Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/100/2021

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcu: iMi Partner, a.s., so sídlom Dusíkova 794/3, 638 00 Brno, Česká republika, IČO: 25 308 033, zastúpeného: JUDr. Miroslav Pekár, advokát, so sídlom Krížna 44, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 89 792, proti žalovanému: IMI TRADE s.r.o., so sídlom Jánošíkova 21, 010 01 Žilina, IČO: 31 565 531, o zaplatenie 1.411,16 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -76 zo dňa 3. júna 2021, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -76 zo dňa 3. júna 2021 zrušuje a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“), rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Okresný súd s poukazom na 13/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „“), , (ďalej aj len „CSP“) a , , a , a výsledky vykonaného dokazovania rozhodol tak, že žalobu zamietol. Poukázal na to, že mal preukázané, že žalobca vystavil faktúry č. 1922500166 na sumu 1.148,- Eur splatnú dňa 1210.2019, č. 1922500176 na sumu 57,46 Eur splatnú dňa 26.10.2019, č. 1922500178 na sumu 88,56 Eur splatnú dňa 28.10.2019, faktúru č. 1922500177 na sumu 88,56 Eur splatnú dňa 29.10.2019 a faktúru č. 1922500178 na sumu 117,59 Eur splatnú dňa 29.10.2019, žalovaný potvrdil, že vystavené faktúry neuhradil riadne a včas, avšak trval na tom, že predmetné faktúry boli už uhradené viacerými platbami s tým, že neuviedol, ktorú faktúru hradí, preto sa mali úhrady priradiť podľa splatnosti jednotlivých faktúr. Z predložených výpisov z účtu žalovaného vyplývajú úhrady žalobcovi, pričom pri žiadnej úhrade nie je určené, ktorá faktúra sa uhrádza. Žalovaný tvrdil, že dňa 27.11.2020 bola uhradená faktúra č. 1922500166 v sume 555,17 Eur, dňa 20.11.2020 suma 592,03 Eur, faktúra č. 1922500176 v sume 32,84 Eur dňa 10.12.2020 a doplatok 24,62 Eur dňa 09.12.2020, dňa 10.12.2020 faktúra č. 1922500177 v sume 88,56 Eur a dňa 10.12.2020 faktúra č. 1922500178 v sume 117,59 Eur (č.l. 29 a nasl. spisu). Žalobca nepoprel platby uskutočnené žalovaným, ale ich priradil k iným faktúram, tak ako vyplýva z predložených mailov. Žalobca mal za to, že nepostačuje dopísanie zo strany žalovaného do výpisov z účtu, ktoré faktúry danými platbami uhradil a ani žalobcovi neuviedol, ktoré faktúry uhrádza. Preto žalobca vykonal jednostranný zápočet po doručení neidentifikovateľných platieb, čo oznámil aj žalovanému mailom, a teda započítal platby s faktúrami uvedenými v mailoch. To znamená, že tieto záväzky zanikli, ale nie tie, ktoré sú predmetom konania. Okresný súd zdôraznil, že v danom prípade nejde o započítanie podľa , pretože tieto faktúry nebolo možné započítať

v zmysle citovaného ustanovenia, keďže na strane žalovaného neexistovala pohľadávka voči žalobcovi. Je evidentné, že žalobca nezapočítaval, ale zaúčtovával jednotlivé úhrady, čo zvýraznil okresný súd.

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že v zmysle , a plnenie dlžníka sa týka záväzku najskôr splatného, pokiaľ dlžník neurčí inak. To znamená, že veriteľ neurčuje, ktoré záväzky sú splnené. Dlžník je ten, ktorý určuje, ktorý záväzok plní a pokiaľ tak neuvedie, tak je splnený ten záväzok, ktorý je najskôr splatný. vychádza zo zásady, že prvoradý význam pri určení plnenia má vôľa dlžníka, ktorý také určujúce vyhlásenie, ktorý záväzok plní, musí urobiť už pri plnení. Ak ho neurobí, dôjde k uplatneniu dispozitívneho pravidla obsiahnutého v . Na jednej strane žalobca tvrdil zákonné pravidlo, a teda mal o ňom vedomosť, avšak zároveň poukázal na prax strán, ktorú žalovaný poprel a ktorá bola zjavne v rozpore s citovaným zákonným ustanovením. Z predložených mailov zo strany žalobcu mal okresný súd preukázané, že žalobca, hoci v tomto konaní si uplatnil nárok z faktúr vystavených v roku 2019, tak dané úhrady zaúčtoval k faktúram z roku 2020. Z uvedeného logicky vyplýva, že platby žalovaného priradil k faktúram, ktorých splatnosť nastala neskôr, než si uplatnil v tomto konaní, teda žalobca konal v rozpore s . Pokiaľ neboli uhradené predmetné faktúry z roku 2019 a úhrady neboli špecifikované, nie je možné, aby tieto úhrady boli priradené k faktúram z roku 2020, ktorých splatnosť nastala neskôr. Okresný súd poukázal na to, že medzi stranami bolo nesporné, že prvé číslice faktúr (19, 20) označujú rok, t.j. rok 2019, resp. 2020. Uvedené tvrdil aj žalovaný a žalobca to nerozporoval. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neoznačil pri úhradách, ktoré faktúry plní, v zmysle danými úhradami plnil záväzky najskôr splatné. Žalobca v tomto konaní si uplatnil úhradu faktúr za rok 2019, pričom úhrady žalovaného priradil k faktúram za rok 2020, hoci ich mal priradiť k faktúram skôr splatným, teda k faktúram za rok 2019. Okresný súd zdôraznil, že postup žalobcu bol rozporný s . Zdôraznil okresný súd, že nevyplýva z obsahu spisového materiálu, že by uvedeným faktúram predchádzala splatnosť iných neuhradených faktúr, preto nebol dôvod skúmať postupnosť priraďovania jednotlivých úhrad k jednotlivým faktúram, ktoré nie sú predmetom tohto konania. Žalobca netvrdil, ani z ničoho nevyplýva, že by predmetným faktúram predchádzala splatnosť iných faktúr neuhradených, na ktoré by sa mali úhrady vzťahovať v zmysle . Zdôraznil okresný súd, že boli vykonané úhrady zo strany žalobcu nesprávne priradené k neskorším faktúram. Vzhľadom k tomu, že žalovaný pred okresným súdom upresnil, ako mali byť úhrady priradené podľa splatnosti jednotlivých faktúr, čo žalobca nerozporoval, keď jednotlivé upresnenia úhrad s priradením k jednotlivým faktúram podľa splatnosti aj matematicky zodpovedajú celkovej úhrade, tak okresný súd žalobu zamietol. Zdôraznil, že došlo k úhrade predmetných faktúr, čo však neznamená, že záväzky z faktúr roku 2020 zanikli, avšak neboli predmetom tohto konania. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 8 %. Žalovaný potvrdil, že s úhradami bol v omeškaní, avšak uviedol, že zo strany žalobcu cca 8 rokov boli zasielané každý mesiac faktúry, ktorými žalobca okrem iného účtoval aj úroky z omeškania z nezaplatených faktúr, a to vo výške 5 % ročne, čo žalovaný akceptoval. Žalobca popieral dané tvrdenie, ako aj prípadnú dohodu o úrokoch z omeškania. Žalovaný však predložil faktúru č. 202250030 z 10/2020 vystavenú žalobcom, v rámci ktorej bola fakturovaná aj suma 1.330,64 Eur, ktorá zodpovedá prílohe, ktorou je vyčíslený úrok z omeškania vo výške 5 % za obdobie 10/2020. Žalovaný uviedol, že každý mesiac žalobca takto fakturoval. Žalobca to popieral, avšak ničím relevantným uvedené nevyvrátil. Okresný súd tiež poznamenal, že daná faktúra s prílohou je dokument vystavený žalobcom pre žalovaného a žalovaný to akceptoval, a teda akceptoval aj úrok z omeškania vo výške 5 %. Z ničoho nevyplýva, že by išlo o „nejaký“ iný poplatok či sankciu. Z prílohy jednoznačne vyplýva, že ide o úrok z omeškania vyúčtovaný za konkrétne obdobie z nezaplatených faktúr. Okresný súd teda posúdil, že medzi stranami bola dohoda na výšku úrokov z omeškania 5 %, ktorý žalobca vyúčtoval žalovaného prostredníctvom mesačných faktúr. Nebol dôvod priznávať žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8 %. Vykonané dôkazy hodnotil okresný súd v zmysle jednotlivo, spoločne k návrhom žalovaného na vypočutie ekonómky a výsluch konateľa žalovaného, žalovaný už netrval na týchto dôkazoch, preto ich okresný súd nevykonal. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle a , . Žalovanému ako plne úspešnému priznal právo na náhradu trov konania.

4. Proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalobca v podaní na č.l. 81 a nasl. spisu. Vytýkal žalobca okresnému súdu, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, okresný súd vec nesprávne právne posúdil, predmetom konania je jednoduchý spor o zaplatenie neuhradených faktúr špecifikovaných v žalobnom návrhu. Sporné medzi stranami bolo, či žalovaný žalované faktúry uhradil alebo nie. Žalobca tvrdí, že žalované faktúry uhradené neboli.

Žalovaný predložil ako obranu čiastočný výpis z bankového účtu, na ktorom doplnil údaje, a to o sumu, ktorou mal hradiť práve žalovanú sumu, čo žalobca rozporoval. Žalobca v odvolaní zdôraznil nesprávnu skutkovú a právnu úvahu, ako i zle ustálené dôkazné bremeno, keď uzavrel, že žalobca v konaní neuviedol, že by žalovaným faktúram predchádzala splatnosť iných faktúr, preto okresný súd zrejme z tejto absencie tvrdenia žalobcu usúdil, že staršie neuhradené faktúry neexistujú. Tiež poukázal na rozhodnutia okresného súdu v časti úrokov z omeškania, kde mal za to, že okresný súd dospel k nesprávnemu záveru.

5. Žalobca v odvolaní uviedol, že „snaha rýchlo vybaviť spis“ mala vplyv na správnosť rozhodnutia okresného súdu. Z hľadiska preskúmania rozhodnutia okresného súdu je nevyhnutné zistiť, či mohlo dôjsť k započítaniu formou zaúčtovacieho mailu na žalobcu s poukazom na a , tiež zdôraznil odvolateľ postupnosť, že treba začať od konca, t.j. posúdenie veci v prípade, že zaúčtovanie, započítanie žalobcu mailami je v rozpore s a . Podľa žalobcu je skutkový stav taký, že eviduje neuhradené faktúry a tvrdí, že žalovaný tieto neuhradil a žalovaný tvrdí opak. Zdôraznil tiež, že okresný súd nesprávne právne vyhodnotil dôkazné bremeno, žalobca popieral úhradu žalovaných faktúr žalovaným. Pokiaľ by išlo aj o najstaršie faktúry, čo podľa žalobcu nešlo, tak by sa takáto platba musela zúčtovať najprv na úrok z omeškania, až následne na istinu, čiže platba žalovaného by musela najprv pokryť úrok z omeškania, až následne istinu, ergo aj pri maximálnej fantázii, že žalovaný uhradil najstaršiu faktúru, neexistuje, aby celý nárok bol uhradený. Rovnako z prílohy k žalobe Zoznam pohľadávok k 02.11.2020, ktorý nikto nespochybnil, vyplývalo, že žalovaným faktúram predchádzalo niekoľko desiatok starších faktúr a okresný súd si teda vedel vyhodnotiť, že faktúra začínajúca číslom 20 je z roku 2020, avšak „už nevedel nahliadnuť“ do zoznamu neuhradených faktúr predložených žalobcom, či do prílohy k faktúre č. 202250030 predloženej žalovaným, z ktorých je zrejmé, že žalovaný neuhradil najstaršie splatné faktúry a už vôbec nie v poradí úrok z omeškania, istina „na č. l. 83 spisu“.

6. V závere odvolania žiadal žalobca napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu č.l. 94 a nasl. spisu, ktorý považoval napadnutý rozsudok okresného súdu za vecne správny. Žalobca sa počas celého konania sústredil výlučne na to, že tvrdil existenciu údajnej ustálenej obchodnej praxe, podľa ktorej majú byť platby priraďované prostredníctvom mailov na ním určené záväzky, pokúšal sa vyvrátiť tvrdenia žalovaného o spôsobe zániku záväzkov. Ako vyplynulo z dokazovania, nikdy nedošlo žalovaným k akceptácii žalobcom uvedeného spôsobu určovania zániku záväzkov a zároveň vyplynulo aj to, že rozhodne nešlo o „dlhodobú obchodnú prax“, keďže tieto maily začal posielať žalobca tesne pred podaním žaloby. Zároveň žalobca neprodukoval žiaden dôkaz, ktorým by vyvrátil tvrdenie žalovaného o spôsobe zániku záväzkov najskôr splatných. Žalovaný popieral tvrdenia žalobcu uvedené v odseku 3. odvolania, že možno považovať za nesporné, že predmetné neurčité platby neboli žalovaným žiadnym spôsobom identifikované. Žalovaný predložil okresnému súdu dôkazy, kde sú jednotlivé platby identifikované vo vzťahu ku konkrétnym záväzkom. Záväzky žalovaného zanikali na základe a nie na základe vyznačenia tejto skutočnosti na predložených dôkazoch. Žalovaný nebol povinný, aby k zániku jeho záväzkov bolo potrebné vykonať nejaký ďalší právny úkon ako úhradu, k ich zániku dochádzalo ex lege. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca na tento prostriedok procesnej obrany nereagoval relevantným spôsobom. K tvrdeniu žalobcu o tom, že jeho spôsob zaúčtovania platieb spĺňa znaky započítacieho prejavu, uviedol, že započítanie ako právny inštitút zániku záväzku neprichádza do úvahy, pretože k započítaniu môže dôjsť len pri existencii vzájomných pohľadávok. Sadzba 5 % úroku z omeškania nemala byť medzi sporovými stranami dohodnutá, čo tvrdil žalobca v odvolaní. Toto tvrdenie žalovaný rozporoval a zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

8. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca písomne nevyjadril (doručenka č.l. 99 rub spisu).

9. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) prejednal vec v medziach podľa v spojení s a postupom bez nariadenia pojednávania rozsudok okresného súdu zrušil podľa a podľa vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

10. Za aplikácie , krajský súd posudzoval rozsudok okresného súdu a v ňom vyjadrené závery a zhodnotenia len v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov žalobcu. Ak žalobca nepoužil v rámci podaného odvolania iné argumenty, než len tie, ktoré boli obsiahnuté v ním podanom odvolaní, tak následne Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, mal zákonný priestor sa zaoberať len tými argumentami, ktoré mali charakter kvalifikovaného odvolacieho dôvodu. Podstatou odvolania žalobcu bola námietka, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ani v rámci vyvolaného odvolacieho konania neboli sporné skutočnosti, že zo strany žalobcu došlo k dodávke tovaru žalovanému, ktorého cena bola riadne vyúčtovaná žalovanému faktúrami. Je zrejmé, že žalobca tvrdil, že predmetné faktúry neboli ku dňu podania žalobného návrhu uhradené, čo bolo dôvodom samotnej žaloby. Žalovaný v rámci obrany proti žalobe poukázal na úhrady, ktoré boli vykonané dňa 27.11.2020, dňa 20.11.2020, dňa 10.12.2020 a dňa 09.12.2020.

11. Z podanej žaloby je zrejmé, že žalobcom je podnikateľ podnikajúci pod obchodným menom iMi Partner, a.s., so sídlom Dusíkova 794/3, 638 00 Brno, Česká republika, IČO: 25 308 033. Je teda zrejmé, že sporovou stranou-žalobcom je právnická osoba, ktorej sídlo je mimo územia Slovenskej republiky. Je teda zrejmé, že v prejednávanej veci je prítomný medzinárodný prvok - žalobca. Vymedzenie „cudzieho prvku“ je rozhodné jednak pri založení právomoci súdu podľa práva EÚ a medzinárodného práva na strane jednej a vnútroštátneho práva (Slovenskej republiky) na strane druhej. Ide o osobitnú podmienku, ktorá určuje pôsobnosť (aplikovateľnosť) príslušného prameňa práva, na základe ktorého súd o svojej právomoci rozhodne a tiež má vplyv na určenie rozhodného hmotného práva. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu však nevyplýva, ako okresný súd vyhodnotil skutočnosť existencie cudzieho prvku v prejednávanej veci. Podľa dôvodov odvolania žalobca namietal, že okresný súd nesprávne právne vec posúdil. Podľa zistení odvolacieho súdu okresný súd, bez ďalšieho ako i bez bližšieho zdôvodnenia, napriek existencii cudzieho prvku v prejednávanej veci, aplikoval ako rozhodné hmotné právo , pričom dospel k záveru v zmysle odseku 9. napadnutého rozsudku, že medzi stranami vznikol obchodno-záväzkový právny vzťah spravujúci sa podľa a nasl. . Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu však je nie zrejmé, na základe akých skutočností pri vyhodnotení zmluvného vzťahu čoby kúpnej zmluvy v prejednávanej veci za situácie, že zmluvné strany mali miesta podnikania v rôznych štátoch aplikoval . Keďže predmetná aplikácia právnej úpravy okresným súdom mala väzbu i na ním vyhodnocované rozhodné skutkové okolnosti, ktoré boli medzi sporovými stranami sporné a tiež boli odvolaním namietané, tak pre odvolací súd nebol vytvorený priestor na vyhodnotenie (ne)správnosti takýchto záverov okresného súdu, ak ich uvedenie v napadnutom rozhodnutí absentovalo.

12. V súvislosti s týmito námietkami žalobcu považuje krajský súd za podstatné uviesť, že odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu (účinný k momentu rozhodovania okresného súdu) priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Predmetnému dôvodu odvolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Základné právo na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“) zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. decembra 2011, sp.zn. ). 13. Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane pripomenul, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. I a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu a že takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok odvolacieho súdu bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (, , , , , ).

14. Podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu SR, napr. , , , do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy. Je zrejmé, že odvolateľ v prejednávanej veci namietal nesprávne právne posúdenie okresným súdom. Súčasne odvolací súd pripomína, že každý má právo na to, aby sa v jeho veci vykonal súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytovaniu súdnej ochrany osôb dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná platná a účinná právna norma . Je zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, tak ako odvolací súd konštatoval vyššie, že okresný súd napriek skutočnosti, že žalobcom je právnická osoba, ktorá má sídlo mimo územia Slovenskej republiky, ktorá je zároveň aj zmluvnou stranou záväzkovo-právneho vzťahu, ktorý bol okresným súdom vyhodnotený ako kúpna zmluva bez ďalšieho aplikoval hmotné právo - . Podľa zistení odvolacieho súdu však nie je možné prijať záver, že by okresný súd uvedené skutočnosti podľa písomného odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu vyhodnocoval. Odvolací súd síce nevylučuje, že okresný súd dané skutočnosti posudzoval, avšak svoje myšlienkové pochody v tejto rovine neuviedol v písomnom vyhotovení rozsudku, preto ich nebolo možné podrobiť odvolaciemu prieskumu vo vyvolanom odvolacom konaní, čo v konečnom dôsledku viedlo i k nemožnosti preskúmania správnosti okresným súdom i rozhodných skutočností v skutkovej rovine, ktoré boli okresným súdom vyhodnotené. Pod právnym posúdením veci sa rozumie podradenie súdom zisteného stavu pod hypotézu príslušnej právnej normy. Odôvodnenie rozsudku musí obsahovať, podľa akej právnej normy vec bola posúdená, pod hypotézu akej právnej normy bol subsumovaný súdom zistený skutkový stav. Ide tak o aplikáciu ako aj interpretáciu práva. Je potrebné uviesť, ako daný skutkový stav bol právne posúdený, ktorú právnu normu súd aplikoval a ako ju v intenciách konkrétneho prípadu interpretoval.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd tým, že nevyhodnotil odvolacím súdom vyššie ozrejmené skutočnosti, malo za následok nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorá sa premietla do predčasnosti prijatých právnych a skutkových záverov, ktoré následne viazali na seba dôsledok odňatia možnosti žalobcu konať pred súdom. Ak odvolací súd konštatoval, že napadnutým postupom okresný súd odňal žalobcovi právo konať pred súdom, tak cez úpravu v zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a vec vrátil cez úpravu v súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci.

16. Na základe uvedených zhodnotení okresný súd v novom konaní bude postupovať tak, že odstráni vyššie konštatované nedostatky, ktoré vyslovil odvolací súd vo veci rozhodne za aplikácie .

17. V zhŕňajúcom závere krajský súd uvádza, že v rámci nového konania okresný súd bude postupovať pri zistení skutkového stavu za dôslednej aplikácie , pričom použitie právnej úpravy náležite zdôvodní tak, že bude zrejmé, ktoré skutočnosti boli významné, ako ich hodnotil a k akým záverom dospel pri aplikácii právnej úpravy, keďže zistená absencia odôvodnenia použitia právnej úpravy okresným súdom pri rozhodnutí sa premietla do nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia a predčasnosti prijatých právnych záverov.

18. Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

19. V súlade s krajský súd vyjadril, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

20. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.