Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/1/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. Q., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: Y. Q., nar. X.X.XXXX, trvalé bytom V. - A., P. XXX/XX a S.. K. V., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom V. - A., P. XXX/XX, zast. Mgr. Zuzanou Gálikovou, advokátkou so sídlom Nitra, Farská 33, o návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 19. septembra 2017 č. k. 24P/381/2016-73, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie podľa § 12 zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len "CSP" a § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len "CMP" rozsudkom zo dňa 19. septembra 2017 č. k. 24P/381/2016-73 zamietol návrh otca na zverenie mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 24 ods. 2, 4, § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a § 52 CMP.

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že návrh otca na striedavú osobnú starostlivosť nebol podaný dôvodne, preto ho bolo potrebné ako nedôvodný zamietnuť. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že obaja rodičia majú osobnostné predpoklady na vykonávanie striedavej osobnej starostlivosti, avšak táto sa pre ich neschopnosť kooperovať v prospech dieťaťa pre pretrvávajúce zameranie sa na vzájomné konflikty, javí v súčasnosti ako nevhodná. Striedavá starostlivosť kladie na rodičov vysoké ľudské a osobnostné požiadavky. Ak ju však rodičia dokážu kultivovane zvládnuť, potom výrazne prevyšuje predpoklad, že láskyplný a produktívny vzťah dieťaťa k obom rodičom zostane zachovaný. Riadna výchova dieťaťa je nielen právom ale aj povinnosťou rodičov. Striedavá starostlivosť však nie je vhodným riešením v prípade, ak rodičia pôsobia na osobnosť dieťaťa alebo na jeho výchovu negatívne, vnášajú do výchovy dieťaťa nestabilitu, maria správne výchovné pôsobenie druhého rodiča a tak vytvárajú tlak na psychiku dieťaťa. V danom prípade bolo preukázané, že rodičia maloletej F. nedokážu jednotne výchovne pôsobiť na maloleté dieťa a to ani v záujme jeho zdravého vývoja.

4. V zmysle Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. Maloletá je v súčasnej dobe vzhľadom k svojmu veku viac citovo naviazaná na svoju matku. Od poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností nenastala taká podstatná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala aj zmenu posledného rozhodnutia súdu. Matka zabezpečuje starostlivosť o dieťa riadne, v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Súd mal za to, že v súčasnej dobe striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, preto návrh otca ako nedôvodný zamietol. Tak, ako aj v predchádzajúcom konaní, súd dal otcovi do pozornosti, že do striedavej osobnej starostlivosti bude môcť byť maloletá F. zverená až potom, čo sa podstatne zmenia pomery na strane účastníkov konania, čo v tomto prípade znamená, že rodičia maloletej začnú spolu konštruktívne komunikovať. Pokiaľ situáciu nedokážu zvládnuť samy, čo je z doterajšieho poznania skutkového stavu zrejmé, môžu požiadať o pomoc buď mediátora alebo prostredníctvom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny akreditovaný subjekt. Takúto pomoc otec síce v rámci konania odmietal, ale iba za pomoci uvedených inštitúcií sa rodičia naučia uprednostňovať blaho dieťaťa pred svojimi ambíciami. Lepšie sa sebapoznať, ako aj lepšie poznať druhého rodiča a maloleté dieťa, jeho potreby, limity a hodnoty, naučia sa porozumeniu a úcte k druhému rodičovi a maloletému dieťaťu, uznajú, že dieťaťu má byť dovolené a podporované prežívanie lásky a ochrany od oboch rodičov. Nakoľko od poslednej úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu neprišlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala aj zmenu predchádzajúceho rozhodnutia, súd návrh otca ako nedôvodný zamietol.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý namietal, že s matkou dieťaťa sa snažil dohodnúť a komunikovať. Ešte pred podaním návrhu písomnou formou (email) - na jeho podnet sa 21.11.2016 na ÚPSVaR konalo stretnutie otca a matky za účelom mimosúdnej dohody, prítomná bola pracovníčka sociálnej kurately, pričom matka sa správala hystericky (nadávala) a zo stretnutia je písomný záznam. Mediačné stretnutia nariadené súdom, boli vykonané trikrát, z čoho matka sa zúčastnila len na jednom, poslednom sedení. Prvé stretnutie odvolala z rodinných dôvodov, na druhé stretnutie neprišla, mediátorke nezdvíhala telefón, a zhodou okolnosti, on v ten istý deň odovzdával dcérku matke (dcérku preberala matka) o 17tej a o 18tej mala byť mediácia. Matka tvrdila, že bola odcestovaná preto neprišla na mediáciu (zápisnica o pojednávaní 20.6.2017). Tretie stretnutie bolo bez najmenšej šanci dohody, pričom matka povedala, že k nemu cíti averziu. Aktuálna úprava styku je chaotická, pričom pre dieťa by bolo vhodnejšie striedanie (tak ako navrhuje) od pondelka do pondelka, aby malo ucelený režim a tento režim bude určite prospešnejší pre dieťa aj pri nástupe do školy. Matka sa úmyselne nechce dohodnúť, pričom si je plne vedomá, že takýmto jej chovaním, striedavá osobná starostlivosť nebude možná, to je jej jediný ciel. Jej neochota komunikovať v záujme dieťaťa je plne viditeľná hlavne na úradoch, tak ako spomenul. Súd žiadal o navrhnutie súdneho znalca (klinického psychológa), aby poskytol objektívne a odborné posúdenie, zároveň žiadal, aby tento znalec odpovedal na otázku, čo a kto je prekážkou v komunikácií rodičov vo vzťahu k dieťaťu. Toto dokazovanie bolo zamietnuté. To, že rodičia nevedia komunikovať nestačí na to, aby rozhodli o osude dieťaťa a žiadal aj Krajsky súd v Nitre, aby nerozhodoval od stola, tak ako v predošlom odvolaní, ale aby boli na Krajský súd Nitra predvolaný a mohli sa vyjadriť osobne k veci, poprípade aby bol spis odstúpený na okresný súd na došetrenie. Zároveň položil otázku, či je pre dieťa vhodné striedanie, tak ako je to určené okresným súdom, či to nie je pre maloletú destabilizujúce.

6. V písomnom vyjadrení k odvolaniu otca matka uviedla, že otec sa vôbec nesnaží komunikovať. Na odporúčanie ÚPSVaR Nitra s otcom komunikovala emailom (nakoľko vôbec nebral telefón a o sms správach tvrdil, že mu neprechádzajú). Posielala mu fotky zo všetkých aktivít, ktoré F. absolvovala v škôlke, alebo vo svojom voľnom čase. Jeho odpoveď bola, že nech sa nechváli, kam F. berie. Poprosila ho, aby aj on informoval, ako s ňou trávi čas, avšak otec nereagoval. Stalo sa, že otec bol s F. u lekára (o čom mi prišla notifikácia zo zdravotnej poisťovne formou sms správy) a na otázku, či je F. chorá nereagoval. Akákoľvek snaha o komunikáciu z jej strany skončí tak, že otec buď nereaguje vôbec, alebo osočuje. Sám otec na pojednávaní dňa 19.9.2017 priznal, že na maily nereagoval a na otázku súdu, prečo nereagoval odpovedal „mala mi zavolať, keď niečo chcela.“ Otec jej telefón nezdvíha. Poukazuje na správu z psychologickej konzultácie na referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR zo dňa 25.8.2017. V konaní bolo nepochybne preukázané, že medzi rodičmi je tenzia a komunikačná bariéra. Je to práve otec, ktorý sa situáciu nesnaží riešiť. Poukazuje aj na vyjadrenie otca, ktorý dňa 13.4.2017 písomne oznámil súdu, že si myslí, že mediačné stretnutia nemajú žiaden prospešný zmysel a nesúhlasí s naťahovaním času u mediátora. Napadnuté rozhodnutie považuje za správne aj z dôvodu, že v konaní nebola preukázaná žiadna taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala

zmenu posledného súdneho rozhodnutia. Otec podal návrh na zmenu posledného rozhodnutia necelých 6 mesiacov od posledného rozhodnutia súdu. Otec nepreukázal žiadnu podstatnú zmenu pomerov. Záverom uviedla, že rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti o mal. dieťa by malo vychádzať zo spoločnej vôle rodičov a ich dohody, schopnosti spolu komunikovať a spolupracovať, nezapájať dieťa do vzájomných rodičovských konfliktov. Striedavá osobná starostlivosť si vyžaduje značnú mieru rodičovskej kooperácie, ktorá v našom prípade úplne absentuje.

7. Kolízny opatrovník sa v odvolacom konaní nevyjadril.

8. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s ust. § 378 ods. 1 preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 65 CMP, pričom nie je viazaný rozsahom a odvolacími dôvodmi v zmysle § 65 a 66 CMP, a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 ako vecne správny potvrdil.

9. Odvolací súd na základe preskúmania spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil, že maloletá F. Q., nar. X.X.XXXX pochádza z manželstva rodičov Y. Q. a S.. K. V., ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 13P/278/2014-89 zo dňa 18.12.2014. Maloletá bola zverená na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 100 eur mesačne. Zároveň bol upravený aj styk otca s maloletou počas bežného kalendárneho roka každý párny týždeň v mesiaci od štvrtka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a každý nepárny týždeň od štvrtka od 17.00 hod. do piatka do 17.00 hod., v období letných školských prázdnin každý tretí a štvrtý plný júlový týždeň od pondelka od 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod. nepretržite a každý tretí a štvrtý plný augustový týždeň od pondelka od 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod. nepretržite a období od 24.12. do 1.1. nasledujúceho roka každý párny rok od 24.12. od 9.00 hod. do 27.12. do 17.00 hod. a každý nepárny rok od 30.12. od 9.00 hod. do 1.1. nasledujúceho roka do 17.00 hod. Voči predmetnému rozsudku v časti úpravy práv a povinností rodičov podal odvolanie otec maloletého dieťaťa. Rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 25.6.2015 bol rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti potvrdený.

10. Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 13P/363/2015-44 zo dňa 5.4.2016 súd zamietol návrh matky na zúženie styku otca s maloletým dieťaťom a tiež zamietol návrh otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Proti uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletého dieťaťa. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 8CoP/34/2016-64 zo dňa 30.6.2016 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zamietnutí návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Ako vyplýva z odôvodnenia prvoinštančného ako aj odvolacieho súdu, striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme maloletej F., nakoľko rodičia nie sú schopní navzájom spolupracovať v záujme ich maloletého dieťaťa. Ich komunikácia je nekonštruktívna, sú voči sebe kritickí a napádajú sa rôznymi obvineniami. Nedokážu akceptovať vzťah dieťaťa a druhého rodiča a akceptovať dôležitosť roly druhého rodiča v živote dieťaťa. Od poslednej úpravy práv a povinností rodičov pri rozvode nenastal žiaden posun v postoji rodičov a ich komunikácii. Neprišlo k žiadnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu predchádzajúceho rozhodnutia súdu.

11. Necelých 6 mesiacov od posledného rozhodnutia súdu podal otec maloletej návrh na zmenu posledného rozhodnutia a opakovane žiadal o zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti. Styk otca s maloletou F. prebieha podľa úpravy styku pravidelne, matka súdom nariadené stretnutia nemarí, otec sa maloletej počas kontaktov venuje a zabezpečuje jej potreby.

12. V rámci pohovoru na referáte sa maloletá vyjadrila, že počas obdobia kedy je na niekoľko dní u otca jej niekedy matka chýba, keď je u matky, otec jej chýba menej. Zároveň ich požiadala, aby to otcovi nepovedali, že ona mu to povie doma. Keby sa mala vyjadriť k tomu, ako by chcela byť s rodičmi, je to tak, ako teraz, nechcela by nič zmeniť.

13. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

14. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

15. Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

16. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

17. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

18. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

19. Súd si svoje oprávnenie opätovne vec prejednávať musí najskôr dokazovaním preukázať. Takže v prvej fáze konania sa zameria na skúmanie existencie zmeny pomerov oproti času, keď bolo vyhlásené rozhodnutie, ktorého zmena sa požaduje. Je potrebné upozorniť na rozdiel v požiadavkách zákona na kvalitu zmeny pomerov. Pokiaľ pôjde o zmenu rozsudkov, vymenovaných v § 121 CMP, potom súdu postačuje preukázanie zmeny pomerov akejkoľvek intenzity. V prípade zmeny rozsudku, ktorým bolo určené plnenie v splátkach, vyžaduje Civilný sporový poriadok podstatnú zmenu pomerov. Tu treba uviesť, že Civilný mimosporový poriadok odstránil rozpor, ktorý počas účinnosti Občianskeho súdneho poriadku existoval - zákon o rodine nevyžadoval (a ani dnes nevyžaduje), tak ako Občiansky súdny poriadok, aby išlo v prípadoch, ktoré dnes upravuje Civilný mimosporový poriadok, o podstatnú zmenu pomerov. To platí aj pre výživné na maloleté dieťa, pretože toto konanie je výslovne uvedené v § 121 a jeho aplikácia má potom prednosť pred aplikáciou § 231 (Smyčková, R., Števček, M, Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2017, 468 s.).

20. Pri hodnotení relevantnej zmeny pomerov súd rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, pričom vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Dbá sa o to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

21. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

22. Záujem rodiča o dieťa je indikátorom jeho vzťahu k dieťaťu, ktorý predurčuje to, či a ako kvalitne a často sa bude dieťaťu dostávať rodičovskej pozornosti, starostlivosti a lásky. Ak neexistuje žiaden záujem rodiča o dieťa, dieťaťu sa uvedené nedostane. Vo všeobecnosti možno povedať, že existencia záujmu rodičov o dieťa počas jeho vývinu zabezpečuje najprirodzenejší a najvhodnejší model rodinného vplyvu na dieťa. Hoci nie vždy sa taký model pre dieťa zachová, možno aj porozvodový (porozchodový) model vplyvu rodičov na dieťa zabezpečiť tak, že je to v najlepšom záujme dieťaťa, najmä ak je naozajstný záujem daný u oboch rodičov. Nie sú v spoločnosti zriedkavé situácie, že jeden alebo obaja

z rodičov náležitý a od rodičov očakávaný záujem neprejavujú. Taká situácia nie je želateľná. Okrem výnimočných prípadov (násilie, nevhodné správanie alebo vplyv) je vždy v záujme dieťaťa mať rodičov, ktorí o dieťa majú záujem.

23. Záujem dieťaťa (legálne vyjadrený v čl. 5 zákona o rodine) je predovšetkým určovaný skúmaním otázky čo je pre dieťa dobré (prospešné, vhodné, perspektívne, čo je jeho blaho). To čo je pre maloleté dieťa dobré, by mali najlepšie vedieť jeho rodičia. Pri konfliktných situáciách rodičov (napr. v dôsledku rozvodu) je dieťa pravidelne stavané pred otázku „u ktorého rodiča zostane“ (pokiaľ nie je najvodnejším modelom striedavá osobná starostlivosť). Ak ide o maloleté dieťa blízke veku plnoletosti, môže mať trvalejší nezáujem rodiča o dieťa vplyv na jeho rozhodovanie aj s dôsledkom, že jedného rodiča úplne odmietne.

24. V prípade prejavovaného záujmu rodiča a v súlade s tým, že „nikdy nie je neskoro“ ale môže neskôr nastať zblíženie (maloletého) dieťaťa s rodičom. U maloletého, ktorý objektívne nemôže mať skúsenosť s konfliktnou situáciou rodičov nemožno jednoznačne hovoriť o tom, že je v jeho záujme sa nestretávať s rodičom, ku ktorému (napr.) svoje odmietnutie (v súdnom konaní) prejavuje. Skutočný záujem dieťaťa, o ktorý sa usilujú pri najlepšom vedomí a svedomí jeho rodičia a tiež povolané orgány štátu, sa nemusí zhodovať s jeho prejavom, hoci je treba na jeho názor prihliadnuť. Povedané konkrétnejšie, maloleté dieťa a jeho názory môžu byť formované krátkodobými a dlhodobými vplyvmi. Krátkodobé vplyvy môžu prameniť napr. z ovplyvňovania druhým z rodičov. Dlhodobejšie vplyvy sú určované napr. dlhší čas trvajúcou neprítomnosťou a nezáujmom jedného z rodičov. Vždy však je potrebné nazerať na záujem maloletého dieťaťa tak, že ak dieťa neprejavuje (neprechováva) k rodičovi napr. panický strach alebo inak vážne prejavovanú averziu, vždy je priestor na zbližovanie sa s druhým rodičom tak, aby v konečnom dôsledku porozvodový model bol potvrdením najlepšieho záujmu dieťaťa mať oboch rodičov. Tak ako musí rozumný rodič zasiahnuť v prípade (objektívne bezdôvodného) odmietavého prejavu maloletého stretávať sa s druhým rodičom tým, že dieťa bude podporovať v styku s druhým rodičom, tak musí rozpoznať verejný záujem situácie, keď je nanajvýš vhodné sa pokúsiť udržať pravidelný, rovnocenný a rovnoprávny styk rodiča s dieťaťom, alebo vyjadrené z pohľadu maloletého dieťaťa, zachovať najlepší záujem maloletého dieťaťa, hoci v aktuálnom čase ovplyvneným krátkodobými alebo dlhodobými vplyvmi. Prejavený názor mal. dieťaťa netreba podceňovať, alebo preceňovať. Prílišným podceňovaním by mohlo byť dieťa vystavené nepriaznivému vplyvu dôsledkov rodičovských nezhôd a naopak, prílišným preceňovaním, by nemusel byť daný priestor možnosti dieťaťu rozvíjať alebo naštartovať pokiaľ možno vrúcny vzťah k rodičovi, k druhému rodičovi, alebo k obom rodičom.

25. Často do rozvodu fungujúci a druhým z rodičov akceptujúci vplyv a výchova rodiča maloletého dieťaťa sa stávajú v čase úpravy styku neakceptovateľnými, ktoré zakladajú tvrdenú nemožnosť styku, jeho rozšírenie, či zavedenie striedavej osobnej starostlivosti. Najlepšie zodpovedanie otázky vhodnosti výchovy a vplyvu toho ktorého rodiča - otca, či matky, alebo súčasne v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov- na maloleté dieťa, dá odpoveď na otázku (za modelovej situácie trvalej straty jedného z rodičov), či je ďalšou najvhodnejšou osobou pre výchovu a vplyv starostlivosti maloletého dieťaťa zostávajúci rodič. Pozitívna odpoveď na uvedenú otázku potom odstraňuje (zatieňuje) všetky „nepodstatné“ argumenty jedného z rodičov (napr. nedostatočne sa venuje, neupratuje, nehrá sa, má inú výchovu atď.), ktorými sa maloletému znemožňuje byť rovnocenne a rovnoprávne aj s druhým z rodičov, teda znemožňuje napĺňanie záujmu dieťaťa ešte predtým, ako sa v súdnom konaní tento záujem zisťuje.

26. Súd prvej inštancie vykonal na účely rozhodnutia predmetným rozsudkom dostatočné dokazovanie, a teda skutkový stav zistil v relevantne potrebnom rozsahu, pričom výrokom rozsudku rozhodol vecne správne, preto ho odvolací súd ako vecne správny potvrdil.

27. Pokiaľ ide o základné predpoklady rozhodnutia, odvolací súd ale poukazuje na čiastočne iné právne závery ohľadne zisťovaných skutočností.

28. V prvom rade je treba spomenúť, že pre zmenu rozsudku, týkajúcu sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností nie je potrebná zmena pomerov, ktorá je podstatná (pokiaľ ide o zákonné vyjadrenie). Nejde teda o zákonom vyjadrenú potrebu podstatnej zmeny tak, ako tomu bolo za účinnosti predchádzajúceho procesného kódexu. Zavedením nových procesných kódexov prišlo k zosúladeniu hmotnoprávneho vyjadrenia podmienky pre zmenu rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohody o výkone rodičovských práv a povinností tým, že v ust. § 121 zákonodarca

stanovil kritérium „obyčajnej“ zmeny pomerov, bez potreby podstatnej zmeny pomerov. Obsahom legálne vyjadreného predpokladu „obyčajnej zmeny pomerov“ ale zrejme nemôže byť len veľmi nepatrná, na záujem maloletého dieťaťa nevplývajúca variácia predchádzajúceho (posledného) stavu pomerov.

29. Takto potom súd prvej inštancie nesprávne konštatoval, že u účastníkov konania a relevantných okolností prípadu neprišlo k podstatnej zmene pomerov. Odvolací súd navyše s uvedeným záverom súdu prvej inštancie o neexistencii relevantnej zmeny pomerov nesúhlasí, pretože od poslednej úpravy z roku 2014 nastala zmena spočívajúca minimálne v zmene veku maloletej, čo je samo o sebe dôvod na „preskúmavanie“ záujmu dieťaťa. Inými slovami je potrebné zodpovedať otázku, či u vekom staršieho maloletého, pod vplyvom doterajšieho priebehu súdom upraveného alebo realizovaného styku a potreby rešpektovania práva dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a rešpektovania práva dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, sa záujem na rovnocennom, rovnoprávnom a pravidelnom osobnom styku u maloletého nezmenil tak, že je v záujme maloletého (sledujúc jeho prospešnosť a najlepšie blaho maloletého) upraviť styk tak, aby bol naplnený jeho najlepší záujem. Ak rodič, ktorý nemá zverené dieťa do osobnej starostlivosti, prejaví vážny záujem o širšiu úpravu s maloletým dieťaťom a od poslednej úpravy uplynul primeraný čas (môže ísť o mesiace alebo až roky, čo záleží od intenzity a dôvodov zmeny pomerov), pôjde vždy o indikátor potvrdenia potreby nového skúmania záujmu maloletého dieťaťa. A to aj vtedy, ak to, či zmena veku maloletej je samostatne alebo v súhrne s inými zmenami (napr. v prejavenej vôli rodiča styk rozšíriť) zmenou, ktorú predpokladá podmienka ust. § 121 CMP, resp. ust. § 26 zák. o rodine, čo je potom potrebné vždy skúmať.

30. Na psychiku dieťaťa veľmi pôsobí nekomunikatívnosť rodičov. Ide o výrazne nežiaduci jav pre osobnostný vývoj aj duševné zdravie maloletého dieťaťa. Preto treba v záujme dieťaťa tento negatívny stav zmeniť. Pokiaľ zlyhanie v podobe nedostatku vzájomnej kvalifikovanej komunikácie nie sú rodičia schopní napraviť sami, je potrebný v záujme dieťaťa autoritatívny zásah štátnej moci (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. L US 2661/10 z 2. novembra 2010).

31. Aby bolo určité riešenie vo všetkých aspektoch v záujme dieťaťa, je požadovaný stav takmer ideálny. To je však iluzórne. Úlohou rodičov by však malo byť, aby sa svojím správaním k takémuto stavu približovali, teda, aby rodičia opustili svoje egoistické, mnohokrát dokonca „nízke záujmy“ (napr. v podobe trýznenia druhého rodiča prostredníctvom dieťaťa). Každý rodič by si mal byť vedomý toho, že priorita záujmu dieťaťa platí okrem iného preto, že dôsledky ignorovania záujmu dieťaťa sa v jeho sfére (v jeho živote, či už v súčasnosti alebo v budúcnosti) prejavia intenzívnejšie negatívne, ako v živote rodiča ako človeka dospelého; dieťa totiž nie je „hotová“ silná osobnosť a nie je schopné sa s uvedenou situáciou vysporiadať, takže často si nesie psychické traumy po cely život (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 266/10 z 18. augusta 2010).

32. Odvolací súd poukazuje aj na obsah vyjadrení matky, ktorá v zásade nie je proti striedavej osobnej starostlivosti, ale dôvodí slabou až neexistentnou komunikáciou s otcom, a preto túto považuje za nevhodnú. V obdobnom duchu odôvodňoval rozsudok aj súd prvej inštancie. Zároveň odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že aj keď nastala zmena pomerov, ktorá spočíva najmä vo vyššom veku mal. dieťaťa, a ochote (ponuke) otca realizovať striedavú starostlivosť, ktorá tu bola prakticky od rozvodu, a z toho plynúci potencionálny záujem dieťaťa (ktorý je práve predmetom súdneho skúmania) na rovnocennejší a rovnoprávnejší styk s oboma rodičmi, súdom prvej inštancie bol správne zistený aktuálne nedostatočný komunikačný potenciál rodičov, čo bráni zavedeniu striedavej osobnej starostlivosti k maloletej, pretože nedostatočnou komunikáciou rodičov spravidla vznikajú konfliktné situácie medzi rodičmi, ktoré vplývajú aj na realizáciu striedavej starostlivosti, čo nie je v záujme maloletej. Nemožno síce brániť jednému z rodičov striedavej osobnej starostlivosti, pretože druhý z rodičov sa „zámerne“ nevie dohodnúť, resp. náležite komunikovať s druhým rodičom. V tomto prípade však z obsahu spisu vyplýva, že otec nedostatočným spôsobom komunikuje s matkou mal. dieťaťa, čo je vážny problém pri „zavádzaní“ striedavej osobnej starostlivosti. Dostatočne nereagoval na komunikáciu matky (napr. emailom), alebo ohľadne informovania o maloletej, pokiaľ ju mal u seba a v konaní ani dostatočne neprezentoval a nepreukázal, že jeho komunikácia je primerane náležitá. Ide o komunikáciu o otázkach maloletej aj v čase, keď ju má otec. S matkou maloletej otec nekomunikuje na úrovni, ktorá predpokladá účinný a pre maloletú prospešný predpoklad riadne fungujúcej striedavej osobnej starostlivosti. Na druhej strane je treba povedať, že aj zo strany matky vyžadovaná komunikácia otcom musí byť primeraná a neobťažujúca, pretože aj otec má právo svojim výchovným vplyvom pôsobiť

na maloletú bez rušivých vplyvov neprimeraných výčitiek a žiadostí. Inými slovami, z oboch strán sa vyžaduje vecná komunikácia bez prehnaných emócií.

33. Súd prvej inštancie poukazoval na náležitú komunikáciu medzi rodičmi maloletého dieťaťa, ako predpoklad pre zmenu pomerov, k čomu odvolací súd dodáva, že ak otec v konaní pred súdom preukáže ochotu spolupráce, komunikácie a súčinnosti s matkou vo veciach týkajúcich sa maloletej, potom bude na mieste skúmať záujem dieťaťa na striedavej osobnej starostlivosti. Na druhej strane je povinná komunikovať a kooperovať aj matka maloletého dieťaťa, pretože ak má chrániť a napĺňať najlepší záujem dieťaťa, potom prítomnosť otca v živote maloletej musí podporovať a rozširovať. Uvedeným odvolací súd nenabáda rodičov k tomu, aby sa predbiehali v počte emailov, smsiek alebo telefonátov, ale poukazuje na obojstrannú vecnú komunikáciu primeranú potrebe riešenia otázok, ktoré sa týkajú maloletej F. 34. Pokiaľ ide o aktuálny stav upraveného styku otca s maloletou F., tento pramení z pôvodného „nastavenia“, pričom ak takáto úprava zabezpečuje pre maloleté dieťa nerušený a prospešný výchovný vplyv a „prítomnosť“ rodičov v živote maloletého, potom je dobrým predpokladom pre napĺňanie jej záujmu. Ak s úpravou konkrétneho času styku otca s maloletou vznikajú alebo môžu vznikať praktické problémy, je v záujme dieťaťa, aby boli tieto rodičmi signalizované prípadnou úpravou (zmenou) styku.

35. V závere odvolací súd konštatuje, že hoci súd v konaní o starostlivosti o maloleté dieťa postupuje v zmysle vyšetrovacej zásady (v odvolacom konaní navyše podľa § 65 a § 66 a otec žiadal striedavú osobnú starostlivosť, ktorá bola na základe jeho návrhu zamietnutá, konštatuje primárne vylúčenie existencie záujmu mal. dieťaťa na otcom žiadanej striedavej osobnej starostlivosti z dôvodu nedostatočnej komunikácie a kooperácie rodičov. Otcom tvrdené „zámerné“ správanie matky nemôže byť dôvodom pre zabráneniu rozširovanie styku, resp. zavedenie striedavej osobnej starostlivosti, pokiaľ ten z rodičov, ktorý sa rozširovania styku, resp. striedavej osobnej starostlivosti dovoláva sa k otázke komunikácie a kooperáciu rodičov stavia vhodne a pre dieťa prospešne, a ak je to v záujme maloletého dieťaťa.

36. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

37. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 (Civilný mimosporový poriadok) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

38. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .