Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/196/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobkyne: A. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. J. XXX, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o ochrane práv spotrebiteľa, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 30. mája 2018, č. k. 12Csp/109/2017-107, takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolacie konanie z a s t a v u j e .

Žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákon č. 160/2015 z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 30. 05. 2018, č. k. 12Csp/109/2017-107 určil, že úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 01. 07. 2015 je bezúročný a bez poplatkov. Ďalej určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 01. 07. 2015 je neplatná. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 484 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu v časti určenia neplatnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 01. 07. 2015 súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, § 451 ods. 2, § 456, § 551 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), § 497 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len „“), § 137 písm. c/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 9 ods. 1, 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

3. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 22. 03. 2017 a doplnením žaloby zo dňa 21. 06. 2017 domáhala určenia neplatnosti úverovej zmluvy zo dňa 01. 07. 2015, že úver je bezúročný a bez poplatkov, a domáhala sa vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 320 eur. Doplnením žaloby zo dňa 04. 10. 2017 žalobkyňa navrhla, aby súd vydal neodkladné opatrenie, aby žalovanému uložil povinnosť zdržať sa Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 01. 07. 2015 a žiadala, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná. Na pojednávaní dňa 28. 02. 2018 žalobkyňa uviedla, že žiada vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 484 eur.

4. Žalobu odôvodnila tým, že zmluva je vadná pre množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, bola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok, v rozpore so zákonom, prieči sa dobrým mravom a je absolútne neplatná od počiatku. Bol jej poskytnutý úver 500 eur, uhradila 820 eur. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola vopred pripravená a bola súčasťou typovej formulárovej zmluvy.

5. Súd prvej inštancie vo veci pojednával v súlade s ustanovením § 180 v neprítomnosti žalovaného. Žalobkyňa na pojednávaní trvala na podanej žalobe, na všetkých svojich písomných podaniach. Z vykonaného dokazovania zistil, že medzi žalobkyňou ako spotrebiteľom a žalovaným ako veriteľom bola dňa 01. 07. 2015 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 500 eur a žalobkyňa sa zaviazala poskytnuté finančné prostriedky vrátiť za odplatu a úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 484 eur, zaplatiť tak celkovú čiastku 984 eur. Odplata bola vo výške 140 eur, čo predstavuje RPMN vo výške 28 %, úrok bol vo výške 68,80 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 344 eur, priemerná hodnota RPMN bola 25,88 %. Žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť celkovú čiastku 984 eur do 01. 07. 2016, čo bol termín konečnej splatnosti úveru. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru a splátkový kalendár, kde bola dohodnutá výška splátky 82 eur, ktorú sa žalobkyňa zaviazala splácať k 28 - dňu v mesiaci počnúc od 28. 07. 2015 končiac 28. 06. 2016. Z výpisu o úhradách úveru zo dňa 13. 06. 2016 vyplývalo, že žalobkyňa uhradila sumu 820 eur (10 splátok po 82 eur) a zostávalo uhradiť ešte 164 eur (2 splátky po 82 eur). V septembri a októbri 2017 boli vykonané zrážky zo mzdy vo výške 164 eur, 2 x 82 eur. Predmetom konania bolo určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej dňa 01. 07. 2015.

6. Naliehavý právny záujem žalobkyne mal za súd preukázaný tým, že žalovaný reálne vykonával realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádza bez právneho dôvodu k zásahu do jej majetkovej sféry, pričom zamestnávateľ žalobkyne musí rešpektovať uzatvorenú dohodu vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne a žalovaný sa môže na úkor žalobkyne bezdôvodne obohacovať. V prejednávanej veci nastala situácia, v ktorej si veriteľ môže vymôcť celú pohľadávku voči dlžníkovi pomocou zrážok z dlžníkovej mzdy, pričom takto vymožené prostriedky môžu značne prekračovať sumu, ktorú by spotrebiteľ bol povinný zaplatiť pri náležitom súdnom preskúmaní nekalostí ustanovení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom spotrebiteľ musí vynaložiť značné úsilie pre to, aby získal takto zaplatené prostriedky späť a môže byť od takého postupu odradený neprimeranými nákladmi a ťažkosťami. Predmetom konania je určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy ako prostriedku na zabezpečenie splnenia záväzkov žalobkyne voči žalovanému. Žalovaný poskytol žalobkyni úver, touto zmluvou však v ďalšom vopred vnútil (pripravené predtlačené tlačivo) konajúcej osobe - žalobkyni aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu. žalobkyňa žiadnym spôsobom nebola osobitne oboznámená zo strany žalovaného o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkoch. Súd poukázal aj na zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle žalobkyne s dohodou o zrážkach zo mzdy a s poukazom už na uvedené dôvody a konkrétne okolnosti sa súdu javí takýto právny úkon ako neplatný s poukazom na ust. § 37 ods. 1 OZ. Takýto postup žalovaného kvalifikoval ako nekalú praktiku, ktorá v zmysle vyššie citovaných ust. Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, ako aj ust. § 52 a nasl. nemôže požívať právnu ochranu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, že určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 01. 07. 2015 je neplatná, pretože vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalobkyňa ako spotrebiteľ mala možnosť dohodu odmietnuť, žalovaný nepreukázal, že žalobkyňu poučil o následkoch uzavretia dohody, že by dohodu s ňou individuálne dojednal, veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať , aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná, svojim obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa

- žalobkyne.

7. Ďalej bolo predmetom konania určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, pričom naliehavý právny záujem na určení, že úver je bezúročný a bezodplatný bol daný tým, že žalobkyňa ako spotrebiteľka potrebuje mať vyriešenú otázku výšky skutočného dlhu nad rámec poskytnutých peňažných prostriedkov. Zmluvou o úvere mal súd za preukázané, že žalobkyni ako fyzickej osobe - spotrebiteľke bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 500 eur. Žalobkyňa sa zaviazala úver splatiť vo výške 984 eur v 12 mesačných splátkach po 82 eur mesačne počnúc dňom 28. 07. 2015. Súd prvej inštancie zistil, že v zmluve je uvedený úrok vo výške 68,80 % ročne, čo je suma 344 eur a odplata vo výške 140 eur. Takto zadefinovanú odplatu považoval za neúmerne vysokú, v konaní absentuje dôkaz, že žalobkyňa ako spotrebiteľka s jeho podstatou bola oboznámená, pretože je síce súčasťou textu zmluvy, ale odplata nie je ani náležite špecifikovaná, čo je jej obsahom a za čo sa odplata platí, nejde o cenu plnenia, pretože túto by mal odrážať úrok z úveru. Podstatou tohto poplatku je pridanie bližšie

nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané a so zreteľom na výšku poskytnutého úveru ide o poplatok neúmerne vysoký (28 %). Ak za odplatu sa neposkytuje spotrebiteľovi skutočné protiplnenie, čo je preukázané aj v predmetnej veci a to práve so zreteľom na neurčitosť a nešpecifikovanosť odplaty a krátkodobosť poskytnutého úveru, tak takáto odplata nemôže byť od spotrebiteľa požadovaná. Vzhľadom k tomu obe plnenia predstavujú jedno plnenie, teda odplatu vo výške 140 eur (28 %) a úrok vo výške 344 eur (68,8 %), čo je spolu 96,80 %. Takáto výška úroku a odplaty odporuje dobrým mravom, a to napriek tomu, že pohľadávka na splatenie poskytnutého úveru nie je zabezpečená žiadnym zabezpečovacím prostriedkom a že je poskytnutá v relatívne nízkej sume, takže aj každý úrok sa prejaví relatívne vyššou percentuálnou sadzbou. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 26/2011. Úroková sadzba a odmena spolu 96,80 % istiny v priebehu jedného roka je podľa názoru súdu neprijateľná, pretože predstavuje takmer stopercentné zhodnotenie peňažných prostriedkov na ročnej báze. Poukazujúc na uvedené súd dospel k záveru, že dohodnuté úroky 68,80 % ročne sú v rozpore s dobrými mravmi, pretože vysoko prekračuje úrokovú sadzbu poskytovanú bankami za obdobné úvery. Vzhľadom k tomu súd dospel k záveru, že dohoda o takejto úrokovej sadzbe a odmene je právnym úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho je podľa § 39 absolútne neplatným právnym úkonom.

8. Predmetom konania bolo aj určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 01. 07. 2015 je neplatná. Súd žalobu v časti určenia neplatnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 01. 07. 2015 zamietol, pretože zmluva ako celok neplatná nie je, neplatné sú len jej niektoré ustanovenia, ako dohoda o úroku a odplate. Poukázal na § 41 a konštatoval, že zmluvu, pokiaľ ide o jej zákonnom určené pojmové znaky, treba chápať ako nedeliteľný celok. V danom prípade bolo možné oddeliť časť zmluvy o úvere, ktorá v sebe obsahovala dohodu o výške úrokov a odplaty, od samotnej zmluvy, dohodu o výške úroku a odplate považoval súd za neplatnú, avšak uvedené bolo možné deliť tak, ako to má mysli § 41 OZ. Na podporu obsahovej oddeliteľnosti poukázal aj úpravu zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 9), ktorá nesplnenie zákonných náležitostí zmluvy nesankcionuje neplatnosťou celej zmluvy, ale iba nedostatkom jej účinkov v časti dohody o úrokoch - úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že neplatnosť dohody o úrokoch a odplate nemá bez ďalšieho za následok neplatnosť celej zmluvy o úvere.

9. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe v časti určenia spotrebiteľského úveru za bezúročný a bez poplatkov, preto uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 484 eur. Žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu 984 eur, čo vyplýva z výpisu o úhradách úveru zo dňa 13. 06. 2016, keď zaplatila 10 splátok po 82 eur, spolu zaplatila sumu 820 eur a následne jej boli vykonané zrážky zo mzdy 2 x 82 eur, a to v septembri 2017 a v októbri 2017, čo vyplýva z oznámenia zamestnávateľa žalobkyne X. - SK spol. s r.o., spolu 164 eur a keďže súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov, žalovaný má nárok len na zaplatenie sumy 500 eur, teda ním skutočne poskytnutého plnenia žalobkyni a sumu, ktorú žalobkyňa zaplatila navyše - 484 eur je povinný titulom bezdôvodného obohatenia žalobkyni vydať.

10. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 2 tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, pretože každá z nich mala vo veci úspech len čiastočný.

11. Proti tomuto rozsudku v časti výrokov I., II. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, žiadajúc odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. aby zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamieta. Zároveň si uplatnil náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. namietal, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s argumentáciou žalovaného a obmedzil sa len na argumentáciu žalobcu, čím odňal žalovanému možnosť konať pred súdom. Ďalej súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožnil sa s posúdením súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov a poukázal na znenie § 137 písm. c/ CSP, keďže má za preukázané, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na takomto určení. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 52C/135/2014 zo dňa 25. 05. 2016, Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 17Co/325/2015 zo dňa 14. 06. 2017 a Okresného súdu Levice v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/681/2015 zo dňa 24. 11. 2017. Otázku naliehavého právneho záujmu riešil aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí Cdo/251/2015 zo dňa 16. 03. 2016. Domnieva sa, že v prípade, ak súd určí zmluvu za

bezúročnú a bez poplatkov, nezaloží takýto rozsudok s konečnou platnosťou všetky práva povinnosti medzi zmluvnými stranami, až rozsudok na plnenie môže s konečnou platnosťou upraviť pomery medzi sporovými stranami, a preto nie je splnený základný predpoklad určovacej žaloby. Žalovaný uviedol, že podanie takejto žaloby je naplnením čl. 5 CSP, teda o zjavné zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu.

12. Určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu, preto bolo potrebné, aby žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem a poukázal na § 137 písm. d/ CSP. Žalobkyňa sa domáha určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, teda určenie neplatnosti právnej skutočnosti a nie určenia, či tu právo je alebo nie je. Určenie existencie, resp. neexistencie právnej skutočnosti odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Takéto určenie právnej skutočnosti ako to vyplýva s cit. ustanovenia je možné len v prípade, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu, pričom určenie neplatnosti právneho úkonu nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu. Takýto predpisom nie je ani zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Uvedeným sa zaoberal aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. Cdo/251/2015 zo dňa 16. 03. 2016 a Okresný súd Žilina v rozhodnutí sp. zn. 17Csp/52/2016 zo dňa 07. 06. 2017. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola platne uzavretá podľa § 551 OZ. Ide o dohodu zmluvných strán, ktorú uzatvoria na základe ich dobrovoľnosti. Dohoda bola uzavretá písomne medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Dohoda spĺňa všetky všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch podľa § 34 a nasl. OZ. Zabezpečenie záväzkov v zmluvných vzťahoch slúži k zvýšeniu právnej istoty veriteľa a zároveň prispieva k stabilite týchto vzťahov. Dohoda obsahuje súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne boli poukazované na účet veriteľa, pričom tieto zrážky neboli dohodnuté vo výške, ktorá by odporovala § 551 OZ. Dohoda o zrážkach zo mzdy je obsiahnutá na samostatnom dokumente, a teda predstavuje osobitnú istinu a žalobkyňa mala možnosť si predmetnú dohodu preštudovať a až následne potvrdiť jej prijatie vlastnoručným podpisom. taktiež je v súlade so zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý umožňuje možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Nerealizovaním zrážok zo mzdy by žalobkyni vznikla závažnejšia ujma ako realizovaním tejto dohody. Záväzok žalobkyne by bol vyšší ako keby sa pravidelne zrážky vykonávali, pretože každá zrážka sa prednostne započítava na istinu a až následne na úroky, ktoré sa tak počítajú stále z nižšej sumy. Žalobkyňa mala možnosť dohodu prijať alebo odmietnuť, pričom žalobkyňa dohodu podpísala, čím pristúpila na zabezpečenie záväzku veriteľa týmto zabezpečovacím prostriedkom. Poukazujúc na tieto skutočnosti nemožno vyhlásiť dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov za neplatnú. Nesúhlasil ani s tvrdením súdu, ž v prípade dohody o zrážky zo mzdy môže dôjsť k nekontrolovanému konaniu zo strany veriteľa. Vychádzajúc z uvedeného je teda dohoda o zrážkach zo mzdy platná a nedošlo k naplneniu § 451 OZ.

13. V súvislosti s bezdôvodným obohatením poukázal na znenie § 451 OZ, pričom vychádzajúc z uvedeného ustanovenia teda nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva nikdy nebola vyhlásená na neplatnú, neodpadol ani dôvod na plnenie z tejto zmluvy a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Odmietol, že by zo strany žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu. Žalobkyňa so žalovaným uzavrela zmluvu o úveru zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 500 eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť zvýšený o poplatok vo výške 484 eur. Z obsahu predmetnej úverovej zmluvy nemožno dospieť k záveru, že by bola zmluva bezúročná a bez poplatkov z dôvodu naplnenia dôvodov v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Zdôraznil, že výška, počet a termíny splátok, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená na predmetnej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľ sa zaviazal zaplatiť celkovo sumu 984 eur s termínom splatnosti dňa 01. 07. 2016. Spotrebiteľ taktiež vzal na vedomie uvedené RPMN vo výške platnej ku dňu podpísania zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 25,88 %. Ďalej poukázal na znenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, § 1a ods. 1 a § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Konštatoval, že úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, aleje odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. V prípade úroku ide o plnenie, ktoré je dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, ale nie je spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov z dôvodu, že je spojené s užívaním a vrátením peňažných prostriedkov a úrok nie je ani vyžadovaný pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale až po poskytnutí peňažných prostriedkov. V zmluve je odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 140 eur, čo predstavuje RPMN 28 %. Spotrebiteľ v zmluve

zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere je výške 25,88 %. Vzhľadom k uvedenému je výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov v súlade s Nariadením vlády a neprevýšil dvojnásobok priemerných hodnôt RPMN, ako aj uvedenie priemernej ročnej RPMN. Záverom poznamenal, že ak mal spotrebiteľ dojem, že uzavrel nevýhodnú zmluvu, alebo že je odplata, úrok či RPMN vysoká, mal právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o úvere. Žalobkyňa toto svoje právo nevyužila, z čoho vyplýva, že žalobkyňa so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru súhlasila.

14. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (podľa § 34 zákon č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) rešpektujúc dispozičné právo odvolateľa (žalovaného) nakladať s predmetom konania, postupom podľa cit. ust. § 369 ods. 3 a rozhodujúc bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu späťvzatia odvolania, odvolacie konanie zastavil.

15. Podľa § 368 osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

16. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 22. 03. 2017 a doplnením žaloby zo dňa 21. 06. 2017 domáhala určenia neplatnosti úverovej zmluvy zo dňa 01. 07. 2015, že úver je bezúročný a bez poplatkov, a domáhala sa vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 320 eur. Doplnením žaloby zo dňa 04. 10. 2017 žalobkyňa navrhla, aby súd vydal neodkladné opatrenie, aby žalovanému uložil povinnosť zdržať sa Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 01. 07. 2015 a žiadala, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná. Na pojednávaní dňa 28. 02. 2018 žalobkyňa uviedla, že žiada vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 484 eur. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že určil, že úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 01. 07. 2015 je bezúročný a bez poplatkov. Ďalej určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 01. 07. 2015 je neplatná. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 484 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobu v časti určenia neplatnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 01. 07. 2015 žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Proti tomuto rozsudku sa v časti výrokov I., II. a III odvolal žalovaný, domáhajúc sa zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo alternatívne zmeny rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že súd žalobu zamietne.

17. Dňa 18. 06. 2018 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalovaného (odvolateľa) označené ako Späťvzatie odvolania zo dňa 15. 06. 2018. V uvedenom podaní žalovaný uviedol, že odvolanie zo dňa 15. 06. 2018 berie v celom rozsahu späť.

18. Odvolací súd poukazujúc na vyššie uvedené podanie žalovaného - Späťvzatie odvolania uvádza, že pre civilné sporové konanie platí dispozičná zásada, t. j. súdne konanie sa zásadne začína na návrh strany sporu. Platí to aj pre odvolacie konanie, ktorého začatie musí byť iniciované niektorou zo strán, resp. iným subjektom konania. Dispozičná zásada sa prejavuje aj v tom, že osoba, ktorá je oprávnená podať odvolanie, sa môže odvolania vzdať, čo je tiež dispozičný úkon s predmetom konania. Odvolania sa môže oprávnená osoba vzdať len voči súdu a len po vyhlásení rozhodnutia. Vzdanie sa odvolania iným spôsobom a voči inému subjektu nemá právne účinky. Vzdať sa odvolania je možné od vyhlásenia rozhodnutia do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Pokiaľ sa oprávnená osoba účinne vzdala odvolania, odvolanie už nemôže neskôr podať.

19. Ďalším dispozičným úkonom oprávnenej osoby je späťvzatie odvolania. Odvolania, ktoré bolo podané odvolateľom, sa už nemožno vzdať, možno ho však vziať späť. Tento dispozičný procesný úkon musí tiež smerovať voči súdu a musí byť urobený dovtedy, kým nebolo o odvolaní rozhodnuté. Odvolateľ, ktorý vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Po späťvzatí odvolania odvolací súd konanie zastaví uznesením. Právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k odvolaniu nebolo došlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, v tomto prípade plynú od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Odvolateľ však môže vziať späť odvolanie len sčasti - v tomto prípade odvolací súd zastaví konanie len v časti, v ktorej bolo odvolanie vzaté späť. Späťvzatie odvolania je definitívne. Subjekt, ktorý vzal účinne odvolanie späť, nemôže zrušiť svoj procesný úkon späťvzatia.

20. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, že odvolacie konania zastavil z dôvodu, že žalovaný vzal svoje odvolanie späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neuviedol dôvod, pre ktorý vzal svoje odvolanie späť, odvolací súd pričítal zavinenie za zastavenie odvolacieho konania žalovanému, pričom otázka zavinenia zastavenia odvolacieho konania má následne vplyv na rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov odvolacieho konania.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 tak, že žalobkyni voči žalovanému, ktorý zavinil zastavenie odvolacieho konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si žiadne neuplatnila a ani jej žiadne nevznikli.

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s § 393 ods. 2 veta druhá Civilného sporového poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .