Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-4C/192/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Stanislavou Padúchovou, v právnej veci žalobkyne Y. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/X, XXX XX F., práv. zast. JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom, AK so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, proti žalovaným v rade 1/ TELERVIS PLUS, a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, práv. zast. JUDr. Alanom Strelákom, advokátom, AK so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava a v rade 2/ Eurotransfer, spol. s r.o., IČO: 31 722 261, so sídlom Trenčianska 53, 821 09 Bratislava, v konaní o zaplatenie 795,-Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný v rade 1/ je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 290 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 290 Eur od 11.08.2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobkyňa m á voči žalovanému v rade 1/ nárok na náhradu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %.

III. Žalovaný v rade 2/ je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 505 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 505 Eur od 04.12.2017 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. Žalobkyňa m á voči žalovanému v rade 2/ nárok na náhradu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou pôvodne podanou proti žalovanému v rade 1/ domáhala od neho zaplatenia sumy 795 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 795 Eur od 11.08.2016 do zaplatenia, titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnila tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvorila so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. V ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Žalovaný na základe zmluvy poskytol žalobkyni úver vo výške 1.000 Eur s úrokovou sadzbou 20 %, servisným poplatkom 9 %, RPMN 50,22 %, pri výške prvých troch splátok 5 Eur a ďalších 10 splátok po 127,50 Eur. Celková čiastka splatná spotrebiteľom predstavovala 1.290 Eur. Žalobkyňa má však za to, že uvedená zmluva neobsahovala všetky náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. (nesprávne uvedená RPMN, absencia doby trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti), v dôsledku čoho treba poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Spoločne so žalovaným dňa XX.XX.XXXX tiež uzatvorila Zmluvu o poskytovaní finančných služieb, závislú od zmluvy o úvere, ktorú považuje za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi, so zákonom o spotrebiteľských úveroch a s Občianskym zákonníkom. Na základe tejto zmluvy mal žalovaný poskytnúť žalobkyni službu: a) výber a doručenie finančných prostriedkov prijímateľovi pri poskytnutí úveru veriteľom, b) osobné inkaso platieb splátok úveru od prijímateľa a následné doručenie veriteľovi. Za uvedenú službu žalovaný zinkasoval odplatu

vo výške 505 Eur, ktorá tak predstavovala ďalšie navýšenie nákladov spotrebiteľa o vyše 50 % z istiny. Táto služba však pre žalobkyňu nemala žiadnu hodnotu a slúžila hlavne záujmov veriteľa. Vzhľadom na to, že žalobkyňa dosiaľ žalovanému uhradila sumu 1.795 Eur a úver jej bol poskytnutý vo výške 1.000 Eur, v sume 795,-Eur došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu.

2. Žalobkyňa k podanej žalobe pripojila: Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. V Zmluvu o poskytovaní finančných služieb a knihu splátok.

3. Žalovaný v rade 1/ vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Potvrdil, že dňa XX.XX.XXXX bola medzi ním a žalobkyňou uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. V na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1.000 Eur. Žiadnu inú zmluvu, na ktorú žalobkyňa odkazuje v žalobe, s ňou však neuzavrel. Pokiaľ ide o v zmluve nesprávne uvedený údaj o RPMN, žalovaný v rade 1/ má za to, že RPMN bola vypočítaná v súlade s právnymi predpismi, konkrétne zákonom č. 129/2010 Z.z. Žalobkyňa neuniesla v tomto smere dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že skutočná výška RPMN je vyššia, nepredložila o tom žiadne dôkazy. Záver o bezúročnosti úveru je vzhľadom na vyššie uvedené tak absolútne nedôvodný. K absencii doby trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti poukázal na článok 2 zmluvy, pričom termín konečnej splatnosti je určený ako 380. deň po uzatvorení zmluvy a doba trvania je explicitne určená časovým úsekom ako 380 kalendárnych dní. Vnútroštátna právna úprava jednoznačne neustanovuje, akým spôsobom má byť termín konečnej splatnosti špecifikovaný, teda neobstojí ani požiadavka špecifikovať termín konečnej splatnosti výhradne konkrétnym dátumom. K zmluve o poskytovaní finančných služieb zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že takúto zmluvu so žalobkyňou nikdy neuzatvoril, čo vyplýva aj zo samotnej zmluvy o poskytovaní finančných služieb priloženej k žalobe. Žiadne plnenie vyplývajúce z tejto zmluvy nikdy neobdržal, a teda nemohlo ani slúžiť jeho záujmom. Z priloženej zmluvy o poskytovaní finančných služieb vyplýva, že uvedenú zmluvu žalobkyňa uzavrela s tretím subjektom.

4. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaného v rade 1/ navrhla, aby do konania na strane žalovaného pristúpila ako žalovaný v rade 2/ spoločnosť FINWAY SK, s.r.o., IČO: 44 718 560, so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava. Ďalej uviedla, že hoci subjektom, s ktorým podpísala Zmluvu o poskytovaní finančných služieb bola spoločnosť FINWAY SK s.r.o., teda iný subjekt ako žalovaný v rade 1/ v pôvodne podanej žalobe, táto zmluva však bola závislou zmluvou k pôvodnej zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru a bez zmluvy o úvere by nemala žiadnu opodstatnenosť. Žalobkyňa poukázala na konanie žalovaného v rade 1/, ktoré preukazuje naviazanosť jednotlivých zmlúv a nesie znaky obchádzania zákona. Žalovaný v rade 1/ obchádza právnu úpravu ochrany spotrebiteľa uzatváraním rôznych dohôd o doplnkových službách cez tretie subjekty s cieľom znížiť (pri formálnom výpočte) celkové náklady spotrebiteľa a tým docieliť stav, že nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa (v dôsledku nezarátania nákladov za doplnkové služby) sa javí ako v súlade s zákonom, avšak v značnej miere ovplyvní ekonomické rozhodovanie spotrebiteľa v posudzovaní výhodnosti úveru. Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, keď sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiadúci. Takéto konanie je jednoznačne nekalou obchodnou praktikou, ktorá nepožíva právnu ochranu, a teda nárok na náhradu za poskytnutie týchto doplnkových služieb nie je a zároveň nemôže byť v súlade s právnou úpravou. Žalobkyňa ďalej doplnila argumentáciu a poukázala na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere navyše neobsahuje ani správny údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov, keď v zmluve je uvedená priemerná hodnota RPMN vo výške 36,30 %, podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2014 ku dňu 30.09.2014 zverejnených dňa 31.10.2014 Národnou bankou Slovenska, priemerná hodnota RPMN spotrebiteľských úverov do 1.500,-Eur so zabezpečením pri splatnosti od 1 do 5 rokov predstavovala 23,71 %. Úver bol v danom prípade zabezpečený dohodou o zrážkach zo mzdy uzatvorenej podľa v čl. III. bode 10. zmluvy. V nadväznosti na návrh na pristúpenie žalovaného v rade 2/ žalobkyňa upravila i žalobný návrh a domáhala sa toho, aby súd žalovanému v rade 1/ uložil povinnosť zaplatiť jej sumu 290 Eur spolu s úrokom z omeškania a žalovanému v rade 2/ povinnosť zaplatiť jej sumu 505 Eur spolu s úrokom z omeškania; zmenu žaloby súd pripustil uznesením č.k. 2Csp/134/2016

- 103 zo dňa 23.07.2018.

5. Podaním zo dňa 28.08.2017 žalobkyňa zmenila návrh na pripustenie subjektu do konania na strane žalovaného tak, že žiadala, aby do konania pristúpila spoločnosť SIMBOX s.r.o., IČO: 47 054 590, so sídlom Okružná 3239, 900 01 Modra, ako právny nástupca spoločnosti FINWAY SK s.r.o., ktorá bola ku dňu 09.06.2017 vymazaná z Obchodného registra SR.

6. V písomnej duplike žalovaný v rade 1/ opätovne tvrdil, že údaj o výške RPMN uvedený v zmluve o spotrebiteľskom úvere je správny, keď bol vypočítaný na základe rovnice podľa zákona č. 129/2010 Z.z. Pri dosadzovaní hodnôt do výpočtového mechanizmu je nutné vychádzať zo samotnej Zmluvy, ktorá obsahuje jednotlivé výšky splátok, termíny splátok a podobne. Je teda evidentné, že žalobkyňa pri „svojom“ výpočte nedodržala postup a hlavne správne dosadenie hodnôt, nakoľko sa dopočítala nesprávnej hodnoty. Navyše žalobkyňa len uviedla, že RPMN je nesprávna, ale žiadnym dôkazom nepodložila dané tvrdenia. Pokiaľ ide o údaj o priemernej RPMN, uvedenú hodnotu 36,30 % žalovaný považuje za správnu, a to s poukazom na usmernenie pracovníka Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorý ozrejmil spôsob, akým sa majú rozlišovať jednotlivé typy spotrebiteľských úverov za účelom hlásenie údajov novoposkytnutých spotrebiteľských úverov. Z uvedenej informácie vyplýva, že treba vychádzať z údajov vzťahujúcich sa na „Ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške do 1.500 Eur vrátane v spojení so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov.“ Žalovaný aj naďalej zotrval na názore, že posudzovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z.

7. Žalobkyňa k duplike žalovaného v rade 1/ doplnila, že v zmluve uzavretej medzi stranami sporu je uvedená hodnota RPMN pri splatnosti 13 mesiacov 50,22 %, to znamená, že táto miera nákladov nie je stanovená ako ročná, ale ako priemerná miera nákladov za 13 mesiacov. Takto vyjadrený údaj nie je v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z., keď len samotné uvedenie hodnoty RPMN za obdobie nie jedného kalendárneho roka, ale za obdobie 13 mesiacov je postupom v rozpore so zákonom. Výška RPMN uvedená v predmetnej zmluve nezodpovedá (v neprospech žalobkyne) skutočnej výške RPMN vypočítanej vzhľadom na výšku úveru, poplatok, počet a výšku splátok a ďalšie rozhodujúce skutočnosti. V zmluve uvedená RPMN, tak žalobkyňu uviedla do omylu a vyvolala u nej domnienku výhodnosti úveru, čím narušila ekonomické správanie spotrebiteľa. Skutočná výška RPMN vyplývajúca zo zmluvy je na úrovni 57,40 % a nie na úrovni 50,22 %, ako je uvedené v zmluve. Navyše RPMN ako odplata prevyšuje takmer dvojnásobne najvyššiu prípustnú mieru odplaty určenú nariadením vlády, ktorá v čase podpisu zmluvy predstavovala 27,90 %. V súvislosti s údajom o priemernej výške RPMN, opierajúc sa o vyhlášku MS SR č. 289/2010 Z.z. o predkladaní údajov veriteľmi poskytujúcimi spotrebiteľské úvery, tiež žalobkyňa poukázala na to, že v danom prípade podľa jej názoru bol úver z predmetnej úverovej zmluvy úverom so zabezpečením. Je teda zrejmé, že súdená zmluva je v rozpore s platnou právnou úpravou v čase jej uzavretia, a to v celku. Zmluva vykazuje zásadné nedostatky ako celok odporuje zákonu o spotrebiteľských úveroch a v časti odplaty i Občianskemu zákonníku.

8. Žalovaný v rade 1/ v písomnom podaní k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že odplata uvedená v zmluve zahŕňajúca všetky poplatky je 26,77%, a teda neprekročila maximálnu prípustnú výšku odplaty (30,32%). Ohľadom podstatných náležitostí zmluvy, zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach.

9. Uznesením Okresného súdu Brezno č.k. 2Csp/134/2016 - 50 zo dňa 15.11.2017 súd pripustil, aby do konania ako ďalší subjekt na strane žalovaného pristúpila spoločnosť SIMBOX, s.r.o., IČO: 47 054 590, so sídlom Modra, Okružná 3239, ako žalovaný v rade 2/ (právny nástupca zaniknutej spoločnosti FINWAY SK s.r.o.). Z dôvodu zániku spoločnosti SIMBOX s.r.o. súd následne uznesením č.k. 2Csp/134/2016 - 81 zo dňa 14.03.2018 rozhodol tak, že v predmetnom konaní pokračuje s jej právnym nástupcom, spoločnosťou DANO s.r.o., IČO: 36 177 725, so sídlom Okružná 3239, 900 01 Modra, ako so žalovaným v rade 2/. V priebehu konania však došlo aj k zániku spoločnosti DANO s.r.o., preto uznesením č.k. 2Csp/134/2016 - 103 zo dňa 23.07.2018 súd rozhodol tak, že v predmetnom konaní pokračuje s jej právnym nástupcom, spoločnosťou Eurotransfer, spol. s r.o., IČO: 31 722 261, so sídlom Trenčianska 53, 821 09 Bratislava, ako so žalovaným 2/.

10. Žalovaný v rade 2/ (resp. jeho právni predchodcovia) sa k žalobe nevyjadril, v konaní zostal pasívny.

11. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 31.08.2018, z ktorého sa vopred písomne ospravedlnili žalobkyňa, žalovaní v rade 1/ a ich právni zástupcovia. Žalovaný v rade 2/ svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnil. Súd tak pojednávanie viedol v neprítomnosti strán sporu.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov, pričom vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav:

13. Dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa uzavrela so žalovaným v rade 1/ Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. V (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni pôžičku vo výške 1.000 Eur. Úver bol poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % z istiny (200 Eur) a za poskytnutie úveru si žalovaný účtoval servisný poplatok vo výške 9 % z istiny (90 Eur). Celková dlžná čiastka na úhradu predstavovala sumu 1.290 Eur, ktorú sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť v 13 mesačných splátkach, z toho prvé tri splátky vo výške 5 Eur a ostatných 10 splátok vo výške po 127,50 Eur každá. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Termín konečnej splatnosti bol uvedený ako 380. deň po uzavretí zmluvy. RPMN bola uvedená vo výške 50,22 % a priemerná RPMN 36,30 %.

14. Dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa uzavrela so spol. FINWAY SK, s.r.o. zmluvu o poskytovaní finančných služieb, ktorej predmetom bolo: výber a doručenie finančných prostriedkov prijímateľovi (žalobkyni) pri poskytnutí úveru veriteľom a osobné inkaso platieb splátok úveru od prijímateľa a následné doručenie príslušnému veriteľovi, ktorého mala oznámiť žalobkyňa. Zároveň sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť tejto spoločnosti za tieto služby odmenu vo výške 505 Eur.

15. Z doloženej knihy splátok vyplýva, že táto je rozdelená na dve časti. Na jednej strane je predtlačené obchodné meno spoločnosti FINWAY SK, s.r.o. (IČO: 44 718 560, so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava) finančné služby - výber a doručenie finančných prostriedkov EUR: 10, počet splátok: 3, splátka eur: 165 a suma celkom eur: 505,- a na druhej strane je predtlačené veriteľ: žalovaný v rade 1/, počet splátok: 13, 1-3 splátka EUR: 5, 4-13 splátka EUR: 127,50, požičaná čiastka EUR: 1.000, úrok: 200, servisný poplatok: 90, celkom splatná suma: 1.290. Označenie veriteľa (TELERVIS PLUS a.s.) je tu dopísané rukou. V kolónkach platieb pre spol. FINWAY s.r.o. sú uvedené platby dňa 28.11.2014 v sume 175 Eur, dňa 23.01.2015 v sume 165 Eur a dňa 24.02.2015 v sume 165 Eur. V kolónkach platieb pre veriteľa sú pri požičanej sume 1.000 Eur uvedené platby: dňa 28.11.2014 v sume 5 Eur, dňa 23.01.2015 v sume 10 Eur, dňa 25.03.2015 v sume 128 Eur, dňa 21.04.2015 v sume 130 Eur, dňa 20.05.2015 v sume 130 Eur, dňa 23.06.2015 v sume 130 Eur, dňa 23.07.2015 v sume 130 Eur, dňa 23.07.2015 v sume 130 Eur, dňa 21.08.2015 v sume 130 Eur, dňa 24.09.2015 v sume 130 Eur, dňa 23.10.2015 v sume 130 Eur, dňa 25.11.2015 v sume 130 Eur, dňa 21.12.2015 v sume 107 Eur, posledný záznam uvádza, že úver sa doplatil.

16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2014, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

19. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

20. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

21. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22. Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

23. Žalobkyňa sa podanou žalobou po jej zmene domáhala voči žalovanému v rade 1/ zaplatenia sumy 290 Eur spolu s úrokom z omeškania a voči žalovanému v rade 2/ zaplatenia sumy 505 Eur spolu s úrokom z omeškania, v oboch prípadoch titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Voči žalovanému v rade 1/ svoj nárok odvíja od Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. V. zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver, ktorý však považuje za bezúročný a bez poplatkov. Voči žalovanému 2/ svoj nárok odvíja od Zmluvy o poskytovaní finančných služieb uzatvorenej rovnako dňa XX.XX.XXXX, ktorú považuje za absolútne neplatný právny úkon.

24. Vo vzťahu k nároku žalobkyne uplatnenému voči žalovanému v rade 1/ súd na základe vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že medzi žalovaným v rade 1/ a žalobkyňou bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere (bez určenia účelu použitia finančných prostriedkov), ktorá má charakter zmluvy spotrebiteľskej v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súčasne išlo aj o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Uvedené konštatovania neboli medzi stranami sporné. Súd tak ďalej pristúpil k preskúmaniu napadnutej zmluvy z pohľadu vznesených námietok zo strany žalobkyne ako i z pohľadu dodržania zákonnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 129/2010 Z.z., resp. či napadnutá zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka, teda či nie je neplatná z iného dôvodu.

25. Súd po preskúmaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí konštatovať, že zmluva neobsahuje všetky obligatórne náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Predovšetkým súd poukazuje na nejasné a nepresné vyjadrenie termínov jednotlivých splátok, termínu konečnej splatnosti úveru, úrokovej sadzby a aj nesprávne uvedenú RPMN.

26. Z obsahu zmluvy nie je možné zistiť údaj o trvaní zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, pritom zo znenia zákona aj z jeho účelu je nepochybné, že údaj o konečnej splatnosti má byť uvedený zreteľne a jasne pre každého, aj pre tzv. priemerného spotrebiteľa. Významom zákonného ustanovenia o termíne konečnej splatnosti je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy

informovaný, v akých termínoch, kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto je nutné, aby dodávateľ v zmluve dátumovo špecifikoval konečnú splatnosť úveru na základe vstupných údajov, ktorými sú dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok.

27. V preskúmavanej zmluve bol dátum konečnej splatnosti uvedený len nepriamo a z hľadiska priemerne uvažujúceho spotrebiteľa mierne komplikovane („380. deň po uzavretí zmluvy“), čo súd nepovažoval za dostatočné. Konečná splatnosť sa bez pochybností nedala ani určiť odkazom na dohodnutý termín splatnosti jednotlivých splátok a ich počet. Presný počet a výška splátok síce bola uvedená, ale konkrétny termín týchto splátok uvedený nebol, keďže súdu nebola doložená napr. listina, ktorá by zobrazovala splátkový kalendár, ktorý by prehľadne pre spotrebiteľa určoval splatnosť a počet jednotlivých splátok. Spôsob výpočtu splatnosti splátok je náročný, pretože nie sú uvedené presné dátumy jednotlivých splátok, ale len číselné vyjadrenie poradia dňa, kedy dochádza ku splatnosti jednotlivých splátok. Zmluva ustanovuje, že prvá splátka je splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Tento spôsob určenia dátumov splatnosti jednotlivých splátok je mätúci pre priemerného spotrebiteľa a súčasne je spôsob výpočtu náročný, pretože nie sú uvedené presné dátumy jednotlivých splátok a v číselnom vyjadrení to nie je zhodný deň v tom - ktorom mesiaci vzhľadom na to, že nie každý mesiac má iba 30 dní. Z týchto dôvodov mal súd za to, že splatnosť jednotlivých splátok, ako aj konečná splatnosť úveru nie je v zmluve uvedená jasným a zrozumiteľným spôsobom, čo má rovnaké dôsledky, ako keby nebola uvedená vôbec.

28. V zmluve nie je uvedená ani úroková sadzba, je iba uvedené, že úver je poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % z istiny, pričom výška úroku bola určená za 13 mesiacov a nie za jeden rok. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) je uvedená v zmluve vo výške 50,22 % s tým, že tento údaj je v zmluve predtlačený. Uvedenie všeobecnej hodnoty RPMN len v predtlači zmluvy (teda bez vzťahu ku konkrétnym sumám a podmienkam danej zmluvy) nemožno považovať za splnenie podmienky uviesť v zmluve RPMN. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že žalovaný v rade 1/ uvádza rovnakú výšku RPMN vo viacerých zmluvách bez ohľadu na výšku požičanej sumy a dobu splatnosti. Údaj uvedený v zmluve však nezodpovedá skutočnosti, keď aj po prepočte na stránke www.fininfo.sk súd zistil, že RPMN v prípade napadnutej zmluvy je vo výške 56,74 % (vychádzajúc z údajov: dátum úveru XX.XX.XXXX., výška: 1.000 Eur, periodicita splátok: mesačne, počet splátok: 13, výška splátky: 99,23 Eur (t.j. celková suma 1.290 Eur : 13 splátok = 99,23 Eur)), a teda RPMN je v zmluve uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa, pretože sa tu uvádza nižší údaj, aký je v skutočnosti.

29. Pokiaľ ide o údaj o priemernej výške RPMN, súd sa stotožnil s názorom žalovaného v rade 1/ a dospel k záveru, že tento je v napadnutej zmluve uvedený správne a zodpovedá údaju zverejnenému Národnou bankou Slovenska. Medzi stranami bolo sporné či v danom prípade išlo o úver so zabezpečením (a od toho sa následne odvíjala výška priemernej RPMN). Podľa vyhlášky MF SR č. 289/2010 Z.z. o predkladaní údajov veriteľmi poskytujúcimi spotrebiteľské úvery sa zabezpečením v danom prípade rozumie dohoda, na ktorej základe je veriteľ oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku, ak dlžník nedodrží svoj záväzok alebo príde k splneniu vopred určenej podmienky, výkonom záložného práva alebo výkonom zabezpečovacieho prevodu práva. Ako z uvedeného vyplýva zabezpečením je teda dohoda, na ktorej základe je veriteľ oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku, a to výkonom záložného práva alebo výkonom zabezpečovacieho prevodu práva, pričom časť vety oddelená čiarkami špecifikuje pohľadávku, na ktorú sa takéto zabezpečenie vzťahuje. Keďže pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola zabezpečená dohodou o zrážkach zo mzdy, v danom prípade nešlo o úver so zabezpečením v zmysle uvedenej vyhlášky tak, ako to tvrdila žalobkyňa. Bolo teda potrebné vychádzať zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2014, ktoré boli zverejnené dňa 31.10.2014 a z ktorých vyplýva RPMN pre ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v riadkoch 1 až 5 vo výške do 1.500 Eur vrátane, so splatnosťou od 1 do 5 rokov, vo výške RPMN 36,30 %, a teda tak ako sa uvádza v napadnutej zmluve.

30. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že poskytnutý úver je potrebný považovať za úver poskytnutý bez úroku a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z.z. Keďže v konaní preukázané, že žalovaný v rade 1/ žalobkyni poskytol sumu úveru vo výške 1.000 Eur a táto na úver celkove uhradila sumu 1.290 Eur, v sume 290 Eur došlo na strane

žalovaného v rade 1/ k bezdôvodnému obohateniu. Súd preto žalobe žalobkyne vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ vyhovel a uložil žalovanému v rade 1/ povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 290 Eur.

31. Nakoľko sa žalovaný v rade 1/ dostal do omeškania s úhradou peňažného dlhu, súd súčasne priznal žalobkyni i úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 11.08.2016, t.j. odo dňa, kedy žalovanému v rade 1/ uplynula lehota po márnej výzve na mimosúdnu dohodu (č.l. 139 spisu), v ktorý deň sa žalovaný v rade 1/ mohol najneskôr dozvedieť o tom, že sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil. Výška úroku z omeškania zodpovedá § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

32. Vo vzťahu k nároku žalobkyne uplatnenému voči žalovanému v rade 2/ súd na základe vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že medzi žalovaným v rade 2/ a žalobkyňou bola uzatvorená zmluva o poskytovaní finančných služieb, ktorá má rovnako charakter zmluvy spotrebiteľskej v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania však súd dospel k záveru, že táto zmluva je absolútne neplatnou pre rozpor s dobrými mravmi i zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd sa v tomto smere v celom rozsahu stotožnil s právnym záverom, ktorý vyslovil v obdobnej veci Krajský súd v Prešove, a to v rozsudku č.k. 14Co/28/2017-78 zo dňa 14.12.2017, ktorý uviedol: „Zo strany veriteľa bola pri uzatváraní zmluvného vzťahu so žalovaným praktikovaná nekalá a neakceptovateľná obchodná praktika, keď v deň uzatvorenia zmluvy bol žalovaný v domácom prostredí navštívený finančným agentom spoločnosti TELERVIS Plus a.s. ako aj zástupkyňou spoločnosti Finway SK s.r.o. a bez toho, aby mu bola ponúknutá možnosť voľby, bol nútený podrobiť sa nekalým obchodným praktikám oboch spoločností, keď mu v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola naformulovaná klauzula, podľa ktorej mal potvrdiť žiadosť o prevod finančných prostriedkov na účet, ktorý patril obchodnej spoločnosti Finway SK s.r.o., ktorá sa ale v texte zmluvy vôbec nespomína. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere nijako nevyplýva ani to, že by jej súčasťou mal byť aj ďalší zmluvný vzťah, na základe ktorého by mali byť finančné prostriedky poskytnuté inému subjektu ako žalovanému. Preto uvedenie čísla účtu Finway SK s.r.o. do žiadosti o prevod finančných prostriedkov len potvrdzuje, že jedná sa o nekalú obchodnú praktiku s úmyslom obísť právny predpis, ktorý vylučuje poskytnutie finančných prostriedkov v hotovosti. Konanie žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi a vykazuje znaky nekalosti aj v tom, že žalovaného pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere neoboznámil s tým, že peniaze budú poskytnuté na účet inej spoločnosti, ktorej bude musieť platiť odplatu a nedal mu ani na výber, či s takouto možnosťou poskytnutia úveru súhlasí.“

33. Aj z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že postup, kedy je zmluva o poskytovaní finančných služieb so spoločnosťou Finway SK s.r.o. uzatváraná súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzatváranou so žalovaným v rade 1/, nie je ojedinelý. Napokon aj v minulosti obdobnú zmluvu označenú ako zmluvu o domácom servise uzatváral so spotrebiteľom ako klientom sám žalovaný v rade 1/, pričom súdy takúto zmluvu vyhodnocovali ako neplatnú alebo ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Všetko tak nasvedčuje tomu, že týmto novým spôsobom sa nepochybne žalovaný v rade 1/ snaží získať prostredníctvom tretej, na oko so žalovaným v rade 1/ nijako neprepojenej spoločnosti od dlžníka - spotrebiteľa, ďalšie peňažné plnenie (v tomto prípade viac ako 50% sumy istiny úveru), ktorým sa však neúmerne navyšuje jeho dlh, čo nepochybne nesie znaky nekalej obchodnej praktiky žalovaného v rade 1/. Je preto plne opodstatnené vyhodnotenie zmluvy o poskytovaní finančných služieb za neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko obchádza zákon č. 129/2010 Z.z., keďže odplata za finančné služby nevstupuje do výpočtu RPMN, nie je zahrnutá do celkových nákladov dlžníka.

34. Vzhľadom na záver súdu o absolútnej neplatnosti zmluvy o poskytovaní finančných služieb uzatvorenej s právnym predchodcom žalovaného v rade 2/, v sume 505 Eur, ktorú žalobkyňa právnemu predchodcovi žalovaného v rade 2/ preukázateľne uhradila, došlo na strane žalovaného v rade 2/ k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne. Súd preto žalobe žalobkyne vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ vyhovel a uložil mu povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 505 Eur.

35. Nakoľko sa žalovaný v rade 2/ dostal do omeškania s úhradou peňažného dlhu, súd súčasne priznal žalobkyni i úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy, ktorého výška zodpovedá § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Keďže žalobkyňa súdu nedoložil výzvu, ktorou by žalovaného v rade 2/ vyzvala na vydanie bezdôvodného obohatenia, za kvalifikovanú výzvu súd považoval až samotnú žalobu, ktorá bola žalovanému doručená dňa 02.12.2017. Žalovaný v rade 2/ (resp. jeho právny predchodca) mohol nasledujúci deň po doručení žaloby (03.12.2017)

dobrovoľne plniť, čo sa však nestalo, a preto sa ďalší deň (04.12.2017) dostal do omeškania. V nadväznosti na uvedené potom súd priznal žalobkyni úrok z omeškania od 04.12.2017 z priznanej sumy do zaplatenia.

36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a žalobkyni, ktorá bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, priznal voči neúspešným žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 v nadväznosti na ich vyčíslenie žalobkyňou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Brezno, písomne v troch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).