017 (výrok II).
(8) Súd o trovách konania rozhodol v súlade s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP) Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)