Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/353/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31340890, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, Bratislava, proti žalovanému: C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., A. XXX/X, v konaní o zaplatenie 1.889,96 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 25Csp/206/2016-80 zo dňa 7. marca 2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, § 54 ods. 1, 2, § 3, § 101, § 112 Občianskeho zákonníka a § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho mal za preukázané, že žalobca so žalovaným dňa 28.05.2012 uzavrel zmluvu o úvere na základe čoho mu poskytol finančné prostriedky. Žalovaný nedodržal zmluvné dojednania a žalobca ku dňu 30.10.2013 určil splatnosť celého dlhu. Žalobca si žalobou uplatnil sumu 1.889,96 eura, úrokov v sume 1.841,13 eura, s úrokom výške 24,5 % zo sumy 1.889,96 eura od 08.11.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,25 % zo sumy 1.889,96 eura od 08.11.2016 do zaplatenia. Žaloba na súd bola podaná dňa 14.11.2016.

1.2 Súd prvej inštancie konštatoval, že spotrebiteľský charakter zmluvy predurčuje aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka aj na posúdenie premlčania i z právneho vzťahu, ktorý je podľa Obchodného zákonníka absolútny obchod. Na ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliada súd i v prípade zmluvných vzťahov vzniknutých pred kodifikáciou uvedeného zákonného ustanovenia. Podľa § 52 ods. 2 veta tretia, všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto normy nadobudli účinnosť 01.05.2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Poukázal na to, že v danom prípade účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí spotrebiteľskú zmluvu - úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z., na ktorú sa vzťahuje aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie posúdil námietku premlčania podľa Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je premlčacia doba trojročná. Žalobca zosplatnil celý dlh žalovaného ku dňu 30.10.2013 a od nasledujúceho dňa po splatnosti dlhu žalovaného začala plynúť premlčacia doba, teda od 01.11.2013. Návrh bol podaný dňa 14.11.2016, to znamená po troch rokoch a 13 dňoch. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 tak, že žalovanému nepriznal plnú náhradu trov konania, keďže mu žiadne trovy nevznikli.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. a) až h) a navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie alternatívne zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Žalobca namietal nesprávne posúdenie premlčania súdom. Poukázal na to, že k predčasnému zosplatneniu došlo dňa 30.10.2013, avšak ako je zrejmé z obálky, výzva na úhradu dlžnej sumy bola na pošte uložená dňa 05.11.2013, pričom žalobcovi sa výzva vrátila ako neprevzatá zásielka dňa 28.11.2013. Poukázal aj na II. časť Všeobecných obchodných podmienok bod 3.4. s tým, že žalobca si nemohol uplatniť právo prvýkrát skôr, ako dňa 28.11.2013, resp. 01.12.2013, nakoľko pred týmto dňom žalobca nemal ani nemohol mať vedomosť o tom, že si právo môže uplatniť prvýkrát na súde. Zdôraznil tiež, že výzva na úhradu dlžnej sumy je zo dňa 30.10.2013, avšak na základe uvedenej výzvy bola žalovanému poskytnutá lehota 10 dní na dobrovoľné plnenie, preto ani v tomto prípade by si žalobca nemohol právo na súde prvýkrát uplatniť dňa 30.10.2013. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, má žalobca za to, že premlčacia doba mohla začať plynúť až dňa 01.12.2013, a teda k jej uplynutiu dňom podania žaloby nemohlo dôjsť. Záverom žalobca zastal názor, že na ustanovenie § 52 odsek 2 zákona Občianskeho zákonníka sa vzťahuje zákaz retroaktivity, a teda nie je možné toto ustanovenie aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2015.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu voči rozsudku nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušiť vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

6. Predmetom konania je žaloba, doručená súdu prvej inštancie dňa 14.11.2016, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.889,96 eura, úrokov v sume 1.841,13 eura, s úrokom výške 24,5 % zo sumy 1.889,96 eura od 08.11.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,25 % zo sumy 1.889,96 eura od 08.11.2016 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca poskytol žalovanému dňa 30.8.2012 úver v zmysle zmluvy o úvere. Výška úveru bola 2000 eur, výška mesačnej splátky 56,29 eura, počet splátok 72, úroková sadzba 24,50% a RPMN 27,45%. Žalovaný sa dostal do omeškania. Žalobca preto úver zosplatnil ku dňu 30.10.2013 a výzvou z rovnakého dňa vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 2 118,55 eura v lehote do 10 dní odo dňa doručenia výzvy.

7. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobcu dospel k záveru o nesprávnosti napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie žalobu zamietol pre premlčanie nároku žalobcu, ktoré v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. bol povinný súd skúmať ex offo. Žalovaný námietku premlčania v konaní nevzniesol. Odvolací súd však v čase rozhodovania musel vychádzať z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky ÚS 11/2016 zo dňa 7.02.2018, podľa ktorého: „Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky“. V odôvodnení tohto rozhodnutia Ústavný súd SR okrem iných argumentov uvádza: „... aj keď je ochrana spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou súčasného súkromného práva a postavenie spotrebiteľov je potrebné brať vážne, ochranu spotrebiteľov je nutné interpretovať triezvo, neutrálne ako akékoľvek iné inštitúty s tým, že táto ochrana je už súčasťou zákonnej normy ako účel právnej normy a už nepotrebuje osobitnú expanzívnu interpretáciu nad rámec interpretačných štandardov vrátane teleologického výkladu. Koncept ochrany spotrebiteľa v klasickom poňatí nie je v napätí s ústavou, ale to neznamená, že je priamo ústavným princípom.“ V rozhodnutí ďalej uviedol: „Ústavne relevantnou časťou návrhu je ďalej otázka temporality, pretože norma je formulovaná procesne, ale lokalizovaná v špeciálnej norme na ochranu spotrebiteľa, teda ani na pôdoryse Občianskeho zákonníka, ani na pôdoryse Civilného sporového poriadku, a súd nie je označený ako súd, ale ako podmnožina orgánov rozhodujúcich o nárokoch. Ústavný súd vníma zvýšenú ochranu hmotnoprávnych horizontálnych právnych vzťahov. Časová pôsobnosť procesných

noriem má však chrániť legitímne očakávania jednotlivca. Princípy časovej pôsobnosti práva pôsobia ako mechanizmus ochrany subjektívnej slobody jednotlivca pred štátom. Sú to pravidlá namierené proti štátu ako regulátorovi.“

8. Z vyššie uvedeného vyplýva, že posúdenie danej veci vznesením námietky premlčania zo strany súdu ex offo už nie je možné v súčasnosti akceptovať vzhľadom na vyššie citovaný Nález Ústavného súdu SR ÚS 11/2016 zo 7.02.2018, podľa ktorého je tento postup v rozpore s princípom rovnosti strán konania.

9. S poukazom na uvedené odvolací súd najmä z dôvodu zmeny právnej úpravy (Nález Ústavného súdu SR ÚS 11/2016 zo dňa 7.2.2018), rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b ) CSP. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne preskúmať nárok žalobcu a vo veci rozhodnúť. Vo svojom novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 CSP.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .