Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_9Co-106-2018.pdf
PDF · 76.42 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/106/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu Z. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G., F. XXX/XX, právne zastúpeného Mgr. Jozefom Mochnackým, advokátom so sídlom T., proti žalovaným 1/ ESPERANZA, s.r.o., naposledy sídlom Stráž 8419, Zvolen, IČO: 36 442 607 (vymazaný z obchodného registra 04.01.2018), zastúpeným spoločnosťou LawService, s.r.o. so sídlom Stráž 3/223, 960 01 Zvolen, IČO: 36 861 723, 2/ MENON, s.r.o., so sídlom Stráž 223, Zvolen, IČO: 46 054 197, zastúpenému spoločnosťou JUDr. Juraj Rybár, advokát, s.r.o., so sídlom Zvolen, Stráž 223, IČO: 47 252 952, o vydanie vecí, na odvolanie žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č. k. 5C/137/2009-452 zo dňa 9. januára 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania mení vo vzťahu k žalovanému 2/, a to tak, že žalovaný 2/ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Vo zvyšnej časti, odvolaním nenapadnutej, ponecháva rozsudok nedotknutý.
Žalovaný 2/ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1) Napadnutým rozsudkom súd konanie voči žalovanému 1/ zastavil a žalobu zamietol, žalovanému 1/ a ani žalovanému 2/ proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2) Žalovaný 1/ zanikol bez právneho nástupcu, niet teda strany sporu, s ktorou by súd pokračoval v konaní, a preto voči nemu súd konanie zastavil. Žalobca ani netvrdil a neponúkol svoje tvrdenia včas, znamená to, že neuniesol dôkazné bremeno, následkom čoho súd nemôže žalobe proti žalovanému 2/ vyhovieť. V pomere medzi žalobcom a žalovaným 1/ súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP. Žalovaný 1/ zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu a nie je možné v danom štádiu konania priznať mu nárok na náhradu trov a ani vyhodnotiť, že by žalobca procesne zavinil zastavenie konania. V pomere medzi žalobcom a žalovaným 2/ súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 257 CSP, keď na strane žalobcu vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa existujúce v osobných a majetkových pomeroch strany žalobcu. Tieto dôvody preukazuje jednak to, že žalobcovi ako strane sporu rozhodnutím Centra právnej pomoci ako osobe v hmotnej núdzi bola priznaná právna pomoc a jednak v tom, že osoba žalobcu je v štádiu konkurzného konania (konanie bolo začaté uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2K/33/2016 zo dňa 06.05.2016, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 12.05.2016) a v štádiu posudzovania splnenia podmienok pre vyhlásenie konkurzu. Tieto okolnosti objektívne preukazujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré má na mysli ustanovenie § 257 CSP.
3) Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný 2/, čo do výroku o trovách konania a navrhol ho zmeniť tak, že mu prizná nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Dôvodom na použitie ustanovenia § 257 CSP môžu byť len okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré zákon (CSP) neuvádza
ani exemplifikatívne, čo však neznamená, že tým vytvára priestor pre voľnú úvahu súdu. Pri skúmaní, či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, je potrebné prihliadnuť na osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery účastníkov, procesný postoj účastníkov, a to na obidvoch stranách sporu, okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov, pričom medze sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania. Konanie vedené na Okresnom súde Žilina, sp. zn. 5C/137/2009 bolo začaté na základe návrhu žalobcu. Z dôvodu zabezpečenia riadnej právnej obrany proti uplatnenému nároku, si žalovaný 2/ vzhľadom na právne zložitú situáciu (vydanie vecí), zvolil svojho zástupcu z radov advokátov. Návrh na začatie konania súd prvej inštancie v plnom rozsahu zamietol. Neopodstatnenosť žalobcom uplatneného nároku bola zrejmá zo samotnej skutočnosti, že žalobca pôvodne podal návrh na začatie konania len voči žalovanému 1/, pričom žalobu na osobu žalovaného 2/ rozšíril až počas súdneho konania, pričom však v konečnom dôsledku voči žalovanému 2/ neuplatnil žiadny petit. Okresný súd Námestovo v uznesení zo dňa 03.11.2017, sp. zn. 5C/137/2009 (ďalej len „Uznesenie“) rozhodol o pripustení zmeny petitu žaloby. Z predmetného Uznesenia, ktorým bola povolená zmena petitu, vyplýva, že žalobca požadoval vydanie vecí len od žalovaného 1/. Z predmetného Uznesenia, na podklade ktorého došlo k povoleniu zmeny petitu, teda nevyplýva, že by žalobca požadoval vydať akúkoľvek vec aj od žalovaného 2/. Zo strany žalobcu išlo voči žalovanému 2/ o vedenie neopodstatneného súdneho konania. Mal za to, že tieto skutočnosti sami o sebe neodôvodňujú záver súdu prvej inštancie na použitie § 257 CSP z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Čo sa týka majetkových pomerov žalobcu, žalobca je spoluvlastník (v spoluvlastníckom podiele 1/3 k celku) nehnuteľnosti - rodinného domu, ktorý sa nachádza v okrese O., obci: D. P., katastrálne územie: D. P. a ktorý je zapísaný na LV č. XXXX. S prihliadnutím na vyššie uvedené mal za to, že žalobca disponuje určitým majetkom, ktorý by mohol byť použitý na úhradu trov konania. Samotná skutočnosť, že Centrum právnej pomoci priznalo žalobcovi nárok na právnu pomoc, ako taká nemôže byť posudzovaná ako dôvod hodný osobitného zreteľa, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca vlastní nehnuteľnosť - dom, ktorá predstavuje dostatočne hodnotný majetok, z ktorého by potenciálne (ak by nedošlo k dobrovoľnému zaplateniu trov konania zo strany žalobcu) mohli byť uhradené trovy konania (v prípade ich priznania zo strany súdu) žalovaného 2/. Ust. § 257 CSP neslúži na zmierňovanie majetkových a iných rozdielov medzi procesnými stranami, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne hájil svoje práva alebo právom chránené záujmy, obdržal náhradu nákladov, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil (zrovnaj ÚS ČR I. ÚS 2862/07, I. ÚS 1030/08, II. ÚS 3015/09, II. ÚS 2658/10).
4) Žalobca sa vo vyjadrení stotožnil so závermi súdu. Jeho majetková situácia je ťažká. Navrhol napadnuté rozhodnutie vo výroku o trovách konania potvrdiť.
5) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania žalovaného 2/ podľa ust. § 388 CSP zmenil a žalovanému 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vo zvyšnej časti (vo výroku, ktorým súd konanie voči žalovanému 1/ zastavil, vo výroku, ktorým žalobu zamietol, ako aj vo výroku o trovách konania žalovaného 1/) ponechal rozsudok nedotknutý.
6) Podľa ust. § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 7) Základným predpokladom pre jeho použitie v súvislosti s náhradou trov konania je preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Tieto môžu byť dané charakterom konania alebo charakterom procesnej situácie a taktiež môžu byť dané sociálnym aspektom strany v konaní. Musí však ísť o výnimočný prípad, ktorý má oporu v skutkovom stave zistenom vykonaným dokazovaním. Pri rozhodovaní podľa tohto ustanovenia je taktiež potrebné si všímať i okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoje v konaní. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k špecifikám jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti zákona. 8) V danom prípade súd prvej inštancie svoje rozhodnutie postavil na tom, že žalobca je v hmotnej núdzi, bola mu priznaná právna pomoc z Centra právnej pomoci a je v štádiu konkurzného konania. Nijakým spôsobom sa nevysporiadal so skutočnosťou, že žalobca je vlastníkom/podielovým vlastníkom viacerých nehnuteľností. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že sú dané dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali, aby žalobca nebol zaviazaný na náhradu trov konania protistrane, resp. žalovanému 2/. 9) Sama skutočnosť, že žalobcovi bol priznaný nárok na bezplatnú právnu pomoc, síce môže byť pre posúdenie priznania náhrady trov konania iba podporným argumentom, ale sama o sebe neznamená, že sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nemohol byť žalobca zaviazaný na náhradu trov konania protistrane. 10) Situácia žalobcu, t. j. jeho ťažká majetková situácia, ako sám uviedol, ešte sama o sebe neznamená výnimočnosť prípadu, ktorý by znamenal aj dôvody hodné osobitného zreteľa (výnimočnosť prípadu musí byť riadne žalobcom preukázaná a odôvodnená). 11) Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa súd prihliada nielen k majetkovým pomerom strany, ale aj k sociálnym, osobným a ďalším pomerom, pričom významnými z hľadiska aplikácie ust. § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v priebehu konania a podobne. Súd tiež prihliada na okolnosti, či strana, ktorej sa priznáva náhrada trov konania, uviedla skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril okrem prípadu, že nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. 12) Vzhľadom na to, že odvolací súd nevidel na strane žalobcu žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP, napadnuté uznesenie zmenil a žalovanému 2/, ako v spore úspešnej strane v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
13) Vzhľadom na to, že žalovaný 2/ bol v odvolacom konaní úspešný má aj nárok na náhradu trov tohto konania v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP.
14) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).