Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/318/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpeného: JUDr. Alan Strelák, advokát so sídlom Na vršku 12, 811 01 Bratislava, proti žalovanej: E. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, XXX XX X., o zaplatenie sumy 765 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 27. februára 2017 č.k. 19Csp/16/2016-23, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 591 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 11.01.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V ostatnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 54 %. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. k), ods. 5, 9, § 54 ods. 1, § 517 ods. 2, § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z., ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru (účinného do 11.06.2010), § 9, § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. 1.2. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere, ktorú vyhodnotil ako spotrebiteľskú. Zistil, že žalobca podľa nej poskytol žalovanej sumu 600 eur, ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s úrokom vo výške 20 % vyčísleného na 120 eur a servisným poplatkom vo výške 54 eur, ktoré spolu predstavovali odplatu. Celkovo mala žalovaná zaplatiť žalobcovi sumu 774 eur v 13 mesačných splátkach a zaplatila sumu 9 eur. Žalobca si konaní uplatňoval sumu 765 eur (774 - 9 = 765), úrok z omeškania vo výške 5,05 % (v rozsudku nesprávne uvedené „9 %“) ročne zo sumy 765 eur od 11.01.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania. 1.3. Považoval žalobu za dôvodnú v časti sumy 591 eur ako rozdiel medzi požičanou sumou 600 eur a sumou, ktorú žalovaná žalobcovi uhradila 9 eur a v časti úrokov z omeškania v zákonnej výške 5,05 % ročne od 11.01.2016 (odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru) do zaplatenia. Mal za to, že zmluva o úvere neobsahuje podstatné náležitosti v zmysle § 9 Zák. č. 129/2010 Z.z. a to priemernú RPMN, ktorá nebola dojednaná v súlade so zákonom a ktorej výška mala byť 20,09 % a nie 37,67 %, dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Na tom základe považoval zmluvu dojednanú bez úrokov a bez poplatkov. Nad rámec priznanej sumy žalobu zamietol. 1.4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku a čiastočne úspešnému žalobca priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54 %, zohľadniac pomer jeho

úspechu a úspechu žalovanej. Zo žalovanej istiny 765 eur bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 591 eur, čo je 77 % a zamietnutá časť žalovanej sumy zodpovedná 23 % (77 - 23 = 54).

2. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a domáhal sa, aby odvolací súd žalobe vyhovel aj v zamietajúcej časti. Žiadal rozhodnúť o náhrade trov odvolacieho konania. Dôvodil s poukazom na ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d), f) h) CSP. Tvrdil, že zmluva o úvere obsahovala správnu hodnotu priemernej RPMN, ktorá bola k relevantnému dňu 37,67 %. Zmluva bola uzavretá dňa 20.06.2015, preto pre ňu boli záväzné hodnoty za 1. kalendárny štvrťrok 2015, zverejnené 30.04.2015, uvedené v stĺpci 7 riadok 6. Namietal voči záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého zmluva neobsahovala dobu trvania a termín konečnej splatnosti a výšku, počet a termíny splátok. Tvrdil, že trvanie zmluvy a konečná splatnosť bola v zmluve uvedená v čl. III. bod 2. Rovnako bola uvedená výška, počet splátok a termíny splátok, pričom požadovať rozdelenie splátok na istiny, úroky a poplatky je v rozpore so smernicou EP a rady č. 2008/48/ES a pre tento rozpor bola zákonná úprava nahradená slovným spojením „výška, počet a frekvencia splátok“.

3. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 389 ods. 1 písm. c) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

6. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

7.1. Z obsahu spisu vyplýva, že strany sporu uzavreli dňa 20.06.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. F podľa ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej peňažné prostriedky v sume 600 eur v lehote 10 dní od uzavretia zmluvy. Úrok z úveru bol dohodnutý vo výške 20 % istiny a servisný poplatok vo výške 9 % istiny. Odplata spolu bola 26,77 % ročne, RPMN 50,22 %, priemerná RPMN 37,67 %. Žalovaná sa zaviazala celkovú sumu 774 eur (600 + 120 + 54 = 774) vrátiť žalobcovi v 13-tich mesačných splátkach vo výške 1. až 3. splátka 3 eurá a 4. až 13 splátka 76,50 eura. Prvé tri splátky boli účtované na úrok, následné splátky tvorili - 78,43 % istina, 14,51 % úrok, 7,06 % servisný poplatok. Konečná splatnosť bola dohodnutá na 380. deň po uzatvorení zmluvy a doba trvania zmluvy bola dohodnutá do konečnej splatnosti úveru. Žalobca listom zo dňa 07.12.2015 vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy 153 eur v lehote do 15 dní odo dňa doručenia. Žalobca listom zo dňa 11.01.2016 oznámil žalovanej zosplatnenie úveru ku dňu 10.01.2016 a vyzval ju na zaplatenie sumy 765 eur do 5 dní od doručenia. 7.2. Súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel, keď žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 591 eur a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 951 eur od 11.01.2016 do zaplatenia. Žalobu zamietol v časti o zaplatenie zostávajúcej istiny v sume 174 eur s príslušenstvom, ktorá je predmetom skúmania odvolacím súdom na základe podaného dovolania.

8. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), l) a z) zákony č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

9.1. Odvolací súd posudzujúc predmetnú vec v zmysle vyššie uvedeného skutkového stavu a zákonných ustanovení dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie čiastočne zamietol žalobu dôvodiac tým, že zmluvu považoval za bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), l) a z) zákona č. 129/20101 Z.z. bolo jeho rozhodnutie nesprávne, založené na nesprávnom právnom posúdení a nedostatočnom zistení skutkového stavu veci. A to napriek tomu, že vo veci ide o spotrebiteľský spor, v ktorom súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 295 . 9.2. K záveru súdu prvej inštancie o bez poplatkovosti a bezúročnosti úveru treba prisvedčiť žalobcovi, že predmetná zmluva obsahuje všetky údaje vytýkané súdom prvej inštancie a ako i správnu výšku priemernej RPMN. Odvolací súd sa stotožňuje aj s námietkou žalobcu vo vzťahu výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Dodáva, že zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nadobudol účinnosť dňa 11.06.2010. Podľa jeho prílohy č. 1 prebral právne záväzné akty Európskej únie, okrem iného Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS (Ú.v. EÚ L 133, 22.5.2008). Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48/ES, zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: h) výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Podľa čl. 22 ods. 1 Smernice 2008/48/ES, keďže táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice. Odvolací súd vyslovuje záväzný právny názor, že eurokonformnému výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy) zodpovedá výklad v tom zmysle, že spojenie „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ je potrebné vnímať tak, že sa tým myslí splátka obsahujúca istinu, úroky a poplatky, pri ktorej má byť uvedená výška, dátum, alebo iný dostatočne určitý deň splatnosti splátky, a ich počet. Akýkoľvek iný výklad tohto ustanovenia by bol v priamom rozpore so smernicou 2008/48/ES. 9.3. Osobitne odvolací súd upriamuje pozornosť súdu prvej inštancie na Rozsudok súdneho dvora (tretia komora) z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15, ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktorý podal Okresný súd Dunajská Streda rozhodnutím z 19. decembra 2014 doručeným súdnemu dvoru 02.02.2015 v súvislosti s konaním Home Credit Slovakia, a.s. proti F. L.. Z jeho bodu 59 vyplýva, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. 9.4. Na rozsudok uvedený v bode 9.3. reagoval legislatívny návrh, ktorý novelizoval zákon č. 129/2010 Z.z. tak, že ustanovenie § 9 ods. 2 upravujúce náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere (pôvodne v písm. l) sa nahrádza slovami „frekvencia splátok“. Predmetný návrh zákona bol schválený a nadobudol účinnosť dňa 01.05.2018. Legislatíva tak reagovala na stav, podľa ktorého niektoré súdy vykladali predmetnú vnútroštátnu úpravu nesúladne so smernicou 2008/48/ES.

10. Nakoľko predmetom konania zostal aj úrok z úveru po zosplatnení odvolací súd navyše dodáva, že predčasnosť zosplatnenia úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Úrok z úveru predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Zosplatnením úveru na jednej strane nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, na druhej strane už spotrebiteľ nemá právny titul držať peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom, v svojej dispozícii, preto niet dôvodu na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov. V opačnom prípade by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Za tejto

situácie by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky ako keby k zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by tak nemal žiadne garantované práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Navyše by došlo k hrubej nadvláde veriteľa, ak by bol tento nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potencionálnej nečinnosti. Takéto správanie veriteľa nemôže byť podporované a používať právnu ochranu. Keďže v danej veci niet pochýb o tom, že medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, po poskytnutí náležitej ochrany žalovanej, ako spotrebiteľovi, odvolací súd vyslovuje záväzný právny názor, že po zosplatnení úveru žalobcovi neprináležia úroky dohodnuté za poskytnutý úver.

11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. c) zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie sa bude opätovne zaoberať dôvodnosťou uplatneného nároku v zostávajúcej časti. Nakoľko v danej veci ide o spotrebiteľský spor, aj bez návrhu vykoná dôkazy, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Osobitne sa zameria na skutočnosť, či bol žalovanej reálne poskytnutý úver, keďže z predložených listín uvedená skutočnosť nevyplýva. Podrobí zostávajúcu časť uplatneného nároku súdnej kontrole z hľadiska jeho dôvodnosti v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v bode 10. Následne vo veci opätovne rozhodne. Zároveň rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .