Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Cob-25-2020.pdf
PDF · 202.99 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/25/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členov senátu JUDr. Viery Markovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu: Stavitek group s. r. o., Pribinove sady 29/17, 018 51 Nová Dubnica, IČO: 46 846 948, zastúpeného AK Petra Jurčová, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 258 918 proti žalovaným: 1/ HOCHTIEF CZ a.s., Plzeňská 16/3217, 150 00 Praha 5, IČO: 466 78 468, vo veci organizačnej zložky: HOCHTIEF CZ a.s., organizačná zložka Slovensko, Miletičova 23, 821 09 Bratislava, IČO: 35 918 641, 2/ HOCHTIEF SK s.r.o., Miletičova 23, 821 09 Bratislava, IČO: 44 298 170, obaja zastúpení HAVEL & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Žižkova 7803/9, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 36 856 584 o zaplatenie istiny 153.420,30 eura s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 42Cb/133/2017-897 zo dňa 17.6.2019 takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 42Cb/133/2017-897 zo dňa 17.6.2019 p o t v r d z u j e .
II. Súd p r i z n á v a žalovaným 1/ a 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava II ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu žalobcu zamietol a výrokom II. rozhodol, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, a to s poukazom na ustanovenia § 536 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 554 ods. 1, § 59a ods. 1, ods. 4, ods. 5 Obchodného zákonníka, čl. 8, čl. 10 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 181 ods. 4, § 255 ods. 2, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou doručenou Okresnému súdu Trenčín dňa 12.10.2012 a postúpenou Okresnému súdu Bratislava II dňa 8.6.2017 sa pôvodný žalobca H. G. domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť pôvodnému žalobcovi sumu 153.420,30 eura s príslušenstvom z dôvodu, že na základe dohody o úhrade pohľadávky zo dňa 31.12.2009, ktorú uzavrel pôvodný žalobca so spoločnosťou DUDA Stavby, s.r.o., IČO: 36 304 956, sa pôvodný žalobca stal veriteľom predmetnej pohľadávky predstavujúcej nedoplatok zvyšnej časti ceny za dielo, ktoré realizovala spoločnosť DUDA Stavby, s.r.o. ako zhotoviteľ pre žalovaného 1/ na základe zmluvy o dielo č. 001/1/2007 uzavretej dňa 3.12.2007 medzi spoločnosťou DUDA Stavby, s.r.o. ako zhotoviteľom a žalovaným 1/ ako objednávateľom, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela pozostávajúceho z dodávky a montáže pre „Polyfunkčný komplex, Vrútocká ul. Bratislava“. K ukončeniu činnosti zhotoviteľa došlo ku dňu 29.10.2008, kedy bolo ukončené preberacie konanie v zmysle protokolu o odovzdaní a prevzatí stavby (diela) alebo jeho časti, pričom k tomuto
dňu predstavoval podľa tvrdenia pôvodného žalobcu nárok zhotoviteľa na zaplatenie zvyšnej časti ceny diela sumu 153.420,30 eura. Žalovaný 1/ v odpore proti platobnému rozkazu jednak namietal miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Trenčín a jednak namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že na dohodu o urovnaní, od ktorej žalobca odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu, sa vzťahuje ustanovenie § 59a ods. 1 Obchodného zákonníka. Zároveň žalovaný 1/ namietal premlčanie nárokov pôvodného žalobcu vo vzťahu k faktúram v celkovej výške 38.690,93 eura, ako aj ďalšie skutočnosti týkajúce sa skutkových okolností vo vzťahu k predmetnej zmluve o dielo.
3. Dňa 21.3.2013 bol súdu doručený návrh pôvodného žalobcu H. G. na zámenu účastníka konania na strane žalobcu podľa § 92 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) s odôvodnením, že dňa 28.1.2013 po začatí súdneho konania došlo medzi pôvodným žalobcom H. G. ako postupcom a spoločnosťou Stavitek group s.r.o. ako postupníkom k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávky predstavujúcej predmet sporu vrátane jej príslušenstva a všetkých práv s ňou spojených. Na základe predmetného návrhu Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 18.6.2013 pod č. k. 39Cb/49/2013-163 pripustil, aby na miesto dovtedajšieho žalobcu H. G. vstúpila spoločnosť Stavitek group s.r.o.. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie opísal obsah následných vyjadrení strán sporu a tiež uviedol, že dňa 29.11.2018 bol súdu prvej inštancie doručený návrh žalobcu na pripustenie pristúpenia spoločnosti HOCHTIEF SK s.r.o. do konania na strane žalovaného, pričom súd prvej inštancie uvedenému procesnému návrhu vyhovel uznesením zo dňa 3.12.2018 pod č. k. 42Cb/133/2017-362. Na pojednávaní konanom dňa 11.12.2018 právny zástupca žalobcu navrhol zmenu žaloby týkajúcu sa solidárnej zaviazanosti žalovaných 1/ a 2/, pričom súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby v žalobcom navrhovanom znení priamo na predmetnom pojednávaní. Dňa 14.1.2019 bolo súdu prvej inštancie doručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom sa žalobca zaoberal aplikáciou ustanovenia § 59a Obchodného zákonníka na daný prípad. Dňa 23.5.2019 po zmene zákonného sudcu súd prvej inštancie v súlade s § 181 ods. 2 CSP uviedol predbežné právne posúdenie a stranám sporu oznámil, že dané konanie trpí nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pričom vzhľadom na zmenený, resp. odlišný právny názor vyslovený v rámci predbežného právneho posúdenia v prebiehajúcom konaní, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že stranám sporu neboli doručené posledné písomné vyjadrenia, súd prvej inštancie odročil pojednávanie a poskytol sporovým stranám dodatočnú lehotu na uvedenie podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdení a na označenie a predloženie dôkazov tak s ohľadom na závery predbežného právneho posúdenia, ako aj k predloženým písomným podkladom. Dňa 7.6.2019 bolo súdu prvej inštancie doručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom žalobca uviedol skutočnosti týkajúce sa zhotovovania diela a zodpovednosti za vady diela, pričom sa žiadnym spôsobom nevyjadril k nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. Dňa 12.6.2019 bolo súdu prvej inštancie doručené vyjadrenie žalovaných, v ktorom sa žalovaní opätovne vyjadrili k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu, ako aj k meritu sporu. Dňa 14.6.2019 bolo súdu prvej inštancie doručené vyjadrenie žalobcu k stanovisku žalovaných zo dňa 11.6.2019 a tiež k aktívnej legitimácii, v súvislosti s ktorou žalobca poukázal na to, že prevodné zmluvy boli uzatvorené v rámci bežného obchodného styku a preto sa na ne nevzťahuje ustanovenie § 59a Obchodného zákonníka a zároveň žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 8.2.2012 pod sp. zn. 31Cdo/3986/2009, ktorého závery sú do určitej miery aplikovateľné aj v podmienkach slovenskej právnej úpravy. Na pojednávaní konanom dňa 17.6.2019 žalobca predložil znalecký posudok č. 62/2019 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty pohľadávky spoločnosti DUDA Stavby, s.r.o. voči žalovanému 1/ za účelom postúpenia, znalecký posudok č. 63/2019 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty pohľadávky H. G. voči žalovanému 1/ za účelom postúpenia a e-mail zo dňa 17.6.2019 o 08:22 hod. adresovaný podateľni Okresného súdu Trenčín, ktorým právny zástupca žalobcu zaslal podateľni Okresného súdu Trenčín podklady pre založenie zmluvy o postúpení pohľadávok a znaleckého posudku do zbierky listín, čím podľa právneho zástupcu žalobcu žalobca zhojil prípadný nedostatok aktívnej vecnej legitimácie.
4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu, a to predovšetkým zmluva o dielo č. 001/1/2007 a jej dodatkov, faktúry vystavené spoločnosťou DUDA Stavby, s.r.o., dohoda o úhrade pohľadávky zo dňa 31.12.2009, zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 28.1.2013, výpisy z obchodného registra spoločnosti DUDA Stavby, s.r.o. a žalobcu, ako aj dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov H. G., A.. E. F. a dôkazmi predstavujúcimi videozáznam a fotodokumentáciu, a to vzhľadom na to, že s poukazom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné a hospodárne skúmať merito veci.
5. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil skutkový stav tým spôsobom, že dňa 3.12.2007 uzavrela spoločnosť DUDA Stavby, s.r.o. ako zhotoviteľ so žalovaným 1/ ako objednávateľom zmluvu o dielo č. 001/1/2007, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela pozostávajúceho z dodávky a montáže pre „Polyfunkčný komplex Vrútocká ul. Bratislava“ a táto zmluva o dielo bola zmenená a doplnená dodatkom č. 1 zo dňa 13.12.2007, dodatkom č. 2 zo dňa 23.6.2008 a dodatkom č. 3 zo dňa 23.6.2008, ktoré sa týkali realizácie naviac prác a dodávok a tomu zodpovedajúcej úpravy ceny diela. V súvislosti so zmluvou o dielo v znení jej dodatkov vystavila spoločnosť DUDA Stavby, s.r.o. žalovanému 1/ faktúru č. 20080007 zo dňa 11.2.2008 na sumu 520.114,- Sk, ktorá bola splatná dňa 17.3.2008 a z ktorej žalovaný 1/ neuhradil sumu 4.033,41 eura; faktúru č. 20080012 zo dňa 3.3.2008 na sumu 526.944,- Sk, ktorá bola splatná dňa 7.4.2008 a z ktorej žalovaný 1/ neuhradil sumu 1.469,86 eura; faktúru č. 20080024 zo dňa 9.4.2008 na sumu 1.026.801,- Sk, ktorá bola splatná dňa 14.5.2008 a z ktorej žalovaný 1/ neuhradil sumu 2.864,16 eura; faktúru č. 20080031 zo dňa 30.4.2008 na sumu 1.135.900,- Sk, ktorá bola splatná dňa 4.6.2008 a z ktorej žalovaný 1/ neuhradil sumu 3.168,49 eura; faktúru č. 20080057 zo dňa 30.6.2008 na sumu 2.190.972,- Sk, ktorá bola splatná dňa 4.8.2008 a z ktorej žalovaný 1/ neuhradil sumu 28.579,05 eura; faktúru č. 20080059 zo dňa 30.6.2008 na sumu 196.052,- Sk, ktorá bola splatná dňa 4.8.2008 a z ktorej žalovaný 1/ neuhradil sumu 546,87 eura; faktúru č. 20080060 zo dňa 30.6.2008 na sumu 260.488,- Sk, ktorá bola splatná dňa 4.8.2008 a z ktorej žalovaný 1/ neuhradil sumu 726,61 eura (k faktúre bol vystavený dobropis č. 25080002 na sumu 81.265,50 Sk); faktúru č. 20080091 zo dňa 9.9.2008 na sumu 1.742.007,50 Sk, ktorá bola splatná dňa 14.10.2008 a z ktorej žalovaný 1/ neuhradil sumu 57.824,06 eura; faktúru č. 20080092 zo dňa 9.9.2008 na sumu 145.468,- Sk, ktorá bola splatná dňa 14.10.2008 a z ktorej žalovaný 1/ neuhradil sumu 4.828,65 eura; faktúru č. 20080082 zo dňa 5.8.2008 na sumu 1.568.861,50 Sk, ktorá bola splatná dňa 9.9.2008 a z ktorej žalovaný 1/ neuhradil sumu 52.076,66 eura. Dňa 31.12.2009 uzavrela spoločnosť DUDA Stavby, s.r.o. s H. G. dohodu o úhrade pohľadávky, na základe ktorej postúpila spoločnosť DUDA Stavby, s.r.o. na H. G. pohľadávky voči žalovanému 1/ vo výške 153.420,30 eura, ktorých špecifikácia tvorila prílohu č. 1 k tejto dohode. Súd prvej inštancie poukázal na články I, II a IV predmetnej dohody o úhrade pohľadávky, z ktorých vyplýva, že H. G. mal titulom pôžičky spoločníka pohľadávku voči spoločnosti DUDA Stavby, s.r.o. vo výške 178.479,09 eura, pohľadávky spoločnosti DUDA Stavby, s.r.o. voči tretej osobe sú celkovo vo výške 153.420,30 eura a zmluvné strany sa dohodli na odplate za postúpenie pohľadávok vo výške ich nominálnej hodnoty 153.420,30 eura s tým, že voči kúpnej cene za postúpené pohľadávky sa čiastočne započítava nárok H. G. voči spoločnosti DUDA Stavby, s.r.o. vo výške 153.420,30 eura, t.j. výška pohľadávky H. G. voči spoločnosti DUDA Stavby, s.r.o. po započítaní predstavuje čiastku 25.058,79 eura. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti DUDA Stavby, s.r.o. súd prvej inštancie zistil, že ku dňu uzavretia predmetnej dohody o úhrade pohľadávky, t.j. ku dňu 31.12.2009 bol H. G. spoločníkom a zároveň konateľom spoločnosti DUDA Stavby, s.r.o., ktorej základné imanie predstavovalo 6.672,- eur a ďalej súd prvej inštancie z uvedeného výpisu zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 28CbR/13/2011-29 zo dňa 28.12.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6.3.2012, súd zrušil obchodnú spoločnosť DUDA Stavby, s.r.o. bez likvidácie a vykonal ex offo výmaz spoločnosti podľa § 8a ods. 1 písm. c) zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri dňa 15.3.2012. Dňa 28.1.2013 bola medzi H. G. ako postupcom a spoločnosťou Stavitek group s.r.o. ako postupníkom uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky, na základe ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom daného sporu vrátanej jej príslušenstva a všetkých práv s ňou spojených na spoločnosť Stavitek group s.r.o.. Súd prvej inštancie poukázal na článok III predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky, z ktorého vyplýva, že postúpenie pohľadávky sa uskutočnilo za odplatu vo výške 100% nominálnej hodnoty postúpenej pohľadávky s príslušenstvom a túto odplatu zaplatil postupník v celej výške postupcovi pred podpisom tejto zmluvy, čo postupca potvrdil podpisom zmluvy. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti Stavitek group s.r.o. (žalobcu) súd prvej inštancie zistil, že ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky, t.j. ku dňu 28.1.2013 bol H. G. spoločníkom a zároveň konateľom spoločnosti Stavitek group s.r.o., ktorej základné imanie bolo 5.000,- eur.
6. Pri posudzovaní nároku žalobcu sa súd prvej inštancie v prvom rade zaoberal námietkou žalovaných ohľadom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorú žalobca odvodzoval od zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.1.2013, ktorú ako postupník uzatvoril s H. G. ako postupcom a z obsahu ktorej je zrejmé, že žalobca mal od H. G. nadobudnúť označenú pohľadávku za protihodnotu vo výške 153.420,30 eura, pričom je zároveň nesporné, že v čase uzavretia predmetnej zmluvy bol H. G. spoločníkom žalobcu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že nakoľko žalobca nadobúdal pohľadávku, t.j. majetok za protihodnotu vo výške viac ako 10% zo základného imania spoločnosti od svojho spoločníka, v súlade s ustanovením § 59a ods. 1 Obchodného zákonníka
sa pre nadobudnutie účinnosti tejto zmluvy vyžadovalo, aby bola hodnota predmetu zmluvy ocenená znaleckým posudkom a aby predmetná zmluva bola spolu so znaleckým posudkom uložená v zbierke listín. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že v danom prípade určenie hodnoty predmetu zmluvy o postúpení pohľadávky do pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok (t.j. do dňa 17.6.2019) absentovalo a predmetná zmluva nebola spolu so znaleckým posudkom uložená v zbierke listín, v dôsledku čoho súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o postúpení pohľadávky nenadobudla účinnosť a žalobca sa tak nestal účinne vlastníkom pohľadávky, resp. nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia. V tejto súvislosti súd prvej inštancie tiež uviedol, že vyššie uvedené je potrebné aplikovať aj na dohodu o úhrade pohľadávky, od ktorej odvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu pôvodný žalobca H. G., keďže na základe predmetnej dohody mala spoločnosť DUDA Stavby, s.r.o. nadobudnúť od H. G. odplatu - finančné prostriedky vo výške 153.420,30 eura a zároveň je nesporné, že v čase uzavretia predmetnej zmluvy bol H. G. spoločníkom uvedenej spoločnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že nakoľko spoločnosť DUDA Stavby, s.r.o. nadobúdala finančné prostriedky vo výške viac ako 10% z jej základného imania od svojho spoločníka, v súlade s ustanovením § 59a ods. 1 Obchodného zákonníka sa pre nadobudnutie účinnosti tejto dohody vyžadovalo, aby bola hodnota predmetu dohody ocenená znaleckým posudkom a aby predmetná dohoda bola spolu so znaleckým posudkom uložená v zbierke listín. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že v danom prípade určenie hodnoty predmetu dohody o úhrade pohľadávky do pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok (t.j. do dňa 17.6.2019) absentovalo a predmetná dohoda nebola spolu so znaleckým posudkom uložená v zbierke listín a z toho dôvodu súd prvej inštancie dospel k záveru, že ani dohoda o úhrade pohľadávky nenadobudla účinnosť a už pôvodný žalobca H. G. sa tak účinne nestal vlastníkom pohľadávky, resp. nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia. Navyše, nakoľko sa H. G. nestal účinne vlastníkom postupovanej pohľadávky, nemohol túto postúpiť na tretiu osobu, t.j. na žalobcu.
7. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí poukázal na skutočnosť, že ustanovenie § 59a Obchodného zákonníka bolo zavedené novelou s účinnosťou od 1.1.2002 podľa požiadavky čl. 11 ods. 2 Druhej smernice Rady z 13.12.1976 o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle druhého odseku článku 58 Zmluvy pokiaľ ide o zakladanie akciových spoločností, udržiavanie a zmenu ich základného imania, s cieľom dosiahnuť rovnocennosť týchto opatrení. Podľa tohto článku získanie každého majetkového prospechu spoločnosťou patriaceho napr. spoločníkovi za protihodnotu najmenej jednej desatiny upísaného kapitálu musí byť predmetom preverenia a zverejnenia obdobného tomu, ktorý je uvedený v čl. 10 druhej smernice. Zároveň podlieha schváleniu valného zhromaždenia, ak sa uskutoční pred uplynutím lehoty, ktorá musí byť minimálne dva roky od založenia spoločnosti alebo momentu získania povolenia na začatie činnosti. Účelom ustanovenia § 59a Obchodného zákonníka je teda kontrola ekvivalencie nadobudnutého majetku spoločnosti s ručením obmedzeným alebo akciovej spoločnosti, ktorý získala zmluvou od spoločníkov. Spoločnosť môže nadobudnúť majetok najčastejšie kúpnou zmluvou, zmluvou o predaji podniku alebo jeho časti, zmluvou o kúpe prenajatej veci, zámennou zmluvou alebo odplatným postúpením pohľadávok a podobne. Zároveň platí, že protihodnota je plnenie, ktoré spoločnosť poskytuje druhej zmluvnej strane za nadobudnutý majetok. Zmluva podlieha právnemu režimu § 59a vtedy, keď protihodnota je najmenej vo výške 10% základného imania, pričom pre výšku protihodnoty bude rozhodujúca jej výška určená v zmluve. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie považoval za bezpredmetnú námietku žalobcu, že na základe dohody o úhrade pohľadávky nedošlo k nadobúdaniu majetku v zmysle ustanovenia § 59a ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko spoločnosť DUDA Stavby, s.r.o. nenadobudla žiadny majetok, iba znížila rozsah svojich záväzkov. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na znenie samotnej dohody, podľa ktorého mala spoločnosť DUDA Stavby, s.r.o. nadobudnúť majetok, a to peňažné prostriedky vo výške 153.420,30 eura a na tejto skutočnosti podľa súdu prvej inštancie nič nemení ani dohoda zmluvných strán o tom, že dojednaná odmena bude uhradená započítaním. V súvislosti s aktívnou vecnou legitimáciou žalobca dôvodil aj tým, že v priebehu doterajšieho konania Okresný súd Trenčín nevyslovil jej nedostatok a v rámci predbežného právneho posúdenia bolo predchádzajúcou zákonnou sudkyňou na Okresnom súde Bratislava II vyslovené, že na strane žalobcu je daná aktívna vecná legitimácia, v nadväznosti na čo súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku s poukazom na § 181 ods. 2 CSP uviedol, že súdom uvedené posúdenie je predbežné a súd nie je takto formulovaným záverom striktne viazaný. Po zmene predbežného právneho posúdenia, ktorého zmenené závery boli vyslovené na pojednávaní konanom dňa 23.5.2019, súd prvej inštancie sledujúc cieľ, aby v danom prípade nebolo vydané tzv. prekvapivé rozhodnutie, poskytol stranám sporu dodatočnú lehotu na prehodnotenie vlastnej procesnej pozície a na ich vecnú a právnu argumentáciu. Žalobca pred súdom prvej inštancie poukazoval
tiež na to, že ustanovenie § 59a ods. 1 Obchodného zákonníka sa neaplikuje, nakoľko tak dohoda o úhrade pohľadávky, ako aj zmluva o postúpení pohľadávky mali byť uzavreté v rámci bežného obchodného styku, k čomu súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že postúpenie pohľadávok v danom prípade nemožno bez ďalšieho považovať za bežný obchodný styk, nakoľko takéto postupovanie by musel žalobca robiť opakovane a často, viackrát do roka, aby sa toto postúpenie pohľadávok mohlo považovať za bežný obchodný styk, čo však nebolo zo strany žalobcu ani tvrdené a ani preukázané a žalobca ani nepreukázal, že postúpením pohľadávok mal byť zabezpečený riadny výkon jeho podnikateľských činností. Vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 31Cdo/3986/2009, na ktorý poukazoval žalobca, súd prvej inštancie zdôraznil odlišnosti samotnej právnej úpravy, vo väzbe na ktorú potom Najvyšší súd Českej republiky vyhodnocoval otázku neplatnosti zmluvy s tým, že predmetom úpravy Obchodného zákonníka Slovenskej republiky je účinnosť dotknutého právneho úkonu a v prípade § 59a ods. 1 Obchodného zákonníka sa jedná o kogentné ustanovenie, ktoré nie je možné zmeniť ani dohodou strán. Súd prvej inštancie mal za to, že v podmienkach slovenskej právnej úpravy nie je možné ani teleologickým výkladom vyvodiť záver, že neúčinnosť zmluvy ako priamy dôsledok nedodržania zákonom predpokladaného postupu nastáva iba v prípade, že dôjde k poškodeniu nadobúdacej spoločnosti na jej úkor alebo na úkor prípadných veriteľov. Pokiaľ by úmyslom zákonodarcu bolo vyvolať tento následok, bol by to takto do textu právnej normy uviedol, čo sa však nestalo.
8. Vyššie uvedený nedostatok, resp. nedodržanie postupu vyžadovaného ustanovením § 59a ods. 1 Obchodného zákonníka sa žalobca pokúsil zhojiť tým, že na pojednávaní konanom dňa 17.6.2019 predložil súdu prvej inštancie znalecké posudky č. 62/2019 a č. 63/2019 a e-mail adresovaný dňa 17.6.2019 o 08:22 hod. podateľni Okresného súdu Trenčín, v nadväznosti na čo súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku chronologicky zhrnul priebeh konania od pojednávania konaného dňa 23.5.2019, keď na pojednávaní dňa 23.5.2019 súd prvej inštancie uviedol svoje predbežné právne posúdenie vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu; dňa 7.6.2019, t.j. deň po uplynutí súdom prvej inštancie poskytnutej dodatočnej lehoty bolo súdu doručené písomné vyjadrenie žalobcu, v ktorom sa však žalobca žiadnym spôsobom nevyjadril k vyslovenému nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie; dňa 10.6.2019 zadal žalobca, resp. jeho právny zástupca objednávku na vypracovanie znaleckých posudkov, avšak o tejto skutočnosti súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neinformoval, a to ani v podaní, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 14.6.2019; dňa 12.6.2019 bolo súdu prvej inštancie doručené vyjadrenie žalovaných; dňa 14.6.2019, t.j. jeden pracovný deň pred pojednávaním bolo súdu prvej inštancie doručené vyjadrenie žalobcu k aktívnej vecnej legitimácii a ani v tomto podaní žalobca neinformoval súd prvej inštancie, resp. neoznačil ako dôkazy preukazujúce splnenie požiadaviek v zmysle § 59a ods. 1 Obchodného zákonníka dotknuté znalecké posudky; priamo na pojednávaní konanom dňa 17.6.2019 žalobca predložil znalecké posudky spolu s e-mailom a na otázku súdu prvej inštancie uviedol, že až teraz ich dostal k dispozícii. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie s poukazom na § 181 ods. 4 CSP neprihliadal na dôkazy predložené žalobcom na pojednávaní dňa 17.6.2019, pričom v tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal aj na čl. 8, čl. 10 ods. 1, ods. 3 Základných princípov CSP s tým, že strany sporu boli niekoľkokrát poučené o sudcovskej koncentrácii v zmysle § 153 CSP a zároveň pojednávanie konané dňa 23.5.2019 bolo odročené z dôvodu poskytnutia dodatočnej záväznej procesnej lehoty na doplnenie podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdení a na predloženie dôkazov, a to aj s ohľadom na závery predbežného právneho posúdenia. Napriek tomu, že žalobca v období od pojednávania konaného dňa 23.5.2019 do pojednávania konaného dňa 17.6.2019 doručil súdu prvej inštancie dve písomné podania, ani v jednom z nich neoznačil ako dôkaz znalecké posudky, na čom podľa súdu prvej inštancie nič nemení ani skutočnosť, že v tomto čase ich žalobca ešte nemal k dispozícii, lebo ako potvrdil právny zástupca žalobcu, objednávka na vyhotovenie znaleckých posudkov bola zadaná dňa 10.6.2019 a v čase vyhotovenia druhého podania žalobcu zo dňa 14.6.2019 už mal žalobca vedomosť o tom, že tieto posudky dal vypracovať a o tejto skutočnosti mohol súd informovať a zároveň mohol požiadať súd o predĺženie poskytnutej dodatočnej lehoty, čo však neurobil. Súd prvej inštancie však napriek vyššie uvedenému považoval za potrebné v napadnutom rozhodnutí poukázať na skutočnosť, že aj v prípade, ak by na predložené znalecké posudky a e-mail zo dňa 17.6.2019 prihliadal, tak má za to, že predloženými dôkazmi žalobca nezhojil nedodržanie postupu vyžadovaného v ustanovení § 59a ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko z predložených dôkazov nevyplýva, že v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku boli tak zmluva o postúpení pohľadávky, ako aj dohoda o úhrade pohľadávky spolu so znaleckými posudkami uložené v zbierke listín a v tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal aj na skutočnosť, že žalobca síce predložil e-mail adresovaný podateľni Okresného súdu Trenčín, v ktorom bol uvedený zoznam príloh, avšak tieto prílohy súdu prvej inštancie
predložené neboli. Zároveň z predloženej e-mailovej správy vyplýva, že prílohy boli Okresnému súdu Trenčín zasielané vo formáte pdf bez príslušnej autorizácie a navyše spoločnosť DUDA Stavby, s.r.o. ako pôvodný nositeľ hmotnoprávneho oprávnenia tvoriaceho predmet daného konania bola ex offo zrušená a ku dňu 15.3.2012 vymazaná z obchodného registra a preto podľa názoru súdu prvej inštancie v jej prípade nie je možné splniť podmienku uloženia dokumentov do zbierky listín.
9. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd prvej inštancie dospel k záveru, že na strane žalobcu nie je daná aktívna vecná legitimácia v tomto konaní a preto rozhodol o zamietnutí žaloby a priznal žalovaným náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi.
10. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g), h) CSP a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku I. tak, že zaviaže žalovaných na povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 153.420,30 eura spolu so 14,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 153.420,30 eura od 30.10.2008 do zaplatenia a vo výroku II. tak, že prizná žalobcovi proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, alebo aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie chybný postup pri dokazovaní, pretože pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami a súd prvej inštancie nevykonal podstatné dôkazy, ktoré žalobca navrhoval a nedostatočne sa vysporiadal s predloženými dôkazmi žalobcu, ktoré mali preukazovať žalobcovu aktívnu vecnú legitimáciu, ako aj celý žalobný nárok. Žalobca má za to, že bol v spore aktívny, žiadnym spôsobom nenaťahoval súdne konanie a dôkazy predkladal tak, ako mu to ustanovuje zákon a tak, aby sa vedel aktívne procesne brániť proti tvrdeniam žalovaného. Súd prvej inštancie podľa žalobcu nesprávne právne kvalifikoval postúpenie pohľadávok, na základe ktorých žalobcovi svedčí jeho aktívna vecná legitimácia. Na pojednávaní dňa 23.5.2019 prišlo ku zmene zákonného sudcu a nová sudkyňa uviedla stranám sporu svoje predbežné právne posúdenie a oznámila, že podľa nej dané konanie trpí nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vzhľadom na § 59a Obchodného zákonníka, na čo žalobca reagoval tým, že doručil súdu prvej inštancie dve vyjadrenia a nechal vyhotoviť znalecké posudky, ktoré založil do zbierky listín, avšak súd prvej inštancie na pojednávaní neumožnil žalobcovi sa v spore aktívne brániť, pretože predložené dôkazy na poslednom pojednávaní odmietol vykonať. Žalobca v odvolaní poukázal v súvislosti s čl. 8 CSP na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/52/2010 a v súvislosti s čl. 10 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 153 ods. 2, § 181 ods. 4 CSP na skutočnosť, že v CSP nie sú stanovené žiadne obligatórne fázy procesu, ale konanie sa berie ako jeden celok, pričom sudcovská koncentrácia konania znamená možnosť súdu stanovovať záväzné procesné lehoty na procesné úkony sporových strán s tým, že pri posudzovaní skutkových tvrdení strán súd postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesného útoku a procesnej obrany a v tejto súvislosti je dôsledne uplatňovaný princíp zodpovednosti strany za vlastnú procesnú aktivitu. Či súd v konkrétnom prípade umožní stranám dodatočné prednesenie skutkových tvrdení a označenie alebo predloženie dôkazov, bude vždy determinované okolnosťami ad hoc, avšak súd musí mať vždy na zreteli skutočnosť, že primárnym účelom jeho činnosti je efektívny výkon spravodlivosti za podmienok vymedzených zákonom a odmietnutie udelenia dodatočnej lehoty preto nesmie byť prejavom justičnej svojvôle. Predbežné právne posúdenie má predovšetkým umožniť objektívnu predvídateľnosť následného súdneho rozhodnutia a vytvoriť priestor na prehodnotenie vlastnej procesnej pozície, pričom súd nie je takto formulovaným záverom striktne viazaný. Žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/2008, rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 4.9.2013 pod sp. zn. 31Cdo/4616/2010, nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 1106/2008 zo dňa 10.3.2009 a tiež na prednes právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie dňa 17.6.2019. Po vyslovení predbežného právneho názoru súdom prvej inštancie dňa 23.5.2019 musel žalobca na vzniknutú situáciu reagovať a preto dňa 28.5.2019 uzatvoril dohodu o pribratí znalca, kde sa s právnym zástupcom dohodol na objednaní znaleckých posudkov v znaleckej organizácii Appraisal services, s.r.o. a dňa 28.5.2019 poslal advokátsky koncipient žalobcu spoločnosti Appraisal services, s.r.o. email, v ktorom od tejto znaleckej organizácie objednal vyhotovenie dvoch znaleckých posudkov a znalecká organizácia telefonicky uistila právneho zástupcu, že znalecké posudky vyhotoví včas, t.j. do najbližšieho pojednávania, ktoré sa malo uskutočniť dňa 17.6.2019. Právny zástupca neskôr kontaktoval znaleckú organizáciu, ktorá mu oznámila, že znalecké posudky vyhotoví najskôr až v mesiaci august 2019, na čo bol právny zástupca nútený vyhľadať nového znalca a na základe telefonického rozhovoru neskôr písomne objednal dňa 10.6.2019 vyhotovenie znaleckých posudkov v znaleckej organizácii Corpora, a.s., ktorá nakoniec znalecké posudky vyhotovila. Právny zástupca neoznamoval súdu prvej inštancie
objednanie znaleckých posudkov, pretože počítal s možnosťou, že znalecké posudky nemuseli byť do pojednávania vyhotovené a v takom prípade by ich súdu nepredložil. Žalobca bol dňa 17.6.2019 založiť na Okresnom súde Trenčín do zbierky listín znalecké posudky, ktoré v tom dni na pojednávaní predložil súdu prvej inštancie. Ustanovenie § 59a Obchodného zákonníka nepredpisuje žiadnu lehotu, do kedy musí byť znalecký posudok do zbierky založený a ani neustanovuje žiadnu osobu, ktorá má znalecký posudok do zbierky založiť. Žalobca v odvolaní prezentoval názor, že týmto si splnil povinnosť podľa § 59a Obchodného zákonníka a súd prvej inštancie nemal žiadny dôvod na zamietnutie žaloby na základe nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Podľa názoru žalobcu je možné do zbierky listín zakladať aj po zániku spoločnosti tak, ako to nastalo v prípade právneho predchodcu žalobcu. Žalobca má za to, že v tomto konaní už dva súdy, a to Okresný súd Trenčín a pred zmenou zákonného sudcu Okresný súd Bratislava II vyslovili, že v konaní mu svedčí aktívna vecná legitimácia a aj podľa predbežného právneho posúdenia predošlej sudkyne sa na postúpenie pohľadávok nemalo použiť ustanovenie § 59a Obchodného zákonníka. Až po výmene zákonnej sudkyne a vyslovenia jej predbežného právneho posúdenia bol žalobca povinný na to reagovať a dal vyhotoviť znalecké posudky. Tým, že súd prvej inštancie na pojednávaní nevykonal tieto dôkazy, tak žalobcovi neumožnil sa aktívne brániť na vzniknutú situáciu, zasiahol do zásady kontradiktórnosti a nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie takisto odmietol vykonať aj ďalšie dôkazy, ktoré preukazovali žalobcov nárok, a to výsluch H. G., E. F. a fotodokumentáciu a videozáznam, čím súd prvej inštancie podľa žalobcu nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom podľa názoru žalobcu na to súd prvej inštancie nemal dôvod. V ďalšej časti odvolania sa žalobca zaoberal teoretickými aspektmi zásady koncentrácie konania a uviedol, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a preto žalobca súdu prvej inštancie predložil znalecké posudky, ktoré preukazovali jeho aktívnu vecnú legitimáciu až po tom, čo súd zmenil svoj predbežný právny názor po výmene zákonného sudcu. Súd musí pri formulovaní svojho autoritatívneho názoru, ktorý vysloví v rozsudku, vychádzať zo stavu, ktorý existuje v danom čase. Toto pravidlo zároveň znamená, že pre posúdenie zákonnosti a vecnej správnosti rozsudku je určujúci stav objektívne existujúci v čase vyhlásenia rozsudku a prípadné zmeny stavu, ktoré nastanú v budúcnosti, nebudú spätne meniť pohľad na správnosť rozsudku v čase jeho vydania. Súd rozhoduje podľa „stavu spisu“ v čase vyhlásenia rozsudku, čo podľa žalobcu znamená, že ku dňu vyhlásenia rozsudku musí byť ustálený jeho skutkový aj právny základ a v čase vyhlásenia rozsudku žalobca mal založené znalecké posudky tak, ako to ukladá § 59a Obchodného zákonníka a preto súd prvej inštancie nemal žalobu zamietnuť. Žalobca v odvolaní tiež poukázal na § 366 písm. a), c), d) CSP s tým, že uvádzanie nových skutočností a dôkazov nie je v odvolacom konaní limitované či obmedzené v prípade, že nimi má byť preukázané nesplnenie procesnej podmienky. Súd prvej inštancie podľa žalobcu najskôr pochybil tým, že vec nesprávne právne posúdil a zároveň následkom tohto pochybenia nevykonal navrhované dokazovanie. Súd prvej inštancie sa dopustil omylu v právnom posúdení pre chybnú interpretáciu právnej normy a z toho dôvodu zároveň nedostatočne zistil skutkový stav a nesplnil tým ústavnú a zákonnú povinnosť garantovať obsah základného práva na súdnu ochranu. Žalobca je toho názoru, že súd prvej inštancie zle vyhodnotil pojem bežný obchodný styk pri aplikácii ustanovenia § 59a Obchodného zákonníka a aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 31Cdo/3986/2009 zo dňa 8.2.2012, v ktorom sa Veľký senát Najvyššieho súdu Českej republiky novým spôsobom vyjadril k podmienkam platnosti právnych úkonov vykonaných medzi spriaznenými osobami a odchýlil sa tak od ustálených záverov doterajšej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu ČR. Vo vzťahu k výroku II. napadnutého rozsudku žalobca v odvolaní uviedol, že je toho názoru, že jeho žalobný nárok je oprávnený v celej výške a preto žiada, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Žalobca k odvolaniu pripojil e-mailovú objednávku zo dňa 28.5.2019 na dva znalecké posudky podľa § 59a Obchodného zákonníka, fotokópie dvoch listov žalobcu doručených Okresnému súdu Trenčín dňa 17.6.2019 a dohodu o pribratí znalca uzavretú dňa 28.5.2019 medzi žalobcom a jeho právnym zástupcom.
11. Žalovaní 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalobcu vyjadrili podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 10.10.2019, v ktorom namietali, že žalobca v odvolaní genericky odkazuje na viaceré ustanovenia zákona, predovšetkým CSP bez toho, aby uviedol, aký majú tieto ustanovenia súvis s vecou samou. Súd prvej inštancie podľa žalovaných oprávnene nevykonal navrhované dôkazy vo forme znaleckých posudkov oceňujúcich prevod pohľadávky medzi žalobcom a jeho právnymi predchodcami, nakoľko žalobca nedoručil znalecké posudky súdu včas a súčasne nepreukázal, že by tieto znalecké posudky do zbierky listín svojich právnych predchodcov aj skutočne doložil. Znalecké posudky neboli vyhotovené v okamihu postupovania pohľadávky ergo pred začatím súdneho konania, ale až s odstupom takmer
10 rokov, v dôsledku čoho účel, pre ktorý sa museli znalecké posudky vyhotovovať, už nemôže byť objektívne dosiahnutý a preto súd prvej inštancie na tieto dôkazy podľa názoru žalovaných odôvodnene neprihliadol. Žalovaní namietali aktívnu legitimáciu žalobcu už od počiatku súdneho konania (odpor zo dňa 29.1.2013, vyjadrenie žalovaného na výzvu súdu zo dňa 19.12.2017, vyjadrenie žalovaného na pojednávaní dňa 11.10.2018) a žalobca bol súdom prvej inštancie informovaný o zmene právneho názoru už na pojednávaní konanom dňa 23.5.2019 a zároveň súd prvej inštancie strany sporu vyslovene poučil o sudcovskej koncentrácii konania a uložil stranám lehoty, v ktorých sa má tá ktorá strana vyjadriť. Žalobca vo svojom následnom vyjadrení znalecké posudky ani iné dôkazy preukazujúce jeho legitimáciu neuviedol a rovnako neuviedol, že si vyhotovenie týchto znaleckých posudkov objednal, alebo že sa pokúsi ich zabezpečiť a preto ich bez vlastnej viny nemôže predložiť včas. Sporné znalecké posudky predložil žalobca až na pojednávaní dňa 17.6.2019 a s ohľadom na ich rozsah (103 a 113 strán) je podľa žalovaných pochopiteľné, že sa s nimi ani žalovaní a ani súd prvej inštancie nevedeli v deň pojednávania vysporiadať a postup žalobcu by tak musel znova viesť k odročeniu pojednávania. Prihliadnutie na procesnú pasivitu žalobcu podľa žalovaných nemožno označiť za prejav „justičnej svojvôle“, ako to prezentuje žalobca, pričom postup súdu je riadne odôvodnený (bod 27 a nasl. rozsudku), má základ v platnom práve a je s ohľadom aj na predchádzajúce obštrukčné konanie žalobcu aj pochopiteľný. Žalobca nepochybne mal v napadnutom konaní, ktoré trvalo od roku 2012 príležitosť účinne uplatňovať svoje námietky a argumenty, avšak túto možnosť vedome nevyužil včas. Žalobca predovšetkým na žiadnom pojednávaní, a to ani po prezentovaní predbežného právneho názoru súdu prvej inštancie nikoho neinformoval, že sudcovská lehota preňho nie je dostatočná a nikdy ani len nepožiadal o jej predĺženie. Žalobca svoju obranu aj počas konania zakladal na vlastnom presvedčení, že nebol povinný vyhotovovať znalecké posudky, pretože už dva súdy v tomto konaní vyhodnotili, že mu v spore svedčí aktívna legitimácia, pričom však aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu sa Okresný súd Trenčín vôbec nezaoberal a výsledkom jeho činnosti bolo iba odstúpenie spisu miestne príslušnému Okresnému súdu Bratislava II. Žalobca bol včas informovaný o zmene právneho názoru konajúceho súdu, pričom však podľa žalovaných podstatné zostáva, že povinnosť vyhotoviť o prevádzanej pohľadávke znalecký posudok a tento založiť do zbierky listín nie je podmienená „vyhodnotením súdu“, ale vyplýva priamo z § 59a Obchodného zákonníka a žalobca mal túto povinnosť splniť ešte pred podaním žaloby a nie až po oboznámení sa s právnym názorom súdu. Ak právny zástupca žalobcu objednával znalecké posudky ku dňu termínu najbližšieho pojednávania (17.6.2019), tak ich vedome objednával zbytočne, pretože ho súd prvej inštancie zaviazal na ich prípadné predloženie nie do termínu pojednávania, ale do 6.6.2019. Zástupca žalobcu tak už 28.5.2019 musel vedieť, že lehotu stanovenú súdom nesplní a neurobil nič, aby nepriaznivým následkom sudcovskej koncentrácie konania zabránil. Pre žalovaných je úplne nepochopiteľná argumentácia žalobcu, v zmysle ktorej neoznamoval súdu prvej inštancie objednanie znaleckých posudkov, pretože počítal s možnosťou, že znalecké posudky nemuseli byť do pojednávania vyhotovené a v takom prípade by ich súdu nepredložil. Žalobca prirodzene má právo zostať v konaní pasívny a robiť aj objektívne nelogické rozhodnutia, avšak žalovaní nevidia žiaden dôvod, pre ktorý by mala byť procesná pasivita žalobcu na ujmu žalovaným, alebo prečo by mala byť tejto pasivite poskytovaná súdna ochrana, čo by aj odporovalo základným princípom civilného procesu vyjadreným v čl. 17 CSP. V tejto súvislosti žalovaní v nadväznosti na skutočnosť, že žalobca je právne zastúpený advokátom, poukázali aj na čl. 11 ods. 3 CSP s tým, že právny zástupca žalobcu musel predpokladať, že svojou nečinnosťou môže zapríčiniť žalobcovi škodu, a to až do rozsahu neunesenia dôkazného bremena a straty sporu. Žalovaní v predmetnom vyjadrení poukázali tiež na § 217 ods. 1 CSP s tým, že predmetné znalecké posudky síce mohli byť v deň vyhlásenia rozsudku vyhotovené, tieto však rozhodne neboli do zbierky listín v čase vyhlásenia rozsudku zapísané, pričom práve zápis znaleckého posudku do zbierky listín je kumulatívnou podmienkou účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v zmysle § 59a Obchodného zákonníka. Zo zápisnice z pojednávania, na ktorom bol rozsudok vyhlásený, t.j. dňa 17.6.2019 vyplýva, že na pojednávaní bol osobne prítomný konateľ žalobcu H. G., pojednávanie bolo otvorené o 9:00 hod. a skončilo vyhlásením rozsudku o 10:45 hod., podateľňa OS Trenčín sa otvára o 8:00 hod., pričom iba cesta medzi Okresným súdom Trenčín a Okresným súdom Bratislava II trvá cca 1,5 hodiny, z čoho je podľa žalovaných zrejmé, že ak aj H. G. - konateľ žalobcu založil do súdneho spisu nejaké listiny, ako preukazuje priloženými listinami s pečiatkou súdu, mohol tak urobiť až po vyhlásení rozsudku a týmto postupom už nemohol zmeniť stav objektívne existujúci v čase jeho vyhlásenia. Spoločnosť DUDA Stavby, s.r.o. bola ex offo vymazaná z obchodného registra už v roku 2012 a žalovaní poukázali na skutočnosť, že podľa elektronického výpisu nie je v zbierke listín uvedenej spoločnosti založený žiaden znalecký posudok a posledným záznamom je podpisový vzor konateľa z 13.8.2010. Žalobca nepreukázal uloženie znaleckých posudkov v zbierke listín, tieto do zbierky listín doposiaľ nezaložil a preto zmluva o postúpení pohľadávky na súčasného
žalobcu nikdy nenadobudla účinnosť. S ohľadom na nesplnenie základnej podmienky konania - aktívnej legitimácie žalobcu v konaní bolo akékoľvek ďalšie dokazovanie napr. v podobe výsluchu svedkov H. G., E. F., fotodokumentácie a videozáznamu nadbytočné. Zároveň žalovaní uviedli, že žalobca uvádzanú fotodokumentáciu a videozáznam prvýkrát spomenul už na pojednávaní dňa 23.5.2019, kedy uviedol, že fotografické záznamy a videozáznamy založí do spisu, pričom podľa žalovaných nie je prekvapivé, že žalobca ani do ďalšieho pojednávania tieto dôkazy do súdneho spisu nezaložil a tak súd prvej inštancie ani pri najlepšej vôli nemohol tieto dôkazy vykonať. Žalovaní 1/ a 2/ v predmetnom vyjadrení k odvolaniu navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
12. Žalobca v odvolacej replike zo dňa 31.10.2019 uviedol, že v odvolaní citoval iba tie ustanovenia CSP, pri ktorých je toho názoru, že ich súd prvej inštancie nesprávne aplikoval a jeho odvolanie tvorí ucelený celok, ktorý je potrebné vykladať na základe obsahu celého textu, pričom pri podaní odvolania musí žalobca podľa zákona uviesť odvolacie dôvody s tým, že podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí všetkými odvolacími dôvodmi, ktoré žalobca uviedol. Žalobca nesúhlasí s názorom žalovaných, pretože znalecké posudky predložil súdu hneď, ako mu boli od znaleckej organizácie doručené. Žalobca na poslednom pojednávaní doručil súdu aj email, ktorý adresoval Okresnému súdu Trenčín, v ktorom priložil znalecké posudky aj v elektronickej podobe. V ten deň žalobca aj doručil súdu znalecké posudky v listinnej podobe. Neuloženie zmluvy so znaleckým posudkom do zbierky listín nebude mať za následok neplatnosť zmluvy, ale len jej neúčinnosť. Podľa § 9 ods. 1 zákona o obchodnom registri príslušný registrový súd ukladá listiny do zbierky listín bez zbytočného odkladu po ich predložení, pričom predložením na príslušnom registrovom súde sa listina považuje za uloženú v zbierke listín, čo podľa žalobcu znamená, že na splnenie podmienok v zmysle § 59a Obchodného zákonníka nie je potrebné, aby bolo v Obchodnom vestníku zverejnené oznámenie o uložení zmluvy a znaleckého posudku do zbierky listín. Vzhľadom na charakter ustanovenia § 59a Obchodného zákonníka a absenciu lehoty na uloženie zmluvy spolu so znaleckým posudkom do zbierky listín obchodného registra, je žalobca toho názoru, že túto povinnosť, ktorá je predpokladom nadobudnutia účinnosti zmluvy, môže spoločnosť splniť kedykoľvek, a to aj dodatočne a súčasne je žalobca toho názoru, že súdu prvej inštancie predložil potvrdenia o založení znaleckých posudkov spolu so zmluvami vtedy, keď to objektívne mohol a nevykonanie dôkazov súdom považuje za zásah do rovnosti sporových strán. Žalobca nemal ani jeden mesiac od vyslovenia predbežného právneho názoru sudkyne (23.5.2019) do najbližšieho pojednávania, ktoré bolo dňa 17.6.2019 a napriek tomu si splnil svoju povinnosť, ktorú mu ukladá ustanovenie § 59a Obchodného zákonníka. Na pojednávaní dňa 23.5.2019 žiadal, aby sudkyňa odročila pojednávanie na neskorší termín, čo musí byť zaznamenané na zvukovej nahrávke, ale sudkyňa mu to neumožnila a nariadila pojednávanie už dňa 17.6.2019. Žalobca je toho názoru, že sudkyňa mohla dôkazy predložené žalobcom vykonať na pojednávaní dňa 17.6.2019 a rozhodnúť bez nariaďovania ďalšieho pojednávania. K tvrdeniu žalovaných, že žalobca nikdy ani len nepožiadal o predĺženie sudcovskej lehoty, žalobca v replike uviedol, že jeho právny zástupca žiadal sudkyňu, aby pojednávanie odročila na neskorší termín ako na 17.6.2019, ale sudkyňa povedala, že chce rozhodnúť ešte pred letom. Žalobca už nežiadal súd o odročenie pojednávania, pretože chcel rešpektovať vôľu sudkyne a práveže ďalšou žiadosťou o odročenie by spôsobil, že by sa súdne konanie natiahlo o ďalší čas. Žalobca nesúhlasí ani s tvrdením žalovaných, že Okresný súd Trenčín sa pred vydaním platobného rozkazu nezaoberal aktívnou legitimáciou žalobcu, nakoľko každý súd sa pred vydaním rozhodnutia musí vecnou legitimáciou zaoberať. Žalobca sa počas súdneho konania vyjadroval k tomu, že nebol povinný vyhotovovať znalecké posudky, pretože postúpenie pohľadávok považoval za bežný obchodný styk a bol toho názoru, že spoločnosť tým nenadobúdala žiadny majetok tak, ako je uvedené v § 59a Obchodného zákonníka a tieto jeho tvrdenia mu súdy akceptovali počas konania až do poslednej zmeny zákonného sudcu. Právny zástupca žalobcu našiel znaleckú organizáciu, ktorá mu sľúbila, že vyhotoví znalecké posudky v čo najkratšom čase a pokúsi sa to stihnúť do súdneho pojednávania. Pokiaľ by to znalecká organizácia nestihla, tak až vtedy by právny zástupca žalobcu požiadal súd o odročenie pojednávania. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaných, že žalobca si nesplnil povinnosť a nezaložil do spisu fotografické záznamy a videozáznamy, žalobca v replike uviedol, že bol toho názoru, že súd tieto dôkazy na pojednávaní vykoná a preto nemal dôvod tieto dôkazy zakladať do spisu. Žalobca tieto dôkazy priniesol na pojednávanie, kde ich súd už nevykonal a vyhlásil rozsudok.
13. Žalovaní v odvolacej duplike zo dňa 6.12.2019 uviedli, že zmätočné a neskoré zabezpečenie sporných znaleckých posudkov ide na zodpovednosť žalobcu, resp. ním zazmluvnenej znaleckej organizácie, pričom žalovaní sa plne stotožňujú s názorom súdu prvej inštancie o tom, že tieto posudky
mali byť vyhotovené už v čase prevodu sporných pohľadávok. Pôvodný majiteľ pohľadávok zanikol (ešte pred podaním žaloby) ku dňu 15.3.2012, takže v jeho prípade ani nie je možné dodatočne si splniť podmienku uloženia dokumentov v zbierke listín. Takéto dodatočné dokladanie listín odporuje účelu právnej normy, a to včas informovať potenciálne dotknuté subjekty o tomto úkone a preto je potrebné ho odmietnuť. Rovnako je podľa žalovaných potrebné odmietnuť názor žalobcu, že pre absenciu lehoty v § 59a Obchodného zákonníka je možné uložiť znalecký posudok do zbierky listín „aj za 10 rokov“, a to minimálne z dôvodu, že takýto výklad, resp. úkon by celkom zjavne obchádzal zákon. Podľa názoru žalovaných je postupné prevádzanie pohľadávky na spriaznené subjekty a až dodatočné (viac ako 7 rokov po úkone) ukladanie potrebnej dokumentácie k týmto úkonom do zbierky listín zjavné zneužitie práva.
14. K odvolacej duplike žalovaných žalobca predložil ďalšie vyjadrenie zo dňa 27.2.2020, v ktorom neuviedol žiadne nové podstatné skutočnosti, ale zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii.
15. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 v spojení s § 470 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku.
16. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
17. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
18. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalobcu a s obsahom následných vyjadrení strán sporu odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje a konštatuje súladnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby a zároveň konštatuje, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí dôsledne vysporiadal so všetkými skutočnosťami vyplývajúcimi z tvrdení sporových strán a z vykonaného dokazovania, ktoré mali podstatný význam pre rozhodnutie v danom spore.
19. Podľa § 59a ods. 1 Obchodného zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia oboch predmetných zmlúv o prevode pohľadávky) ak spoločnosť nadobúda majetok na základe zmluvy uzatvorenej s jej zakladateľom alebo spoločníkom za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného imania, musí byť hodnota predmetu zmluvy určená znaleckým posudkom. Táto zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložená spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín. Ak je na účinnosť zmluvy potrebný zápis do osobitnej evidencie podľa osobitného zákona, musí byť zmluva spolu so znaleckým posudkom uložená do zbierky listín pred zápisom do osobitnej evidencie.
20. Podľa § 59a ods. 2 Obchodného zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia oboch predmetných zmlúv o prevode pohľadávky) ak spoločnosť uzatvára zmluvu podľa odseku 1 v lehote dvoch rokov odo dňa vzniku spoločnosti, musí návrh tejto zmluvy vopred schváliť valné zhromaždenie spoločnosti.
21. Podľa § 59a ods. 3 Obchodného zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia oboch predmetných zmlúv o prevode pohľadávky) ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane použijú aj na zmluvy, ktoré spoločnosť uzatvára s osobami, ktoré sú blízke zakladateľom alebo spoločníkom spoločnosti alebo ktoré sú ovládajúcimi osobami alebo ovládanými osobami zakladateľov alebo spoločníkov spoločnosti, a ak spoločnosť nadobúda majetok za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného imania.
22. Podľa § 59a ods. 4 Obchodného zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia oboch predmetných zmlúv o prevode pohľadávky) ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nevzťahujú na zmluvy uzatvorené pri bežnom obchodnom styku, na nadobudnutie majetku podľa rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu a na majetok nadobudnutý na burze za cenu rovnajúcu sa kurzu, ktorý zodpovedá v tom čase danej ponuke a dopytu.
23. Podľa § 59a ods. 5 Obchodného zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia oboch predmetných zmlúv o prevode pohľadávky - znenie účinné do 31.12.2015) ustanovenia odsekov 1 až 4 sa vzťahujú na spoločnosť s ručením obmedzeným a na akciovú spoločnosť.
24. Podľa § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.
25. Podľa § 13 ods. 2 Obchodného zákonníka ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa.
26. Podľa § 62 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločnosť vzniká dňom, ku ktorému bola zapísaná do obchodného registra. Návrh na zápis do obchodného registra sa musí podať do 90 dní od založenia spoločnosti (§ 57 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20220717.html>) alebo od doručenia listiny, ktorou sa preukazuje živnostenské alebo iné podnikateľské oprávnenie.
27. Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.
28. Podľa § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
29. Podľa čl. 6 ods. 1 Základných princípov CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
30. Podľa čl. 6 ods. 2 Základných princípov CSP súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia.
31. Podľa čl. 8 Základných princípov CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
32. Podľa čl. 10 ods. 1 Základných princípov CSP strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu.
33. Podľa čl. 10 ods. 3 Základných princípov CSP súd môže určiť záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony.
34. Podľa čl. 11 ods. 3 Základných princípov CSP kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou.
35. Podľa § 118 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje lehotu na vykonanie úkonu, môže ju určiť súd.
36. Podľa § 118 ods. 2 CSP lehotu určenú súdom môže súd primerane predĺžiť.
37. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
38. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
39. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
40. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
41. Podľa § 153 ods. 3 CSP ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
42. Podľa § 181 ods. 2 CSP po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu.
43. Podľa § 181 ods. 4 CSP ak strana alebo jej zástupca nie sú schopní predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, súd im môže určiť lehotu na dodatočné splnenie tejto povinnosti. Po márnom uplynutí tejto lehoty nemusí súd na tieto skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy prihliadať. Tým nie sú dotknuté ustanovenia § 153 a 154 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20210801>.
44. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
45. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
46. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
47. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
48. Za rešpektovania zásady viazanosti odvolacími dôvodmi vyplývajúcej z ustanovenia § 380 CSP sa odvolací súd v rámci odvolacieho prieskumu zaoberal v prvom rade námietkou žalobcu týkajúcou sa ním tvrdeného nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorý mal mať za následok porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces a ktorý súvisel s uplatňovaním prostriedkov procesného útoku v nadväznosti na predbežné právne posúdenie vyslovené súdom prvej inštancie po zmene zákonného sudcu na pojednávaní konanom dňa 23.5.2019, ako aj s nevykonaním dôkazov navrhovaných stranou žalobcu. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí neopomenul uviesť dôvody svojho procesného postupu, keď riadne a náležitým spôsobom odôvodnil, z akého dôvodu na niektoré žalobcom predložené dôkazy neprihliadal a z akého dôvodu niektoré žalobcom navrhované dôkazy nevykonal (body 16, 27 a 28 odôvodnenia napadnutého rozsudku), v dôsledku čoho nemožno v tomto smere považovať napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. Za účelom dôsledného posúdenia uvedenej odvolacej námietky žalobcu sa odvolací súd oboznámil
jednak s obsahom spisu v listinnej podobe, ako aj s obsahom zvukových záznamov z pojednávaní konaných v dňoch 23.5.2019 a 17.6.2019 uložených v elektronickom súdnom spise. Z obsahu spisu bez akýchkoľvek pochýb vyplýva, že strana žalobcu bola v priebehu celého konania právne zastúpená advokátom, ktorý aj v mene pôvodného žalobcu H. G. žalobu osobne podal na súd dňa 12.10.2012, pričom v predmetnej žalobe sa strana žalobcu k otázke účinnosti dohody o úhrade pohľadávky zo dňa 31.12.2009 z pohľadu ustanovenia § 59a Ods. 1 Obchodného zákonníka vôbec nevenovala a rovnako ani v podaní strany žalobcu zo dňa 20.3.2013, predstavujúcom procesný návrh na zámenu účastníka konania na strane žalobcu podľa § 92 ods. 2, ods. 3 OSP, nie sú uvedené žiadne tvrdenia a skutočnosti týkajúce sa nadobudnutia účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.1.2013 vo vzťahu k právnej úprave obsiahnutej v § 59a ods. 1 Obchodného zákonníka. K uvedeným skutočnostiam sa strana žalobcu vyjadrila až vo vyjadrení k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu zo dňa 4.10.2017. Na pojednávaní konanom dňa 11.10.2018 súd prvej inštancie prostredníctvom konajúceho zákonného sudcu v rámci predbežného právneho posúdenia uviedol, že žalobcovi v konaní svedčí aktívna legitimácia, nakoľko podľa názoru súdu prvej inštancie sa § 59a Obchodného zákonníka na daný stav nevzťahuje, pretože nedošlo k nadobudnutiu majetku. Na pojednávaní konanom dňa 23.5.2019 nový zákonný sudca vo veci za prítomnosti oboch sporových strán s poukazom na § 181 ods. 2 CSP vyjadril svoje predbežné právne posúdenie, v rámci ktorého dospel k záveru, že v tomto prípade nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu, v dôsledku čoho súd prvej inštancie v zmysle § 138 CSP vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby a súčasne uviedol, že s ohľadom na vyslovené predbežné právne posúdenie zatiaľ nebude vykonávať navrhované dôkazy, nakoľko tie majú byť vykonané za účelom preukázania skutočností týkajúcich sa merita veci. Zároveň súd prvej inštancie na predmetnom pojednávaní strany sporu výslovne poučil v zmysle § 153 CSP a odročil pojednávanie na termín 17.6.2019 s tým, že uložil právnemu zástupcovi žalobcu povinnosť, aby v lehote do 6.6.2019 predložil súdu a zároveň právnemu zástupcovi žalovaných vyjadrenie k vyjadreniu žalovaných zo dňa 24.1.2019 spolu s prílohami. Zo zvukového záznamu z pojednávania konaného pred súdom prvej inštancie dňa 23.5.2019 odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie svoje predbežné právne posúdenie zdôvodnil veľmi podrobným spôsobom vo vzťahu k obom zmluvným dokumentom, od ktorých strana žalobcu v danom konaní odvíjala svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Zároveň je potrebné zo strany odvolacieho súdu uviesť, že predbežné právne posúdenie poskytnuté stranám sporu v konaní pred súdom prvej inštancie nemá striktnú záväznosť vo vzťahu k budúcemu meritórnemu rozhodnutiu súdu, ale primárne je jeho cieľom zabrániť prekvapivým rozhodnutiam súdov a zároveň poskytuje stranám sporu možnosť na prípadné prehodnotenie svojich ďalších procesných postupov vo vzťahu k uplatňovaniu prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, pričom v danom prípade možno ustáliť, že od momentu vyslovenia predbežného právneho posúdenia súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 23.5.2019 žalobca uvedenou informáciou disponoval a bolo jeho zodpovednosťou, aké prostriedky procesného útoku v ďalšom konaní uplatní, a to za dodržania súdom prvej inštancie stanovených lehôt, v prípade ktorých išlo o procesné lehoty, o ktorých predĺženie mohol žalobca v zmysle § 118 ods. 2 CSP súd požiadať v prípade, ak z objektívnych dôvodov nebolo ich dodržanie možné, napríklad vzhľadom na vypracovávanie znaleckých posudkov, ktorých vyhotovenie strana žalobcu objednala až po pojednávaní konanom dňa 23.5.2019. Z obsahu spisu je však zrejmé, že žalobca túto možnosť vôbec nevyužil a dokonca vo svojom vyjadrení zo dňa 6.6.2019, podanom na súd prvej inštancie dňa 7.6.2019, sa vyjadroval výlučne k meritu sporu vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku z titulu zmluvy o dielo a vôbec sa nevyjadril k záverom vyplývajúcim zo súdom prvej inštancie prezentovaného predbežného právneho posúdenia a ani neposkytol konajúcemu súdu žiadnu informáciu o tom, že žalobca realizoval kroky za účelom splnenia povinností v zmysle § 59a ods. 1 Obchodného zákonníka formou znaleckých posudkov, a to napriek tomu, že aj z príloh pripojených k odvolaniu je zrejmé, že žalobca tieto kroky začal realizovať už dňa 28.5.2019. Až v nasledujúcom vyjadrení zo dňa 14.6.2019, doručenom súdu prvej inštancie v elektronickej podobe dňa 14.6.2019, t.j. tri dni pred konaním pojednávania dňa 17.6.2019 a súčasne po uplynutí súdom stanovenej procesnej lehoty, sa žalobca vyjadril k otázkam súvisiacim s aplikáciou ustanovenia § 59a Obchodného zákonníka, avšak opätovne bez toho, aby súd oboznámil so skutočnosťami týkajúcimi sa vyhotovovania znaleckých posudkov, ktoré dňa 14.6.2019 už boli znaleckou organizáciou vyhotovené, keďže obidva sú datované dňom 13.6.2019, alebo aby minimálne označil dôkazy, ktoré navrhuje v konaní vykonať v súvislosti s otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a aby za tým účelom požiadal o predĺženie sudcovskej lehoty, resp. o poskytnutie dodatočnej sudcovskej lehoty. Z vyššie uvedeného je podľa názoru odvolacieho súdu nesporné, že svoju nevýhodnú procesnú pozíciu, ktorá sa v konečnom dôsledku prejavila v neprihliadnutí na žalobcom predložené dôkazy na pojednávaní dňa 17.6.2019, si privodil samotný žalobca svojím nedôsledným konaním nesúladným s príslušnými procesnými pravidlami, a to napriek riadne poskytnutému poučeniu
zo strany súdu prvej inštancie v zmysle § 153 CSP. Už od momentu obdržania odporu žalovaného proti platobnému rozkazu žalobca jednoznačne mal vedomosť o uplatnenej námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v danom konaní, t.j. už v tom čase mohol a mal adekvátnym spôsobom na procesnú obranu žalovaného reagovať, pričom aj po prezentovaní predbežného právneho posúdenia súdom prvej inštancie po zmene zákonného sudcu mal žalobca k dispozícii časový priestor na uplatnenie prostriedkov procesného útoku relevantným spôsobom, keďže súd prvej inštancie po vyslovení svojho predbežného právneho posúdenia nepristúpil hneď k vyhláseniu rozsudku vo veci samej, ale pojednávanie odročil a poskytol žalobcovi dodatočnú procesnú lehotu, v prípade ktorej žalobcovi nič nebránilo v súlade s platnými a účinnými procesnými pravidlami požiadať o jej primerané predĺženie s ohľadom na zadanie objednávok na vypracovanie znaleckých posudkov a tak eliminovať následky nedodržania procesnej lehoty stanovenej súdom prvej inštancie pri odročení pojednávania dňa 23.5.2019 v spojení so sudcovskou koncentráciou konania. Strana žalobcu však bez racionálneho zdôvodnenia ňou zvoleného procesného postupu nevyužila možnosti, ktoré jej vyplývali napríklad z ustanovenia § 118 ods. 2 CSP, v dôsledku čoho odvolací súd konštatuje správnosť procesného postupu súdu prvej inštancie vo vzťahu k aplikácii sudcovskej koncentrácie konania v nadväznosti na dôkazy nielen predložené, ale aj vôbec označené žalobcom až na pojednávaní konanom dňa 17.6.2019. Ako irelevantnú a vo svojej podstate nelogickú vyhodnotil odvolací súd argumentáciu odvolateľa, podľa ktorej právny zástupca žalobcu neoznamoval súdu prvej inštancie objednanie znaleckých posudkov, pretože počítal s možnosťou, že znalecké posudky nemuseli byť do pojednávania vyhotovené a v takom prípade by ich súdu nepredložil. Vo vzťahu k dôkazom žalobcu predstavujúcim fotodokumentáciu a videozáznamy je nutné uviesť, že napriek tomu, že išlo o dôkazy, ktorými žalobca, resp. jeho právny predchodca podľa tvrdenia právneho zástupcu žalobcu prezentovaného na pojednávaní dňa 17.6.2019 (tvrdenie zachytené na zvukovom zázname z pojednávania) disponoval od času dokončenia a odovzdania predmetnej stavby, tieto neboli označené a predložené spolu so žalobou a neboli predložené ani neskôr v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ale právny zástupca žalobcu na poslednom pojednávaní dňa 17.6.2019 uviedol, že ich má v aute a žiadal súd, aby žalobca mohol za účelom ich prinesenia opustiť pojednávaciu miestnosť, čo nie je možné hodnotiť inak ako nielen nelogický, ale predovšetkým procesne neprípustný postup, a to aj s prihliadnutím na predchádzajúcu procesnoprávnu úpravu, keďže aj podľa § 120 ods. 1 veta prvá OSP boli účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Strana žalobcu neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako relevantné dôvody neoznačenia a nepredloženia predmetných dôkazných prostriedkov včas a ktoré by boli objektívne spôsobilé v danom prípade vylúčiť aplikáciu sudcovskej koncentrácie konania s poukazom na § 470 ods. 2 CSP. Odvolací súd konštatuje tiež správnosť postupu súdu prvej inštancie, keď s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania v spojení so svojím skutkovým a právnym záverom súvisiacim s otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nevykonal žalobcom navrhované dôkazy výsluchom svedkov, ktorými žalobca mienil preukazovať skutočnosti týkajúce sa realizácie predmetu diela. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia procesnoprávnych predpisov odvolací súd nevzhliadol v procesnom postupe súdu prvej inštancie žiadne vady, ktoré by mali za následok žalobcom v odvolaní tvrdené nedodržanie zásady rovnosti sporových strán, bránenie žalobcovi v uplatňovaní jeho procesných práv v spojení s porušením práva na spravodlivý proces. Zároveň však odvolací súd považuje za potrebné súdu prvej inštancie vytknúť tú skutočnosť, že v prípade, ak súd prvej inštancie dospel s poukazom na zásadu sudcovskej koncentrácie konania k záveru o potrebe neprihliadať na dôkazy predložené žalobcom na pojednávaní dňa 17.6.2019, nemohol v priebehu rozhodovania o predmete sporu ani pristúpiť k ich akémukoľvek hodnoteniu, ako to realizoval v bode 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Uvedené procesné pochybenie súdu prvej inštancie však nie je pochybením, ktoré by malo za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia a ani nedosahuje takú kvalitu a intenzitu, ktorá by zakladala dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a s tým spojené vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
49. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v danom konaní, ktorými súd prvej inštancie zdôvodnil samotné zamietnutie žaloby. Na zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd v prvom rade považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že obidva prevody žalovanej pohľadávky sú spojené s osobou pôvodného žalobcu H. G., ktorý bol v čase uzavretia dohody o úhrade pohľadávky zo dňa 31.12.2009 jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti DUDA Stavby, s.r.o., IČO: 36 304 956 (H. G. bol jediným spoločníkom do 13.8.2010 a od 14.8.2010 bol jediným spoločníkom E. L.) a zároveň bol ku dňu 31.12.2009 aj konateľom uvedenej obchodnej spoločnosti
a v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.1.2013 bol H. G. jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti Stavitek group s.r.o., IČO: 46 846 948 a zároveň jej konateľom. Obchodná spoločnosť DUDA Stavby, s.r.o., IČO: 36 304 956 bola ex offo vymazaná z obchodného registra dňom 15.3.2012, a to v nadväznosti na uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 28CbR/13/2011-29 zo dňa 28.12.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6.3.2012 a ktorým súd zrušil obchodnú spoločnosť bez likvidácie. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie ustálil záver, že tak dohoda o úhrade pohľadávky zo dňa 31.12.2009, ako aj zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 28.1.2013 zodpovedajú dikcii ustanovenia § 59a ods. 1 Obchodného zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia oboch predmetných zmlúv o prevode pohľadávky) v spojení s ustanovením § 59a ods. 5 Obchodného zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia oboch predmetných zmlúv o prevode pohľadávky - znenie účinné do 31.12.2015), keďže vzhľadom na ich predmet zodpovedajúci odplatnému prevodu pohľadávky a vzhľadom na výšku základného imania dotknutých obchodných spoločností ide nesporne o zmluvy uzatvorené so spoločníkom, na základe ktorých dotknuté obchodné spoločnosti nadobudli majetok za protihodnotu vo výške prevyšujúcej 10% hodnoty ich základného imania a v takom prípade účinnosť predmetných zmlúv nemohla nastať skôr, ako boli tieto zmluvy spolu so znaleckými posudkami na určenie hodnoty zmlúv uložené v zbierke listín obchodných spoločností. V nadväznosti na to je potom následne nutné ustáliť záver, že z dôvodu nenaplnenia zákonom predpokladaných podmienok nebola v čase podania žaloby na súd pôvodným žalobcom účinná dohoda o úhrade pohľadávky zo dňa 31.12.2009 a v čase podania procesného návrhu na zmenu žalobcu nebola ani účinná zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 28.1.2013, pričom tento skutkový a právny stav nesporne trval v deň pojednávania dňa 23.5.2019, na ktorom súd prvej inštancie prezentoval svoje predbežné právne posúdenie. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou argumentáciou žalobcu, ktorou vytýkal súdu prvej inštancie, že zle vyhodnotil pojem bežný obchodný styk pri aplikácii § 59a Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti odvolací súd jednak konštatuje správnosť záveru súdu prvej inštancie v tomto smere a správnosť dôvodov, ktoré ho k ustáleniu uvedeného záveru viedli, pričom je nutné zo strany odvolacieho súdu dodať, že žalobca tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako ani v rámci odvolacieho konania žiadnym relevantným spôsobom svoje tvrdenie o bežnom obchodnom styku neodôvodnil a ani nepreukázal, nakoľko neuviedol a nepreukázal skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že v prípade predmetných zmlúv išlo o zmluvy, ktoré dotknuté obchodné spoločnosti uzavreli pri svojom bežnom obchodnom styku, t.j. že uzatváranie zmlúv o prevode pohľadávok bolo bežnou súčasťou obchodného styku dotknutých obchodných spoločností v priebehu ich dovtedajšej existencie v súvislosti s realizáciou ich podnikateľskej činnosti. Zmluvy identifikované podľa ustanovenia § 59a ods. 1 Obchodného zákonníka predstavujú tzv. „kontrolované zmluvy“ a ako také spadajú pod prísnejší režim kontroly nadobúdania majetku kapitálovými spoločnosťami, pričom právny režim v zmysle ustanovení § 59a ods. 1 až 4 Obchodného zákonníka sa do 31.12.2015 vzťahoval tak na akciovú spoločnosť, ako aj na spoločnosť s ručením obmedzeným.
50. Žalobca v odvolaní poukazoval na skutočnosť, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a preto žalobca súdu prvej inštancie predložil znalecké posudky, ktoré preukazovali jeho aktívnu vecnú legitimáciu až po tom, čo súd zmenil svoj predbežný právny názor po výmene zákonného sudcu s tým, že ustanovenie § 59a Obchodného zákonníka nepredpisuje žiadnu lehotu, do kedy musí byť znalecký posudok do zbierky založený a ani neustanovuje žiadnu osobu, ktorá má znalecký posudok do zbierky založiť. V nadväznosti na túto odvolaciu argumentáciu žalobcu odvolací súd po dôslednom posúdení veci jednak poukazuje na znenie vyššie citovaného ustanovenia § 217 ods. 1 CSP a vychádzajúc z údajov vyplývajúcich z verejných registrov a zoznamov - v danom prípade z obchodného registra - odvolací súd nad rámec dôvodov obsiahnutých v napadnutom rozsudku podľa stavu existujúceho v čase jeho vyhlásenia uvádza nasledovné skutočnosti. V prípade dohody o úhrade pohľadávky zo dňa 31.12.2009 uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou DUDA Stavby, s.r.o., IČO: 36 304 956 a fyzickou osobou H. G. (pôvodným žalobcom) je v tejto súvislosti potrebné uviesť, že dňa 17.6.2019, kedy malo byť Okresnému súdu Trenčín ako registrovému súdu doručené podanie nadpísané ako „Založenie zmluvy o postúpení a znaleckého posudku do zbierky listín podľa ustanovenia § 59a ods. 1 Obchodného zákonníka“ podpísané H. G., bola obchodná spoločnosť DUDA Stavby, s.r.o., IČO: 36 304 956 už viac ako sedem rokov vymazaná z obchodného registra, v dôsledku čoho de facto a de iure už neexistovala (§ 68 ods. 1 Obchodného zákonníka), v dôsledku čoho už ani nemala zapísaný aktívny štatutárny orgán a H. G. nebol oprávnený za spoločnosť konať, pričom je zároveň nutné dodať, že funkcia H. G. ako konateľa skončila ešte pred výmazom predmetnej obchodnej spoločnosti z obchodného registra, a to ešte dňa 19.7.2010. Argumentácia žalobcu v odvolaní, že § 59a Obchodného zákonníka neustanovuje žiadnu osobu, ktorá má znalecký posudok do zbierky založiť, je absolútne
neopodstatnená, nakoľko konanie za právnickú osobu, ktorou bola v danom prípade spoločnosť s ručením obmedzeným, je jednoznačne upravené v ustanoveniach § 13 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka. Odhliadnuc od skutočnosti, že v prípade spoločnosti DUDA Stavby, s.r.o. išlo ku dňu 17.6.2019 už o nefunkčnú spoločnosť bez aktívneho zápisu v obchodnom registri, vrátane neaktívnej zbierky listín, je navyše aj vo všeobecnosti neprípustné, aby ktokoľvek mohol zakladať písomnosti do zbierky listín obchodnej spoločnosti, pričom aj zákon č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov používa v súvislosti s predkladaním listín registrovému súdu pojem „fyzická osoba oprávnená konať v mene zapísanej právnickej osoby“, čo H. G. k dátumu 17.6.2019 rozhodne nebol. V prípade zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.1.2013 uzavretej medzi H. G. ako postupcom a obchodnou spoločnosťou Stavitek group s.r.o., IČO: 46 846 948 odvolací súd pre úplnosť poukazuje na skutočnosť, že žalobca sa síce pokúsil do času vyhlásenia odvolaním dotknutého rozsudku zhojiť nedostatok súvisiaci s aplikáciou právnej úpravy obsiahnutej v § 59a Obchodného zákonníka, pričom z výpisu predmetnej obchodnej spoločnosti z obchodného registra aj vyplýva, že do zbierky listín bol dňa 17.6.2019 doručený znalecký posudok č. 63/2019 (zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 28.1.2013 v zbierke listín uvádzaná nie je), ale zároveň je z výpisu z obchodného registra zrejmé, že obchodná spoločnosť Stavitek group s.r.o., IČO: 46 846 948 s poukazom na znenie § 62 ods. 1 Obchodného zákonníka vznikla dňom 25.9.2012 a predmetná zmluva o postúpení pohľadávky bola uzavretá dňa 28.1.2013, t.j. v rámci plynutia lehoty dvoch rokov odo dňa vzniku spoločnosti, čím spadala pod sprísnený kontrolný režim a v dôsledku čoho v zmysle § 59a ods. 2 Obchodného zákonníka musel byť návrh predmetnej zmluvy vopred schválený valným zhromaždením spoločnosti, čo v danom prípade žalobcom nebolo nielenže preukázané, ale ani tvrdené. V každom prípade však platí, že v dôsledku nenadobudnutia účinnosti dohody o úhrade pohľadávky zo dňa 31.12.2009 nemohlo dôjsť ani k platnému a účinnému ďalšiemu postúpeniu predmetnej pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.1.2013 na súčasného žalobcu - obchodnú spoločnosť Stavitek group s.r.o., IČO: 46 846 948, v nadväznosti na čo odvolací súd konštatuje vecnú správnosť záveru súdu prvej inštancie premietnutého do výrokovej časti napadnutého rozsudku.
51. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že dôvodom zamietnutia predmetnej žaloby bol súdom prvej inštancie ustálený záver o absencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, vo vzťahu ku ktorému odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené konštatoval jeho vecnú správnosť, ako aj vzhľadom na odvolacie dôvody žalobcu a následnú argumentáciu žalovaných v odvolacom konaní sa odvolací súd v rámci odvolacieho prieskumu nezaoberal inými podstatnými skutočnosťami vo vzťahu k meritu sporu, vrátane otázky pasívnej vecnej legitimácie jednotlivých žalovaných v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku.
52. Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie správnym smerom, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec správne rozhodol po právnej stránke. Rozsudok je podrobne odôvodnený, súd prvej inštancie v ňom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal, na ktoré dôkazy neprihliadal a ktoré dôkazy nevykonal a z akých dôvodov a zároveň náležitým a zrozumiteľným spôsobom uviedol, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Keďže žalobca v podanom odvolaní nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.
53. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100%, keďže žalovaní boli v odvolacom konaní plne úspešní.
54. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).