Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6C-55-2018.pdf
PDF · 82.43 KB
Case nature
Subarea
6C/55/2018
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky v právnej veci žalobkyne: I. O., nar. XX.X.XXXX, bytom A., Sv. A. XX, proti žalovanému: C. M., nar. XX.X.XXXX, bytom A., Sv. A. XX, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol súdu doručený dňa 3.8.2018 v znení podania zo dňa 3.8.2018 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia pred začatím konania, ktorým žiadala aby „súd nariadil žalovanému nenakladať s nehnuteľnosťou zapísanou v katastri nehnuteľností Okresného úradu Nové Zámky na LV č. XXXX k.ú. A. a to bytom č. XX, ktorý sa nachádza na prvom poschodí bytového domu súpisné číslo XXX, ktorý sa nachádza na parcele registra „C“ č. XXXX a k nemu prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach uvedeného bytového domu v pomere XXXXX/XXXXXX, najmä tieto predať, darovať, previesť na inú osobu, zaťažiť právami tretích osôb, najmä vecným bremenom, záložným právom, vrátane práva nájmu a podnájmu a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.“
2. Žalobkyňa uvedený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zdôvodnila tým, že žalovaný je výlučným vlastníkom bytu č. 19 zapísaného na LV č. XXXX k.ú. A. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach uvedeného bytového domu v pomere XXXXX/XXXXXX, pričom tieto nadobudol do svojho vlastníctva v dedičskom konaní po starej matke, t.j. matke žalobkyne, pričom v tomto konaní sa žalobkyňa vzdala svojho zákonného spoluvlastníckeho podielu v pomere 1/2 k celku v prospech žalovaného, pričom bolo dohodnuté zriadenie vecného bremena zodpovedajúce právu doživotného bývania a užívania predmetných nehnuteľností žalobkyňou. Uviedla, že v predmetnom byte býva a tento riadne užíva spolu so žalovaným už takmer 50 rokov, pričom z vlastných finančných prostriedkov hradí výdavky spojené s jeho užívaním v sume 208,- eur mesačne.
3. V návrhu ďalej žalobkyňa uviedla, že dňa 23.6.2018 sa jej dostala do rúk zmluva o zániku vecného bremena zo dňa XX.X.XXXX pripravená na podpis pre ňu neznámou osobou bez jej vedomia a z obavy ohrozenia jej práv trestným činom podvodu smerujúceho k zrušeniu jej práva zabezpečeného vecným bremenom písomnou žiadosťou zo dňa 25.6.2018 požiadala orgán katastra o poskytnutie informácií o každom chystanom zápise na uvedenom LV a zároveň podala aj trestné oznámenie vo veci podozrenia z trestného činu podvodu zo dňa 28.6.2018. Žalobkyňa uviedla, že orgán katastra písomným podaním zo dňa 25.6.2018 oznámilo žalobkyni, že jej obavy z podvodu neboli bezdôvodné keďže predmetné nehnuteľnosti sa vedie konanie pod č. A na základe kúpnej zmluvy pričom na základe tohto oznámenia žalovaný tiež podal trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu keďže ani on nemá vedomosť o tom, že by podpísal akúkoľvek kúpnu zmluvu, ktorej predmetom by bol byt č. 19, keďže ho nemieni predať. Žalobkyňa tiež uviedla, že vzhľadom na uvedené skutočnosti je potrebné upraviť pomery s tým, že ak žalovanému nebude včas zabránené nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou, žiadne zákonné obmedzenie mu nebude brániť v prevode predmetnej nehnuteľnosti na tretiu osoby
alebo jej zaťaženiu právom tretej osoby a teda existuje reálna hrozba straty bývania pre žalobkyňu, čím by došlo k zásahu do práva na rešpektovanie obydlia. Zároveň poukázala na článok 7 Charty základných ľudských práv, podľa ktorého právo na obydlie je jedno zo základných ľudských práv. Zároveň uviedla, že nariadením neodkladného opatrenia sa nezasiahne do vlastníckych práv žalovaného nad nevyhnutnú mieru, nakoľko bude môcť naďalej predmetné nehnuteľnosti držať a užívať. Uviedla, že uvedenými skutočnosťami osvedčila danosť nevyhnutnej potreby dočasnej úpravy pomerov strán vzhľadom na bezprostredne hroziace nebezpečenstvo ujmy na jej práva. S poukazom na ust. a § 325 odsek 1 a 2 písmeno c) CSP žiadala aby súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Žalobkyňa k návrhu pripojila výpis z LV. XXXX k.ú. A., výpis z účtu o platbe nájomného ako i elektrickej energie, návrh zmluvy o zániku vecného bremena zo dňa 21.6.2018, z ktorej vyplýva, že v dedičskom konaní ktoré bolo vedené na Okresnom súde Nové Zámky pod č. XDXXX/XXXX-XX Q. XXX/XXXX bolo medzi stranami dohodnuté zriadenie vecného bremena a to právo doživotného bývania a užívania v prospech žalobkyne k bytu č. XX, ktorý sa nachádza na ulici Sv. A. v A. v bytovom dome, súpisné číslo XXX, žiadosť žalobkyne adresovanú Okresnému úradu, katastrálny odbor zo dňa 25.6.2018, trestné oznámenie žalobkyne zo dňa 28.6.2018, oznámenie Okresného úradu, katastrálny odbor zo dňa 25.6.2018, oznámenie žalobkyne adresované Okresnému úradu Nové Zámky, katastrálny odbor zo dňa 30.7.2018, potvrdenie ORPZ Nové Zámky zo dňa 30.7.2018 o podaní trestného oznámenia vo veci podozrenia z trestného činu podvodu zo dňa 30.7.2018. Žalobkyňa však k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepripojila uvedené uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. XDXXX/XXXX-XX Q. XXX/XXXX.
4. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 151n, § 151o a § 151p Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania. Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností. Vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká. Ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie. Ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom.
Súd podľa § 324 Civilného sporového poriadku (C.s.p.), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. môže nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, žeby výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Súd podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Súd podľa § 325 ods. 2 C.s.p. písm. c), d), neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Súd podľa § 328 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.
Súd podľa § 329 ods. 1 prvá veta C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Súd podľa § 329 ods. 2 prvá veta C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Súd podľa § 330 ods. 1 prvá veta C.s.p., súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
Súd podľa § 332 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Z ustanovenia § 325 ods. 1 C.s.p. vyplýva, že neodkladné opatrenie možne súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Z návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musí byť zrejmé, že z akého dôvodu má byť nariadené. Ten, kto navrhuje vydanie neodkladného opatrenia musí dôkazmi preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Ako predpoklad nariadenia neodkladného opatrenia je existencia právneho záujmu na neodkladnom opatrení a tento záujem musí žalobca osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom základnom alebo exekučnom konaní. Okrem osvedčenia právneho záujmu je potrebné zo strany žalobcu uviesť, ktoré jeho právo alebo nárok je ohrozované alebo porušované.
6. Súd na základe skutočností uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako i z dokladov pripojených k uvedenému návrhu zistil, že v danom prípade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, keďže žalobkyňa neosvedčila právny záujem na nariadení neodkladného opatrenia a hoci uviedla dôvody, pre ktoré žiada nariadiť neodkladné opatrenie, išlo o dôvody právne nevýznamné. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedla, akým spôsobom žalovaný ohrozuje jej právo doživotného užívania a bývania predmetného bytu, ktoré je ako vecné bremeno zapísané na LV č. XXXX k.ú. A.. Z oznámenia Okresného úradu Nové Zámky zo dňa 25.6.2018 vyplýva, že vo veci A ohľadne návrhu na zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je v prílohe pripojená kúpna zmluva, v ktorej sa konštatuje, že vecné bremeno zapísané na LV č. XXXX k.ú. A. zostáva zachované. V uvedenom oznámení sa zároveň uvádza, že v uvedenom konaní nie je nijakým spôsobom obmedzovaný vlastník uvedených nehnuteľností pričom právo doživotného bývania a užívania žalobkyne k týmto nehnuteľnostiam nie je nakladaním s týmito nehnuteľnosťami dotknuté.
7. Z ust. § 151n odsek 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe, pričom podľa § 151n odsek 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľností prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Z ust. § 151p odsek 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona pričom k zániku práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu zmluvou je potrebný vklad do katastra nehnuteľnosti. Z ust. § 151p ods. 4 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom. Z vyššie uvedeného skutkového stavu ako i z vyššie uvedených zákonných ustanovení je teda zrejmé, že žalobkyňa má právo doživotného bývania a užívania predmetných nehnuteľností a toto právo je zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX k.ú. A., pričom v danom prípade ide o vecné bremeno, ktoré patrí žalobkyni a môže zaniknúť len podľa § 151p odsek 1 a 4 Občianskeho zákonníka a to dohodou strán alebo smrťou žalobkyne. Je teda zrejmé, že i v prípade prípadného prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam právo zodpovedajúce vecnému bremenu, zapísané v prospech žalobkyne na LV č. XXXX k.ú. A. zostane naďalej zachované a nie je ani porušované ani ohrozované vzhľadom na to, že aj v prípade prevodu vlastníckeho práva k predmetnému bytu podľa § 123 Občianskeho zákonníka t.j. kúpnou zmluvou podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka alebo darovacou zmluvou podľa § 628 a nasl. Občianskeho zákonníka, nový vlastník bude musieť toto vecné bremeno zapísané v katastri nehnuteľností trpieť a rešpektovať a umožniť žalobkyni doživotné bývanie a užívanie bytu. Žalobkyňa teda neosvedčila naliehavý právny záujem na nariadení neodkladného opatrenia a nepreukázala žiadne zákonné dôvody, pre ktoré by súd mal návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Z uvedených dôvodov preto konajúci súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.