Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-108-2018.pdf
PDF · 77.88 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/108/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletú Q. zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach dieťaťa rodičov B. I. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v C. A. č. XXX a K. D. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v A. č. X v konaní o zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 22.2.2018 č.k. 23P 190/2017-22 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca z 15.11.2017, ktorým žiadal znížiť výživné na 30 Eur mesačne s odôvodnením, že u posledného zamestnávateľa s ním bol ukončený pracovný pomer, preto sa jeho finančné a majetkové pomery zásadne zmenili, je nezamestnaný a v blízkej budúcnosti sa bude uchádzať o sociálne dávky, resp. podporu v nezamestnanosti. Konajúci súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný. Uviedol, že z dohody o skončení pracovného pomeru zamestnávateľom Z. E. D. O. zo dňa 7.11.2017 je zrejmé, že otec uzavrel dohodu o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce na podnet zamestnanca, t.j. otca maloletej bez udania dôvodu. Konajúci súd konanie otca vyhodnotil ako nezodpovedné, pretože otec sa nezaoberal skutočnosťou, že je povinný platiť výživné na maloleté dieťa. Uvedené konanie otca posúdil podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, kedy na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu a rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a návrhu na zníženie výživného vyhovel v celom rozsahu. Zdôraznil, že je toho času nezamestnaný, poberá dávku v nezamestnanosti vo výške 230 Eur mesačne, ktorá končí v mesiaci máj 2018. Okrem toho platí mesačne splátku za leasing na osobné motorové vozidlo Kia Ceed v sume 142 Eur, ktoré si zakúpil ešte v čase, keď pracoval v spoločnosti Z. E. D. B.. Predmetné vozidlo využíval predovšetkým na dopravu do zamestnania a tiež dopravu svojej matky k lekárovi, nakoľko má vážne zdravotné problémy. Vyslovil presvedčenie, že konajúci súd nezohľadnil dostatočne jeho oprávnené výdavky, ako napríklad skutočnosť, že spláca hnuteľné veci, z ktorých má prospech iba jeho bývalá manželka, matka maloletého dieťaťa a jej rodina, ako napríklad pôžička na vykurovací systém v dome svokrovcov, mobilný telefón bývalej manželky, chladnička. Ide o sumy 60,14 Eur za úver na vykurovanie bývalej manželky, 20,73 Eur splátka na mobilný telefón bývalej manželky a 19,60 Eur splátka za chladničku v dome bývalej manželky. Celkove ide o sumu 100,47 Eur, ktoré mesačne platí na veci, ktoré užíva bývala manželka. Býva u svojich rodičov, kde prispieva na výdavky
spojené s vedením domácnosti priemerne mesačne 70 Eur. Jeho rodičia sú starší, chorí ľudia, osoby v hmotnej núdzi. Zdôraznil, že ukončenie pracovného pomeru bolo ukončené dohodou na podnet zamestnanca, ale v skutočnosti išlo o nútené ukončenie pracovného pomeru, kedy na neho spoločnosť vyvíjala tlak, že ak nebude súhlasiť, tak ho prepustia, bez odstupného.
3. Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.
4. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho sa odvolací súd s jeho závermi v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. V prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie, zistil skutočný stav veci, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP a iba odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedeným v odôvodnení rozsudku nerobí rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným.
8. K odvolacím námietkam otca dodáva, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru, ako súd prvej inštancie, že v danom prípade nebola preukázaná taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Zdôrazňuje, že od poslednej úpravy výživného sa zvýšili odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a otcovi sa znížil príjem zo subjektívnych dôvodov, pretože jeho pracovný pomer skončil na základe dohody so zamestnávateľom tak, ako to bolo písomne verifikované. Vzhľadom k tomu, že má vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, bolo jeho povinnosťou snažiť sa o získanie nového zamestnania, a to aj takého, ktoré nezodpovedá jeho vzdelaniu a životným skúsenostiam. Finančné zabezpečenie dieťaťa je prvoradé a nemôže byť ponechané len na matke dieťaťa. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri určení výživného súd prihliada nielen na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa,
ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, na ktoré prihliada aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Pri rozhodovaní o výživnom je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity. Na základe vyššie uvedenej skutočnosti, ako aj úvah, odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru, ako súd prvej inštancie, že otec maloletej sa ukončením pracovného pomeru dohodou vzdal príjmu bez vážneho dôvodu. Poukazuje na to, že výživné 70 Eur mesačne predstavuje 2,2 Eur na deň, čo vzhľadom na vek a stupeň vývoja maloletej postačuje iba na uspokojovanie najzákladnejších potrieb, a preto neobstojí ďalšia odvolacia námietka otca, že konajúci súd pri rozhodovaní nezohľadnil príjem matky, pretože táto je nielen povinná, ale za tejto situácie musí dopĺňať zdroj výživy maloletej na hranicu jej odôvodnených potrieb napriek tomu, že sa o ňu osobne stará, čím si v prevažnej miere vyživovaciu povinnosť voči nej plní. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
9. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).