Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5Co-198-2018.pdf
PDF · 89.09 KB
Case nature
Subarea
5Co/198/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senátu zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a. s., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 44/a, IČO: 35 815 256, zastúpený Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Tomáš Kušnír, proti žalovanej: G. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., O. XX, t. č. N. I. n. o., so sídlom N. na E. XXX, o zaplatenie 143,87 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 28. mája 2018, č. k. 13Csp/79/2016-48, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanej voči žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) uznesením zo dňa 28. 05. 2018, č. k. 13Csp/79/2016-48, zamietol návrh žalobcu na opravu platobného rozkazu Okresného súdu Komárno č. k. 13Csp/79/2016-39 zo dňa 14. 10. 2016 doručený súdu dňa 27. 12. 2017. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 224 CSP.
2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že súd prvej inštancie rozhodol v spore dňa 14. 10. 2016 platobným rozkazom č. k. 13Csp/79/2016-39. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 27. 12. 2017 žalobca žiadal opraviť platobný rozkaz v časti identifikačných údajov žalovaného, a to mena a priezviska žalovaného, pretože žalobca v žalobe uviedol nesprávne označenie žalovaného. Súd návrhu žalobcu na vydanie opravného uznesenia nevyhovel, pretože v predmetnom platobnom rozkaze nezistil žiadnu chybu v písaní, počítaní alebo inú zrejmú nesprávnosť. Účelom inštitútu opravných uznesení je napravenie pochybení, ktorých sa dopustil súd, nie strana sporu v podanej žalobe. V tomto smere poukázal na nález Ústavného súdu SR z 24. júla 2014, sp. zn. II. ÚS 576/2013 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 M Cdo 21/2008. Platobný rozkaz bol v celom rozsahu vydaný v súlade so žalobou a predloženými dôkazmi, a to i v časti označenia žalovaného jeho menom a priezviskom. S ohľadom na uvedené súd o návrhu žalobcu na vydanie opravného uznesenia rozhodol tak, že návrh žalobcu zamietol.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadajúc odvolací súd, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietol, že žalobca počas exekučného konania na základe výzvy súdneho exekútora zistil, že označenie žalovaného má správne znieť G. W.. Listom zo dňa 18. 12. 2017 žalobca požiadal súd o opravu platobného rozkazu v časti označenia žalovaného G. W. na G. W.. Žalobca zdôraznil, že nedošlo k platnému dourčeniu platobného rozkazu zo dňa 14. 10. 2016, č. k. 13Csp/79/2016/39 žalovanému vzhľadom k tomu, že osoba tak, ako bola označená v žalobe podľa Centrálnej evidencie obyvateľstva neexistuje. Platobný rozkaz zo dňa 14. 10. 2016 prevzala nesprávna osoba a nemohol teda nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15. 12. 2016 vychádzajúc z § 266 ods. 1 CSP. Na podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 17. 01. 2018, č. k. 5Co/386/2017-29.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 123 ods. 1 CSP, podanie je úkon určený súdu.
Podľa § 123 ods. 2 CSP, podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.
Podľa § 124 ods. 2 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
Podľa § 125 ods. 1 CSP, podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené; b) kto ho robí; c) ktorej veci sa týka; d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
Podľa § 131 ods. 1 CSP, žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva.
Podľa § 132 ods. 2 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
Podľa § 133 ods. 1 CSP, fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.
6. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na opravu platobného rozkazu dospel k záveru, že súd prvej inštancie v napadnutej časti rozhodol vecne správne, keď vychádzal zo skutkového stavu zisteného z listinných dôkazov doložených do súdneho spisu a následne vec aj správne právne posúdil.
7. Súd prvej inštancie preskúmal, či má podanie žalobcu označené ako Žaloba všetky podstatné náležitosti tak, ako to ustanovuje § 127 CSP a § 131 CSP. Ustanovenie § 127 ods. 1 CSP upravuje tzv. všeobecné náležitosti podania, pričom sa nerozlišuje, či ide o podanie vo veci samej, alebo o iné podanie. Medzi všeobecné náležitosti podania patrí uvedenie, ktorému súdu je určené, kto podanie robí, ktorej veci sa podanie týka, čo sa ním sleduje a podpis podávateľa. Vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o žalobný návrh, tento musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí v zmysle § 127 ods. 1 a 2 CSP aj označenie strán, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázania a žalobný návrh.
8. Žalobca teda musí v zmysle vyššie uvedeného v podaní označiť súd, ktorému je žaloba určená. Ďalej je potrebné riadne označenie žalobcu a označenie, ktorej veci sa týka a čo sa ňou sleduje. Tieto všeobecné náležitosti podania, vyplývajúce z § 127 CSP, sú splnené označením podania ako žaloba, resp. zrozumiteľným uvedením ostatných povinných náležitostí žaloby, keďže každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Pokiaľ ide o označenie strán, tak stranami sporu sú žalobca a žalovaný, pričom na strane žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať aj viac subjektov. Fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. Tieto náležitosti označenia fyzickej osoby platia aj pre fyzické osoby nepodnikateľov, aj pre fyzické osoby podnikateľov. Miesto podnikania fyzickej osoby nie je v označení subjektu povinným údajom, uviesť sa však môže, ak žalobca nedisponuje údajom o trvalom pobyte svojho dlžníka - podnikateľa. Právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené. Zahraničná právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla, prípadne iným identifikačným údajom. Ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením jeho názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná a ak je stranou štátny orgán, v žalobe sa označuje uvedením názvu tohto štátneho orgánu.
9. Ustanovenie § 136 CSP upravuje fakultatívne náležitosti označenia subjektov, ktorých neuvedenie nie je vadou žaloby, spočívajúcej v neúplnosti žaloby. Takýmito údajmi sú telefónne číslo a elektronická adresa žalobcu, prípadne jeho zástupcu, telefónne číslo a elektronická adresa žalovaného, ako aj osôb, ktorých výsluch ako dôkazný prostriedok žalobca označil. Samozrejme, žalobca nemusí mať vedomosť o telefónnom čísle a elektronickej adrese žalovaného či svedkov, preto to súd nemôže od neho povinne vyžadovať.
10. Ďalej je potrebné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré musí byť zrozumiteľné, inak to zakladá vadu podania, spočívajúcu v nezrozumiteľnosti. V žalobe preto musí žalobca uviesť pravdivo a úplne tie skutočnosti, z ktorých je zrejmé, aké právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva si žalobca žalobou uplatňuje a na základe akých skutočností. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok (skutkový dej), na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Strana sporu má v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou návrhu je petit. V ňom žalobca uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť (teda aj vykonateľnosť) výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit je pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch (§ 216 ods. 2 CSP). Žalobný petit (návrh na výrok rozsudku súdu) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Žalobca je taktiež povinný pripojiť k žalobe dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Povinnosť pripojiť k návrhu listinné či iné pripojiteľné dôkazy slúži na to, aby súd mohol bez zbytočných prieťahov pripraviť pojednávanie vo veci. Datovanie žaloby už nie je uvedené ako povinná všeobecná náležitosť podania, a keďže sa nevyžaduje ani ako povinná osobitná náležitosť žaloby, žaloba nemusí byť žalobcom datovaná. Je však nevyhnutné, aby bola žaloba žalobcom podpísaná.
11. Nedostatok zákonom stanovených náležitostí návrhu na začatie konania bráni jeho vecnému prejednaniu a pokračovaniu v konaní (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 221/2007, 3 Cdo 126/2011). Ak návrh neobsahuje uvedené náležitosti, je nesprávny alebo nezrozumiteľný, sudca alebo poverený zamestnanec súdu je povinný v zmysle § 128 ods. 1 a § 129 ods. 1 CSP uznesením vyzvať stranu, aby ho v určenej lehote opravila alebo doplnila a súčasne je povinný stranu poučiť, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať.
12. Podanie žalobcu správne súd prvej inštancie vyhodnotil ako podanie vo veci samej, ktorým sa žalobca domáhal zaplatenia od žalovaného dlžnej istiny vo výške 143,87 eura s príslušenstvom. Vychádzajúc z toho, že ide o podanie vo veci samej súd prvej inštancie preskúmal náležitosti žaloby a dospel k tomu záveru, že toto podanie je jasné, zrozumiteľné a úplné, obsahujúce všetky náležitosti ustanovené § 127 a § 131 CSP, a preto nie je potrebné postupovať v zmysle § 129 a žalobcu vyzývať na doplnenie alebo odstránenie nejasností podania. V rámci skúmania náležitostí žaloby sa súd zameral na samotné označenie strán sporu, pričom dospel k záveru, že žalobca v žalobe žalovanú označil tak, ako to vyžaduje § 133 ods. 1 CSP teda menom, priezviskom, dátumom narodenia, adresou bydliska a taktiež uviedol aj štátnu príslušnosť, pričom takéto označenie správne podľa súdu prvej inštancie nevykazovalo znaky nejasnosti, resp. neúplnosti. Žalobca označil v žalobe žalovanú ako G. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XX, O., pričom takto je žalovaná označená aj vo všetky prílohách k žalobe, a to v Prihláške odberu zemného plynu, Duplikátoch nezaplatených faktúr, Vyúčtovacej faktúre č. XXXXXXXXXX zo dňa 20. 02. 2015, Upomienke vystavenej dňa 11. 08. 2015, Vyúčtovacej faktúre č. XXXXXXXXXX zo dňa 09. 11. 2015 a Pokuse o zmier zo dňa 21. 06. 2016. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie nemal pochybnosť o správnom označení žalovanej, čiže „G. W.“ a nie „G. W.“.
13. Podľa § 224 CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.
14. Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie správne zamietol návrh na opravu platobného rozkazu, keďže žaloba aj listinné dôkazy sa zhodovali s menom a priezviskom žalovanej uvedené v platobnom rozkaze. To znamená, že nedošlo k pochybeniu súdu pri označení žalovaného v platobnom rozkaze v dôsledku chyby v písaní a nejde zároveň ani o zrejmú nesprávnosť. Súd pri označení žalovanej vychádzal zo znenia žaloby podanej žalobcom a z listinných dôkazov ním predložených, ktoré sa v mene žalovaného zhodovali. Z ničoho teda nevyplýva, že v platobnom rozkaze súd žalovaného priezviskom označil nesprávne a že je daný dôvod na jeho opravu z dôvodu chyby v písaní alebo z dôvodu zrejmej nesprávnosti. Ako vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 21/2008, „nesprávnosti žaloby nie sú dôvodom na opravu súdnych rozhodnutí. Inštitút opravného uznesenia má odstraňovať zjavné nedostatky, ktorých sa dopustil v rozhodnutí súd, nie účastník konania v podanej žalobe. V pozitívnom vymedzení je postup podľa § 164 OSP (v súčasnosti § 224 CSP) použiteľný len na prípady odstraňovania zjavných nedostatkov súdu.“
15. Odvolací súd k danej veci poznamenáva, že podľa zákona je prípustná oprava súdneho rozhodnutia (rozsudku, uznesenia, platobného rozkazu) za v ňom stanovených podmienok bez toho, aby bolo treba na odstránenie niektorých pochybení použiť riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok. Pochybenie sa musí týkať písomného vyhotovenia rozhodnutia. Oprava sa môže pritom týkať ako úvodnej časti, tak enunciátu i odôvodnenia rozhodnutia, vrátane predpísaného poučenia.
16. Poukazujúc na to, že súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz, v ktorom žalovanú označil menom a priezviskom tak, ako ju označil v žalobe žalobca, nemožno pripisovať nesprávne označenie žalovanej súdu prvej inštancie. Odvolací súd navyše poznamenáva, že súd prvej inštancie okrem iného nemal v danej veci ani povinnosť vyzývať žalobcu na odstránenie nedostatkov, keďže označenie žalovanej žiadne nedostatky nevykazovalo, preto nebol daný ani zákonný dôvod na to, aby súd vyhovel podanému návrhu žalobcu na opravu platobného rozkazu, a preto správne tento návrh žalobcu zamietol.
17. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, a preto ho v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnila.
19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).