Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Csp/119/2017

Rozhodnutie

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35697270, zastúpeného spoločnosťou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Dr. Vladimíra Clementisa 10, IČO: 35855673 so žalovaným R. Š., nar. X. XX. XXXX, s trvalým pobytom R., o zaplatenie sumy 363,24 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 280,95, eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 280,95 eur od 9. 3. 2016 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba, ktorou sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 363,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 363,24 eur od 9. 3. 2016 do zaplatenia, z 15. 6. 2017, zamieta. .

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54,70%, pričom o konkrétnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou na tunajší súd 13. 7. 2017 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 363,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 363,24 eur od 9. 3. 2016 do zaplatenia.

2. Uvedený žalobný návrh žalobca odôvodnil nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu č. A7541556 a zmluvu č. A7541571, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky. Na základe predmetných zmlúv žalobca vypožičal žalovanému 2 ks SIM kariet, ktorým boli pridelené príslušné účastnícke telefónne čísla, a ktoré žalovanému umožňovali využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Žalobca sa voči žalovanému domáhal nároku na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť žalobcovi za žalovanému odpredané telekomunikačné zariadenie Prestigio MultiPad 7.0 Prime Duo 3G vo výške 82,29 eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi trhovou cenou tohto telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, t.j. škodu, ktorú mal žalovaný spôsobiť žalobcovi tým, že získal uvedené telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti jeho trhovej cene, pričom podpisom príslušného dodatku k vyššie uvedenej zmluve (č. A7541571) sa žalovaný zaviazal používať telekomunikačné služby žalobcu po dobu viazanosti a za tieto služby platiť ich cenu, a následne porušil tento záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (doby viazanosti) a platiť cenu za poskytnuté služby. Pri výpočte spôsobenej škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia tohto dodatku do okamihu porušenia tejto zmluvnej povinnosti žalovaným. Akciová cena pri uvedenom telekomunikačnom zariadení predstavovala sumu 1 euro, pričom jeho obvyklá predajná cena bola 145 eur. Žalobca si teda (po zohľadnení doby po ktorú žalovaný zotrval v zmluvnom vzťahu) uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody v sume 82,29 eur. Žalovaný tiež žalobcovi riadne a včas nezaplatil cenu za niektoré poskytnuté telekomunikačné služby v úhrnnej výške 280,95 eur. Žalobca následne pokusom o pokonávku z 28. 1. 2016 žalovanému oznámil sumu neuhradených faktúr za niektoré poskytnuté telekomunikačné služby ako aj sumu za telekomunikačné zariadenie, pričom ho vyzval, aby uvedenú sumu uhradil v dodatočnej lehote, t.j. do 8. 3. 2016. Na túto výzvu však žalovaný nereagoval ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Žalobca si tiež uplatňoval úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne z celkovej dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 9. 3. 2016.

3. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobca ako dôkazy označil a priložil zmluvu č. A7541556 a zmluvu č. A7541571 (vrátane ich neoddeliteľných súčastí - všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.), dodatok k zmluve č. A7541571, pokus o pokonávku z 28. 1. 2016 a príslušné faktúry k neuhradeným cenám za poskytnuté telekomunikačné služby.

4. Žalovaný sa k žalobe napriek písomnej výzve súdu nijako nevyjadril.

5. Nakoľko hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur, pričom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, a nakoľko pre absenciu vyjadrenia žalovaného možno povedať, že skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.) na prejednanie tohto sporu nenariadil pojednávanie. Dňa 17. 8. 2018 tunajší súd podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku, a to na úradnej tabuli tunajšieho súdu a na webovej stránke tunajšieho súdu. Rozsudok bol následne verejne vyhlásený 30. 8. 2018.

6. Súd na zistenie skutkového stavu vykonal všetky žalobcom navrhnuté dôkazy (žalovaný žiadne dôkazy vykonať nenavrhoval.)

7. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A7541556 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 12. 2. 2014 a zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A7541571 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 12. 2. 2014 (vrátane ich neoddeliteľných súčastí - vyššie uvedených všeobecných podmienok žalobcu) ako aj z dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. A7541571 z 12. 2. 2014 uzavretého medzi žalobcom a žalovaným 12. 2. 2014, ktorý dodatok aktivoval účastnícky program, resp. menil účastnícky program z príslušnej zmluvy na pridelenej SIM karte, vyplynulo, že žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému 2 ks SIM kariet, ktorým boli pridelené príslušné účastnícke telefónne čísla, a ktoré žalovanému umožňovali využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom, pričom žalovaný sa zaviazal platiť žalobcovi za telekomunikačné služby poskytované na základe uvedených zmluvných dokumentov ich cenu, a to vo výške vyplývajúcej z uvedených zmluvných dokumentov.

8. Z dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. A7541571 uzavretom medzi žalobcom a žalovanou 12. 2. 2014 súd tiež zistil, že žalobca sa zaviazal predať žalovanému telekomunikačné zariadenie Prestigio MultiPad 7.0 Prime Duo 3G za kúpnu cenu 1 euro, ktorého obvyklá predajná trhová cena inak bola 145 eur, pričom žalovaný sa zaviazal po dobu viazanosti užívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom (zotrvať v zmluvnom vzťahu.)

9. Súd mal z faktúry č. 2298585158 preukázané, že žalobca vyfakturoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 17,99 eur so splatnosťou do 22. 8. 2015, z faktúry č. 2298585892 cenu za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 13,24 eur so splatnosťou do 22. 8. 2015, z faktúry č. 2294359303 cenu za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 26,08 eur so splatnosťou do 22. 7. 2015, z faktúry č. 2294360287 cenu za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 18,90 eur so splatnosťou do 22. 7. 2015, z faktúry č. 2290148444 cenu za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 40,37 eur so splatnosťou do 22. 6. 2015, z faktúry č. 2290149803 cenu za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 18,96 eur so splatnosťou do 22. 6. 2015, z faktúry č. 2311331532 cenu za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 24,64 eur so splatnosťou do 22. 11. 2015, z faktúry č. 2315602176 cenu za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 17,95 eur so splatnosťou do 22. 12. 2015, z faktúry č. 2311332515 cenu za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 27,02 eur so splatnosťou do 22. 11. 2015, z faktúry č. 2302814566 cenu za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 20,03 eur so splatnosťou do 22. 9. 2015, z faktúry č. 2307066132 cenu za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 17,99 eur so splatnosťou do 22. 10. 2015, z faktúry č. 2302816832 cenu za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 17,99 eur s splatnosťou do 22. 9. 2015 a z faktúry č. 2307067490 cenu za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 25,79 eur so splatnosťou do 22. 10. 2015.

9. Z pokusu o pokonávku z 28. 1. 2016 vyplynulo, že žalobca žalovanému oznámil (okrem iného) sumu neuhradených faktúr za niektoré poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 280,95 eur a sumu náhrady škody (zmluvnej pokuty) za odpredané telekomunikačné zariadenie vo výške 150,58 eur, pričom ho vyzval, aby mu uvedené sumy uhradil do 8. 3. 2016.

10. Za nesporné skutkové tvrdenie, v dôsledku toho, že nebolo popreté žalovaným, možno podľa § 151 ods. 1 v spojení s § 290 až § 300 považovať skutkové tvrdenie žalobcu, že žalovaný na úhradu uvedených faktúr doteraz nič nezaplatil. Ako nesporné preto neboli tieto skutočnosti predmetom dokazovania.

11. Vzhľadom na to, že medzi ust. § 290 až § 300 CSP, ktoré predstavujú osobitné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských sporov, sa nenachádza žiadne, ktoré by vylučovalo aplikáciu § 151 v spotrebiteľských sporoch, teda aj vo vzťahu k spotrebiteľovi, súd v súlade s § 300 dospel k záveru, že takýto postup (podľa ustanovenia § 151 , je možný aj v spotrebiteľských sporoch. Navyše podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ má súd ex offo (aj bez návrhu spotrebiteľa) prihliadať na nekalú povahu zmluvných ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, teda na tzv. neprijateľné podmienky. Z uvedeného preto vyplýva, že spotrebiteľ nemá povinnosť tvrdenia vo vzťahu k nekalým podmienkam, resp. k neprijateľným podmienkam obsiahnutým v spotrebiteľských zmluvách. Pokiaľ však ide o povinnosť tvrdenia (spotrebiteľa) vo vzťahu k všetkým ostatným skutkovým okolnostiam (mimo existencie neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve) judikatúra Súdneho dvora EÚ túto otázku neupravuje, a teda ani (v tomto smere) neprikazuje vnútroštátnemu súdu neprihliadať na nesplnenie si povinnosti tvrdenia spotrebiteľa ako je tomu v prípade nesplnenia si povinnosti tvrdenia vo vzťahu k neprijateľným podmienkam v spotrebiteľskej zmluve. Súd preto dospel k záveru, že povinnosť spotrebiteľa tvrdiť (nad rámec skutkových okolností týkajúcich sa existencie nekalých podmienok v zmluvách) zostala aj v spotrebiteľských sporoch zachovaná. Tento záver potvrdzuje aj ten argument, že inak by bolo možné dospieť k absurdnému záveru, že spotrebiteľ ako žalobca nemá povinnosť v žalobe uvádzať žiadne skutkové tvrdenia, resp. že spotrebiteľ ako žalovaný vo vyjadrení k žalobe nie je povinný ani len uviesť, či uznáva alebo neuznáva žalobou uplatnený nárok. Takýto právny názor vyplýva aj z komentára k ustanoveniu § 295 str. 1030 až 1031, Civilný sporový poriadok, autor - Števčík a kolektív, rok vydania 2016, vydavateľstvo C.H.BECK.

12. Navyše podľa tzv. negatívnej dôkaznej teórie žalobca ako ten, kto tvrdí, že sa niečo nestalo, nie je tým subjektom, ktorý má dôkazné bremeno (keďže je ťažko možné dokázať niečo čo sa nestalo), ale dôkazné bremeno v tomto prípade prechádza na protistranu, teda žalovaného, aby preukázal, že uvedené vyfakturované sumy zaplatil, pričom nezohráva tu žiadnu rolu, že žalovaný je spotrebiteľ. Žalovaný však v tomto smere vôbec neuniesol dôkazné bremeno, a to napriek tomu, že mu bola žaloba doručená na vyjadrenie spolu s výzvou súdu na označenie dôkazov.

13. Súd mal takisto za nesporné skutkové tvrdenie žalobcu, že uvedené faktúry boli žalovanému doručené, nakoľko žalovaný tieto skutkové tvrdenia nepoprel (§ 151 v spojení s § 290 až § 300 CSP.) Ako nesporné preto neboli tieto skutočnosti predmetom dokazovania.

14. Po takomto zistení skutkového stavu (na základe vykonaného dokazovania a nesporných skutkových tvrdení žalobcu), súd pristúpil k jeho právnemu posúdeniu, pričom aplikoval nasledovné hmotnoprávne ustanovenia.

15. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (v znení účinnom v čase uzatvorenia vyššie uvedených zmlúv a príslušného dodatku) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby.

16. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (v znení účinnom v čase uzatvorenia vyššie uvedených zmlúv a príslušného dodatku) podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

17. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (v znení účinnom v čase uzatvorenia vyššie uvedených zmlúv a príslušného dodatku) účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

18. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzatvorenia vyššie uvedených zmlúv a príslušného dodatku) dlh musí byť splnený riadne a včas.

19. Žalobca so žalovaným uzavrel (vyššie uvedené) dve zmluvy (v spojení s príslušným dodatkom) o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Žalovaný však v rozpore s ust. § 43 ods. 1 písm. a) a ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka a obsahom uvedených zmlúv (a príslušného dodatku) nezaplatil žalobcovi v zmluvách (v spojení s príslušnými všeobecnými podmienkami žalobcu a v príslušnom dodatku) dojednanú cenu za niektoré poskytnuté telekomunikačné služby spolu vo výške 280,95 eur, preto súd podľa § 43 ods. 1 písm. a) a ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v tejto časti vyhovel žalobe, a zaviazal žalovaného na úhradu tejto sumy žalobcovi.

20. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia vyššie uvedených zmlúv a príslušného dodatku) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia vyššie uvedených zmlúv a príslušného dodatku) ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

22. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia vyššie uvedených zmlúv a príslušného dodatku) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba F. A. P. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. Žalovaný sa podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy 280,95 eur (jej jednotlivými vyfakturovanými sumami) priebežne vždy v deň nasledujúci po dni splatnosti jednotlivých vyfakturovaných súm tvoriacich celkovú dlžnú sumu 280,95 eur, ktorý bol určený v jednotlivých faktúrach doručovaných žalovanému. Od uvedených dátumov by mal preto žalobca podľa § 517 ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 563 Občianskeho zákonníka nárok na priznanie úrokov z omeškania. Žalobca si však uplatňoval nárok na úroky z omeškania aj vo vzťahu k dlžnej sume ceny za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 280,95 eur (okrem sumy náhrady škody vo výške 82,29 eur) až odo dňa 9. 3. 2016 ako dňa nasledujúceho po dni kedy uplynula dodatočná lehota splatnosti určená žalobcom v pokuse o pokonávku z 28. 1. 2016. Kým vo vzťahu k dlžnej sume náhrady škody by tento postup bol v súlade s § 517 ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 563 Občianskeho zákonníka, ako už bolo uvedené pokiaľ ide o úroky z omeškania z dlžnej sumy 280,95 eur si mohol žalobca uplatňovať úroky z omeškania aj za skoršie obdobie. Vzhľadom na viazanosť súdu rozsahom žalobných nárokov (§ 216 , však súd mohol priznať žalobcovi nárok na úroky z omeškania len od uplatneného dátumu, teda od 9. 3. 2016. K tomuto dňu podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka predstavovala výška percentuálnej sadzby zákonného úroku z omeškania zo súm vzniknutých v právnych vzťahoch po 1. 2. 2013 podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia vyššie uvedených zmlúv a dodatku 5,05 % ročne, a preto súd priznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka žalobcovi zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne z (priznanej) dlžnej sumy ceny za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 280,95 eur od 9. 3. 2016 do zaplatenia.

24. Vo zvyšnej časti, v ktorej sa žalobca domáhal náhrady škody vo výške 82,29 eur za poskytnuté telekomunikačné zariadenie, súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 420 Občianskeho zákonníka zamietol.

Pokiaľ sa niekto domáha náhrady škody, je povinný preukázať splnenie zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú podľa § 420 Občianskeho zákonníka protiprávny úkon (porušenie právnej povinnosti), spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi nimi, a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti pritom nemusí vyplývať len z právneho predpisu, ale môže súvisieť aj s porušením zmluvy (zmluvnej povinnosti.) Žalobcovi mala vzniknúť škoda z dôvodu vzniknutého rozdielu medzi obvyklou trhovou cenou poskytnutého telekomunikačného zariadenia a jeho zníženou (akciovou) cenou (pri súčasnom žalobcovom nepreskúmateľnom zohľadnení počtu celých mesiacov, počas ktorých žalovaný zotrval v zmluvnom vzťahu so žalobcom.) Súd je však toho názoru, že za škodu nie je možné považovať, ak žalobca v rámci svojej obchodnej politiky predáva mobilný telefón za nižšiu cenu ako je jeho skutočná trhová cena, v očakávaní, že spotrebiteľ zotrvá v zmluvnom vzťahu po celú dobu viazanosti. V prípade akciovej ceny išlo o dojednanú kúpnu cenu medzi žalobcom a žalovaným. Vzniknutý rozdiel medzi trhovou a akciovou cenou mobilného zariadenia nie je následkom nejakého protiprávneho úkonu žalovaného (ako základného predpokladu pre vznik jeho zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka), ale je výlučne následkom ich zmluvného konsenzu. Žalovaný síce porušil zmluvnú povinnosť zotrvať po dohodnutú dobou v zmluvnom vzťahu, tento protiprávny úkon však nebol príčinou vzniku uvedenej majetkovej ujmy na strane žalobcu. Medzi touto majetkovou ujmou (škodou) a porušením právnej povinnosti žalovaným spočívajúcim v nezotrvaní v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu viazanosti tak chýba príčinná súvislosť ako predpoklad vzniku škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu nárok na náhradu škody vo výške zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu vôbec neobstojí.

2. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 262 ods. 1 a ods. 2 tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 54,70%, pričom dodal, že o konkrétnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným rozhodnutím. Žalobca si v žalobe uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 363,24 eur s príslušenstvom, avšak súd mu priznal nárok iba na sumu 280,95 eur s príslušenstvom. Vzhľadom na uvedené možno povedať, že žalobca bol úspešný v rozsahu 77,35% (280,95 eur / 363,24 eur), a tým žalovaný v rozsahu 22,65% (100% - 77,35%.) Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu ako úspešnejšej strany sporu, súd náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 2 pomerne rozdelil, a priznal žalobcovi ako úspešnejšej strane náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 54,70% (77,35% - 22,65%), s tým, že o konkrétnej výške nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 2 rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným rozhodnutím, ktoré vydá príslušný súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie na rajský súd v Žiline v lehote 15 dní od jeho doručenia podaním doručeným na Okresný súd Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.