Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/60/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudkýň JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobkyne Prima banka Slovensko, a.s., Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému Z. C., E., S. XXX/XX, o zaplatenie 4 784,39 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 37C/235/2015-62 z 18.9.2017 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

M e n í rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni úrok 15,9 % ročne z nezaplatenej istiny 4 784,39 € od 22.3.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni p r i s u d z u j e náhradu trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozsudkom rozhodol: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 5 026,92 € s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 5 023,70 € od 22.3.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu o zaplatenie úroku 15,90 % ročne zo sumy 4 784,39 € od 22.3.2015 do zaplatenia zamieta. Žalobca má právo voči žalovanému na plnú náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho sa žalobca žalobou podanou uňho 9.4.2015 domáhal voči žalovanému, čo uplatnený nárok predstavoval podľa opisu rozhodujúcich skutočností v žalobe, čo žalobca tvrdil, že vo veci vykonal dokazovanie v nasledujúcom rozsahu a z vykonaných dôkazov zistil nasledujúci skutkový stav. 25.10.2013 uzavreli strany konania Úverovú zmluvu č.82438 (č.l.6). Podľa jej obsahu (časť 1), vychádzajúc tiež z výpisu z úverového účtu žalovaného (č.l.5), poskytol mu žalobca peňažné prostriedky 5 000 € s tým, že sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky s dohodnutými úrokmi v percentuálnej výške 15,9 % ročne a pri ročnej percentuálnej miere nákladov 19,01 % vrátiť mu v 120 pravidelných mesačných splátkach po 84,19 eur so splatnosťou 1. splátky 25.11.2013, so splatnosťou každej ďalšej splátky do 25. dňa v kalendárnom mesiaci a so splatnosťou poslednej splátky 25.10.2023. Z výpisu z informačného systému žalobcu (č.l.28) zistil, že žalovaný na splnenie svojho záväzku z úverovej zmluvy zaplatil celkovo 1 035,11 €. Žalobca listom z 30.12.2014 (č.l.10) naposledy vyzval žalovaného na zaplatenie omeškaných splátok, ktorých výška ku dňu vyhotovenia upomienky bola 158,83 €. Listom z 27.2.2015 (č.l.11) žalobca oznámil žalovanému uplatnenie predčasného zosplatnenia celého dovtedy nesplneného úveru, s výzvou na jeho splnenie vo výške 5 081,30 € v určenej lehote najneskôr do 21.3.2015. Žalovaný v konaní netvrdil a ani vykonaným dokazovaním nezistil, aby po zosplatnení úveru žalobcovi hoc len čiastočne plnil (nesporná skutočnosť). Takto zistený skutkový stav posúdil najmä podľa týchto ust. zák.: Cituje znenie § 497,§ 499,§ 502 ods.1,§ 503,§ 506 Obch. zák.,§ 52,§ 53 ods.1-3,§ 517 ods.1 prvá veta,ods.2 O. z.,§ 9 ods.1,2 zák.č.129/2010 Z. z., účinného do 30.4.2014, a § 3 Nar.vl.č.87/95 Z. z., účinného od 1.2.2013. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z cit. právnej úpravy, posúdil uplatnený nárok žalobcu za dôvodný v podstatnej časti. Vo svojom závere o dôvodnosti časti uplatneného nároku vyšiel z preukázanej existencie obchodného

záväzkového vzťahu strán konania z úverovej zmluvy, s prvkami zmluvy spotrebiteľskej, založeného písomnou Úverovou zmluvou z 25.10.2013, ktorá vo svojom obsahu zaväzovala žalovaného splácať poskytnutý úver s dohodnutým úrokom a nákladmi spojenými s úverom (včítane poplatkov podľa sadzobníka žalobcu) v pravidelných mesačných splátkach v stanovenej výške a lehotách splatnosti a z preukázania tiež skutočnosti, že žalobca vzhľadom na omeškanie žalovaného dôvodne uplatnil predčasné zosplatnenie úveru, pričom v rozpore „z“ právnou povinnosťou vrátiť ostávajúcu časť z poskytnutých prostriedkov 4 784,39 €, zaplatiť splatné úroky 239,31 €, zaplatiť úroky z omeškania za omeškanie so zaplatením splátok do zosplatnenia celého dlhu 3,22 €, žalovaný tento svoj záväzok na peňažné plnenie žalobcovi nesplnil ani v čase ním určenom vo výzve z 27.2.2015 a ani neskôr do času vyhlásenia tohto rozsudku. Zaplatenia tejto pohľadávky, spolu 5 026,92 €, sa tak domáhal žalobca dôvodne spolu s úrokmi z omeškania za omeškanie s jej zaplatením (mimo kapitalizovaných úrokov z omeškania 3,22 €) v zák. stanovenej percentuálnej výške odo dňa nasledujúceho po ním určenej splatnosti celého úverového záväzku až do zaplatenia. Zamietol žalobu žalobcu v časti o zaplatenie úroku 15,90 % ročne zo sumy 4 784,39 € od 22.3.2015 do zaplatenia, vychádzajúc vo svojich úvahách z toho, že úrok je odplata za prenechanie peňažných prostriedkov, nie sankciou za omeškanie a preto úroky patria veriteľovi od poskytnutia peňažných prostriedkov (§ 502 ods.1 Obch. zák.) do splatnosti záväzku vrátiť použité peňažné prostriedky (§ 503 ods.1 Obch. zák.) alebo ich časť (§ 503 ods.2 Obch. zák.), s tým, že v prípade skoršieho splatenia úroky patria len do skutočného vrátenia (§ 503 ods.3 Obch. zák.). Od zosplatnenia úverového záväzku sa dlžná suma úverovej istiny ďalej neúročí zmluvným úrokom a omeškanie s plnením záväzku vrátiť úver a zaplatiť úroky ma za následok vznik nároku veriteľa na úroky z omeškania, a to ako z úverovej istiny, tak aj zo sumy úrokov. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 a § 266 ods.1,2 (ich znenie citoval) tak, že žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko mal vo veci plný úspech (uplatnené úroky predstavovali len prísl. pohľadávky). Rozhodol o nároku na náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 3. Proti rozsudku v rozsahu zamietnutej časti žalobkyňa v zákonnej lehote podala nasledovné o d v o l a n i e: Súd uvedeným rozsudkom žalobe čiastočne vyhovel, priznal jej náhradu trov konania v celom rozsahu a vo zvyšnej časti žalobu zamietol, pričom uviedol nasledovné argumenty: 1. Zmluvný úrok predstavuje odplatu za prenechanie peňažných prostriedkov, nie sankciu za omeškanie, a preto úroky patria veriteľovi od poskytnutia peňažných prostriedkov do splatnosti záväzku vrátiť použité peňažné prostriedky. Od zosplatnenia úverového záväzku s dlžná suma úverovej istiny ďalej neúročí zmluvným úrokom. S uvedenými argumentmi súdu sa nestotožňuje a považuje rozsudok v napadnutej časti za nesprávny a odôvodňuje odvolanie tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods.1 písm. h) C. s. p.]. K názoru súdu, že zmluvný úrok predstavuje odplatu za prenechanie peňažných prostriedkov, nie sankciu za omeškanie, a preto úroky patria veriteľovi od poskytnutia peňažných prostriedkov do splatnosti záväzku vrátiť použité peňažné prostriedky. Od zosplatnenia úverového záväzku s dlžná suma úverovej istiny ďalej neúročí zmluvným úrokom, uvádza: Cituje znenie § 497,§ 502 ods.1,§ 503 ods.3,§ 505 Obch. zák. a z komentára IURA EDITION k Obch. zák. Z § 503 ods.3 Obch. zák. vyplýva, že povinnosť platenia úrokov sa spája s obdobím skutočnej držby požičaných peňažných prostriedkov. Uvedené potvrdzuje aj § 16 ods.1 zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZSÚ; poznámka žalobkyne), v zmysle ktorého, ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne pred dohodnutou lehotou splatnosti, je povinný uhradiť úrok a náklady vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že tvrdenie, že po zosplatnení úveru veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, nemá oporu v právnych predpisoch. Obch. zák. priznáva veriteľovi právo na dohodnutý úrok od poskytnutia peňažných prostriedkov, pričom stanovuje len moment vzniku tohto nároku, moment jeho zániku nestanovuje. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu dobu nároku veriteľa na dohodnutý úrok ohraničiť, nepochybne by tak učinil. Dohodnutý obchodný úrok patrí veriteľovi do vrátenia požičaných peňažných prostriedkov, nie do splatnosti úveru. Tvrdenie, že úroky a úroky z omeškania sa vzájomne vylučujú, nemá oporu v právnych predpisoch. Cituje znenie § 121 ods.3 O. z. Samotné zosplatnenie úveru ešte neznamená, že veriteľ má požičané prostriedky k dispozícii. Ak by tomu tak bolo, veriteľ by nebol nútený uplatňovať si nárok súdnou cestou a nevznikol by mu ani nárok na úrok z omeškania. Pokiaľ dlžník úver nesplatí ani po vyhlásení predčasnej splatnosti veriteľom, požičané prostriedky má stále k dispozícii dlžník a tieto môže užívať a požívať, teda realizovať úžitkovú hodnotu veci. Toto oprávnenie má 2 stránky. Jednak je to užívanie, t.j. prisvojovanie si podstaty a úžitkových vlastností veci, a jednak prisvojovanie si úžitkov a plodov veci. Prvý aspekt v sebe zahŕňa aj možnosť podľa povahy veci túto aj spotrebovať a p. Druhý aspekt sa týka len plodonosných vecí,

či už ide o ich prirodzené plody alebo tzv. plody civilné. V prípade peňazí sú týmito plodmi úroky. V uvedenom odkazuje aj na aktuálnu rozhodovaciu prax, konkrétne na rozsudok Krajského súdu v Žiline 11Co/12/2017-90 z 31.1.2017 (z jeho odôvodnenia cituje), vydaný vo veci 5C/26/2016 vedenej na Okresnom súde Ružomberok. K vzťahu zmluvných úrokov a úrokov z omeškania a priamo aj k ich uplatniteľnosti veriteľom popri sebe po predčasnom zosplatnení dlhu sa jasne vyjadril vo svojej rozhodovacej činnosti aj Najvyšší súd (ďalej len NS) Českej republiky (voľný preklad z českého jazyka

- originálne znenie v prílohe podania) v uznesení 33Cdo 212/2014 z 21.8.2014 (z jeho odôvodnenia cituje). Ďalej uvádza, že Návrh zák. (neskôr prijatý pod č.106/14 „z. z.“) z r.2013, ktorým sa mal meniť a dopĺňať O. z. v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, obsahoval pod č.1. ust., ktorým sa navrhovalo nasledujúce doplnenie O. z.: V § 53 ods.9 sa na konci pripája táto veta: Úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa § 565. Takto navrhované znenie bolo bližšie vysvetlené v dôvodovej správe: V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok sa zavádza nové pravidlo, podľa ktorého úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa § 565 O. z. Vzhľadom na nejednoznačnosť výkladu a neprimerané postupy niektorých veriteľov sa jednoznačne zakotvuje, že tzv. odplatné úroky budú veriteľovi patriť výhradne len do okamihu uplatnenia práva na jednorazové zosplatnenie úveru alebo pôžičky poskytnutej spotrebiteľovi v súlade s § 53 ods.9 O. z. Z uvedeného plynie, že veriteľ si nebude môcť po jednorazovom zosplatnení uplatniť úroky za čas, ktorý by mala úverová zmluvy ešte trvať bez výhody postupného splácania dlhu spotrebiteľom v splátkach. V týchto prípadoch bude mať po jednorazovom zosplatnení veriteľ nárok len na úroky z omeškania, ktorými sa bude úročiť celá výška dlhu spotrebiteľa, ktorá sa ustálila v dôsledku uplatnenia práva na jednorazové zosplatnenie úveru. Rozhodujúcou skutočnosťou je, že táto navrhovaná zmena nebola nikdy legislatívne prijatá a zak.č.106/14 Z. z. ani žiadna iná zákonná novelizácia takéto ani obdobné ust., odopierajúce veriteľovi nárok na zmluvné úroky po zosplatnení dlhu, neobsahuje. Fakt, že uvedený návrh nikdy nebol prijatý vo forme zák. len ďalej dokazuje, že zákonodarca nikdy predmetný nárok veriteľa na zmluvne dohodnutý úrok po zosplatnení dlhu neobmedzil, čo jednoznačne potvrdzuje jeho dôvodnosť. Na základe všetkých uvedených skutočností teda má za to, že úrok z poskytnutého úveru je odplatou za poskytnuté peňažné prostriedky a nárok na túto odplatu trvá od ich poskytnutia, až do ich vrátenia. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti má za to, že jej odvolanie je dôvodné, keďže je daný odvolací dôvod v zmysle § 365 ods.1 písm. h) - rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhuje, v zmysle § 388 CSP, rozhodnutie súdu v napadnutom rozsahu zmeniť a vyhovieť žalobe v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň jej priznať aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplateného súdneho poplatku. 4. Podľa § 470 ods.1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Podľa § 474 tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016. 6. Rozsudok, okrem výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie úroku 15,90 % ročne zo sumy 4 784,39 € od 22.3.2015 do zaplatenia a výroku o náhrade trov konania, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.1 a § 379 , preto nebol vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 5 026,92 € s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 5 023,70 € od 22.3.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v odvolacom preskúmavaný. 7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a zistil, že čo sa týka výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie úroku 15,90 % ročne zo sumy 4 784,39 € od 22.3.2015 do zaplatenia, neboli splnené podmienky na potvrdenie rozsudku, ani na jeho zrušenie, lebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP], preto ho v uvedenom výroku, podľa § 388 CSP, zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni úrok 15,9 % ročne z nezaplatenej istiny 4 784,39 € od 22.3.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 8. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť

výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 9. Súd, pokiaľ zamietol žalobu o zaplatenie úroku 15,90 % ročne zo sumy 4 784,39 € od 22.3.2015 do zaplatenia, z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, čo je zrejmé zo skutočností uvedených v odvolaní, ktoré odvolací súd považuje v celom rozsahu za opodstatnené. 10. Čo sa týka úrokov zo zmluvy o úvere (nie úrokov z omeškania) súdna prax zatiaľ nie je zjednotená, resp. ustálená a odvolaciemu súdu je z jeho činnosti známe, že na NS Slovenskej republiky (ďalej len SR) bol podaný podnet na zaujatie zjednocovacieho stanoviska, či v prípade neplatenia úveru dlžníkom a následného odstúpenia od úverovej zmluvy zo strany veriteľa a vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, má dlžník zaplatiť aj úroky ako cenu služby alebo iba úroky z omeškania. 11. V poznámke k uzneseniu 4Obo 143/98 z 1.7.2000 NS SR [uverejnenému v časopise Zo súdnej praxe, ročník 2000, pod poradovým (publikačným) č.43/2000] sa uvádza, že osoba prijímajúca úver (dlžník) zo zmluvy o úvere podľa § 497 a n. Obch. zák. preberá jednak povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a od doby poskytnutia peňažných prostriedkov do dňa ich vrátenia aj povinnosť platiť úroky, že výška úrokovej sadzby je spravidla dohodnutá priamo v zmluve, ak nie, ich výška sa určí podľa § 502 ods.1 Obch. zák. (vo výške obvyklých úrokov požadovaných za bankové úvery v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy) a, že úroky v tomto prípade nie sú sankciou za porušenie povinnosti, ale stávajú sa súčasťou peňažného záväzku dlžníka, preto aj omeškanie s ich platením zák. sankcionuje povinnosťou platiť z nezaplatenej splatnej sumy úroky z omeškania. 12. Podľa § 396 ods.1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 13. Podľa ods.2 cit. ust. ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. 14. Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 15. Podľa § 262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 16. Podľa ods.2 cit. ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 17. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, preto jej bola priznaná náhrada jeho trov v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie. 18. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.