Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cb/50/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v spore žalobcu: Myrent s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 51 489 546, zast. ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie sumy 550,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 550,- eur, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu v časti úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 550,- eur od 25.04.2020 do zaplatenia zamieta.

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 82,52% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Žalobou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 550,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 550,- Eur od 25.04.2020 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 16.12.2019 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky V. GLC, EČV: D ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola spol. T.-Y., s.r.o. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla M. Y., EVČ: E ktoré v čase dopravnej nehody bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. Vozidlo poškodený bol nútený dať opraviť, pričom počas opravy si prenajal náhradné vozidlo a uzatvoril dňa 16.12.2019 Zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. XX/XXXX, na základe ktorej si prenajal motorové vozidlo zn. A. U a to na obdobie od 16.12.2019 po dobu vozidla v servise, t.j. do 10.01.2020, po 125,- Eur/deň. Po skončení doby nájmu vystavil prenajímateľ nájomcovi faktúru č. XXXXXXX za prenájom vozidla v dĺžke 26 dní, čo pri dojednanej výške denného nájomného 125,- Eur/deň spolu s jednorazovým poplatkom za pristavenie vo výške 30,- Eur predstavovalo celkovú sumu za prenájom 3.280,- Eur. Žalovaný listom zo dňa 14.04.2020 oznámil žalobcovi ukončenie šetrenia s tým, že poistné plnenie predstavuje sumu 2.730,- eur, nakoľko za primeranú dennú sadzbu za prenájom považoval sumu 105,- eur/deň za 26 dní, t.j. 2.730,- eur s DPH. Kráteniu poplatku za pristavenie nezdôvodnil. Spolu so žalobou žalobca predložil Zmluvu o nájme č. XX/XXXX, protokol o prenájme náhradného vozidla, faktúru č. XXXXXXX, zmluvu o postúpení pohľadávky, výzvu, oznámenie o postúpení, čestné prehlásenie, oznámenie o poistnom plnení, detail pohybu na účte.

2. Po vydaní platobného rozkazu v rámci upomínacieho konania žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom namietal žalobu s tým, že z predloženej zmluvy nevyplýva, kto predmetnú zmluvu uzavrel za jednotlivé zmluvné strany a žalobca nie je aktívne legitimovaný vzhľadom na nemožnosť postúpenia a neplatnosť takej zmluvy. Žalobca vraj nepreukázal ani to, že poškodený bol náhradné vozidlo nútený užívať a plnenie krátil s ohľadom na typ náhradného vozidla. Taktiež namietal úroky z omeškania, nakoľko žalovaný si splnil povinnosť.

3. Žalobca podaním zo dňa 07.04.2021 navrhol pokračovanie v konaní na Okresnom súde Žilina a zároveň sa v danom podaní vyjadril k podanému odporu tak, že je nedôvodný, pričom vecná legitimácia je daná na základe zmluvy o postúpení. Uviedol, že zmluva o nájme sa podpisuje na začiatku vzťahu, avšak dátum vrátenia sa vpisuje do zmluvy až po ukončení zmluvy, keďže na začiatku nájmu sa nevie, ako dlho bude nájom trvať vzhľadom na opravu vozidla, ktorá je odlišná v každom jednotlivom prípade. K tomu má žalobca špeciálne vyhotovený počítačový program, v ktorom pri skončení nájmu sa doplní doba, do kedy nájom trval. V čase uzavretia nájomnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli na podstatných náležitostiach, a to na predmete nájmu a výške nájomného, pričom v čase uzavretia zmluvy nájomca a ani prenajímateľ zvyčajne nevedia, ako bude riešená poistná udalosť, či dôjde k oprave a pod. Pri posúdení nutnosti užívania náhradného vozidla je nutné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej vozidlo bolo z dôvodu opravy v autoservise a tiež z reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Poškodený prišiel o možnosť využívať vlastné vozidlo nie z vlastnej viny, ale zavinením klienta žalovaného a poškodený to vozidlo užíval na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo. Krátenie plnenia považuje za svojvoľné konania žalovaného, pričom nie je možné ustáliť dôvod krátenia. Argumentácia žalovaného ohľadom nutnosti a účelnosti prenájmu je irelevantná, keďže akceptoval dĺžku nájmu. Žalovaný svojvoľne znížil cenu nájomného bez bližšieho zdôvodnenia, avšak žalobca ju považuje za primeranú. Skutočnou škodou je nájomné za prenajaté porovnateľné vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovní o možnej výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní prostredníctvom internetu. Čo sa týka poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30,- eur, ide o paušalizovaný všeobecný jednorazový poplatok a teda ide o náklady spojené s prenájmom, pričom jeho dojednanie bolo riadne v zmluve, zahŕňa prevzatie a pristavenie vozidla na mieste určenom, teda ide o náklady spojené s prenájmom, poplatok tvorí súčasť škody. Čo sa týka úrokov z omeškania, trvá na nich s poukazom na rozhodnutie KS v Žiline zo dňa 25.02.2021, sp.zn. , nakoľko poskytnutie plnenia nezbavuje žalovaného zodpovednosti za oneskorenie plnenia, ktorého splatnosť je stanovená v

4. Po postúpení veci z Okresného súdu Banská Bystrica, tunajší súd po vykonaní procesných úkonov nariadil pojednávanie, na ktorom vyhlásil rozsudok pre zmeškanie, ktorý bol na základe odvolania žalovaného, odvolacím súdom zrušený. Preto súd opätovne vo veci konal a nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavil iba právny zástupca žalobcu, pričom právny zástupca žalovaného sa nedostavil a svoju účasť ospravedlnil napriek aktuálnym opatreniam, vzhľadom na pretrvávanie mimoriadnej situácie.

5. Podľa článku 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

6. Podľa článku 4 : (1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

7. Podľa článku 15 ods. 1, 2 (1) Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. (2) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

8. Podľa , (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

(2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

9. Podľa veta prvá súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

10. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

11. Podľa , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. (2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

12. Podľa náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

13. Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

14. Medzi stranami konania nebolo sporné, že dňa 16.12.2019 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky V. X., EČV: D ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola spol. T.-Y., s.r.o. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla M. Y., EVČ: E ktoré v čase dopravnej nehody bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. Vozidlo poškodený bol nútený dať opraviť, pričom počas opravy si prenajal náhradné vozidlo a uzatvoril dňa 16.12.2019 Zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. XX/XXXX, na základe ktorej si prenajal motorové vozidlo zn. A. U a to na obdobie od 16.12.2019 po dobu vozidla v servise, t.j. do 10.01.2020, po 125 Eur/deň. Po skončení doby nájmu vystavil prenajímateľ nájomcovi faktúru č. XXXXXXX za prenájom vozidla v dĺžke 26 dní, čo pri dojednanej výške denného nájomného 125,- Eur/deň spolu s jednorazovým poplatkom za pristavenie vo výške 30,- Eur predstavovalo celkovú sumu za prenájom 3.280,- Eur. Poškodený následne dňa 10.01.2020 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Žalovaný listom zo dňa 14.04.2020 oznámil žalobcovi ukončenie šetrenia a že poistné plnenie predstavuje sumu 2.730,- eur, nakoľko za primeranú dennú sadzbu za prenájom považoval sumu 105,- eur/deň na 26 dní, t.j. 2.730,- eur s DPH.

15. Uvedené skutkové okolnosti boli nesporné podľa , pričom zároveň v konaní neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, v nadväznosti na čo súd z týchto vychádzal v súlade s úpravou veta prvá .

16. Súd mal preukázané, že poškodený dňa 16.12.2019 uzavrel Zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. XX/XXXX, na základe ktorej si prenajal motorové vozidlo zn. A. X3 na obdobie od 16.12.2019 do 10.01.2020, čo vyplýva aj z Protokolu o prenájme vozidla. V rámci zmluvy si zmluvné strany dohodli aj poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30 eur. Po skončení doby nájmu vystavil prenajímateľ nájomcovi faktúru č. XXXXXXX za prenájom vozidla v dĺžke 26 dní, čo pri dojednanej výške denného nájomného 125,- eur spolu s jednorazovým poplatkom za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla vo výške 30,- eur, predstavovalo celkovú sumu za prenájom 3.280,- eur. (l.č. 8 obsahu spisu)

17. Súd posúdil, že v dôsledku Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.01.2020 je daná aktívna legitimácia žalobcu, pričom postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Postúpenie bolo oznámené listom zo dňa 10.01.2020. Zo Zmluvy o postúpení zo dňa 10.01.2020 nepochybne vyplýva predmet - pohľadávka vo výške 3.280,- eur voči žalovanému, pričom postúpenie v zmysle bodu 4 je odplatné za odplatu vo výške 3.280,- eur, ktorá zodpovedá faktúre č. XXXXXXX. V bode č.5 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že si vzájomné nároky

- úhrada odplaty a úhrada nájomného, započítavajú. (l.č. 9)

- Z toho dôvodu súd posúdil, že je daná aktívna legitimácia žalobcu.

18. Z čestného prehlásenia poškodeného zo dňa 10.01.2020 vyplýva, že mal zapožičané vozidlo od žalobcu z dôvodu, že vozidlo bolo z dôvodu poistnej udalosti v autoservise, až kým servis opravu vozidla neukončil. Prehlásil, že v uvedenom období nemal k dispozícii iné vozidlo, pričom prenájom vozidla bol pre poškodeného nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia podnikateľskej činnosti. (l.č. 8)

19. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 14.04.2020 vyplýva, že žalovaný daným listom oznámil žalobcovi, že dňa 09.04.2020 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe čoho poskytuje plnenie 2.730,- eur, nakoľko neprimerane účtovanú dennú sadzbu na náhradné vozidlo vzhľadom na typ požičaného upravil na 105 eur s DPH/deň. Zároveň z výpočtu výšky plnenia vyplýva zníženie poistného plnenia vo výške 550,- eur ako neprimerané náklady na náhradné vozidlo. (l.č. 12)

20. Z uvedeného oznámenia žalovaného vyplýva, že neakceptoval výšku denného nájmu, preto znížil plnenie. Teda nerozporoval poškodenie vozidla, nerozporoval dĺžku nájmu a nerozporoval ani postúpenie pohľadávky poškodeného na žalobcu, keďže dané oznámenie doručoval a adresoval priamo žalobcovi.

- Pokiaľ teda žalovaný v podanom odpore namietal aktívnu legitimáciu, tak súd považuje jeho tvrdenia za účelovú obranu s cieľom vyhnúť sa plneniu, avšak s poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, súd posúdil, že je daná aktívna legitimácia a zároveň že obrana žalovaného je len účelová.

21. Čo sa týka námietky zo strany žalovaného ohľadom účelnosti a nutnosti prenajatia vozidla, súd v zmysle poukazuje na konštatovanie NS SR, že rozsah náhrady, ku ktorej je škodca povinný, je obmedzený hľadiskom účelnosti. Zároveň je potrebné stanoviť výšku škody vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase, výška náhrady je daná vo výške účelne vynaloženej. (R7/1992, )

22. Zároveň je nutné zdôrazniť, že žalovaný účelnosť a nutnosť prenajatia pôvodne nespochybňoval, nakoľko poskytol peňažné plnenie za prenajaté vozidlo, dokonca aj za celé obdobie trvania nájmu. Z predložených listín zároveň vyplýva, že vozidlo bolo v autoservise za účelom opravy 26 dní, teda do 10.01.2020. Z čestného prehlásenia nepochybne vyplýva, že poškodený vozidlo potreboval pre výkon podnikateľskej činnosti a nemal k dispozícii iné vhodné vozidlo.

- Súd opätovne zdôrazňuje, že žalovaný poskytol poistné plnenie žalobcovi za nájom vozidla v trvaní 26 dní. Teda žalovaný týmto plnením potvrdil, že nespochybňuje poškodenie vozidla, postúpenie pohľadávky poškodeného na žalobcu, ako ani trvanie nájmu a teda účelnosť a potrebu nájmu. Spochybňoval iba primeranosť výšky denného nájomného, ktoré bolo riadne v zmluve dohodnuté.

23. Pokiaľ pred súdom žalovaný namietal, že nie je zrejmé, kto zmluvy podpísal a že už pri uzavretí Zmluvy o nájme je uvedený dátum skončenia nájmu, tak predsa z výpisov z obchodného registra je zrejmé, kto koná za zmluvné strany a z ničoho nevyplýva, že by malo ísť o splnomocnené osoby a pod., teda z ničoho nevyplýva, že by dané zmluvy neuzavreli zmluvné strany prostredníctvom oprávnených osôb, zmluvné strany nespochybňovali platnosť daných zmlúv. Zároveň je nutné podotknúť, že žalovaný túto skutočnosť nenamietal pri šetrení poistnej udalosti a dokonca oznámenie o poistnom plnení adresoval žalobcovi a nie poškodenému., z čoho vyplýva, že nerozporoval dané zmluvy o nájme a o postúpení. Taktiež žalobca vysvetlil, že disponuje so špeciálnym programom v PC, do ktorého môže vpísať dátum ukončenia nájmu, pričom daný dátum pri uzavretí zmluvy o nájme zvyčajne nie je zrejmý, keďže nie je zrejmé, ako bude poistná udalosť riešená a ako dlho vozidlo bude v oprave a pod. túto skutočnosť žalovaný už nespochybňoval, nenamietal.

24. Súd poznamenáva, že zmluva o nájme bola uzavretá dňa 16.12.2019 s tým, že následne po ukončení nájmu bol vložený dátum ukončenia, a to 10.01.2020. V zmluve vopred nebol dohodnutý termín skončenia, čo aj logicky vyplýva zo všetkých okolností. Predsa bežne nie je možné odhadnúť dĺžku opravy a to už vôbec nie, pokiaľ nejde osobu s odbornými znalosťami v tom smere. Dokonca ani servis sa nevie vopred vyjadriť, koľko bude trvať oprava. To je možné najskôr pri prvotnej prehliadke, kde sa zistí, čo je vadné. V danom prípade poškodený odovzdal vozidlo do servisu za účelom opravy a prevzal ho po skončení opravy dňa 10.01.2020, kedy ukončil aj nájom.

25. Žalovaný namietal cenu nájmu a pred súdom následne aj účelnosť, hoci pri poskytnutí poistného plnenia toto nerozporoval, dokonca priznal plnenie za celé obdobie trvania nájmu, t.j. za 26 dní.

26. Súd zdôrazňuje, že z oznámenia o poistnom šetrení vyplýva, že žalovaný akceptoval žalobcu, poistnú udalosť, potrebu prenajatia vozidla poškodeným, postúpenie pohľadávky. Námietky voči účelnosti vzniesol až v podanom odpore, teda ide o zrejmé účelové tvrdenia. Je nelogické, aby najprv priznal poistné plnenie za prenájom vozidla, aj keď v krátenej výške, a následne až pred súdom, kedy sa žalobca domáha doplatenia nepriznanej časti, tak spochybňuje účelnosť prenajatia vozidla, dokonca aj subjekt, ktorému plnil. Žalovaný v oznámení o výške poistného plnenia určil výšku plnenia na základe posúdenia primeraných nákladov 105 eur/deň. Teda ani dĺžku opravy a teda aj prenájmu, nenamietal.

27. Čo sa týka účelnosti a teda námietky žalovaného, že žalobca nepreukázal, že poškodený vozidlo potreboval a nemal žiadne iné vhodné vozidlo, jednak toto namietal až v podanom odpore napriek poskytnutému plneniu a jednak žalobca preukázal účelnosť prenájmu. Súd zdôrazňuje, že bola predložená listina, z ktorej vyplýva, že poškodený čestne vyhlásil, že dané vozidlo potreboval a nemal iné vhodné vozidlo k dispozícii. Súd zároveň v tejto súvislosti poukazuje, že poškodený je právnickou osobou a je prirodzené a samozrejmé, že právnická osoba pre výkon podnikateľskej činnosti potrebuje vozidlo, pričom žalobca predložil súdu aj vyhlásenie poškodeného, že nemal k dispozícii iné vhodné vozidlo. Daná listina nebola spochybnená a súd nemal dôvod o nej pochybovať a považoval ju v zmysle za nespornú. Poškodený bol ten, ktorý bol obmedzený vo svojom vlastníckom práve z dôvodu poškodenia vozidla osobou poistenou u žalovaného, teda nie vlastnou vinou a tak v dôsledku inej osoby nemohol užívať vozidlo, preto aj s poukazom na jeho prehlásenie, si zapožičal vozidlo od žalobcu.

- Súd tvrdenia žalovaného o pochybnostiach účelnosti prenájmu, považuje za účelové s cieľom vyhnúť sa plneniu.

- Zároveň súd poukazuje na to, že žalovaný pri poskytnutí plnení nenamietal účelnosť prenájmu. Toto začal účelovo namietať až pred súdom, kedy sa žalobca domáhal doplatenia nepriznanej časti, pričom nepriznaná časť zo strany žalovaného bola výlučne iba z dôvodu, že výšku denného nájmu považoval za primeranú v inej výške.

28. Medzi stranami nebolo sporné, že došlo k dopravnej nehode a k vzniku škody. Spornou skutočnosťou zostala výška denného nájmu. Porovnateľnosť poškodeného vozidla a náhradného vozidla nebola sporná.

29. Žalovaný v Oznámení o výške poistného plnenia uviedol, že určil poistné plnenie na základe predložených dokladov, pričom podľa vyjadrenia likvidátora neprimerane účtovaná denná sadzba za náhradné vozidlo vzhľadom na typ požičaného bola upravená na 105 eur s DPH/deň. Z výpočtu vyplýva, že nebola priznaná suma 550,- eur ako neprimerané náklady na náhradné vozidlo. Žalovaný však nepoukázal na žiadny konkrétny cenník, na žiadne konkrétne podklady. Z ničoho nevyplýva, z čoho posúdil primeranosť nákladov na 105,- eur/deň.

30. Súd skonštatoval, že žalovaný nepreukázal, na základe čoho relevantným spôsobom určil denný nájom. V oznámení o plnení žalovaný iba poukázal na výpočet na základe dokladov, ktoré nekonkretizoval, nešpecifikoval, ani bližšie neodôvodnil úpravu dennej sadzby na 105,- eur zo sumy 125,- eur/deň. Z predloženej Zmluvy o nájme vyplýva cena nájmu a pokiaľ ju žalovaný namietal, ničím relevantným svoj postup neodôvodnil. Nepostačuje iba uviesť, že ide o neprimerané náklady vzhľadom na typ požičaného vozidla. Žalovaný nepredložil žiadnu listinu, ani iný relevantný dôkaz, z ktorého by vyplývala opodstatnenosť jeho úpravy denného nájmu.

31. Súd zdôrazňuje, že žalobca si uplatnil aj jednorazový poplatok vo výške 30,- eur za pristavenie, avšak žalovaný mu jeho náhradu neposkytol, a to bez akéhokoľvek zdôvodnenia a vysvetlenia. V Oznámení

o poistnom plnení sa vyjadril iba k úprave dennej sadzby nájomného zo 125,- eur na 105,- eur, avšak k danému poplatku nič neuviedol, iba z výpočtu vyplýva, že nepriznal 550,- eur ako neprimerané náklady na náhradné vozidlo vo výške 550,- eur.

- Z uvedeného je nutné konštatovať, že žalovaný pri určení výšky poistného plnenia a pri jeho úprave postupoval svojvoľne a bez relevantného základu.

32. Medzi stranami nebola sporná dĺžka nájmu. Uvedené nebolo medzi stranami sporné.

33. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že cena denného nájmu je primeraná vzhľadom na typ autopožičovne, keďže nie je vopred známa dĺžka nájmu. Teda ak žalovaný namieta výšku dohodnutej ceny nájmu, nepreukázal relevantným a objektívnym spôsobom inú cenu než bola dohodnutá v zmluve zmluvnými stranami. Z tvrdení žalovaného a z predložených listín nemožno konštatovať, že dohodnutá cena nájmu je neprimeraná. Žalovaný nepreukázal neprimeranosť, hoci dennú sadzbu zmluvne dohodnutú upravil na nižšiu sadzbu, ale bez relevantného podkladu. Súd zároveň konštatuje, že nemožno zohľadňovať iba prípadné najnižšie ponuky, pričom poškodený v zmysle ustálenej súdnej praxe ani nie je povinný vyhľadávať požičovňu s najnižšou sumou. Predsa on je poškodený a po dopravnej nehode potrebuje čo najskôr náhradné vozidlo, aby mohol naďalej žiť ako predtým bez obmedzenia, a nie sa zdržiavať prieskumom trhu a pod., pričom je nepochybné, že v súčasnosti pre každý podnikateľský subjekt je vozidlo nevyhnutnosť. Súd teda posúdil, že žalovaný bol povinný nahradiť nájom vo výške 125,- eur/deň. Faktúra za prenájom bola na sumu 3.280,- eur, t.j. 3.250,- eur prenájom + 30 eur jednorazový poplatok. Žalovaný zaplatil z danej sumy iba 2.730,- eur, nakoľko určil 105 eur/ deň x 26 dní = 2.730,- eur. Žalobca požadoval sumu 550,- eur ako nepriznanú časť za nájom, t.j. 520,- eur nájomné a 30,- eur jednorazový poplatok, ktorý žalovaný taktiež nepriznal, a dokonca bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu.

34. Žalovaný teda nepreukázal, ako určil cenu denného nájmu náhradného vozidla a nepreukázal ani dôvod nepriznania jednorazového poplatku. Súd zároveň poukazuje na to, že podľa ustálenej súdnej praxe poškodený nemá nijakú povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať iné poistné podmienky, ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní. Skutočnou škodu podľa ustálenej súdnej praxe je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovne o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybratom okruhu požičovní prostredníctvom internetu,... (rozsudok OS BA I zo dňa 06.06.2017, č.k. , rozs. KS v BA zo dňa 05.05.2015, sp.zn. ,...)

35. Je nepochybné, že poškodený mal prenajaté náhradné vozidlo z dôvodu poškodenia jeho vozidla, v dôsledku čoho je jeho nárok voči žalovanému opodstatnený, čo medzi stranami nebolo sporné a namietané. Súd má za to, že nepochybne ide o náklady vynaložené nutne, keďže poškodený ako podnikateľský subjekt si prenajal vozidlo v dôsledku poškodenia jeho vozidla a tieto náklady spojené s prenájmom sú kryté povinne zmluvným poistením žalovaného. Súd sa zaoberal účelnosťou, ktorú posúdil za opodstatnenú. Žalovaný nenamietal dĺžku opravy a teda počet dní nájmu.

36. Je nepochybné, že žalovaný v rámci povinne zmluvného poistenia je povinný nahradiť žalobcovi náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla, keďže poškodené vozidlo bolo poškodené v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej vozidlom poisteným u žalovaného. Tieto náklady však musia byť nutne a účelne vynaložené. Súd skonštatoval, že náklady boli vynaložené aj nutne, aj účelne, nakoľko boli vynaložené počas vykonávania opravy poškodeného vozidla a boli vynaložené vo výške určenej v zmysle uzavretej zmluvy a žalovaný nepreukázal neprimeranosť dohodnutej dennej sadzby. / Súd nad rámec poznamenáva, že pokiaľ by aj existovali určité rozdiely v cene medzi požičovňami, nemožno na úkor poškodeného vypočítavať aritmetický priemer. Ten by bol možný pri určovaní škody odhadom, či zisťovaní hodnoty napr. nehnuteľností a pod. Nemožno pre tento prípad určovať cenu nejakým aritmetickým priemerom obvyklých cien obdobných vozidiel v rôznych požičovniach, keďže v danom prípade bolo konkrétne vozidlo, konkrétna zmluva, konkrétny cenník. Nejde o žiadnu imaginárnu hodnotu, cenu nájmu, ale o konkrétnu výšku. Samozrejme nemôže byť neprimeraná, mala by byť v obdobnej výške s inými podobnými cenami./ Žalovaný síce namietal výšku dennej sadzby, ale bez relevantného zdôvodnenia a taktiež bez preukázania opodstatnenosti jeho tvrdenia. Vzhľadom na zásady civilného procesu, nepostačuje zo strany žalovaného iba vzniesť námietku bez ďalšieho

preukázania. Žalovaný však upravil dennú sadzbu, ale nepreukázal primeranosť ním určenej sadzby a neprimeranosť zmluvnej dohodnutej sadzby.

37. Súd skonštatoval, že cena je primeraná a obvyklá vzhľadom na vykonané dokazovanie a predložené listiny a vzhľadom na nepreukázanie dôvodnosti úpravy dennej sadzby žalovaným. Súd s poukazom na vykonané dokazovanie vyhodnotil, že žalovaný nepreukázal dôvod a relevantnosť ním určenej ceny denného prenájmu náhradného vozidla. Ním určenú cenu súd posúdil ako svojvoľné stanovenie ceny denného prenájmu. Z ničoho nevyplýva konkrétna žalovaným určená výška, či výpočet. Žalovaný nepreukázal ani dôvodnosť nepriznania jednorazového poplatku 30,- eur. Na základe uvedeného súd posúdil nárok žalobcu za opodstatnený a náklady nájomného posúdil za nutne a účelne vynaložené náklady a v primeranej výške. Žiadna iná výška nájomného z ničoho nevyplýva. Pokiaľ žalovaný v konaní vzniesol procesnú obranu s uvedeným obsahom skutkových tvrdení, bolo jeho dôkaznou povinnosťou podľa článku 8 spoľahlivo tieto tvrdenia preukázať, čo však žalovaný v konaní neučinil. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že výška nebola primeraná, keďže jeho tvrdenie z ničoho nevyplýva, žalovaný ničím relevantným nepreukázal svoje tvrdenie.

38. Súd zároveň posúdil, že aj jednorazový poplatok 30,- Eur účtovaný prenajímateľom vozidla je opodstatneným nákladom, bol riadne dojednaný v zmluve. Napriek tomu žalovaný ho nepriznal a to bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu. Daný poplatok je paušalizovaným poplatkom zahrňujúcim služby administratívy, pristavenie vozidla a pod. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že denné nájomné a poplatok za pristavenie a prevzatie sú odlišné skutočnosti a neexistuje žiadny logický dôvod, aby daný poplatok bol zahrnutý v dennom nájme, ktorý zahŕňa samotný nájom za konkrétny deň, či počet dní a poplatok je iba za služby, ako je administratíva, či pristavenie, vyčistenie vozidla, poskytnuté pri prevzatí vozidla, teda nie za každý deň nájmu. Preto účtovanie takého poplatku je logické , dokonca bol v zmluve dohodnutý a súd také dojednanie neposúdil ako neplatné a zároveň neposúdil taký náklad ako neopodstatnený.

39. Súd skonštatoval, že daný poplatok je opodstatnený, bol riadne dojednaný v zmluve a nie je dôvod ho nepriznať, či posúdiť zmluvu v tej časti za neplatnú. Na základe vyššie uvedených skutočností súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie dané poplatku žalobcovi.

40. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená. (R7/1992, R5/1978, R71/1971, R12/1991...)

41. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalovaným je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 550,- eur uplatnená dôvodne, a toto právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody podľa v spojení s , a podľa všeobecných hmotno-právnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy , na základe skonštatovania súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa .

42. Súd poukazuje na to, že bolo procesnou povinnosťou žalovaného okrem samotného popretia skutkových tvrdení žalobcu podľa , preukázať svoje vlastné tvrdenia o dôvodnosti ním určenej ceny denného nájomného, ktoré priznal poškodenému. To žalovaný v konaní neučinil, čím neuniesol dôkazné bremeno skutkových tvrdení uvádzaných v rámci svojej procesnej obrany. Súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno k tvrdeniam, ktoré žalovaný uvádzal v rámci svojej procesnej obrany, ťažilo žalovaného, ktorý tieto tvrdenia v rámci vymedzenia prostriedkov procesnej obrany uplatnil. Žalobca riadne preukázal dôvodnosť a opodstatnenosť svojho nároku a primeranosť výšky denného nájomného. Uplatnenie prostriedkov procesnej obrany - popretie skutkových tvrdení protistrany podľa je nerozlučne spojené so splnením dôkaznej povinnosti podľa článku 8 , teda s označením alebo s predložením dôkazov o obsahu uvedeného popretia. Uvedené tvrdenia žalovaného zostali výlučne v rovine nepreukázaných tvrdení. Žalovaný relevantným spôsobom nepreukázal svoje

tvrdenia, či stanovenie ceny a je aj absurdné, aby poškodený zisťoval ponuky najnižšej ceny nájomného v rôznych autopožičovniach, keďže poškodený bol ten, komu bolo vozidlo poškodené a znemožnené ho užívať, teda bol obmedzený vo vlastníckom práve a bolo jeho právom si zabezpečiť iné vozidlo na nevyhnutnú dobu, ktorá je dobou počas vykonávania opravy jeho vozidla a bolo by aj neúnosné a zvlášť obmedzujúce, aby ako poškodený sa zdržiaval vo svojom voľnom čase „hľadaním“ najlacnejšieho nájomného. Poškodený riadne v písomnej forme uzavrel zmluvu o nájme a dohodol výšku nájomného, ktorú súd vzhľadom na vykonané dokazovanie nemal dôvod spochybňovať a považovať za neprimeranú. Opodstatnenosť tvrdenia, či spochybnenia žalovaným o neprimeranosti výšky z ničoho relevantného nevyplýva, žalovaný toto ničím nepreukázal.

43. Súd vykonané dokazovanie hodnotil v zmysle podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia. Žalobca preukázal všetky svoje tvrdenia. Je nepochybné, že poškodený si zapožičal vozidlo na základe písomnej zmluvy s riadne dohodnutou cenou nájmu, a to po dobu zotrvania vozila opravy (pričom dĺžka nebola poškodeným ovplyvniteľná), a tieto náklady spojené s nájmom sú v zmysle ustálenej judikatúry škodou spočívajúcou vo vynaložení nákladov poškodeného na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou a nemožno nepriaznivosť stavu umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby v sieti opravovní zisťoval a hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, prípadne zaťažovať poškodeného tým, aby počas opravy poškodeného vozidla zisťoval napr. cenu nájomného u iných subjektov. Takým prístupom by bol poškodený neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, zvlášť na to, že on bol ten poškodený bez vlastného zavinenia. Súd nezistil žiadny dôvod neposkytnúť poškodenému, resp. žalobcovi náklady nájmu v plnej výške, pokiaľ žalovaný namietal výšku nájomného, relevantným spôsobom nepreukázal opodstatnenosť takej námietky. Súd posúdil, že skutočná výška škody v zmysle je aj žalovaná istina - náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré v zmysle ustálenej súdnej praxe patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musel prenajať vozidlo - až do vydania vozidla. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca žalovaného. Poškodený nemá nijakú povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať lacnejšiu požičovňu a podrobne skúmať podmienky. Predsa poškodený bol obmedzený už samotným poškodením vozidla, nie je dôvod, aby zavinením inou osobou bol obmedzovaný ešte o to viac, aby hľadal a porovnával požičovne. Bolo by absurdné požadovať od poškodeného, ktorý je poškodením inou osobou obmedzovaný v jeho vlastníckom práve, aby pri zabezpečení náhradného vozidla sa „zdržiaval“ hľadaním a porovnávaním viacerých požičovní. Žalovaný svojvoľným vlastným určením stanovil výšku denného nájomného a zároveň svojvoľne odmietol poskytnúť náhradu za jednorazový poplatok, čo nemožno akceptovať a po vykonanom dokazovaní sa zistil jeho postup ako nesprávne a neopodstatnený.

44. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania.

45. Podľa , poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

46. Podľa ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. /ustanovenie odkazuje na /

47. S poukazom na citované zákonné ustanovenia súd posúdil, že žalovaný si splnil všetky povinnosti ohľadom nepeňažného plnenia, keďže poskytol plnenie a zároveň uviedol, z akých dôvodov nebola uplatnená výška priznaná v plnom rozsahu. Žalovaný si tak splnil povinnosti v zmysle § 11 ods.6 cit.zák., preto žalobcovi nevznikol nárok na úroky z omeškania s poukazom na závery rozhodnutia NS SR zo dňa 22.11.2018, sp.zn. . Z toho dôvodu súd žalobcovi úroky z omeškania nepriznal a v tej časti žalobu zamietol.

48. Podľa

(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

49. Podľa , : (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol úspešný v rozsahu istiny a neúspešný v rozsahu príslušenstva - úrokov z omeškania, teda podľa pomeru úspechu a neúspechu žalobca bol úspešný v rozsahu 91,26 % /priznaná suma vo výške 550,- eur, pričom požadoval istinu a úroky z omeškania, spolu ku dňu rozhodnutia 602,66 eur/, teda jeho neúspech bol v rozsahu 8,74 %, takže čistý úspech žalobcu je 82,52 %. Na základe toho súd priznal žalobcovi náhradu trov konania iba v rozsahu 82,52 %, teda v rozsahu jeho čistého úspechu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. ( ) Podľa 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).