Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Csp-113-2021.pdf
PDF · 93.52 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/113/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudcom JUDr. Petrou Priečinskou v sporovej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: I. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom Q. XX, X., o zaplatenie 16 317,09 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 16 317,09 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 11 940 € od 25.03.2020 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 % o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (ako súdu upomínaciemu v zmysle zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní) dňa 29.01.2021 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 13.07.2021 sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 16 317,09 € spolu s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca (banka Slovenská sporiteľňa, a.s.) poskytol žalovanej úver, ktorý žalovaná riadne nesplácala. Uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.03.2020 uzavretej podľa § 524 Občianskeho zákonníka medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Poukázal na to, že žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Ďalej uviedol, že postupca uzatvoril so žalovanou dňa 12.03.2018 zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe tejto zmluvy postupca poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Zmluva podľa názoru žalobcu obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, resp. podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Žalovaná neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť podľa zmluvy, a tak postupca podaním zo dňa 02.12.2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 01.12.2019, pričom vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 16 317,09 €, ktorá pozostávala z istiny vo výške 11 940 €,
z riadneho úroku vo výške 3 979,81 €, z úroku z omeškania vo výške 373,28 € a z poplatkov vo výške 24 €, a to v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, v ktorej postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaná po postúpení pohľadávky nevykonala žiadne úhrady. Žalobca si podanou žalobou uplatnil aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to počnúc dňom 25.03.2020, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, nárok žalobcu v konaní nespochybnila a v spore ostala nečinná.
4. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie dňa 24.03.2022 v súlade s § 177 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) v spojení s § 297 C. s. p., na ktoré predvolal obe sporové strany. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, pričom svoju neúčasť neospravedlnila a ani nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Súd preto v súlade s § 180 C. s. p. vykonal pojednávanie a vo veci rozhodol rozsudkom v neprítomnosti žalovanej.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so všetkými listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.
6. Skutkový stav nebol medzi stranami sporný, žalovaná nepoprela skutkové tvrdenia žalobcu. Na základe vykonaného dokazovania a z nesporných skutkových tvrdení žalobcu súd zistil, že právny predchodca žalobcu (banka Slovenská sporiteľňa, a.s.) ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 12.03.2018 zmluvu o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver) č. ú. XXXXXXXXXX, na základe ktorej banka poskytla žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 12 000 €. Žalovaná sa zaviazala vrátiť úver v 96 mesačných splátkach vo výške 220,09 € (splatných vždy 15. deň v mesiaci), spolu vo výške 21 125,98 € €. Úrok z omeškania bol dohodnutý vo výške 5 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola vo výške 16,78 %, priemerná hodnota RPMN bola vo výške 8,58 %. Splatnosť prvej splátky bola dňa 15.04.2018 a termín konečnej splatnosti bol dňa 15.03.2026. Žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila. Výzvou zo dňa 30.10.2019 banka oznámila žalovanej, že ku dňu 30.10.2019 je v omeškaní so splácaním pohľadávky banky vo výške 4 290,68 €. Vyzvala ju, aby dlžnú sumu uhradila najneskôr do 15 dní od doručenia tejto výzvy. Zároveň ju upozornila, že ak dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradí, tak je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky, čím sa stane splatnou v celom rozsahu. Keďže žalovaná napriek výzve banky dlžné splátky úveru nezaplatila (bola v omeškaní s platením viac ako troch mesačných splátok), banka oznámením zo dňa 02.12.2019 vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky ku dňu 01.12.2019 a zároveň vyzvala žalovanú na zaplatenie celej pohľadávky vo výške 15 570,49 € do 15 dní. Výzvou zo dňa 16.12.2019 banka vyzvala žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy (ku dňu 16.12.2019 vo výške 15 658,03 €), pričom ju upozornila, že ak dlžnú sumu neuhradí, je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0219/2020/CE zo dňa 24.03.2020 a z jej prílohy (identifikácia postúpenej pohľadávky) súd zistil, že banka Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila svoju pohľadávku voči žalovanej zo zmluvy o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver) č. ú. XXXXXXXXXX na žalobcu. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 31.03.2020 súd zistil, že banka oznámila žalovanej postúpenie predmetnej pohľadávky na žalobcu. Pokusom o zmier zo dňa 05.01.2021 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy.
7. V rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov:
8. Podľa § 1 ods. 2 prvej vety zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
9. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
10. Podľa 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
11. Podľa § 52 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
12. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
13. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
14. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Podľa § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
17. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
18. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
19. Podľa § 502 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
20. Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
21. Podľa § 92 ods. 8 prvej a druhej vety zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
22. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanej je dôvodný. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou súd posúdil ako spotrebiteľský, v dôsledku čoho bolo potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa, a to vrátane zákona o spotrebiteľských úveroch. V konaní bolo nesporné, že právny predchodca žalobcu (banka Slovenská sporiteľňa, a.s.) ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 12.03.2018 zmluvu o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver) č. ú. XXXXXXXXXX, na základe ktorej banka poskytla žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 12 000 €. Žalovaná sa zaviazala vrátiť úver v 96 mesačných splátkach vo výške 220,09 € (splatných vždy 15. deň v mesiaci), spolu vo výške 21 125,98 € €. Úrok z omeškania bol dohodnutý vo výške 5 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola vo výške 16,78 %, priemerná hodnota RPMN bola vo výške 8,58 %. Splatnosť prvej splátky bola dňa 15.04.2018 a termín konečnej splatnosti bol dňa 15.03.2026. Žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 16 317,09 €, ktorá pozostávala z istiny vo výške 11 940 €, z riadneho úroku vo výške 3 979,81 €, z úroku z omeškania vo výške 373,28 € a z poplatkov vo výške 24 €.
23. Predmetnú zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 12.03.2018 súd vyhodnotil ako zmluvu o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a súčasne ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. Súd preskúmal túto zmluvu, pričom dospel k záveru, že obsahuje všetky podstatné obsahové náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., a preto ju nepovažuje za zmluvu bezúročnú a bez poplatkov. Táto zmluva bola takisto uzavretá v písomnej forme v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.
24. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania so splácaním viac ako troch mesačných splátok úveru, banka oznámením zo dňa 02.12.2019 vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky ku dňu 01.12.2019 a zároveň vyzvala žalovanú na zaplatenie celej pohľadávky vo výške 15 570,49 € do 15 dní. Banka postupovala pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru žalovaný stratil právo zaplatiť predmetný úver v dohodnutých splátkach, t. j. vznikla mu povinnosť zaplatiť celý dlh (celú nesplatenú časť úveru) naraz.
25. Súd sa následne zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Na základe predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 24.03.2020 vrátane jej prílohy (identifikácie postúpenej pohľadávky) došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne, a.s. na žalobcu. Postúpenie pohľadávky na žalobcu bolo žalovanej oznámené (pôvodným veriteľom) písomným oznámením o postúpení pohľadávky, pričom žalovaná v konaní nespochybňovala platnosť postúpenia, resp. aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní. Postúpenie pohľadávky bankou bolo vykonané v súlade s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a takisto v súlade s § 17 ods. 1 v spojení s § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. (žalobca má udelené povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu od 05.08.2016). Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný.
26. Nakoľko žalobca si v konaní uplatnil zaplatenie sumy 16 317,09 €, pozostávajúcej z neuhradenej časti istiny a dojednaného úroku z úveru, súd mu nárok na jej zaplatenie voči žalovanej priznal.
27. Súd rovnako vyhovel návrhu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania, nakoľko tento bol zo strany žalobcu uplatnený v súlade s vyššie citovanými zákonnými predpismi nariadenia č. 87/1995 Z.z.. Výška uplatneného úroku z omeškania zodpovedá vyššie citovaným zákonným ustanoveniam nariadenia č. 87/1995 Z.z.
28. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.