Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoP-105-2018.pdf
PDF · 85.86 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/105/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti D. A. nar. XX.X.XXXX a A. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach deti rodičov U. D. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na Z. ul. č. XX v Č. a A. D. nar. X.X.XXXX bývajúceho E. G. č. X v D. v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo 6.9.2017 č.k. 9P/61/2017-47 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice - okolie z 10.8.2012 č.k. 19P/29/2012 - 63 tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého A. 80,- € mesačne a na výživu maloletého A. 80,- € mesačne matke maloletých detí vždy do 20. dňa v mesiaci dopredu od 28.2.2017. Dlžné výživné 240,- € pre maloletého A. a 240,- € pre maloletého A. za obdobie od 28.2.2017 do 31.8.2017 povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- € na každé z maloletých detí s bežným výživným až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok od nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti napadnutého rozsudku. O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá nárok na ich náhradu.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec mal. detí, v ktorom uviedol, že konanie bolo vedené neobjektívne a iba v prospech matky mal. detí. Súd prvej inštancie zohľadnil iba tvrdenia ohľadom zmeny pomerov mal. detí a žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s jeho životnými nákladmi. Poukázal na skutočnosť, že na mal. deti prispieval pravidelne a sem tam prispieval aj nad rámec určeného výživného na výlety a školy v prírode. Zdôraznil, že maloleté deti u neho trávili aj viac času ako bol upravený jeho styk s nimi bez toho, žeby sa matka finančne na týchto nákladoch podieľala. Konštatoval, že od podania návrhu na zvýšenie výživného matkou sa jeho vzťah s deťmi čiastočne narušil, a v dôsledku podaného návrhu na vykonanie exekúcie mu vznikli ďalšie náklady, ktoré mohli byť použité na výživu mal. detí, ak by matka takýto návrh nepodala. Zvýšenie výživného rozhodne ovplyvní jeho nesolventnosť a následnú zadlženosť.
3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, pretože odôvodnené potreby mal. detí preukázateľne vzrástli. Poukázala aj na skutočnosť, že jej súčasný partner odmieta prispievať na výživu jej detí, pretože majú vlastného otca a jej príjem nepostačuje ani na pokrytie jej vlastných výdavkov, pretože je na rodičovskej dovolenke s najmladším dieťaťom. Odmietla tvrdenia, žeby bolo pojednávanie vedené neobjektívne a v neprospech otca mal. detí. Zdôraznila, že otec výživné prispieva až po viacerých sms správach napriek tomu, že vynaložil veľa peňažných prostriedkov na drahé veci, ktoré k bežnému životu nepotrebuje, pričom s jeho výdavkami mu pomáha rodina.
4. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky odmietol, žeby na výživu mal. detí riadne neprispieval, pretože aj keď sa dostal niekedy do omeškania, stále výživné riadne vyplatil. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že sa stávalo, že keď matke poslal výživné na účet, vrátili sa mu opakovane späť a on nemal vedomosť o tom, kam ich má zasielať. Zdôraznil, že často odovzdal výživné pre mal. deti osobne ich matke.
5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
6. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
7. Podľa § 395 CMP, ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, ktorý posúdil podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 191 CSP vyhodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden zo základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti, t.j. deťom. Povinnými subjektami sú rodičia dieťaťa, t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ rodičia spolu žijú a spoločne dobrovoľne sa podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovaní výživy jej členov, súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto náklady patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečiť dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem, môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a podobne a tiež osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča, a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Rozdiel úrovne obidvoch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb dieťaťa.
11. K odvolacím námietkam otca odvolací súd dodáva, že naposledy bolo výživné určené v roku 2012. Je nesporné, že od poslednej úpravy odôvodnené potreby mal. detí podstatne vzrástli až do takej miery, ktorá odôvodňuje zvýšenie doposiaľ určeného výživného. Maloletý A. navštevoval v čase posledného súdneho rozhodnutia o výživnom základnú školu a v súčasnosti je študentom strednej školy na prahu dospelosti. Maloletý A. bol v čase poslednej súdnej úpravy výživného žiakom prvého stupňa základnej školy a v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie navštevoval 7. ročník základnej školy, v dôsledku čoho došlo u obidvoch mal. detí k tak podstatnej zmene pomerov, ktorá bez ďalšieho odôvodňuje zvýšenie výživného, pretože podstatne vzrástli výdavky pre obidve deti na stravu, ošatenie, hygienu, rôzne kultúrne podujatia a voľno časové aktivity, školské potreby a iné. Rovnako nastala aj zmena pomerov u otca, ktorý v čase poslednej úpravy výživného dosahoval príjem 284,- € mesačne a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie 385,57 € + invalidný dôchodok 130,- €, ktorý v čase poslednej úpravy výživného nepoberal. Príjem otca od poslednej úpravy vzrástol takýmto spôsobom o 230,- €. Odvolací súd zdôrazňuje, že výživné má prednosť pred výdavkami povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, preto je povinnosťou každého rodiča, ktorého vyživovacia povinnosť k jeho deťom trvá, hospodáriť a vynakladať finančné prostriedky tak, aby v prvom rade nebola ohrozená vyživovacia povinnosť k maloletým deťom. Určené výživné súdom prvej inštancie predstavuje približne 31 % z príjmu otca, z ktorého na jeden deň pripadne na výživu každého z detí 2,7 €, čo postačuje na uspokojovanie ich odôvodnených potrieb len v nevyhnutnom rozsahu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že otec iba na splátku pôžičiek a úverov mesačne vynaloží viac ako je určené výživné pre obidve deti, pričom tieto finančné prostriedky boli použité napr. na kúpu televízora a domáceho kina a následne si požičal finančné prostriedky na zabezpečenie bežných výdavkov na život a svadbu. Účel vynaloženia týchto finančných prostriedkov v žiadnom prípade nemá prednosť pred riadnym plnením si vyživovacej povinnosti k mal. deťom, obzvlášť v prípade, ak určené výživné postačuje na uspokojovanie mal. detí iba v primeranom rozsahu k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca a nepostačuje na uspokojovanie odôvodnených potrieb mal. detí v plnom rozsahu, preto na tieto výdavky otca odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie neprihliadol. Konštatuje, že na uzavretie manželstva nie je nevyhnutné vynaložiť 3.000,- €, právna úprava s uzavretím manželstva nespája žiadne povinné výdavky. Výdavky vynaložené na réžiu svadby, oblečenie, svadobnú hostinu sú dobrovoľne vynaložené výdavky manželov a nemajú vplyv na platnosť uzavretia manželstva, preto nemajú prednosť pred výživným pre mal. deti, ku ktorým má rodič zákonnú vyživovaciu povinnosť. K odvolacím námietkam týkajúcim sa vedeného exekučného konania odvolací súd konštatuje, že začatie exekučného konania zapríčinil otec tým, že si riadne a včas neplnil svoju vyživovaciu povinnosť. Výdavky spojené s vymáhaním dlžného výživného taktiež nemajú prednosť pred určeným výživným, pretože neplnenie si vyživovacej povinnosti v minulosti otcom nemôže byť započítané na škodu mal. detí v súčasnosti. Ak by si otec riadne plnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, neboli by splnené zákonné podmienky pre začatie exekučného konania, preto odvolacie námietky otca neobstoja, že ak by matka neiniciovala exekučné konanie, mohli byť peňažné prostriedky s ním spojené vynaložené na uspokojovanie odôvodnených potrieb mal. detí. Pretože konajúci súd správne rozhodol aj o dlžnom výživnom, odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
12. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z.z.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).