Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/109/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti E. T. nar. X.X.XXXX V. nar. XX.X.XXXX a A. nar. X.X.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce detí rodičov M. E. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v O. XXX zastúpenej advokátkou JUDr. Miroslavou Pyšniakovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Michalovciach na Gorkého 1 a T. E. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v M. XX zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Širotníkovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Trebišove na Hviezdoslavovej 1018 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 10.1.2018 č.k. 18P/4/2017-72 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 10.1.2018 č.k. 18P/4/2017-72 zmenil rozsudok Okresného súdu Michalovce z 22.1.2013 č.k. 2P/199/2012 vo výroku o výživnom tak, že zvýšil výživné pre mal. T. E. nar. X.X.XXXX a pre mal. V. E. nar. XX.X.XXXX z 27,32 € na 33,- € mesačne od právoplatnosti rozsudku a zaviazal ho platiť matke mal. detí vždy do 25. dňa v mesiaci dopredu. Zmenil rozsudok Okresného súdu Michalovce z 8.6.2011 č.k. 17P/376/2010 vo výroku o výživnom a zvýšil výživné pre mal. A. E. nar. X.X.XXXX z 27,32 € na 33,- € mesačne od právoplatnosti rozsudku, ktoré zaviazal otca platiť matke maloletého vždy do 25. dňa v mesiaci dopredu. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Rozhodol tak na základe zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Michalovce z 22.1.2013 č.k. 2P/199/2012 bola schválená dohoda rodičov na základe ktorej boli mal. deti T. E. nar. X.X.XXXX a V. E. nar. XX.X.XXXX zverené do osobnej starostlivosti a matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu vo výške 30 % zo sumy životného minima od právoplatnosti rozsudku. Rozsudkom Okresného súdu Michalovce z 8.6.2011 č.k. 17P/376/2010 bol mal. A. E. nar. X.X.XXXX zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu vo výške 30 % zo sumy životného minima od 1.6.2011.

3. Vykonaným dokazovaním zistil, že matka mal. detí poberá dávku v hmotnej núdzi a rodinné prídavky na tri mal. deti spolu 158,- € mesačne. Konštatoval podstatné zvýšenie odôvodnených potrieb mal. detí T., ktorý je žiakom 7. ročníka základnej školy, V., ktorý navštevuje 6. ročník základnej školy a A., ktorý je v 3. ročníku. Otec mal. detí býva u svojich rodičov a rovnako ako matka, má vyživovaciu povinnosť iba voči týmto trom mal. deťom. V roku 2016 odišiel do Anglicka, ale nenašiel si zamestnanie, preto sa vrátil. Má uzavretú dohodu o pracovnej činnosti ako predajca tovaru od 9.6.2017 s rozsahom práce 2 hodiny týždenne a za hodinovú odmenu 2,50 €, ako to bolo potvrdené aj svedkyňou M. V., s ktorou má otec uzavretú dohodu o pracovnej činnosti. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce z 8.12.2017 zistil, že otec bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie 6.4.2017 z dôvodu,

že nepredložil doklad o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti a zároveň z tejto správy vyplýva, že úrad neeviduje nahlásené voľné pracovné miesto pre evidovaných uchádzačov o zamestnanie bez základného vzdelania, ako je tomu v prípade otca mal. detí. Zistený skutkový stav posúdil a rozhodol podľa § 78 ods. 1, 2, 3, § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

4. Rozhodnutie založil na tom podklade, že otec nemá ukončené ani základné vzdelanie, preto jeho možnosť zamestnať sa je obmedzená a nebolo preukázané, že by otec úmyselne odmietol ponúkanú prácu, teda dobrovoľne by sa vzdal možnosti dosahovať vyšší príjem. Porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného, keď otec nemal žiaden príjem, dospel k záveru, že vzhľadom na príjem dosahovaný na základe dohody o pracovnej činnosti cca 20,- € mesačne je dostatočné na to, aby prispieval na výživu každého dieťaťa 33,- € mesačne, čo predstavuje približne zvýšenie výživného o 5,- € pre každé dieťa. Rozhodnutie o zvýšení výživného od právoplatnosti rozhodnutia neodôvodnil. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka mal. detí s odôvodnením, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a nesprávne vyhodnotil dôkazy, čo viedlo k nesprávnym právnym záverom a neúplnému zisteniu skutkového stavu veci. V odvolaní zdôraznila podstatnú zmenu pomerov na strane mal. detí vo vzťahu k rozsahu ich odôvodneným potrebám, keďže od poslednej úpravy výživného uplynulo 5 rokov. Vytkla konajúcemu súdu, že náležite neskúmal skutočnú životnú úroveň otca, výšku a dôvodnosť jeho mesačných výdavkov vo vzájomnej súvislosti s jeho reálnym príjmom. Otec sa snažil v priebehu konania vykresliť svoju aktuálnu situáciu čo najkritickejšie, keď tvrdil, že na jeho výdavky mu požičiavajú rodičia alebo jeho priateľka a privyrába si občas na základe dohody o pracovnej činnosti, čo mu k prežitiu stačí. Toto správanie otca považuje za špekulatívne smerujúce k určeniu vyživovacej povinnosti v nižšej sume, čo je v rozpore so záujmom mal. detí. Podľa jej názoru hlavným dôvodom, prečo otec nepracuje je to, že sa vážne o prácu nezaujíma a nevyvíja žiadne aktivity, aby si prácu našiel, pričom nemá žiadne zdravotné problémy a neboli preukázané žiadne okolnosti objektívneho charakteru, ktoré by mu bránili v snahe a iniciatíve zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov za účelom plnenia vyživovacej povinnosti voči svojim deťom. Tvrdenie otca, že je znevýhodnený, pretože je Róm, je iba výhovorka, pretože veľké množstvo Rómov riadne pracuje, či už na Slovensku alebo v zahraničí. Vyjadrila názor, že bolo úlohou súdu prvej inštancie, aby sa zaoberal, resp. skúmal potencionálne možnosti a schopnosti otca dosahovať vyšší príjem v súlade s relevantnými ustanoveniami Zákona o rodine. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je jasné, prečo súd nerozhodol o zmeškanom výživnom spätne s účinnosťou od podania návrhu a následne ani nevyčíslil dlh na výživnom ku dňu vyhlásenia súdneho rozhodnutia. Ďalšiu nesprávnosť napadnutého rozhodnutia vidí v tom, že súd prvej inštancie v rozpore s § 220 ods. 2 dôsledne nerešpektoval jej právo ako účastníka konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia a spravodlivé súdne konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a zvýšil výživné pre každé dieťa z 27,32 € na 50,- € mesačne od 2.2.2017, alternatívne , aby zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Otec mal. detí nesúhlasil s názorom matky, že jeho konanie je špekulatívne, pretože nie je zamestnaný, nemá žiaden príjem a v súčasnosti si vybavuje podporu v nezamestnanosti. Pri plnení vyživovacej povinnosti mu pomáhajú rodičia a priateľka, inak by to nezvládol a je veľmi rád, že aspoň takto môže svojim deťom platiť. Deti nemajú z toho, čo posiela na ich výživu nič, pretože všetko míňa ich matka na svoje potreby. Keď môže, kúpi deťom obuv aj oblečenie alebo ich zoberie k sebe. Niekoľkokrát ešte uviedol, že nemá žiaden príjem a je rád, že mu pomáhajú rodičia a priateľka.

7. Kolízny opatrovník mal. detí vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd vyhovel odvolaniu matky.

8. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca trvala na svojom odvolacom návrhu v celom rozsahu. Nesúhlasila s tvrdením otca, ktorý opakovane sa snaží seba vykresliť ako nemajetného. Správanie otca považuje za nezodpovedné, keďže sa nesnaží nájsť si zamestnanie s príjmom, z ktorého bude schopný uspokojovať nielen svoje potreby, ale aj potreby svojich mal. detí. Za obdobie 7 rokov, kedy súd naposledy rozhodoval o výživnom sa výrazným spôsobom zmenili pomery u mal. detí, ktoré v súčasnosti navštevujú základnú školu, čo by mal a mohol otec oceniť a byť im nápomocný pri ich rozbehu do života. Z týchto dôvodov

považuje odvolacie dôvody uvedené vo svojom odvolaní za dôvodné a žiadala, aby odvolací súd rozhodol v zmysle odvolacieho návrhu.

9. Ďalšie vyjadrenia zo strany účastníkov konania podané neboli.

10. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

11. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

12. Podľa § 391 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

13. Podľa § 220 ods. 2 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec správne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

14. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario v rozsahu danom v § 66 a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie ani na jeho zmenu, preto ho podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) zrušil a podľa § 391 v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa neriadil dôsledne § 185 a § 36 CMP, pretože nezistil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o výživnom, dôsledne nevyhodnotil vykonané dokazovanie a obmedzil sa len na všeobecnú konštatáciu zákonných podmienok určenia vyživovacej povinnosti rodičov k deťom a zhrnutie zisteného skutočného stavu bez toho, aby dôsledne vyhodnotil vykonané dôkazy, resp. zdôvodnil, ktoré a z akého dôvodu pokladal za vierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, teda o ktoré z vykonaných dôkazov svoje skutkové závery oprel a akými úvahami sa pri rozhodovaní o výživnom riadil. Vážnym nedostatkom odôvodnenia zakladajúcim vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia je, že súd prvej inštancie napriek zisteniu, že otec mal. detí je zdravý muž vo veku 29 rokov, ktorý 5 resp. 7 rokov nie je zamestnaný, nevykonal dokazovanie z hľadiska zásady potencionality príjmov a uspokojil sa iba s jeho tvrdením, že jeho životné náklady mu zabezpečujú rodičia a priateľka. Odvolací súd je toho názoru, že z takto vykonaného dokazovania ani zo zisteného skutkového stavu nie je možné vyhodnotiť a posúdiť schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami mal. detí, v dôsledku čoho nie je zachované ani právo detí podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, nakoľko životná úroveň povinného rodiča nie je zrejmá, teda závery súdu prvej inštancie o rozhodujúcich skutočnostiach sú nezrozumiteľné a nedostatky odôvodnenia zakladajú vady nepreskúmateľnosti rozhodnutia

16. Odvolací súd tiež konštatuje, že výrok napadnutého rozsudku týkajúci sa určenia počiatku určenia zvýšenej vyživovacej povinnosti otca voči mal. deťom „od právoplatnosti rozsudku“ je neurčitý a nezákonný. Je vždy povinnosťou súdu určiť vyživovaciu povinnosť, resp. počiatok zvýšenej vyživovacej povinnosti, teda ustáliť dobu podstatnú oproti predchádzajúcim okolnostiam, nota bene zmena predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a jej počiatok musí mať podklad v okamihu zmeny pomerov, ktorú je súd povinný dôsledne posúdiť a následne odôvodniť.

17. Odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie vydal nepreskúmateľné a zmätočné rozhodnutie, ktorým postupom znemožnil účastníkom uskutočňovať im patriace procesné práva, teda relevantne argumentovať v odvolacom konaní, čím došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces a táto vada bráni odvolaciemu súdu v jeho preskúmavacej právomoci, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) a podľa § 391 ods. 1 vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie dostatočne zistiť skutočný stav veci v naznačenom smere, vysporiadať sa s odvolacími dôvodmi matky, najmä vo vzťahu k reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca mal. detí a jeho postoja umiestniť sa na trhu práce, resp. že si zamestnanie nehľadá, aby sa vyhol zvýšenej vyživovacej povinnosti. Bude povinnosťou súdu prvej inštancie posúdiť, či sú tu dôvody pre posúdenie schopností a možností otca mal. detí z hľadiska princípu potencionality príjmu, alebo nie. Za predpokladu posúdenia zisteného skutkového stavu v zmysle princípu potencionality, je potrebné potencionálny príjem povinného rodiča vyčísliť, pretože potencionálny príjem nie je abstraktnou veličinou, ale má reálnu hodnotu, ktorú môže povinný rodič získať na základe svojich skutočných schopností, možností a majetkových pomerov. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že bez ohľadu na to, či súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výživnom a jeho zmenách vychádza z reálne zisteného príjmu alebo zistený skutkový stav posudzuje v zmysle princípu potencionality, je vždy nevyhnutné príjem povinného rodiča vyčísliť, príp. určiť rozpätie, v ktorom sa nachádza tak, aby jeho vyživovaciu povinnosť bolo možné posúdiť na základe jeho reálnych a objektívnych schopností, možností a majetkových pomerov. V prípade, že súd prvej inštancie dospeje k záveru, že sú podmienky pre zvýšenie výživného pre mal. deti, rozhodne o počiatku zvýšenej vyživovacej povinnosti od okamihu zmeny pomerov, resp. od podania návrhu matky a rozhodne aj o dlžnom výživnom za rozhodné obdobie a spôsobe jeho zaplatenia. Rovnako bude povinnosťou súdu prvej inštancie dôsledne zistiť, z akých finančných prostriedkov si zabezpečuje otec svoje životné náklady a následne zistené skutkové okolnosti dôsledne vyhodnotiť v súlade s úvahou, že špekulatívne správanie povinného rodiča nemožno vyhodnotiť v neprospech mal. dieťaťa. Rovnako bude potrebné zistiť zmenu pomerov, ktorá nastala od vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie aj vo vzťahu k príjmovým pomerom matky a rozsahu odôvodnených potrieb mal. detí. Následne bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o návrhu matky na zvýšenie výživného, ako aj o dlžnom výživnom, spôsobe jeho zaplatenia a trovách konania, ak to niektorý z účastníkov navrhne a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods. 2 CSP, teda aby jeho závery boli logicky správne, presvedčivé a spätne preskúmateľné.

19. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .